Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 23, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/99/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517200333
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2517200333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, proti žalovanému: K. Q., nar. XX. O. XXXX, bytom H. XXXX/
X, D., o zaplatenie 20.972,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany z 12. novembra 2018 č. k. 18Csp/11/2017-167, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti
trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. konanie v časti o zaplatenie 1.300 eur zastavil, II.
vo zvyšnej časti žalobu zamietol, III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 488, § 489, § 494, §
524 ods. 1, § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „O. z.“, alebo „Občiansky
zákonník“), § 261 ods. 3 písm. d/, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný
zákonník“ alebo len „Obch. z.“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoB“).
Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o splátkovom úvere dňa 4.2.2014 medzi právnou predchodkyňou
žalobkyne (Slovenská sporiteľňa, a. s.) a žalovaným, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 16.800 eur. Zmluva uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a súčasne sa
tento právny vzťah spravuje aj ustanoveniami ZoSÚ. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

zo dňa 30.9.2015 Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila žalovanému, že nastal prípad v zmysle bodu
8.1 písm. a/ Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej
sporiteľne, a. s. a banka týmto žalovanému oznámila, že vyhlásila ku dňu 29.9.2015 mimoriadnu
splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Zároveň vyzvala žalovaného na úhradu sumy 20.757,33 eur do 15 dní.
Podľa pripojenej doručenky bolo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti doručené žalovanému
dňa 15.10.2015. Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalobkyňa uzatvorili dňa 23.10.2015 zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 1237/2015/CE (v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok je uvedená pohľadávka

voči žalovanému).
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu, pretože
v danej veci neboli splnené predpoklady na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 ZoB. Zmluva o
postúpení pohľadávok, ktorou banka mala postúpiť pohľadávku žalovaného žalobkyni, bola uzatvorenámedzi bankou a žalobkyňou už dňa 23.10.2015. Je zrejmé, že nebola dodržaná lehota 90 kalendárnych
dní, ktorá je určená pre klienta na plnenie svojho dlhu, čím môže docieliť nepostúpenie pohľadávky
z banky na iný subjekt. Žalobkyňa nepreukázala, že je nositeľkou hmotnoprávneho oprávnenia v

právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, pretože nepreukázala platné
postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť z
dôvodu predčasného uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok pred uplynutím zákonom stanovenej
lehoty 90 dní na plnenie žalovaným. Argumentáciu žalobkyne ohľadom odlišného dojednania v zmluve
považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú vzhľadom na formulárové znenie zmluvy. Súd prvej

inštancie dospel k záveru, že nebol preukázaný základný predpoklad vyžadovaný zákonom na platné
postúpenie pohľadávky od pôvodného veriteľa na žalobkyňu a preto žalobu zamietol pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v tomto spore.
V časti o zaplatenie 1.300 eur bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby podľa § 144, § 145 ods.
2, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“).

V časti nároku na náhradu trov konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 1,
§ 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, vecne úspechom žalovaného v konaní v rozsahu 87,60 %, zohľadniac
aj zavinenie žalovaného na zastavení konania. Pretože však žiadne trovy žalovanému nevznikli, nárok
na ich náhradu mu nebol priznaný.

2. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na
jeho zmenu vyhovením žalobe, alternatívne navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdení veci ako i tým,
že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žalobkyňa poukázala na § 92 ods. 8, § 89 ods. 1 ZoB, čl. 10 zmluvy o úvere, bod 19.16 všeobecných

obchodných podmienok, podľa ktorého klient výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek
postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. Banka si so svojím klientom môže zmluvne upraviť práva a
povinnosti odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne
nezakazuje, alebo ak z povahy ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Ustanovenie §
92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov a zmluvné strany si v posudzovanom

prípade dohodli vzájomné práva a povinnosti odchylne od ZoB. Na podporu svojej argumentácie
žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/145/2015, 11Co/11/2015,
11Co/206/2015, 19Co/2/2016, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/147/2017
a iné. Oznámenie právnej predchodkyne žalobkyne z 30.9.2015 spĺňa náležitosti výzvy v zmysle § 92
ods. 8 ZoB. Z platobnej histórie bolo zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní viac ako 90 dní. S názorom

súdu prvej inštancie, že táto lehota plynie až po doručení výzvy sa nestotožňuje. Žalobkyňa predložila
súdu výzvu z 9.9.2015, ktorá bola zaslaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého
žalobkyňa nie je v konaní aktívne vecne legitimovaná z dôvodu nedodržania podmienok v zmysle §
92 ods. 8 ZoB, pre ktoré súd prvej inštancie považoval zmluvu o postúpení pohľadávok za absolútne

neplatnú.

6. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá ZoB ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len častisvojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to i osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta.

7. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje vzťahy
súvisiace s podnikaním bánk na území Slovenskej republiky s cieľom bezpečného fungovania
bankového systému (§ 1). V ustanovení § 2 ods. 1 tento zákon definuje banku ako právnickú osobu so
sídlom na území Slovenskej republiky založenú ako akciovú spoločnosť, ktorá má bankové povolenie

(je osobitnou úverovou inštitúciou). Ustanovenie § 92 ods. 8 tohto zákona obsahuje osobitnú úpravu
postúpenia pohľadávky písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, avšak
predmetom postúpenia môže byť peňažný záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v
omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy
na úhradu peňažného záväzku adresovaná klientovi.

8. Špeciálna úprava postúpenia pohľadávky vychádza z osobitného postavenia bánk, ktoré disponujú
bankovým povolením. Keďže cieľom zákona je právna úprava pri zabezpečení fungovania celkového
bankového systému, bolo žiadúce stanoviť pevné pravidlá pri postupovaní pohľadávok bánk na iné
subjekty, ktoré nie sú bankami, aby nedošlo k obchádzaniu zákona o bankách (napr. s postúpením
nesplatných pohľadávok bánk súvisí ich ďalšia správa, pritom poskytovanie úveru bánk a ich správa je

špecifickou osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou).

9. Ustanovením § 92 ods. 8 ZoB zákonodarca sledoval sprísnenie postúpenia cesie bankovej
pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné
podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal

finančnú službu. Zákonom stanovené podmienky postúpenia, akými sú postúpenie iba splatnej
pohľadávky, písomná výzva, aspoň 90-dňová lehota trvania omeškania, umožňujúce postúpiť bankovú
pohľadávku, nepodporuje ani záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky
bola ochrana bankového tajomstva. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne
opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky, so súčasným stanovením výnimiek z

tohto zákazu a neumožňujú odklon od pravidiel cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa
(uvedené už odznelo v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove).

10. Ak neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky
na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore so zákonom (porov. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 147/2017). Ide o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že k postúpeniu predmetnej pohľadávky došlo na základe zmluvy
z 23.10.2015 (č. 1237/2015/CE) uzavretej medzi Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalobkyňou, čomu

predchádzalo zosplatnenie úveru ku dňu 29.9.2015 (oznámenie s výzvou doručené žalovanému
15.10.2015).

12. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nebola dodržaná podmienka následného nepretržitého
omeškania žalovaného dlhšie ako 90 dní po doručení písomnej výzvy podľa § 92 ods. 8 ZoB. Súd

prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala naplnenie zákonom stanovených
predpokladov bankovej cesie podľa § 92 ods. 8 ZoB (v danom prípade zachovanie najmenej 90 dňovej
lehoty nepretržitého omeškania žalovaného). Na uvedenom vo vzťahu k zachovaniu zákonnej lehoty 90
dní nič nemení ani výzva z 9.9.2015, ktorá sa navyše netýkala ani celej žalovanej sumy.

13. Podľa platného právneho poriadku nie je daná viazanosť už vydanými skoršími rozhodnutiami súdu
prvej a druhej inštancie, pričom výkladom predmetného ustanovenia ZoB sa už zaoberal Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 147/2017 s vyššie uvedeným záverom (viď najmä ods.
21 tohto uznesenia).

14. Pre úplnosť sa dodáva, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené
konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky, ako ani odchýlnou úpravou
(od ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB) vzájomných práv a povinností zmluvných strán (veriteľa a dlžníka).Vzhľadom na vyššie uvedené bola žaloba súdom prvej inštancie dôvodne zamietnutá pre nedostatok
vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní.

15. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho
konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2 Cdo
205/2009).

16. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti vo veci samej ako vecne správne potvrdil, čo sa týkalo aj samostatnými námietkami
nespochybneného rozhodnutia o náhrade trov konania.

17. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z dôvodu, že žalovaný sa

do odvolacieho konania nezapojil (nevykonal žiaden procesný úkon), vznik trov na jeho strane nebol
preukázaný, žalovanému preto náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.2.2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).

18. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.