Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 4, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/115/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320010792
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4320010792.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu
JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného S. W., o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo 04.09.2020, sp. zn. 10PP/17/2020,
na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 04. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného S. W., narodeného

XX.XX.XXXX

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd I. stupňa 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona zamietol návrh
odsúdeného S. W. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 4T/80/2019 zo dňa 07.08.2019 (správne malo byť
19.08.2019) v trvaní 1 rok a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal, ihneď po jeho vyhlásení, na verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený. V jej
dôvodoch vyjadril nesúhlas s odôvodnením napadnutého uznesenia súdom I. stupňa, ktorý konštatoval,
že odsúdený nemá automaticky nárok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Uviedol, že každý má právo na podmienečné prepustenie, ak súd nerozhodne inak. Je si vedomý
svojich predchádzajúcich odsúdení, súd I. stupňa však opomenul, že sú zahladené, preto nie je možné
na ne prihliadať. Pokiaľ ide o jeho trestnú minulosť, hnevá sa sám na seba, mohol v živote dokázať

viac, než chodiť „po basách“. Má vnučku, deti, chce viesť usporiadaný život, aj keby bola jeho žiadosť
zamietnutá. Zdôraznil, že nikdy nebol podmienečne prepustený, preto prosí o podmienečné prepustenie
s probačným dohľadom, aby sa mohol zamestnať a byť nápomocný svojej rodine.

Prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal práva sťažnosti a k sťažnosti podanej odsúdeným sa
žiadnym spôsobom nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že odsúdený bol právoplatne odsúdený trestným

rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/80/2019 zo dňa 19.08.2019, právoplatným dňa
28.08.2019. Súd I. stupňa preto pochybil vo výroku napadnutého uznesenia, keď uviedol pri trestnomrozkaze dátum 07.08.2019, t.j. dátum jeho vydania samosudkyňou, pretože podľa § 353 ods. 8 Tr.
por. účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú dňom doručenia trestného rozkazu obvinenému.
Správne mal byť preto uvedený dátum 19.08.2019, kedy bol odsúdenému trestný rozkaz doručený a

týmto dňom nastali účinky spojené s vyhlásením rozsudku.

Pokiaľ ide o horeuvedené odsúdenie, odsúdenému bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
1 rok a 8 mesiacov, na jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Odsúdený nastúpil výkon trestu odňatia slobody dňa 12.09.2019 a toho času vykonáva trest v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Želiezovce. Lehotu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody splnil dňa 28.06.2020.

Pri posudzovaní návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody Trestný zákon

vyžaduje, aby odsúdený preukázal vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním také
polepšenie, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. U osoby odsúdenej za
prečin súd splnenie týchto podmienok skúma po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliada aj na povahu spáchaného
trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva (§ 66 ods. 1 písm. a),

2 Trestného zákona).

Podľa hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu bol odsúdený doposiaľ dvakrát disciplinárne
odmenený za vzorné plnenie pracovných povinností, disciplinárne potrestaný nebol. Stanovené ciele
programuzaobchádzaniavoblastivzťahovsvonkajšímprostredímplníčiastočne,vostatnýchoblastiach

sa stanovené ciele plnia priebežne. Opakovane sa dopustil rovnakej trestnej činnosti, čo nepoukazuje
na kritický postoj k jej páchaniu.

V odpise z registra trestov má odsúdený doposiaľ evidovaných 18 záznamov o odsúdeniach, v troch
prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V jednom prípade bolo upustené od uloženia

ďalšieho trestu, v dvoch prípadoch bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Vo výkone
trestu odňatia slobody bol teda v ostatných dvanástich prípadoch (vrátane aktuálneho odsúdenia),
pričom v posledných desiatich rokoch bol odsúdený 4x pre prečin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1
resp. podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona.

Súd I. stupňa správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon polovice uloženého
trestu. Súčasne konštatoval, že splnil aj jednu z materiálnych podmienok - počas výkonu trestu
preukázal polepšenie, keď získal dve disciplinárne odmeny za vzorné plnenie pracovných povinností a
nebol disciplinárne potrestaný. Podľa názoru nadriadeného súdu odsúdený túto zákonom vyžadovanú

materiálnu podmienku splnil len čiastočne, pretože s ohľadom na dĺžku výkonu trestu 9 mesiacov získal
len2disciplinárneodmeny,výlučnezaplneniepracovnýchpovinností.Naviaczjehohodnoteniavyplýva,
že prácu kamenárskeho charakteru nezvládal a na iných pracoviskách dosahoval dobré (nie výborné)
pracovné výsledky. V danom prípade nadriadený súd nezistil z predloženého spisového materiálu také
skutočnosti, ktoré by preukazovali, že správaním a plnením povinností vo výkone trestu odňatia slobody

je odsúdený príkladom pre ostatných. Podľa názoru nadriadeného súdu odsúdený je len štandardným
rešpektovateľom ústavného poriadku.

Súd I. stupňa správne konštatoval, že i keď odsúdený nebol počas výkonu trestu disciplinárne
potrestaný, získal dve disciplinárne odmeny, neznamená to, že má automaticky nárok na podmienečné

prepustenie ( takáto právna úprava neexistuje), pretože okrem uvedenej materiálnej podmienky, musí
byť splnená aj ďalšia zákonom vyžadovaná materiálna podmienka - je možné od neho dôvodne
očakávať, že po podmienečnom prepustení povedie riadny život. Súd I. stupňa v odôvodnení
napadnutého uznesenia uviedol svoje právne úvahy a dôvody, pre ktoré návrhu odsúdeného nevyhovel.

K sťažnostným námietkám odsúdeného nadriadený súd uvádza, že na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu existuje „právny nárok“ len v prípade splnenia zákonom striktne stanovených podmienok
- správanie sa vo výkone trestu odňatia slobody slušne a vzorné plnenie uložených povinností. Zmysel
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie,prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej
doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania.

V tomto smere je potrebné k sťažnostným námietkam odsúdeného pripomenúť jeho kriminálny spôsob
života, a to aj napriek tomu, že v minulosti už dostal šancu preukázať, že povedie riadny život, pretože
súd upustil od uloženia ďalšieho trestu u neho a dvakrát upustil od uloženia súhrnného trestu, keď
predpokladal, že trest uložený skorším rozsudkom je na ochranu spoločnosti a jeho nápravu dostatočný.
Vzhľadom na početnosť záznamov v odpise z registra trestov, podľa ktorých odsúdený posledných

desiatich rokoch opakovane vykonáva nepodmienečné tresty odňatia slobody za drogovú trestnú
činnosť, krátko potom, ako vykonal predchádzajúci trest odňatia slobody, ani podľa názoru nadriadeného
súdu nie je u neho splnený predpoklad, že po podmienečnom prepustení z výkonu aktuálneho trestu
odňatia slobody bude mať snahu resocializovať sa. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody je totiž namieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v
tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že

tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.

Na podklade týchto skutočností nadriadený súd zistil, že rozhodnutie súdu I. stupňa bolo správne a
zákonné, aj napriek formálne nesprávne uvedenému dátum v trestnom rozkaze.

Je však potrebné súdu I. stupňa vytknúť, že sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal aj skúmaním
možností podmienečného prepustenia s nariadením probačného dohľadu nad odsúdeným za
súčasného ustanovenia primeraných obmedzení alebo povinností (§ 68 ods. 1 Tr. zák.).

Nadriadený súd, aj s poukazom na dôvody sťažnosti, sa touto možnosťou zaoberal a zistil, že s ohľadom

na fakty zistené o osobe odsúdeného, jeho opakované odsúdenia a následne vykonané tresty odňatia
slobody v posledných desiatich rokoch pre drogovú trestnú činnosť, nestabilné sociálne zázemie, za
stavu,keďtakzpodanéhonávrhuanizdôvodovsťažnostinevyplývajúkonkrétnepredstavyodsúdeného
o tom, akým spôsobom by sa zaradil do riadneho života na slobode, najmä akým spôsobom by si
zabezpečoval zdroje svojej obživy, by ani súdom uložené primerané obmedzenia či povinnosti podľa

§ 51 ods. 3 a 4 Tr. zák. nedávali záruku, že odsúdený po podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody bude viesť riadny život.

Z týchto dôvodov nadriadený súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako
nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší
riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)