Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200001
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5718200001.6

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne: J.. X. F., R..,
Q.. XX.XX.XXXX, U. R. XX, XXX XX, Ž., právne zastúpenej KUBINEC & PARTNERS advokátskou
kanceláriiou s.r.o., so sídlom Tajovského 3, 974 01, Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanému:
R.. N. A., Q.. XX.X.XXXX, U. N. XX, XXX XX, právne zastúpenému AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o.,
so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01, Martin, IČO: 50 711 776, v konaní o zaplatenie sumy 24.000 €

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobkyne sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.1.2018 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala
zaplatenie sumy 24.000 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 1.2.2015 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tou skutočnosťou, že so žalovaným uzavrela ústnu zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej žalovanému poskytla peňažné prostriedky v celkovej výške 24.000 €, doba vrátenia
pôžičky však dohodnutá nebola, avšak poskytnutú pôžičku mal žalovaný vrátiť na základe výzvy
žalobkyne. Žalovaný dňa 22.4.2014 v Martine písomne uznal prijatie peňažných prostriedkov v celkovej
výške 24.000 € od žalobkyne a tieto sa zaviazal vrátiť do konca januára 2015. Tento písomný záväzok
vrátiť pôžičku nazval ako Vlastná zmenka a túto listinu vlastnoručne podpísal. Z predloženého listinného

dôkazu je zreteľná vôľa žalovaného zaplatiť sumu 24.000 € a túto vrátiť v lehote splatnosti určenej v
tomto písomnom záväzku. Napriek tejto skutočnosti však žalovaný pôžičku v dohodnutej lehote nevrátil
a to napriek písomnej výzve právneho zástupcu žalobkyne, ktorú si prevzal 19.4.2017. Žalobkyňa bola
preto nútená obrátiť sa žalobou na súd. Žalobkyňa svoje nároky opierala o ust. § 657, § 517 ods. 2 Obč.
zákonníka, ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..

3. K žalobe žalobkyňa pripojila výzvu na vrátenie pôžičky zo dňa 7.4.2017 a doručenku preukazujúcu
doručenie tejto výzvy 19.4.2017 a kópiu listiny nazvanej Vlastná zmenka zo dňa 22.4.2014.

4. Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu žalovaný včas podal odpor, ktorým žalobu namietal. V tomto odpore žalovaný
namietal vôbec poskytnutie pôžičky a tvrdil, že žiadna pôžička vo výške 24.000 €, ani v inej sume, mu

poskytnutá nebola. Ak by bola, predsa na tak vysokú sumu by bolo nutné vyhotoviť podľa jeho názoru
písomnúlistinu.Žalovanýtvrdil,ževminulostimubolaposkytnutápôžička,avšaktáeštebolaposkytnutáv mene Slovenská koruna a v podstatne nižšej sume a túto v slovenských korunách poskytnutú pôžičku
žalovaný v celom rozsahu v minulosti žalobkyni vrátil. Naviac žalovaný poprel, že by vôbec podpisoval
listinu nazvanú Vlastná zmenka a už vôbec nie v mene Euro. Tvrdil, že pokiaľ žalobkyňa argumentuje

listinou nazvanou Vlastná zmenka, táto je falšovaná. Preto žiadal predložiť originál tejto listiny a stále
kategoricky popieral, že ba niekedy takúto zmenku s konštatovaným obsahom podpísal.

5. K odporu žalovaný pripojil svoju odpoveď na výzvu právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 26.4.2017
(č.l. 67).

6. K odporu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila replikou z 21.3.2018, v ktorej obranu žalovaného
nazvala tendenčnou a účelovou. Poukázala na skutočnosť, že v čase, keď bola listina nazvaná Vlastnou
zmenkou spísaná dňa 22.4.2014, na Slovensku bola dávno zavedená meno Euro. Zákon pritom
nevylučuje poskytnutie pôžičky v inej mene, než je mena, v ktorej má byť podľa dohody strán vrátená.
Uviedla, že z listinného dôkazu, ktorý žalobkyňa predložila, je evidentné a jasné, že žalovaný ako

dlžník sa zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 24.000 €, pričom spôsob, menu a čas plnenia si tam týmto
určil samotný žalovaný. Nemôže ostať bez povšimnutia ani tá skutočnosť, že obrana žalovaného
ohľadne požiadavky písomného úkonu je v tomto prípade opätovne bez zákonnej opory, je účelová
a nepochopiteľná. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru a pre jej uzavretie nie je
predpísaná žiadna forma, teda ani písomná. V čase, keď žalovaný spísal listinu nazval Vlastnou

zmenkou, dlh žalovaného spočívajúci vo vrátení požičanej sumy existoval, bol určiteľný a reálny, čo v
končenom dôsledku potvrdil svojím podpisom, ktorým potvrdil nielen prevzatie finančných prostriedkov
od žalobkyne v celkovej výške 24.000 €, ale zároveň sa zaviazal takto presne špecifikovaný záväzok
vrátiť v uvedenej lehote splatnosti a tým svoj dlh vlastne uznal. Týmto písomným úkonom z 22.4.2014
žalovaný vyjadril svoju vôľu vrátiť poskytnutú sumu 24.000 € a súčasne ním dohodol aj dobu splatnosti

pôžičky. Žalobkyňa potvrdila, že aj v minulosti poskytla žalovanému pôžičku, ktorú naozaj žalovaný aj
splatil a táto pôžička bola skutočne v mene SK aj vrátená. Táto rozhodujúca skutočnosť ale nastala o
moc skôr, než bol spísaný prejav vôle žalovaného smerujúci k uznaniu dlhu a vyplateniu pôžičky vo
výške 24.000 €. Žalobkyňa preto na žalobe naďalej zotrvala.

7. Žalovaný sa potom vyjadril duplikou z 25.5.2018, kde zotrval na svojich tvrdeniach v tom smere,
že nikdy od žalobkyne neprevzal pôžičku v čase opísanom v žalobe a už vôbec nie v takejto sume.
Mal iba jednu pôžičku v slovenských korunách a tá bola v celosti vrátená dávno pred zavedením meny
Euro. Žiadal, aby žalobkyňa preukázala, že ak k pôžičke malo dôjsť v apríli 2014, že v tomto období
disponovala takou sumou, akú jej má údajne žalovaný dlhovať. Žalovaný naviac tvrdil, že takúto sumu

nemá dôvod si zapožičiavať. Uviedol, že v roku 2014 on aj žalobkyňa boli obchodnými manažérmi
v spoločnosti EBA, s.r.o. v Sučanoch, sedeli v jednej kancelárii a používali doslova jeden stôl. On
podpisoval doslova všetky dokumenty danej prevádzky. Toto by mohol byť jediný vysvetliteľný postup,
ako by sa jeho podpis mohol dostať na žalobkyňou spomínanú zmenku. Tú nikdy nevidel a až po
predložení originálu sa rozhodne o dôvodnosti skúmať podpis grafológom. Ak by sa na tejto listine

nachádzal jeho podpis, mohol by sa dostať iba podfukom, avšak táto listina ešte nesvedčí o tom, že
skutočne obdržal finančné prostriedky od žalobkyne, pričom poukázal na skutočnosť, že pôžička je
reálnym kontraktom.

8. Na takých postojoch strany sporu zotrvali aj v priebehu ďalšieho konania. Žalobkyňa na preukázanie

svojich tvrdení navrhla výsluch žalobkyne a svedka R. W., tiež grafologické skúmanie údajného podpisu
žalovaného na listine Vlastná zmenka.

9. Žalovaná strana okrem výsluchu žalovaného navrhla zabezpečiť zo Sociálnej poisťovne za
posledných 10 rokov vymeriavacie základy odvodov do poisťovne z príjmu žalobkyne od jej

zamestnávateľa a zabezpečiť meno a priezvisko priateľa žalobkyne, s ktorým mal spoločné dieťa W.,
ktorý vystupoval ako osoba poskytujúca finančné prostriedky na pôžičku žalobkyne žalovanému v roku
2008.

10. Žalovaná strana však na pojednávaní dňa 19.9.2018 vzniesla aj námietku premlčania, rovnako ako

to urobila už v odpore voči platobnému rozkazu.

11. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní súd zistil, že žalobkyňa ešte v období predchádzajúcom
vystaveniu listiny, ktorá bola nazvaná ako Vlastná zmenka, mala so žalovaným jednak pracovný vzťah,keďže boli kolegovia, ale mali medzi sebou aj intímny vzťah. Práve vďaka tomuto osobnému vzťahu k
žalovanému približne od roku 2012 až do konca roku 2013, asi 12-krát požičala rôzne sumy peňazí, ktoré
sa pohybovali od sumy 500 € do sumy 7.000 €. Žalobkyňa nevystavovala o pôžičkách žiadny doklad a so

žalovaným sa nikdy nebavila o vrátení týchto súm, teda o tom, kedy žalovaný má poskytnuté sumy vrátiť.
Keďžemalimedzisebouosobnývzťah,žalovanémudôverovala.Tentovzťahsarozpadolzačiatkomroku
2014avtedysažalobkyňarozhodlanejakýmspôsobomochrániťsvojezáujmy,pretosizinternetustiahla
text listiny, ktorú nazvala Vlastnou zmenkou a potom, čo si vypísanú sumu odkonzultovala so žalovaným
stým,žetietopeniazebymalvsúčtektomutodňudlhovať,takontútolistinupodpísalaeštesajejspýtal,

či podpis nedá overiť notárovi. Ona však na tom netrvala. Dátum vrátenia finančných prostriedkov v
januári2015spísaladolistinysamotnážalobkyňa,keďžepovažovalazakorektnéžalovanémuposkytnúť
dlhšiu lehotu na vrátenie vzhľadom na výšku požičanej sumy. Žalobkyňa poprela, že by podvodným
spôsobom bola dala predmetnú listinu nazvanú Vlastná zmenka žalovanému na podpis medzi inými
pracovnými dokumentmi, ktoré žalovaný podpisoval. Uviedla, že sú malá prevádzka a nikdy nie je
dávané na podpis veľa úradných dokumentov, alebo papierov. Preto sa nemohlo stať, že by ona nejaký

dokument vyhotovila a žalovanému ho podstrčila medzi inými pracovnými listinami. K podpisu tzv.
Vlastnej zmenky, ktorú predložila, došlo v kancelárii, ktorú užívala v práci spolu so žalovaným. So
žalovaným si prešla obsah, sumu aj dátum a on to podpísal. Ona si sumy, ktoré žalovanému postupne
požičiavala, zapisovala do diára, ale potom, ako došlo k podpisu zmenky, ktorú predložila, diár zahodila,
takže nemala žiadnu vlastnú evidenciu súm, ktoré žalovanému požičiavala.

12. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že so žalobkyňou sa poznal ešte v čase, keď pracoval v
Trenčíne a v roku 2008 mu pomohla dostať sa na pracovisko firmy EBA s.r.o., kde boli kolegovia. Mali
medzi sebou dôverný vzťah, ktorý ukončili v roku 2013. V roku 2008 mal však žalovaný rozostavaný
rodinný dom a v tomto období potreboval si požičať nejakú sumu peňazí a práve v tomto roku mu

žalobkyňa požičala sumu 20.000 Sk, ktoré jej vrátil približne za jeden až jeden a pol roka. Podľa
jeho vedomostí si žalobkyňa túto sumu požičala od svojho vtedajšieho partnera v Nemecku a tomuto
partnerovi túto sumu, ktorú on jej postupne vrátil, ona aj vrátila. Po nahliadnutí do listiny tzv. Vlastnej
zmenky, ktorú žalobkyňa predložila na pojednávaní, žalovaný uviedol, že takúto listinu nikdy nevidel a
ani nepodpísal. Poprel, že by si od žalobkyne požičal inú sumu než 20.000 Sk, ktoré aj vrátil, tak ako

vypovedal. Pripustil, že žalobkyňa by mohla listinu nazvanú Vlastná zmenka podstrčiť na podpis medzi
množstvom iných úradných listín, ktoré mu dávala podpisovať. Podľa tvrdenia žalobkyne si mal od nej
požičať spolu až 24.000 €, teda v rokoch 2012 - 2013, nerobil žiadnu veľkú investíciu a žiadny veľký
nákup. V roku 2012 až 2013 rekonštruovala svoju prevádzku jeho priateľka a finančné prostriedky, ktoré
natopoužila,onzískalzpredajapozemkovnárodnejdiaľničnejspoločnosti,čoviepreukázaťajzmluvou.

13.ŽalujúcastrananavrhlavýsluchsvedkaR.W. kokolnostiamposkytnutiapôžičkyzostranyžalobkyne
žalovanému. Uviedla však, že nedokáže účasť tohto svedka zabezpečiť, keďže svedok je vysoko
pracovne zaneprázdnený a veľmi často vykonáva pracovné cesty mimo mesta Martin a mimo Slovenskej
republiky. Z týchto dôvodov navrhla žalujúca strana súdu využiť voči svedkovi postup podľa ust. § 96

ods. 3 C. s. p. na otázky, ktoré žalujúca strana súdu navrhla. Súd tomuto návrhu vyhovel a uznesením
sp. zn. 10C/1/2018 zo dňa 15.11.2018 v súlade s ust. § 96 ods. 3 C. s. p. uložil týmto uznesením súd
svedkovi R. W. odpovedať na otázky uvedené vo výrokovej časti uznesenia do 10 dní od doručenia
uznesenia (č. l. 130-131). Svedok W. odpovedal na uznesenie súdu až listom z 13.6.2019. Na otázku,
či sa vie vyjadriť k tomu, či žalobkyňa v období rokov 2012 - 2013 poskytla žalovanému pôžičku, alebo

niekoľko pôžičiek, odpovedal, že s určitosťou na túto otázku odpovedať nevie. Vie len o tom, že z času
na čas žalobkyňa žalovanému poskytla nejakú finančnú výpomoc, no presný čas, ani výšku pôžičiek
si nepamätá. O tom, že medzi nimi dochádzalo k pôžičkám, sa dozvedel vždy iba z ich vzájomných
rozhovorov, pri ktorých bol niekedy účastníkom. Pri odovzdávaní peňazí nebol nikdy fyzicky prítomný.
Na otázku, ako často poskytovala žalobkyňa peniaze žalovanému, odpovedal, že vzhľadom na odstup

času sa nevie vyjadriť k tejto otázke. Na otázku, či sa vie aspoň približne vyjadriť k tomu, akú celkovú
sumu žalobkyňa žalovanému požičala, odpovedal, že na túto otázku nevie s určitosťou odpovedať. Na
otázku, či vie uviesť účel, na ktorý mal žalovaný požičané peniaze použiť, uviedol, že na túto otázku
odpovedať nevie. Na otázku, či má vedomosť o tom, či požičané peniaze žalovaný žalobkyni vrátil,
prípadne akým spôsobom a kedy ich mal vrátiť, svedok odpovedal, že o tom, že by žalovaný vrátil, alebo

vracal požičané peniaze, sa nikdy počas ich rozhovorov strany nezmieňovali. Počul to len od žalobkyne,
že žalovaný jej požičané peniaze nevrátil aj napriek tomu, že jej ako garanciu vrátenia peňazí poskytol
a podpísal osobnú zmenku.14. Súd nevyhovel návrhu na dokazovanie prípadným výsluchom priateľa žalobkyne, ktorý mal
poskytnúť pôžičku žalobkyni v roku 2008 na požičanie peňazí žalovanému a to vzhľadom na skutočnosť,
že procesné strany skutočnosť, že približne v tomto období, teda v roku 2008 žalobkyňa žalovanému

požičala sumu 20.000 Sk a že táto suma bola zo strany žalovaného vrátená, nerozporovali a z toho
dôvodu nebolo potrebné ozrejmovať, akým spôsobom žalobkyňa získala prostriedky na poskytnutie tejto
pôžičky. Táto skutočnosť ani nebola relevantná vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne, že mala žalovanému
poskytovať niekoľko pôžičiek v rôznych sumách v rokoch 2012 - 2013 a to až do celkovej sumy
24.000 €, ktorej vrátenie bolo predmetom konania.

15. Žalobkyňa potom reagovala na dôkazný návrh žalovanej strany tým, že na pojednávaní 15.8.2019
predložilapotvrdeniazamestnávateľažalobkyneainformácieostavochjejindividuálnehoúčtupoistenca
od roku 2005 a to až do roku 2015, ktoré mali preukazovať tú skutočnosť, že žalobkyňa v tomto období
mohla akumulovať dostatok finančných prostriedkov a mať dostatočne úspory na to, aby žalovanému
mohla poskytovať pôžičky v rokoch 2012 - 2013 až do výšky 24.000 €.

16. Súd však týmto dôkazom neprisudzoval relevanciu a to vzhľadom na zistený skutkový stav a právne
posúdenie, ktoré stranám sporu na pojednávaní oznámil.

17. Vykonaným dokazovaním s ohľadom na výsluch žalobkyne a na písomné vyjadrenie svedka R. W.,

súd dospel k presvedčeniu, že žalobkyňa v rokoch 2012 - 2013 žalovanému poskytla nejakú pôžičku,
resp.pôžičky,pričomvšakichvýškajespornáapretojesporné,čižalovanýprevzalcelkovosumu24.000
€, ktorú žalobkyňa proti žalovanému požadovala. Je nespornou však vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne
v jej výpovedi, ale aj v samotnej žalobe, tá skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný si nedohodli termín
vrátenia pôžičky (pôžičiek). Súd vzhľadom na vyjadrenie svedka W. vyjadrenie žalobkyne, že postupne

požičiavala žalovanému rôzne sumy peňazí v týchto dvoch rokoch, považoval za hodnoverné, avšak
za preukázané mal to, že žalobkyňa a žalovaný sa nedohodli, akým spôsobom a kedy má žalovaný
túto poskytovanú sumu (sumy) vrátiť. V takomto prípade možno usudzovať, že medzi stranami sporu
vznikla ústna zmluva o pôžičke, prípadne viaceré ústne zmluvy o pôžičke, z ktorých bolo zrejmé, že
žalobkyňouposkytnutépeniazežalovanývrátiťmusí,tedanejdeodarovanietýchtopeňazí,avšak strany

sa nedohodli, v akej lehote žalovaný musí peniaze vrátiť. V takom prípade podľa § 657 Obč. zákonníka
vznikla podľa presvedčenia súdu medzi stranami sporu ústnou formou platná zmluva o pôžičke, resp.
viaceré zmluvy o pôžičke v zmysle ust. § 657 Obč. zákonníka.

18. Podľa § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

19. Medzi pojmové znaky zmluvy o pôžičke, ktorá je tak ako na to správne poukazovala strana žalovaná,
reálnym kontraktom, kde na vznik záväzkového vzťahu nestačí len uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj
reálne odovzdanie veci dlžníkovi, v tomto prípade peňazí, patrí dočasnosť zmluvného vzťahu. Je teda

potrebné, aby z právneho úkonu, alebo z okolností, za ktorých došlo k takémuto právnemu úkonu, bolo
jasné, že v danom prípade nejde o scudzovací právny úkon darovania, alebo kúpnu zmluvu. Napriek
tomu však medzi podstatné náležitostí zmluvy o pôžičke nepatrí určenie doby, dokedy má byť vec
vrátená. Dohodnutou dobou v zmysle § 657 Obč. zákonníka nie je presné určenie doby kedy má byť
vec vrátená. Táto doba môže byť v zmluve vymedzená aj ako doba neurčitá. Medzi stranami však musí

byť nesporné, že ide o dočasné prenechanie veci, v tomto prípade finančných prostriedkov. V takomto
prípade potom podľa presvedčenia súdu žalovaný mal v zmysle ust. § 563 Obč. zákonníka vrátiť
plnenie, teda poskytnuté finančné prostriedky prvého dňa potom, čo bol veriteľom o poskytnutie plnenia,
resp. vrátenie pôžičky požiadaný.

20.Podľa§563Obč.zákonníka,akčasplnenianiejedohodnutý,ustanovenýprávnympredpisom,alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

21. Veriteľ môže vo svojej výzve adresovanej dlžníkovi výslovne určiť dobu splnenia tak, že určí
konkrétnu lehotu, dokedy má dlžník dlh splniť. Ak však takáto lehota na splnenie určená nebola,

splatnosť dlhu nastáva v nasledujúci deň po dni, kedy bol dlžník vyzvaný na plnenie. Ak v deň splatnosti
dlh nesplní, dostáva sa v ďalší deň do omeškania. Ak však veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám
svojou výzvou, môže potom týmto spôsobom svoje právo i vykonávať. Z tohto dôvodu súdna prax (R
28/1984) vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonávania práva je okamihom, keď veriteľ moholnajskôr o splnenie požiadať. Takýmto okamihom je deň, ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu pri
dlhu dojednaného na neurčitú dobu. Pre začiatok premlčacej doby je teda rozhodný deň nasledujúci
po dni, kedy došlo k vzniku tohto právneho vzťahu, nie deň, keď došlo k splatnosti dlhu. Zákon nijako

neobmedzuje veriteľa, kedy môže žiadať o splnenie dlhu. Je oprávnený vyzvať dlžníka na plnenie ihneď
po vzniku záväzku a dlžník sám môže plniť kedykoľvek i bez výzvy veriteľa a veriteľ je povinný plnenie
prijať. Zákon nepredpisuje formu, ani spôsob výzvy veriteľa. Veriteľ by však z dôvodu istoty mal tak
urobiť vo forme písomnej upomienky. Ak veriteľ vo výzve uvedie konkrétnu lehotu na plnenie, dlžník je
povinný plniť v tejto lehote. Veriteľom určená lehote na plnenie však nemá právny význam vo vzťahu

k plynutiu premlčacej doby, ktorá tak ako bolo konštatované vyššie, začína plynúť dňom, kedy veriteľ
mohol svoje právo prvýkrát vykonať, teda prvým dňom nasledujúcim po vzniku právneho vzťahu, v tomto
prípade po poskytnutí pôžičky.

22. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav a vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej
dospel súd k presvedčeniu, že žalobe žalobkyne vyhovieť nie je možné. Aj keď súd žalobkyni vzhľadom

na výpoveď svedka W. uveril, že žalovanému poskytovala vo forme viacerých pôžičiek rôzne peňažné
sumy a napriek tomu, že výška celkovo poskytnutých súm žalobkyňou nijako preukázaná nebola, nárok
žalobkyne na vrátenie týchto poskytnutých pôžičiek bol premlčaný.

23. Podľa ust. § 100 ods. 1 Obč. zákonníka, právo sa premlčalo, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až § 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 100 ods. 2 Obč. zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva; tým nie je dotknuté ust. § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

25. Podľa § 101 Obč. zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát.

26. Je potom zrejmé, že ak žalobkyňa požičiavala nejaké finančné prostriedky žalovanému, ktorých

výšku sa preukázať nepodarilo, žalovanému v období rokov 2012 - 2013, je zrejmé, že u pôžičiek
poskytnutých v roku 2012 trojročná premlčacia doba uplynula v bližšie nezistených dňoch roku 2015 a u
pôžičiekposkytnutýchvroku2013potomtrojročnápremlčaciadobauplynulavbližšienezistenýchdňoch
roku 2016, prípadne najneskôr 1.1.2017. Žalobkyňa mala totiž právo veriteľa, teda výzvu na vrátenie
dlhu, uplatniť vždy nasledujúci deň po poskytnutí tej, ktorej pôžičky a práve od tohto dňa jej začala plynúť

trojročná premlčacia doba. Na tejto skutočnosti nič potom nemení ani fakt a ak žalobkyňa podľa vlastnej
výpovede dala na podpis žalovanému listinu nazvanú Vlastnou zmenkou, vystavenú 22.4.2014, ktorej
kópia zhodná s originálom je žurnalizovaná v súdnom spise. Súd nemal dôvod preukazovať, či podpis
žalovaného na tejto listine je pravý, teda patrí žalovanému, pretože z výpovede žalobkyne vyplynulo,
že celý text tzv. Vlastnej zmenky vypracovala žalobkyňa. Z tohto pohľadu súd posudzoval ako výzvu

veriteľa na zaplatenie dlhu s určením zročnosti v januári 2015. Nejedná sa však o právny úkon, ktorý
by nahradil absentujúcu dohodu zmluvných strán o termíne vrátenia tej - ktorej poskytnutej pôžičky v
čase, keď tá - ktorá pôžička bola v roku 2012, alebo 2013 poskytnutá. Táto listina nemá náležitosti ani
písomného uznania dlhu dlžníkom, čo do dôvodu a výšky, ktorý právny úkon v zmysle ust. § 110 ods. 1
Obč. zákonníka spôsobuje tzv. prerušenie premlčacej doby.

27. Podľa § 110 ods.1 Obč. zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, alebo
iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník
písomne uznal, čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola
však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

28. Z listiny nazvanej Vlastná zmenka nevyplýva dôvod dlhu vo výške 24.000 €. Preto nemôže ísť o
platné uznanie dlhu v zmysle ust. § 110 ods. 1 Obč. zákonníka.

29. Listinu nazvanú Vlastná zmenka strany sporu nepovažovali ani za platnú zmenku a je evidentné, že

žalujúcastrananárokyztejtolistinyneuplatňovalaakonárokyzozmenky.Medzistranamibolonesporné,
že táto listina nemá náležitosti platnej zmenky. Súd jej musí vyčítať najmä údaj o zročnosti zmenky, ktorý
je v rozpore s ust. § 33 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, podľa ktorého zmenku
možno vystaviť na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia a na určitý deň.30. Podľa § 33 ods. 2 citovaného zákona, zmenky s iným časom zročnosti, alebo s postupnou
zročnosťou, sú neplatné. V tomto prípade zmenka mala byť splatná v bližšie neurčený deň januára 2015.

31. Keďže súd predmetnú listinu takýmto spôsobom právne posúdil, bolo irelevantné skúmať, či podpis
žalovaného na tejto listine je pravý, alebo falšovaný a preto súd návrhu na doplnenie dokazovania
grafologickým skúmaním podpisu žalovaného zamietol. Súd vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti
preto dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobkyne dôvodná nie je. Žalobkyni sa v konaní nepodarilo

preukázať jednak výšku nároku na vrátenie peňazí z poskytnutej pôžičky (pôžičiek) a svoje prípadné
nároky žalobkyňa neuplatnila včas v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby. Preto súd vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania jej žalobe vyhovieť nemohol.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému, ktorý bol v konaní proti
žalobkyni plne úspešný, priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.