Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 11, 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 17Pc/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319203236
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Bagala Vrábelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4319203236.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou v právnej veci navrhovateľky: S.

D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom J. XX, v konaní zastúpená splnomocneným zástupcom I. D., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom J. XX, proti výživou povinnej osobe: 1. I. E., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D. XX,
X., 2. C. K., nar.: XX.XX.XXXX, bytom P. XX, B., obaja v konaní zastúpení JUDr. Beátou Hilvertovou,
advokátkou so sídlom v Leviciach, ul. Sládkovičova 1, o určenie vyživovacej povinnosti detí k rodičovi,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti detí k navrhovateľke sa z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka (matka plnoletých detí) sa návrhom súdu doručeným dňa 20.08.2019 domáhala
určenia vyživovacej povinnosti detí - I. E. a C. K. voči nej, ich matke. Navrhla každé z detí
zaviazať prispievať výživným vo výške 250,- eur mesačne počnúc 01.12.2019. Svoj návrh odôvodnila
nepriaznivou finančnou situáciou, poukazujúc pritom na príjem v rodinách menovaných detí presahujúci
sumu 2.000,- eur mesačne. Uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý má pre ochorenie
pľúc zhoršený zdravotný stav a plnoletým synom O. D.. S manželom sú poberateľmi starobného
dôchodku, navrhovateľka vo výške 288,- eur a jej manžel vo výške 606,- eur mesačne, pričom po

odpočítaní všetkých nákladov im zostane na živobytie suma 280,- eur. Poukázala na to, že peniaze
nežiada na nič extra, chce sa len riadne najesť, obliecť, zabezpečiť si lieky. Tvrdenia plnoletých detí o
katastrofálnom detstve, pravidelných návštevách sociálneho úradu o jej a manželovom alkoholizme, či
napadnutí I. E. nožom rázne poprela, označila ich za klamstvá. Uviedla, že pila príležitostne. Pracovníci
sociálneho úradu k nim nechodil pre nevhodnú starostlivosť o deti, ale preto, že mala maľovať načierno
figúrky. S menovanými plnoletými deťmi majú dlhodobo narušené vzťahy, nekontaktujú sa, nerozprávajú
približne päť rokov, pričom snahu alebo záujem o obnovenie vzťahu počas celého obdobia neprejavila.

S dcérou C. K. sa nerozprávajú odkedy si mala vymyslieť, že jej syn O. obťažoval jej maloletú dcéru.
Uviedla, že menované deti, proti ktorým návrh smeruje za deti nepovažuje, chce od ich peniaze, lebo
ich s terajším manželom vychovali, pričom jej manžel dal každému z nich hotovosť, ktorú bude žiadať
späť. Uviedla, že dcéra T. pochádzajúca z jej aktuálneho manželstva ich navštevuje pravidelne, podľa
potreby im nakúpi, prípadne im finančne prispeje. Syn O. s nimi žije v spoločnej domácnosti, mesačne
prispieva sumou 70 - 80,- eur. V minulosti synovi O.ovi pomohli so splatením pôžičky, trikrát mu hradili
splátku na auto, avšak v súčasnosti ich pomoc už nepotrebuje. Občas mu prispejú na benzín. Mesačne

okrem výdavkov spojených s užívaním nájomného bytu uhrádzajú aj úver v celkovej sume 3.000,-eur,
ktorého splátka je 58,- eur vzatý na kúrenie, úver na kúpu uhlia v sume 1.000,- eur, ktorého splátka je
17,- eur mesačne, úver poskytnutý spoločnosťou Tesco vzatý na kúpu dreva so splátkou niečo vyše
53,- eur, úver vzatý na kúpu plastových okien, kuchynskej linky, novej práčky so splátkou 220,- eur,úver vzatý za účelom vytvorenia finančnej rezervy so splátkou 25,- eur, spotrebný úver za účelom kúpy
potravín, ktorého splátka činí mesačne 31,- eur. Na pojednávaní doznala, že z časti poskytnutého úveru
bola zakúpená klimatizačná jednotka do bytu. Poukázala na to, že obaja s manželom majú nepriaznivý

zdravotný stav. Navrhovateľka má posunuté dva stavce, mala užíva lieky proti bolesti, lieči sa na štítnu
žľazu, doplatok za lieky je približne 20,- eur mesačne. Manžel trpí chronickou obštrukčnou chorobou
pľúc, je na kyslíku. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice bol manželovi navrhovateľky priznaný
jednorazový príspevok na vybudovanie schodiskového výťahu, ktorého vybudovanie stojí cca 12.000,-
eur, pričom poskytnutý príspevok uhrádza 90% jeho hodnoty. Vyjadrila obavu z čoho uhradia zvyšnú

časť nákladov.

2. Plnoleté deti navrhovateľky s podaným návrhom nesúhlasili, navrhli ho v plnom rozsahu zmietnuť.
Poukázali na to, že prvoradú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke má jej manžel, pričom výživné
na ich deti má prednosť pred výživným na ich matku. Správanie navrhovateľky a jej manžela voči nim
označili ako správanie v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka ani jej manžel s nimi dlhodobo

nekomunikujú, s matkou majú obaja dlhodobo narušené vzťahy. Pred narušením vzťahov matku
podporovali tak finančne ako aj materiálne, napríklad úhradou nedoplatkov na nájme, či elektrine. Majú
vedomosť o tom, že navrhovateľka si pobrala pôžičky od nebankových subjektov a to nie na účely
riešenia bývania a kúrenia ako to tvrdí, ale za účelom úhrady dlhov jej syna O.a D.. Rozporovali
účel úverov splácaných navrhovateľkou a jej manželom, mali za to, že tieto úvery nesledovali účel

prezentovaný navrhovateľkou, teda kúpu uhlia, dreva, či potravín. Poukázali na to, navrhovateľka si s
manželom za peniaze z poskytnutého úveru dali namontovať klimatizačnú jednotku do bytu. Uviedli, že
navrhovateľka je ich matkou, jej manžel je ich nevlastný otec, s ktorým má ich matka ešte dve plnoleté
deti T. J. a O.a D.. Obaja zhodne uviedli, že ich detstvo bolo vďaka matke a jej manželovi katastrofálne,
obaja boli alkoholici, často sa bili, riadne sa o nich nestarali, pričom sa odvolávali na záznamy z

dojčenského ústavu a zo zdravotnej karty. Podľa ich vyjadrení mala navrhovateľka pod vplyvom alkoholu
I. E., v tom čase pätnásťročného, pichnúť nožom do chrbta, pričom na ošetrenie ho vzal až manžel
matky až na druhý deň, keď sa vrátil z protialkoholického liečenia. I. E. uviedol, že bol donútený klamať
o pôvode zranenia, aby ho nedali ústavu. Ďalej uviedol, že s navrhovateľkou a jej manželom nie je v
kontakte už desať rokov. Predtým bol nimi neustále využívaný na nákup potravín, zaplatenie nájomného,

elektriny. Keď odmietol ďalšie využívanie zo strany navrhovateľky a jej manžela bol vulgárne označený,
následkomčohoboloprerušenievzájomnéhokontaktu. PaniC.K.uviedla,žeúroveňstarostlivostimatky
o nich závisela od toho či pila alebo nie, hoci období kedy nepila bolo málo. Má vedomosť o návštevách
sociálky v ich domácnosti z dôvodu, že ich vláčili po krčmách. S navrhovateľkou a jej manželom nie sú
v kontakte takmer päť rokov, čomu predchádzalo sexuálne obťažovanie jej maloletej dcéry pánom O.

D., synom navrhovateľky, na ktoré navrhovateľka reagovala vulgárnym označením maloletej. Predtým
spolu boli v kontakte, navštevovali sa, finančne, či vecne im pomáhala. Potajomky vybrala peniaze z
dcérinej vkladnej knižky, aby im vyplatila elektriku. Zvykla matke prispieť na lieky, za čo si ona kúpila
cigarety. Neskôr keď boli jej dcéry väčšie už navrhovateľka ani jej manžel nepili, zvykli u navrhovateľky
jej deti tráviť prázdniny s tým, že si za to navrhovateľka vypýtala peniaze.

3. Súd rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá brala termín pojednávania na vedomie. Svoju
neúčasť ospravedlnila prostredníctvom splnomocneného zástupcu zdravotnými dôvodmi, nepožiadala
súd o odročenie pojednávania.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav: Osoby, voči ktorým návrh smeruje
sú plnoleté deti navrhovateľky pochádzajúce z manželského zväzku navrhovateľky s I.om E.om, ktoré
skončilo rozvodom manželstva. Z manželského zväzku navrhovateľky a I. D. pochádzajú plnoleté deti
T. J. a O. D..

5. Ako zhodne vyplynulo z výpovedí účastníkov konania, vzťahy medzi navrhovateľkou a plnoletými
deťmi, proti ktorým návrh na určenie vyživovacej povinnosti smeruje sú dlhodobo narušené, nevraživé,
účastníci vzájomne nekomunikujú, nedodržiavajú ani základné zásady slušnej komunikácie.

6. Navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 355,40 eura mesačne. Žije v

nájomnom byte, v spoločnej domácnosti s manželom I.om D., ktorý poberá starobný dôchodok vo
výške 624,20 eura mesačne. Mesačne uhrádzajú za výdavky spojené s užívaním bytu 75,84 eura,
elektriku 50,- eur, mobily 64,14 eura, internet 15,90 eura, televíziu 16,27 eura, poistku 23,11 eura.
Splácajú bezúčelový úver v prospech Poštovej banky, a.s. vo výške 1.200,- eura, ktorého splátkamesačne činí 17,30 eura, úver určený na refinancovanie predošlých úverov vo výške 4.460,- eur,
ktorého splátka je 58,27 eura mesačne, úver v prospech VÚB, a.s. s určenou výškou splátky 31,- eur,
bezúčelový revolvingový úver vzatý v sume 700,- eur, ktorého splátka predstavuje 22,60 eura, úver

určený na refinancovanie predošlých úverov vo výške 10.000,- eur, ktorého splátka je 214,71 eura, úver
spoločnosti Tesco, pričom splátka mesačne činí 30 - 40,- eur. V spoločnej domácnosti s nimi žije plnoletý
syn O. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je riadne zamestnaný; za obdobie od 18.11.2019 do 05.03.2020
dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 786,18 eura. K ukončeniu jeho pracovného pomeru
došlo z iniciatívy zamestnávateľa bez udania dôvodu. Od 15.03.2020 je zamestnancom spoločnosti

Kasai Slovakia s.r.o., u ktorého dosahuje priemerný čistý príjem vo výške 725,08 eura mesačne.

7. Pani T. J. je samostatne zárobkovočinnou osobou, podľa predložených daňových priznaní za rok 2018
vykázala príjmy zo živnostenského podnikania vo výške 5.517,20 eura, výdavky 3.319,68 eura, základ
dane 2.197,52 eura. Za rok 2019 príjmy činili 7.817,- eur, výdavky 5.359,57 eura, základ dane 2.457,43
eura. V roku 2019 jej bol Obcou Žemberovce vyplatený celkový čistý príjem vo výške 201,99 eura, v

roku 2020 vo výške 50,55 eura.

8. Osoba výživou povinná v 1. rade, pán I. E. dosiahol v roku 2019 priemerný čistý mesačný príjem vo
výške 2.458,90 eura, v roku 2020 od januára do apríla vrátane priemerný čistý mesačný príjem v sume
2.049,16 eura. K 17.04.2020 s ním bol ukončený pracovný pomer, podľa vyjadrenia účastníka z dôvodu

aktuálnej pandemickej situácie. Od 18.04.2020 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Počnúc dňom 02.09.2020 sa zamestnal v spoločnosti Rajo a.s., pričom podľa predloženej pracovnej
zmluvy činí základná mzda sumu 700,- eur mesačne brutto. Jeho manželka dosahuje priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 1.109,51 eura. Má vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi C. E.ovi, nar.
XX.XX.XXXX, ktorý je študentom dennej formy štúdia na Žilinskej univerzite v Žiline. Mesačne uhrádza

za platby spojené s užívaním bytu 92,- eur, plyn 61,- eur, elektrika 62,67 eur, splátka leasingu 310,74
eur, poistka 53,95 eur, mobily 70,- eur, internet 28,13 eur, splátka úveru 297,92 eur. Je vlastníkom bytu.

9. Osoba výživou povinná v 2. rade - pani C. K. je zamestnaná, za rok 2019 (od marca do decembra
vrátane) dosiahla priemerný čistý mesačný príjem vo výške 512,12 eura, za rok 2020 vo výške 536,10

eura. Je poberateľkou prídavkov na dve deti. Žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorého čistý
príjem je v priemere 2.418,52 eura mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k mal. J., nar. XX.XX.XXXX
a V., nar. XX.XX.XXXX. Maloletá J. v priebehu konania nastúpila do piateho ročníka základnej školy.
Výdavky spojené s návštevou školy v predchádzajúcom školskom roku pozostávali z rodičovského
príspevku 17,- eur, platby do triedneho fondu 10,- eur, poistenie 2,- eurá, škola v prírode 35,- eur,

korčuliarsky kurz 22,- eur, návšteva divadla 11,- eur. Navštevovala baletný a gymnastický krúžok, pričom
poplatok činil 12,- eur mesačne za návštevu každého z nich. V čase rozhodovania súdu navštevovala
jazykovú školu, pričom poplatok činil 255,- eur, výdavky na knihy a pracovný zošit 25,- eur. Plnoletá V.
bola v školskom roku 2019/2020 študentkou štvrtého ročníka Strednej odbornej školy pedagogickej v
Leviciach. Výdavky súvisiace s návštevou školy predstavovala platba za učebnice a pracovné zošity

78,32 eura, platba rodičovskému združeniu 20,- eur, maturitný projekt 16,40 eura, triedny fond 5,- eur.
Zvýšené výdavky súviseli aj s absolvovaním stužkovej slávnosti. V akademickom roku 2020/2021 je
riadnou študentkou prvého ročníka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Výdavky s
tým spojené predstavuje platba za internát 64,- eur mesačne, preukaz študenta 24,- eur, výdavky na
stravu a skriptá. S manželom sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu.

10. Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samé sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim
rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

11. Podľa § 67 odsek 1 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom

rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,
možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

12. Podľa § 67 odsek 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie
príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

13. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

15. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Rodičia a deti majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá je vyjadrením výlučnosti príbuzenského
vzťahu. Preto tak ako zákon ukladá povinnosť rodičom vyživovať svoje dieťa, keď nie je schopné
samé sa živiť, ukladá sa aj dieťaťu povinnosť postarať sa o primeranú výživu svojich rodičov, ak
to oni potrebujú. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má rodič právo v prípade, že

deti svoju vyživovaciu povinnosť neplnia dobrovoľne, žiadať súd, aby rozhodol o povinnosti niektorého
dieťaťa (viacerých alebo všetkých detí) poskytovať mu finančné prostriedky na zabezpečenie primeranej
výživy, za predpokladu, že tieto si nemôže obstarať sám, prípadne prostredníctvom povinných z
iných vyživovacích povinností, ktoré tejto vyživovacej povinnosti predchádzajú. Vyživovaciu povinnosť
detí voči rodičom predchádza podľa Zákona o rodine výživné medzi manželmi a príspevok na

výživu rozvedeného manžela. Miera vyživovacej povinnosti detí voči rodičom je daná primeranosťou
výživného, ktoré má oprávnenému rodičovi zaistiť naplnenie všetkých bežných životných potrieb s
prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, odôvodnené potreby. Je nevyhnutné uviesť, že dieťa
nie je povinné zabezpečiť rodičovi rovnakú životnú úroveň akú má on sám. Z uvedeného dôvodu
preto nemožno právo na výživné priznať, ak rodičia majú zabezpečené svoje potreby v primeranej

miere, avšak ich životná úroveň je nižšia než životná úroveň dieťaťa. V prejednávanej veci smeruje
podaný návrh len proti dvom zo štyroch plnoletých detí navrhovateľky, ktoré sú preukázateľné schopné
samostatne sa živiť. Aj napriek uvedenému je nevyhnutné sa v konaní vysporiadať jednak s dôvodmi,
pre ktoré návrh smeruje len voči niektorým deťom ako aj s mierou, schopností, možností a majetkových
pomerov ostatných detí, voči ktorým návrh nesmeruje.

17. Navrhovateľka podaný návrh odôvodnila svojou a manželovou nepriaznivou majetkovou situáciou,
pričom poukázala na to, že príjmy v rodinách jej dvoch detí dosahujú takú výšku, ktorá umožňuje
každému z nich prispievať na jej výživu sumou 250,- eur mesačne. V konaní bolo preukázané, že
navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s manželom, obaja sú poberateľmi starobného dôchodku,

spoločne hospodária, podieľajú sa na úhrade potrieb domácnosti, plnia si vzájomne vyživovaciu
povinnosť. Na výdavkoch v domácnosti sa podieľa ich plnoletý syn O. žijúci s nimi v spoločnej
domácnosti ako plnoletá dcéra T., ktorá svoju vyživovaciu povinnosť voči rodičom plní tak finančnými
príspevkami ako aj osobnou pomocou. Vychádzajúc zo skutočnosti, že vyživovaciu povinnosť detí
voči navrhovateľke predchádza vyživovacia povinnosť medzi navrhovateľkou a jej manželom, ktorý si

svoju vyživovaciu povinnosť riadne plní, nemohol súd posudzovať majetkové pomery navrhovateľky
ako aj jej výdavky izolovane od jej manžela. S poukazom na výšku príjmu navrhovateľky a jej manžela
pozostávajúceho z vyplácaného starobného dôchodku, v prípade navrhovateľky 355,40 eura, v prípade
jej manžela 624,20 eura a ich odôvodnené výdavky má súd za to, že u navrhovateľky nenastal
stav odkázanosti na výživu od plnoletých detí, voči ktorým podaným návrh smeruje. Vzhľadom na

príjem navrhovateľky, jej manžela, riadne plnenie si vyživovacej povinnosti medzi manželmi ako aj
plnenie si vyživovacej povinnosti plnoletých detí pochádzajúcich z aktuálneho manželstva voči rodičom
a odôvodnené potreby navrhovateľky prihliadajúc pritom na jej zhoršený zdravotný stav a s tým
spojené výdavky má súd za to, že navrhovateľka je schopná v plnej miere uhrádzať svoje odôvodnené
potreby. Skutočnosť, že navrhovateľka ako aj jej manžel uhrádzajú niekoľko bezúčelových úverov,

prípadne úverov určených na refinancovanie predošlých úverov nezakladá bez osvedčenia relevantných
skutočností, povinnosť detí podieľať sa na úhrade týchto výdavkov a to najmä za situácie kedy sú
nemal vykonaným dokazovaním preukázaný navrhovateľkou prezentovaný účel poskytnutých úverov.
Je nevyhnutné opätovne pripomenúť, že ustanovenie § 66 Zákona o rodine nesleduje zabezpečenie
rovnakej životnej úrovne rodiča so životnou úrovňou dieťaťa alebo jej dorovnávanie. Za situácie kedy

má navrhovateľka svoje potreby zabezpečené v primeranej miere, hoci jej životná úroveň je nižšia než
životná úroveň jej detí navrhovateľky, voči ktorým návrh smeruje nemožno právo navrhovateľky na
výživné priznať.18. Aj keby boli v konkrétnom prípade splnené podmienky na priznanie výživného zo strany detí
nebolo by ho možné priznať pre jestvujúci rozpor s dobrými mravmi. Dobré mravy sú nepísané pravidlá
slušnosti,ľudskosti,tolerancie,poctivostiadôvery.Niesúpresnedefinovanéavychádzajúzovšeobecne

akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich posudzuje vždy v kontexte
konkrétneho prípadu. V konaní bolo preukázané, že medzi navrhovateľkou a plnoletými deťmi jestvujú
dlhodobo nevraživé vzťahy, v ktorých absentuje aj základná miera slušnosti, čo sa v konečnom dôsledku
prejavilo aj na samotnom pojednávaní v predmetnej veci, pričom nemožno konštatovať, že by ich príčina
spočívala na strane povinných detí. Navrhovateľka sama uviedla, že označené plnoleté deti ako svoje

deti nevníma, chce len financie za to, že ich s manželom vychovali. Z pripojených evidenčných listov
v tom čase mal. C. K. kojeneckého ústavu- detského domova, zo správy ošetrujúceho lekára I. E. ako
aj z výpisu zo zdravotnej dokumentácie v tom čase maloletých detí možno usudzovať, že starostlivosť
navrhovateľky o maloleté deti nebola vždy na požadovanej úrovni, o čom svedčia rozporuplné vyjadrenia
účastníkov k príčinám bodnej rany na chrbte maloletého I. E.. S poukazom na vyššie uvedené súd
podaný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

19. Nezistiac dôvod, pre ktorý by bolo možné náhradu trov konania priznať niektorému z jeho účastníkov,
súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z jeho účastníkov nemá nárok na
náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísanéhosúdunaKrajskýsúdvNitre,vdvochpísomnýchvyhotoveniach.Odvolaniemusíobsahovať
označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Proti predmetnému rozsudku nemajú právo podať odvolanie tí účastníci konania, ktorí sa svojho

procesného práva výslovne vzdali.