Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 2, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819205392
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8819205392.7

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: I. S. Y.. XX.XX.XXXX, E. X. X, XXX XX I., zastúpený:
Mgr. Marcel Kandrik, advokát, Grešova 7, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Q.. C. N. Y.. XX.XX.XXXX,
E. XXX XX B. XX, zastúpený: JUDr. Martin Šaffa, advokát, Kalinčiakova 2729/10, 093 01 Vranov nad
Topľou, o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške tejto
náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na súd dňa 28.06.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému odstrániť murovaný plot v dĺžke 13 m postavený na parcele žalobcu č. p. XXX A. XXX/

X, zapísaných na LV č. XXX, kú. B..

2. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.8.2019 právny zástupca žalovaného žiadal žalobu
zamietnuť z dôvodu,žeoploteniejepostavenénapozemku,ktorýreálnevskutočnostipatrížalovanému
a žalobca sa iba nepoctivým spôsobom snaží v súčasnosti využiť zistené chyby v zakreslení a zameraní
katastrálnej mapy. To, že v súčasnej katastrálne mape je chybne zameraná hranica parciel CKN parc.

č. XXX A. I.. Č.. XXX/X s hranicou parciel CKN parc. č. XXX/X A. Č.. XXX/X, neznamená, že vlastníkom
chybne zakreslenej časti pozemku v mape je žalobca. Chybné alebo aj správne zakreslenie v mape nie
je právnym titulom vzniku vlastníckeho práva, najmä v situácii, keď predmetnú časť pozemku, na ktorej
je vybudované murované oplotenie, užíva ako svoj vlastný pozemok žalovaný odkedy ho nadobudol
darovaním od svojho otca v r. 2005 a predtým ho užíval otec žalovaného ako svoj vlastný od. r. 1997,
kedy ho nadobudol darovaním od jeho matky, ktorá túto časť pozemku dovtedy užívala ako svoj vlastný.

Aj v prípade, že by sa žalobca chcel brániť nejakou svojou údajnou nevedomosťou o týchto chybných
zakresleniach v kat. mape v porovnaní s pôvodnými mapami, tak je nespochybniteľným faktom, že on a
predtým jeho manželka v r. 1993 nadobudli predmetné nehnuteľnosti už s hranicou reálneho vymerania
a užívania podľa pôvodného a aj súčasného oplotenia a už pred podaním predmetnej žaloby si žalobca
musel byť vedomý aj inštitútu vydržania danej časti pozemku žalovaným, ktorý ho spolu s jeho predkami
užívajú ako vlastný už najmenej 70 rokov a ak by aj náhodou predchodcom žalobcu niekedy v minulosti

svedčalo vlastnícke právo k tejto časti pozemku, tak už aj z uvedeného dôvodu užívania tohto pozemku
ako svojho vlastného po dobu 70 rokov, by žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetnej časti
pozemku na základe jeho vydržania. Aj preto nie je možné chápať žalobcovo konanie a jeho žalobu inak
ako nepoctivým a podvodným spôsobom si prisvojiť časť pozemku patriacu žalovanému a o to viac, keď
oprava nesprávnej kat. mapy sa v obci rieši už niekoľko rokov.

3. V replike zo dňa 24.10.2019 právny zástupca žalobcu s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného
nesúhlasil.4. V duplikáte zo dňa 21.01.2020 právny zástupca žalovaného okrem iného navrhol znalecké
dokazovaniezaúčelompreukázaniakedyaakodošlokchybámazmenámvkatastrálnejmapeohľadom

spornej parcely.

5. Po tomto zástupca žalobcu dňa 30.09.2020 zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť. V späťvzatí
neuviedol žiadny dôvod späťvzatia. Navrhol, aby súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov
konania nepriznal. O trovách konania navrhol rozhodnúť v zmysle ust. § 257 Civilného sporového

poriadku. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval žalobca svoje sociálne a ekonomické pomery.
Je starobným dôchodcom, jediný príjem je jeho starobný dôchodok vo výške 283,- eur. Pri podaní
žaloby sa riadil v dobrej viere katastrálnym operátom, vychádzal z premisy, že stavba žalovaného je
stavbou bez stavebného povolenia a v presvedčení, že stojí na jeho pozemku a pristúpil k ochrane
katastrom zapísaného vlastníctva. Žalovaný z pozície dlhoročného starostu obce Remeniny vedel
o nezrovnalostiach v evidovanom stave katastrálneho operátu oproti reálnym užívacím vzťahom v

predmetnej lokalite obce Remeniny a tento stav neriešil. Až chaotické pomery v katastrálnom území
Remeniny v podstate viedli aj žalobcu k podaniu žaloby, nakoľko ani obec, ani kataster nehnuteľností
neboli počas viac ako 10 rokov schopné obrovské nezrovnalosti v katastrálnej mape odstrániť. Súdu
zároveň doložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 03.04.2020 o priznaní žalobcovi starobného
dôchodku vo výške 283,40 eur mesačne od 11.03.2020.

6. Právny zástupca žalovaného súhlasil so späťvzatím žaloby. Nesúhlasil, aby súd žiadnej zo strán
sporu nepriznal trovy konania. Navrhol si priznať trovy konania v rozsahu 100 %. Poukázal nato, že
v konaní bol žalobca zastúpený právnym zástupcom, v konaní boli podané vyjadrenia, až po podaní
týchto vyjadrení došlo k späťvzatiu žaloby. Žalobca vedel o celej situácii, a vedel, že mu vlastníctvo k

sporným pozemkom nepatrí. Tieto skutočnosti mu museli byť známe už aj dávnejšie, keďže manželka
žalobcu, ako právna predchodkyňa žalobcu, riešila s obcou vlastníctvo k pozemku tzv. označeného ako
„jarok“. Má zato, že samotná manželka žalobcu na katastri iniciovala nezrovnalosti ohľadne pozemkov
na katastri ako prvá. Žalobca, podľa neho, sa snažil využiť celú situáciu, ktorá bola zapísaná v katastri,
aj keď, podľa neho, vedel, že sporné parcely žalobcovi nemajú patriť. O celej situácii mal informácie. Pre

údaje zapísané v katastrálnom operáte, platí vyvrátiteľná domnienka, že sú pravdivé, ak sa nepreukáže
opak.

7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

8. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný na výzvu
súdu nereagoval, súd konanie zastavil.

11. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

12. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca navrhol o trovách konania rozhodnúť podľa § 257 CSP
vzhľadom na výšku dôchodku žalobcu, súd sa musel vysporiadať so skutočnosťou, či v danom prípade
sú dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Iný dôvod hodný osobitného zreteľa žalobca neuviedol.15. V sporovom konaní (ako je tomu v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy
konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd

úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia §
257 CSP ,
podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania priznať. Zo
slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má

súduumožniť,abyprirozhodovaníonáhradetrovkonaniamoholprihliadnuťkzvláštnostiamjednotlivých
konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný
prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností
konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez
ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému
účastníkovi konania. Vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležité

odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom
rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom účastníkov konania a je potrebné vziať
do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie
§257CSP
sú jednak majetkové pomery účastník a aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde,
postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

16. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady

charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, ale prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti.

17. Vyššie uvedené ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi
konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené
alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní
dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje
náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich

so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia
nároku a pod. (Uznesenie Najvyššie súdu SR z 18.01.2012, sp. zn. 6M Cdo 5/2011).

18. Súd má zato, že v danom spore nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o
trovách podľa § 257 CSP, aby súd žalovanému nepriznal trovy konania. Je síce pravdou, že žalobca

má starobný dôchodok vo výške 283,40 eur, avšak napriek výške tohto dôchodku si zvolil právneho
zástupcu, a nepožiadal o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Žalobca nepreukázal ďalšie svoje
majetkové pomery a ani výdavky. Preukázanie nepriaznivej majetkovej situácie zaťažuje žalobcu.
Žalobca nepreukázal, že má nepriaznivú majetkovú situáciu, a preto súd mal zato, že aplikácia § 257
CSP pre nepriaznivú majetkovú situáciu nie je pre jej nepreukázanie dôvodná. Pre úplnosť súd dodáva,

že žalobca poberá dôchodok vo výške 283,40 eur podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne od 11.03.2020.
Dá sa predpokladať vzhľadom na dovŕšenie veku žalobcu ku dňu 11.3.2020 ( 62 rokov), že predtým mal
príjem. Aký mal príjem pred týmto dátumom, súdu taktiež nepreukázal.

19. Súd mal naviac zato, že žalobca ani neuviedol dôvod späťvzatia žaloby a že nepriznanie trov pre

žalovaného by bolo v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na okolnosti podanej žaloby. Žaloba bola
podanázdôvodunezrovnalostianejasnostíohľadomhranícpozemkovaichvlastníctva.Tietonejasnosti
v obci pretrvávajú dlhodobo. Žalobca má o tom vedomosť. Vyplýva to z dôkazov predložených jednak
žalobcom ako aj žalovaným. Preto bola podaná žaloba. Ak teda žalobca sa rozhodol podať takú žalobu
na vyriešenie týchto nezrovnalostí, žalovaný sa k nej vyjadroval prostredníctvom právneho zástupcu,

má s tým náklady a žalobca bez vyriešenie tejto situácie sa rozhodne zobrať žalobu späť, naviac, bez
uvedenia dôvodov, nemôže táto okolnosť byť posúdená ako dôvody hodné osobitného zreteľa, naviac,
ak by žalovaný bol zaťažený nákladmi, na vznik ktorých nedal dôvod.20. Za týchto okolností by aplikácia § 257 CSP pri náhrade trov konania bola v rozpore so zákonom.
Zastavenie konania bolo výlučne zavinené žalobcom, a toto nemôže byť dôvodom hodným osobitného
zreteľa. Žalobca pri podaní žaloby, naviac ak bol aj zastúpený právnym zástupcom, musí poznať dôvod

podania žaloby už pri podaní žaloby a na tomto dôvode trvať počas celého konania. Ak žalobu zoberie
späť,predôvody,ktorénezavinilžalovaný,dôvodspäťvzatiažalobyneuvedie,nemôžetobyťpripočítané
na ťarchu žalovaného, ktorému trovy v konaní vznikli.

21. Keďže k zastaveniu konania došlo bez udania dôvodu, súd mal za to, že žalobca procesne zavinil

zastavenie konania, a súd nezistil dôvody pre aplikáciu § 257 CSP a preto priznal žalovanému podľa §
256 ods. 1 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde vo Vranove nad Topľou.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje na nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľa

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.