Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/162/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414213166
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4414213166.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. D., C. XX, zastúpený advokátom Mgr. Ladislavom Polomom, Nové Zámky, Turecká 24, IČO: 42 130
204, proti žalovaným: 1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie
13, IČO: 00 166 073, 2. Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o zaplatenie 9.804,51 eura ako náhradu
škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 12.07.2019, č. k. 5C/149/2014-279, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výroku II., III. z r u š u j e a vec
mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol, žalovaného
v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi 9.804,51 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného
v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu do
30 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal pôvodne
voči žalovanému v 1. rade náhrady škody v sume 9.804,51 eura, ako náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom, ktorého nesprávneho úradného postupu sa mal dopustiť súdny
exekútor Q.. Z. M., ktorý v dôsledku viacerých pochybení na jeho strane zmaril schválenie príklepu zo
dňa 06.07.2009 na dražbe nehnuteľností, zostal nečinný a jeho pohľadávku nevymohol. Uviedol, že ak
by postupoval exekútor správne a exekúciu nehnuteľnosti vykonal v roku 2009, jeho pohľadávka by
bez akýchkoľvek pochybností bola uspokojená. V priebehu konania súd uznesením zo dňa 01.04.2015
č. k. 5C/149/2014-74 pripustil, aby na strane žalovaného ako ďalší účastník vstúpil do konania ako

žalovaný v 2. rade Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky. Oboznámil sa so spisom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/400/2005, kde súdny
exekútor Q.. K. na základe výzvy súdu oznámil, že v čase preberania exekučnej agendy
súdneho exekútora JUDr. Z. M. sa originál spisu v sídle exekútorského úradu nenachádzal a v konaní nie
je možné pokračovať a z týchto dôvodov doposiaľ konanie eviduje ako neukončené. Po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. ako aj ust. § 4 ods. 1

písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, 2 a § 19 ods. 1 prvá veta zák. č. 514/2003
Z. z. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že platobným rozkazom Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 9Ro/49/04 zo dňa 03.02.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.03.2005 bola žalovanej T.
B. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100.000 Sk a úroky z omeškania vo výške 5,5% ročne od
29.08.2002 do zaplatenia a tiež trovy konania v sume 12.556 Sk. Na základe exekučného titulu bol zo
strany žalobcu podaný návrh na vykonanie exekúcie dňa 15.04.2005 a Okresný súd Nové Zámky udelil

súdnemu exekútorovi Q.. Z. M. poverenie na vykonanie exekúcie dňa 26.04.2005. Poverený exekútor
vykonal dňa 06.07.2009 dražbu nehnuteľností. Súdu bol predložený návrh na schválenie príklepu,pričom konajúci súd uznesením zo dňa 02.10.2009 č. k. 14Er/400/2005-14 neschválil príklep udelený
súdnymexekútorom,keďnaudeleniepríklepuajehoschválenienebolisplnenézákonnépodmienky.Mal
za to, že k neschváleniu príklepu došlo z dôvodu nesprávneho postupu konajúceho súdneho exekútora.

Tiež mal za preukázané, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázal vznik škody, pričom táto
škoda pozostáva zo sumy istiny 3.319,39 eura, ktorá bola predmetom exekúcie, trov konania v sume
416,78 eur a kapitalizovaných úrokov z omeškania v sume 6.068,34 eura. Mal za to, že uvedená
škoda žalobcovi vznikla, keďže exekučné konanie z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekútora
nebolo doposiaľ ukončené, pričom v exekúcii nie je možné pokračovať a preto je možné konštatovať, že

exekúcia ani nebude ukončená tak, aby došlo k vymoženiu sumy, ktorá je predmetom exekúcie. Čo sa
týka pasívnej legitimácie žalovaného mal za to, že právny zástupca žalobcu po podaní žaloby označil za
žalovaného Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Preto žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol, keďže v danom prípade nebola daná jeho pasívna
legitimácia, pretože pasívne legitimovaným je podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát, t. j.
Slovenská republika. Mal za to, že žaloba bola podaná včas v trojročnej premlčacej dobe podľa § 19

ods.1 zák. č. 514/2003 Z. z., keďže žalobca sa o škode dozvedel dňa 02.04.2012, keď mu bolo doručené
oznámenie spoločnosti Dražby a aukcie s. r. o., v ktorom bolo uvedené, že nehnuteľnosti boli vydražené
za 10.000 eur, pričom táto suma nepostačovala ani na pokrytie pohľadávky navrhovateľa dražby. Tiež
bola splnená podmienka predbežného prerokovania nároku na náhradu škody podľa § 16 ods. 4 zák. č.
514/2003Z.z.Bolapreukázanáajďalšiapodmienkaprepriznanienárokunanáhraduškodyatopríčinná

súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom povereného súdneho exekútora, ktorý
nepostupoval pri dražbe v súlade so zákonom a tak zmaril účel dražby, ktorej výsledkom malo byť
speňaženie majetku povinného a uspokojenie pohľadávky žalobcu ako oprávneného. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže bol žalobca v konaní voči žalovanému v 2. rade
úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tiež rozhodol o trovách konania vo

vzťahu žalobcu k žalovanému v 1. rade a keďže v tomto konaní bol žalovaný v 1. rade úspešný, súd mu
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote žalovaný v 2. rade a to vo výrokoch II.
a III. rozsudku a žiadal, aby v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu

voči žalovanej v 2. rade zamietol, prípadne v týchto častiach rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že odvolanie
podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Porušenie práva na spravodlivý proces (§
365 ods. 1 písm. b/ CSP) videl v tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený,
čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť ako celku. Súd prvej inštancie sa v ňom

nevysporiadal dostatočne s argumentom žalovanej v 2. rade, na základe ktorého zodpovednosť štátu
za vzniknutú škodu je daná len v prípade, ak v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
štátu sa právo voči dlžníkovi stalo fakticky nevymožiteľné a je vylúčené, aby bolo uspokojené iným
spôsobom. V rozhodnutí neodôvodnil dostatočným spôsobom tak, aby mala strana v konaní relevantnú
možnosť oboznámiť sa s príčinou vydania takého rozhodnutia. Takýto postup považuje za porušenie

práva za spravodlivý proces. K vzniku škody poukázala na to ako jedného zo základných predpokladov
zodpovednosti štátu platí, že v majetkoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb štát nemôže
byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky tých
osôb, pokiaľ je možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť inak. Pokiaľ existuje zákonná možnosť
žalobcu vymôcť pohľadávku v exekučnom konaní, nie je možné si nárok uplatňovať v konaní o náhradu

škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Poukázala na to, že exekučné konanie je stále evidované ako
neukončené a teda žalobca si ako oprávnený aj v súčasnosti vymáha svoju pohľadávku voči povinným.
Za tejto situácie si žalobca vymáhal rovnakú pohľadávku jednak v exekučnom konaní a rovnako aj v
tomto konaní o náhradu škody, pričom ak by bol úspešný v oboch prípadoch, došlo by z jeho strany
k bezdôvodnému obohateniu. Tým bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a h/

CSP. Čo sa týka príčinnej súvislosti, medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, z
vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť ten záver, ako vyvodil súd prvej inštancie. V danom prípade
exekučný súd neschválil príklep udelený súdnym exekútorom, pretože na udelenie príklepu a jeho
schválenie neboli splnené zákonné podmienky. Zo skutkového stavu vyplýva, že v čase začatia exekúcie
boli uvedené nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, ktorá mala

na nehnuteľnostiach záložné právo v poradí prednostné pred žalobcom. Aj pri úspešnom priebehu
dražby, v rámci exekučného konania, by bola pohľadávka žalobcu uspokojená až po uspokojení trov
exekúcie a pohľadávky záložného veriteľa s predchádzajúcim súhlasom Slovenskej sporiteľne. Súd
dospel k nesprávnemu záveru o existencii príčinnej súvislosti postupom súdneho exekútora pri výkonedražby a vznikom žalobcom tvrdenej škody, pretože dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré
nezodpovedajú obsahu súdom vykonaných dôkazov. Exekútorom pridelený príklep nebol schválený
exekučným súdom najmä z dôvodu, že nehnuteľnosti uvedené v dražobnej vyhláške boli dražené v

celosti,pričomvšakexekúcianemohlabyťvykonávanápredajom nehnuteľnostívcelosti,keďžepovinná
z exekučného titulu vlastnila len polovicu dražených nehnuteľností. Z tejto skutočnosti jednoznačne
vyplýva, že v prípade, ak by bola dražby vykonaná zákonným spôsobom, t. j. predmetom dražby by
bola len polovica nehnuteľnosti, dá sa prezumovať, že aj najvyššie podanie by bolo o 50% nižšie,
t. j. maximálne približne 9.000 až 10.000 eur. Je viac ako zrejmé, že táto suma by po uspokojení

trov exekúcie nepostačovala ani na pokrytie pohľadávky prednostného veriteľa. Na základe týchto
faktov má za to, že primárnou príčinou žalobcom tvrdenej majetkovej škody bola nízka hodnota
draženej nehnuteľnosti a nie nesprávny úradný postup exekútora. Z uvedeného vyplýva, že neexistuje
priama bezprostredná a ničím neprerušená príčinná súvislosť medzi žalobcom namietaným nesprávnym
úradným postupom exekútora pri výkone dražby a vznikom škody. Odôvodnenie príčinnej súvislosti
medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody zo strany súdu v rozsudku je

absolútne nedostatočné a nepresvedčivé, nakoľko sa sú v odôvodnení rozsudku nezaoberal dostatočne
s preukázaním príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou, čo napĺňa odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zák. č. 160/2015 Z. z. CSP účinného od
01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f a h/ CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutých častiach
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v
2. rade je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP a § 391 ods. 1 CSP).

6. Jednou z odvolacích námietok pritom však zásadnou bolo namietanie, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je zmätočný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

7. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojim procesným postupom

spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti,
neurčitosti, alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné,
jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl.
46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyjeajprávostranynatakéodôvodneniesúdnehorozhodnutia,ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

8. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.9. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a

rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnený tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(čl. IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, nepatrí ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len vo výrokoch II. a III., keďže rozsudok vo
výrokoch I. a IV. v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť. Z obsahu preskúmavaného
rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil
napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že závery
v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. V odôvodnení rozsudku sú síce popísané stanoviská strán k veci

a obsah vykonaných dôkazov, avšak absentuje súhrnné zistenie skutkového stavu a obsah hodnotenia
vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s argumentom žalovanej v 2.
rade, na základe ktorého zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu je daná len v prípade, ak k príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátu sa právo voči dlžníkovi stalo fakticky nevymožiteľné a
je vylúčené, aby bolo uspokojené iným spôsobom. Konštatoval, že podľa vyjadrenia súdneho exekútora

JUDr.Q.K.akonáhradníkapoJUDr.Z.M.vyplýva,ževexekúciiniejemožnépokračovať,keďženemák
dispozícii spis JUDr. Z. M.. Avšak zároveň súdny exekútor konštatoval, že disponuje odpisom poverenia
na vykonanie exekúcie odpisom exekučného titulu, odpisom návrhu na vykonanie exekúcie a odpisom
uznesenia Okresného súdu Nové Zámky o neschválení príklepu pri dražbe nehnuteľností a zároveň
konštatoval, že konanie eviduje ako neukončené. Súd prvej inštancie bez ďalšieho prevzal názor, že

exekúcia nebude ukončená tak, aby došlo k vymoženiu sumy, ktorá je predmetom exekúcie. Takýto jeho
záver považuje odvolací súd za predčasný. Ak súdny exekútor disponuje uvedenými listinnými dokladmi,
zrejme mu nebude nič brániť v tom, aby ukončil exekúciu jedným zo zákonných spôsobov tak, ako
mu ukladá exekučný poriadok. Nič však nemení na skutočnosti, že žalobca sa domáha náhrady škody
v dôsledku nesprávneho úradného postupu, ktorým sa súdny exekútor dopustil v exekučnom konaní.

Zodpovednosť podľa zákona č. 514/2003 Z. z. za nezákonný alebo nesprávny postup výkonu verejnej
moci majúc za následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Zák. č. 514/2003 Z.
z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon
neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (§ 25 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z. z.).

11. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

12. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, ktorému bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

13. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna
zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2
zákona a je založený na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok:
a/ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b/ vznik škody,

c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

14. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak preukáže ich
splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže.15. Zákonodarca v zákone č. 514/2003 Z. z. obdobne ako v pôvodnej právnej úprave zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zák.

č. 58/1969 Zb.) neposkytol definíciu pojmu nesprávny úradný postup a len príkladmo uviedol, že
za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Všeobecne a v súlade s ustálenom súdnou praxou

možno však nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného
predpísaného postupu orgánu verenej moci, resp. o porušenie účelu postupu orgánu verejnej moci,
ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz
vo vydanom rozhodnutí. Pretože úradný postup nie je spravidla možné upraviť v právnom predpise
do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k
dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť

nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej orgán verejnej moci nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho
rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorene
vydané rozhodnutie v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo
znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu verejnej moci alebo jeho
činnosť,ktorániejevykonanávstanovenejlehote,alebovlehote,ktorázodpovedáprávunaprejednanie

veci bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ orgán verejnej moci zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie
rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne
posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti, či
vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia
a z hľadiska zodpovednosti za škodu môže byť hodnotené len ako škoda spôsobená nezákonným

rozhodnutím a preto za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky
spočívajúce v tom, že orgán verejnej moci pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky
pre jeho vydanie a v dôsledku toho je rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť
vydané neskôr v inej podobe, či za iných okolností (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/115/2010).
V tomto smere možno tiež uviesť, že strana sporu, v ktorom bolo vydané príslušné rozhodnutie,

môže namietať pochybenie orgánu štátu pri zisťovaní podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo pri
ich hodnotení v opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu, pričom orgán príslušný rozhodnúť o
opravnom prostriedku následne posúdi, či došlo k namietanému pochybeniu. Rozhodovanie o náhrade
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi
týmto postupom a vzniknutou škodou ako jeden z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde

teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých
príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu, tento zodpovedá za predpokladu, že
poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takýmto chybným postupom, teda ak je
nesprávny postup orgánu verejnej moci zo vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

16. Zák. č. 514/2003 Z. z. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto
treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 OZ) a škodu vo
všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá:
a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného,
b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch,

c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pre posúdenie
predmetnej právnej veci je významné, že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za
nesprávny úradný postup je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom.

17. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
zák. č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. Právna teória sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Najvyšší súd
SR vo svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn. 5Cdo/126/2009, 6NCdo/11/2010 a 8Cdo/112/2017) dospel
k záveru, že príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednosti skutkovej podstaty. Vyžaduje

sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody
boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody, vrátane jej rozsahu,
následkom tejto príčiny. Nestačí iba podobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej
existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku,a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody
môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom
je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť

by daná bola. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže
byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; a jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne
okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je, alebo nie je. Právnym posúdením je vymedzenie,
medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná
súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,

v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu
medzikonkrétnouujmoupoškodeného(pokiaľvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akjeprotiprávne)
sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná
súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupom
slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený

následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno závislo na neobmedzenej
kauzalite atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamo spôsobenia príčiny na následok“, pri ktorej príčina
priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto
priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina

škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Ak príčinou vzniku škody bola
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane, pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide
o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide a to o príčinu
podstatnú.

18. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca preukázal a uniesol dôkazné
bremeno k vzniku škody v sume 9.804,51 eura. Odvolací súd tento záver súdu prvej inštancie považuje
za predčasný, pretože súd prvej inštancie sa doposiaľ nevysporiadal s námietkou žalovaného a s jeho
argumentáciou, že žalobca si vymáha uvedenú pohľadávku tak v exekučnom konaní, ako aj v konaní o
náhradu škody a svoje rozhodnutie v tejto časti náležite neodôvodnil, čím ho robí nepreskúmateľným.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť voči štátu uplatnený
úspešne len vtedy, ak nemôže poškodený úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči
dlžníkovi, ktorý je mu povinný plniť. Vznik škody bez ďalšieho nemožno spojovať s neukončeným
exekučným konaním. Rozhodujúce je tu skutkové zistenie, že žalobca preukázateľne už nemôže voči
svojmu dlžníkovi sa úspešne domáhať uspokojenia svojej pohľadávky.

19. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že bola splnená aj ďalšia podmienka pre priznanie náhrady
škody a to príčinná súvislosť medzi vznikom škody nesprávnym úradným postupom povereného
súdneho exekútora, ktorý nepostupoval pri dražbe nehnuteľností v súlade so zákonom a teda zmaril účel
dražby, ktorej výsledkom malo byť speňaženie majetku povinného a uspokojenie jeho pohľadávky. V

tomtosmereodvolacísúdpodotýka,žezuzneseniaOkresnéhosúduNovéZámkysp.zn.14Er/400/2015
vyplýva, že exekučný súd neschválil príklep udelený súdnym exekútorom, pretože na oddelenie príklepu
a jeho schválenia neboli splnené zákonné podmienky. Príklep nebol schválený najmä z dôvodu, že
nehnuteľnosti uvedené v dražobnej vyhláške boli dražené v celosti, pričom však exekúcia nemala
byť vykonávaná predajom nehnuteľností v celosti, keďže povinná vlastnila len polovicu dražených

nehnuteľností. Zo skutkového stavu ďalej vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti boli zaťažené záložným
právom v prospech Slovenskej sporiteľne, ktorá mala na nehnuteľnostiach záložné právo v poradí
prednostné pred žalobcom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že ak by aj úspešnom priebehu
dražby v rámci exekučného konania by bola pohľadávka žalobcu uspokojovaná až po uspokojení
pohľadávky záložného veriteľa a po uspokojení trov exekúcie. Z tejto skutočnosti vyplýva, že v prípade,

ak by bola dražba vykonaná zákonným spôsobom, t. j. predmetom dražby, by bola len polovica
nehnuteľností, tak by aj najvyššie podanie bolo o 50% nižšie, čiže maximálne 9.000 - 10.000 eur.
Je zrejmé, že táto suma by po uspokojení trov exekúcie nepostačovala ani na pokrytie pohľadávky
prednostného veriteľa a preto sa súd prvej inštancie mal zaoberať tým, čo bolo primárnou príčinou
žalobcom tvrdenej majetkovej škody, či nesprávny úradný postup súdneho exekútora, alebo nízka

hodnota draženej nehnuteľnosti. Pri takto stanovenej cene nehnuteľnosti je odôvodnený záver, že ani v
prípade správne vedenej exekúcie by žalobca nebol v exekučnom konaní uspokojený a preto nemožno
konštatovať, že medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora existuje
príčinná súvislosti. Odôvodnenie príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym právnym postupoma vznikom škody zo strany súdu v rozsudku je absolútne nedostatočné a nepresvedčivé, nakoľko sa súd
v odôvodnení nezaoberal dostatočne s preukázaním príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou.

20. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. §
389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu v týchto častiach vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní
bude odvolací súd viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Súd
prvej inštancie preto v ďalšom konaní bude postupovať vo vyššie naznačenom smere, opätovne vo veci

rozhodne, pričom sa bude dôsledne zaoberať všetkými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu
tak, ako bolo vyššie uvedené a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby v prípade podaného odvolania
mohlo byť preskúmané odvolacím súdom. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o náhrade trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).