Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, November 22, 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Csp/195/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417205661
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8417205661.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému W. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX/XX, XXX XX R., za účasti osobitného subjektu: Občianske združenie
Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735,
právne zastúpeného: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky, o zaplatenie
1.110,79 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Osobitný subjekt má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo 17.07.2017 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.110,79 eur,
úroku vo výške 68,53 eur, úroku z omeškania vo výške 0,61 eur, úroku vo výške 17,90% ročne z
nezaplatenej istiny 1.110,79 eur od 20.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z
nezaplatenej istiny 1.110,79 eur od 20.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z
nezaplatených úrokov 68,53 eur od 20.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Dôvodom podľa žalobcu bolo porušenie záväzkov zo strany žalovaného zo zmluvy o úvere č.
0000000000258847 z 03.11.2015.

3. Po vyčerpaní úveru žalovaný prestal uhrádzať splátky riadne a včas. Preto ho žalobca vyzval na
predčasné splatenie úveru Výzvou z 19.06.2017 a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť
predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou/Opakovaným upozornením z 18.04.2017.

4. Pohľadávka žalobcu ku dňu predčasného zosplatnenia (19.06.2017) predstavovala sumu v celkovej
výške 1.334,38 eur. Táto pozostávala z:
- Istiny úveru vo výške 1.110,79 eur, keďže žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.200 eur a do
dňa zosplatnenia zaplatil 89,21 eur .
- Úrokov vo výške 68,53 eur dohodnutých v zmluve sporových strán, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť
do dňa zosplatnenia pri úrokovej sadzbe 17,90% ročne.

- Úrokov z omeškania vo výške 0,61 eur
- Poplatkov za vo výške 154,45 eur za upomienky (15 eur/každú) a výzvu na predčasné splatenie úveru
(30 eur) podľa Sadzobníka poplatkov5.Žalobcaosobitnevžalobetvrdil,žebonitužalovanéhooverilpredposkytnutímúverupodľaust.§7ods.
1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných

mesačných splátkach s tým, že celý úver s príslušenstvom mal zaplatiť do 15.10.2024. Na toto svoje
tvrdenie v závere časti I žaloby nenavrhol žiaden dôkaz.

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

7. Osobitný subjekt vo vyjadrení z 10.12.2018 o. i. namietol, že žalobca vôbec nepreveroval schopnosť
žalovaného splácať úver tak ako mu to vyplýva z ust. §7 ods. 1 Zákona č. 12/2010 Z. z. Podporne
poukázal na Rozsudok SD EÚ C-449/13 CA Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkausovej a spol., a na
jeho bod č. 27 odôvodnenia, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených
v článkoch 5 a 8 Smernice 2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré
by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa článku 5 smernice a

jednak neoveril jeho úverovú bonitu. Podľa osobitného subjektu žalobca nepredložil ani žiaden dôkaz o
tom, žeby preveroval schopnosť žalovaného splácať úver.

8.Žalobcavovyjadreníkvyjadreniuosobitnéhosubjektutvrdil,žesipovinnosťvočižalovanémupodľa§7
ods.1Zákonač.129/2010Z.z.splnil.PoukázalnaokolnostiuzavretiazmluvyaVOPaOP,podľaktorých

samotné rokovanie o uzavretí zmluvy o úvere sa začína na žiadosť klienta, ku ktorej musí pripojiť všetky
bankou požadované doklady a informácie potrebné najmä na identifikáciu klienta a posúdenie jeho
platobnej schopnosti. Žiadosť sa považuje za doručenú banke až v momente predloženia posledného z
požadovaných dokladov, ktoré sú prílohou žiadosti o poskytnutie úveru (bod 2.1.1 OP).

9. Pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver tak žalovaný posúdil jeho príjmy, výdavky
uvedenévžiadostiospotrebnýúveratiežnazákladeúdajovzreportuzoSpoločnéhoregistrabankových
informácií (SRBI). Žalobca v tejto súvislosti tvrdil, že podľa §7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. bol pri
posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver povinný zohľadniť najmä dobu, na ktorú sa poskytuje
úver, jeho výšku, príjem žalovaného a prípadne účel úveru, čo, podľa svojho tvrdenia dodržal.

10. Žalobca vo vyjadrení z 27.12.2018 v súvislosti s posúdením bonity žalovaného bez ďalšieho len
odkázal na report zo Sociálnej poisťovne a SRBI.

11. Osobitný subjekt namietol, že žalobca nepreukázal splnenie povinnosti s odbornou starostlivosťou

posúdiť schopnosť žalovaného splácať úver. Poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6Co 171/2016, v ktorom porušenie tejto povinnosti dodávateľa považoval za tak vážne, že naň
neaplikovalanitakosobitnéustanoveniazákonaospotrebiteľskýchúveroch,alepovažovaltozakonanie
v rozpore s dobrými mravmi a práve z tohto dôvodu potvrdil zamietavý rozsudok, ktorým sa žalované
plnenie dodávateľovi vôbec nepriznalo.

12. Sporným v prejednávanej veci bolo vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Podľa osobitného
subjektu žalobca nepostupoval v súlade s ust. §53 ods. 9 OZ pri možnosti uplatnenia práva podľa
ust. §565 OZ, keďže si túto možnosť sporové strany v zmluve nedohodli. Možnosť vyhlásiť predčasnú
splatnosť vyplýva pre žalobcu len z ust. bodu 8.12 písm. b) VOP. Právo žalobcu tak nebolo dojednané

individuálne, a preto je potrebné vyhlásenie predčasnej splatnosti z 19.06.2017 posúdiť ako právny úkon
neplatný.

13. Spornou medzi sporovými stranami bolo i to, či si žalobca v právnom postavení veriteľa (banky) splnil
svoju právnu povinnosť podľa ust. §7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch.

14. Právne vzťahy sporových strán sa riadia ust. §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

15. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebona účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované
spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných
predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice

výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje (ust. §1 ods. 2 Zákona č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

16. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (ust. §2 písm. d) Zákona o
spotrebiteľských úveroch).

17. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právopodľa§565najskôrpouplynutítrochmesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátkyakeďsúčasne

upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (ust. §53 ods. 9 OZ).

18. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ
použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Súd prvej inštancie prisvedčil právnemu názoru žalobcu, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť
nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, a preto VOP a OP sú súčasťou zmluvy. V tejto otázke súd
prvej inštancie odkazuje na právny názor vyslovený SD EÚ vo veci C-42/15 Home Credit vs. Biroóvá.

20. V tejto súvislosti žalobca tvrdil, že žalovaného upozornil na omeškanie a možnosť predčasného
zosplatnenia. Toto tvrdenie preukazoval listinným dôkazom označeným ako ,,Druhá upomienka/
Opakované upozornenie“ a tvrdením, že pritom postupoval podľa ust. čl. 19 bod 19.8 Všeobecných
obchodných podmienok Prima banky Slovensko, a. s. Podľa neho sa písomnosť banky adresovaná
klientovi považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku. V

konaní pred súdom prvej inštancie však toto tvrdenie nepreukázal. Nenavrhol dôkaz, z ktorého by bolo
možné prijať záver, že uvedenú písomnosť vôbec odovzdal na prepravu poštovému podniku ani to, že
bola žalovanému doručená do sféry jeho vplyvu, prípadne, žeby žalovaný jej prijatie zmaril. V konaní
preukázal len doručenie výzvy na predčasné splatenie úveru (žalovaný ju prevzal 22.06.2017).

21. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobca nepostupoval pri zosplatnení úveru v súlade s ust. §565 v
spojení s ust. §53 ods. 9 OZ. Z uvedeného dôvodu je tak tento jeho právny úkon neplatný podľa ust.
§39 OZ.

22. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru (ust. §7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.).

23. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné

na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom (ust. §7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.).

24. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od

spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa §7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy aleboregistra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ust. §11 ods. 2
Zákona č. 129/2010 Z. z.).

25. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca navrhol na preukázanie splnenia povinnosti podľa ust.
§7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. listinný dôkaz označený ako Žiadosť o poskytnutie spotrebného
úveru“,,,ReportzoSociálnejpoisťovne“a,,ReportzoSRBI“.Tietosúdvykonalpostupompodľaust.§204
C. s. p., keďže ich obsah ani samotné listiny neboli protistranou ani osobitným subjektom spochybnené.

26. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť

alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

27. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ

pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

28. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia
na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,

abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.

29. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho

parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií
(1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel
by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej
zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli
veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať

svoje zmluvné povinnosti.

30. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v

zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku
8 smernice 2008/48 , preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú
bonitu spotrebiteľa.

31. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou

veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku
na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne
odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,
C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

32. V tejto súvislosti sa poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18.12.2014, CA Consumer
Finance SA, C-449/13, podľa ktorého Článok 8 ods. 1 Smernice č. 2008/48, sa má vykladať v tom
zmysle, že jednak nebráni, aby sa ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnilo len na základením predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným
vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak veriteľovi neukladá povinnosť systematicky
overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.

33. V prejednávanom žalobca tvrdil, že schopnosť splácať spotrebiteľský úver hodnotil na podklade
informácií poskytnutých žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru. Na preukázanie tohto tvrdenia
predložil (s vyjadrením k vyjadreniu osobitného subjektu k žalobe) listinný dôkaz označený ako ,,Žiadosť
o poskytnutie spotrebného úveru“.

34. Žalobca mal podľa svojho tvrdenia overovať schopnosť žalovaného splácať úver i na podklade
reportu zo Sociálnej poisťovne a reportu zo Spoločného registra bankových informácií. Na tieto listinné
dôkazy odkázal až vo vyjadrení z 27.12.2018.

35. V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné

opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (ust. §132
ods. 1C. s. p.)

36. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ust. §132
ods. 2 C. s. p.).

37. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca už v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť
týkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. Na preukázanie
svojho žalobného tvrdenia nenavrhol žiaden dôkaz.

38. Vo vyjadrení k vyjadreniu osobitného subjektu k žalobe z 27.12.2018 neopísal ako konkrétne s
odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť žalovaného úver splácať. V tejto súvislosti len odkázal
na Žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru, report Sociálnej poisťovne a report Spoločného registra
bankových informácií. V časti ,,Údaje o príjmoch žiadateľa“ pritom žalovaný uviedol priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 650 eur a v časti ,,Údaje o výdavkoch žiadateľa“ priznal splátky úverov v

celkovej výške 227 eur. Iné výdavky žalovaného (napr. na chod domácnosti a pod. vôbec nezisťoval).

39. Žalobca ani netvrdil, že si údaje o príjmoch a výdavkoch žalovaného overoval, a to i napriek
skutočnosti, že jeho výdavky (len podľa údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie úveru) dosahovali
výšku 227 eur len na splátky iných úverov, čo predstavuje cca 35% zo sumy jeho priemerného čistého

mesačného príjmu.

40. Podľa ust. §149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

41. Podľa ust. §150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúceskutkovétvrdeniatýkajúcesasporu.Žalobcavžalobenesplnilzákladnúpovinnosťpravdivo
a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak ako mu to ukladá ust.
§150 ods. 1 C. s. p.

42. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej
preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

43. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia
objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:
Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,
kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

44. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová
strana uviesť, aby v spore uspela.45. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho
dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym
dôkazným bremenom.

46. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení
objektívneho dôkazného bremena.

47. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi

spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je
určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,
možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

48. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti
zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo

(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR
385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť (v prejednávanom spore
v časti príslušenstva pohľadávky).

49. Do akej miery má byť popieranie žalovaného určité (substancované), závisí na miere určitosti

prednesov žalobcu. Pokiaľ žaloba obsahuje len paušálne tvrdenie alebo pokiaľ sa žalobné prednesy
žalobcu obmedzujú len na používanie právnych pojmov bez bližšej špecifikácie, postačí žalovanému
jednoduché popretie. Uvedená procesná situácia nastala i v prejednávanom spore.

50. Vzhľadom na to, že tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. §7 ods. 1 Zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch boli v žalobe a následnom vyjadrení uvedené len všeobecne a
obmedzovali sa na používanie právnych pojmov, bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia
a dôkazné návrhy podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú povinnosť však nesplnil, keď pri opísaní
rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné dôkazy, ktoré boli súčasťou pomerne
rozsiahlej a miestami neprehľadnej prílohy.

51. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutočností
súvisiacich s kontraktačným procesom a splnením si svojej právnej povinností pri uzatváraní zmluvy so
žalovaným, tak nebolo možné tieto rozhodné skutkové okolnosti objasniť. Uvedené skutočnosti tak nie
sú ani preukázané, ani vyvrátené. Zostali preto neobjasnené (stav non liquet).

52. Aplikujúc základné pravidlo delenia dôkazného bremena neostávalo súdu iné, než postupovať
tak, ako by bolo zistené, že skutkový prednes strany zaťaženej dôkazným bremenom (žalobca) bol
dokazovaním vyvrátený.

53. Na základe uvedeného tak neboli prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe zo
17.07.2017 a vyjadrení z 27.12.2018 dostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinnosti
podľa ust. §7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.

54. Možno preto uzavrieť, že žalobca v právnom postavení veriteľa nesplnil povinnosť postupovať s

odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovaného v právnom postavení spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, keď vychádzal z jeho objektívne nedoloženého osobného vyhlásenia o osobných,
zárobkových a majetkových pomeroch.

55. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať nie sú považované

informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník
veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka
zdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti).
Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom
publikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a

tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho
príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33 Cdo 2178/2018).56. Podľa teleologickej normy práva zakotvenej v ust. §27 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
v znení neskorších predpisov banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej
činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody spôsobom, ktorý i) zohľadňuje

a zmierňuje riziká, ii) spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich
vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky a pobočky zahraničnej banky
alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov a iných všeobecne záväzných
právnych predpisov a iii) za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku alebo pobočku
zahraničnej banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení

odbornej starostlivosti, vynaloženie odbornej starostlivosti je banka a pobočka zahraničnej banky
povinná hodnoverne preukázať.

57. Podľa ust. §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

58. Žalobca sa pri uzatváraní úverovej zmluvy zameral len na zistenie pomerov žalovaného a jeho
schopnosť splácať úver komplexne neskúmal. V priebehu konania žalobca nepreukázal, žeby mal
snahu s odbornou starostlivosťou zisťovať celkovú zadlženosť žalovaného a teda jeho schopnosť
platiť poskytnutý úver. Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou

starostlivosťou, obozretne ani so zaužívanou praxou a zvyklosťami pri poskytovaní úverov. Takéto
jeho konanie nie je možné hodnotiť inak ako konanie priečiace sa dobrým mravom v dôsledku čoho
je uzatvorená zmluva neplatná podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka (pozri Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 7Co/134/2012
z 24.01.2013).

59. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý hrubo porušil povinnosť
s odbornou starostlivosťou a obozretne posúdiť bonitu žalovanej, keďže pri absencii dokladov, ktoré
by preukazovali údaje poskytnuté spotrebiteľkou tejto poskytol úver bez zistenia jeho účelu. Žalobca v
postavení banky postupoval pri zisťovaní údajov o žalovanom čisto formálne, rozhodne nie obozretne.

Takéto konanie preto nemôže požívať ochranu zo strany súdov Slovenskej republiky.

60. Súd má v danom prípade za to, že ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. nepôsobí dostatočne odrádzajúco, a preto je dôvodné aplikovať
ustanovenie §3 ods. 1 generálneho zákona - Občianskeho zákonníka o odmietnutí ochrany pri tak

závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu.

61. Prístup spotrebiteľa je prirodzený, čo sa ale nedá povedať o veriteľovi, ktorý je podnikateľom v
oblasti sledovanej centrálnou bankou. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom
podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez

toho,abybolozrejmé,čopostretnedlžníkapouzavretízmluvy.Akjetakátoagendaobzvlášťsledovanáz
dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky
na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže
na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných
majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Je nelogické až hazardné, poskytovať úver

osobezapodmienok,ktoréneprivodianičinélennáslednýsúdnyspor,exekúciu,navyšovaniezadlženia.

62. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe
dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru
súdu prvej inštancie namieste aplikovať ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce
morálke (pozri Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28.10.2016, sp. zn. 6Co 171/2016).

63. Podľa § 255 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného ustanovenia, aplikujúc zásadu úspechu v
konaní. Keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a preto jej bol
voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Rovnaký úspech možno konštatovať ina strane osobitného subjektu, ktorý v konaní vystupoval na strane žalovaného, a preto mu bol priznaný
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

65. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

66. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.