Rozhodnutie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, October 31, 2011

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/62/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111206720
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2011:8111206720.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci Ž.: X./. O. I., R..
XX.XX.XXXX, D. N. 171, X./. K. I., W.. N., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXX, obaja právne zast. JUDr.
Michalom Treščákom ml., advokátom so sídlom v Košiciach, ul. Slovenskej jednoty č. 8, proti žalovanej:
I. W., U.. V. Ú. N., R. K. Č.. X, Prešov, o vydanie dedičstva, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.03.2011 žiadali súd, aby rozhodol, že
žalovaná Slovenská republika je povinná vydať dedičstvo po poručiteľovi Š. V. špecifikované v uznesení
Okresného súdu Prešov, sp. zn. XXD XXXX/XXXX žalobcom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svojim podaním zo dňa 08.09.2011 upresnili žalobcovia žalobu a žiadali vydať dedičstvo po poručiteľovi
Š. V. do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade každému vo veľkosti 1/2 do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Súd pripustil zmenu návrhu na pojednávaní dňa 31.10.2011. Svoj návrh
odôvodnil tým, že na tunajšom súde prebehlo dedičské konanie po poručiteľovi Š. V., pričom dedičstvo
pripadlo Slovenskej republike ako odúmrť z dôvodu, že neboli zistení žiadni dedičia. Žalobcovia

však uviedli, že s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorého boli podieloví
spoluvlastníci od roku 1991. Uhrádzali všetky poplatky za nehnuteľnosť, poskytovali poručiteľovi na
užívanie ich kúpeľňu, WC, starali sa taktiež o poručiteľa, prali mu a upratovali.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, vyjadrením žalovanej, oboznámením sa s výpisom z

Q. Č.. XXX v kat. úz. K., oboznámením sa s dedičským spisom XXD XXXX/XXXX, najmä zápisnicou
o predbežnom vyšetrení z č.l. 7, listom adresovanému poručiteľovi od žalobcov z č.l. 15, notárskou
zápisnicou R. XXX/XX z č.l. 16, ako aj písomným vyjadrením v dedičskom konaní žalobkyne z č.l.
49, kópiami potvrdeniek o zaplatení poplatkov SIPO za mesiace december 1998, september 1999,
november 2000, február 2001, január 2002, november 2005, február 2006, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento stav:

Dňa 28.08.2007 zomrel Š. V., naposledy bytom N. - K. 171. Poručiteľ zomrel ako slobodný a bezdetný,
bez toho, aby spísal závet o svojom majetku. Poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom 1/2 nehnuteľnosti
zapísanej na LV XXX v kat. úz. K., N. W. J. P. XXXX/X o výmere XXXX K.X, trvalé trávnaté porasty,
parcela Č.. XXXX/X o výmere XXX K.X, zastavené plochy a nádvoria a parcela XXXX/XX o výmere
XX K.X, zastavené plochy a nádvoria a taktiež stavby rodinné domu Č.. I.. XXX postavené na parcele

XXXX/X. Vlastníkmi predmetných nehnuteľností v druhej polovici boli žalobcovia. Žalobcovia nadobudli
polovicu nehnuteľnosti na základe notárskej zápisnice zaopatrovacej zmluvy č. R. XXX/XX, R. XXX/XXna základe ktorej, poručiteľ Š.T. V. previedol polovicu predmetných nehnuteľností na žalobcov, ktorí mu
za protihodnotu tohto podielu v sume 47 462 Kčs budú poskytovať úplné zaopatrenie spočívajúce vo
varení, praní prádla, v nákupe a ošetrovaní v chorobe a v starobe. Zaopatrovacia zmluva bola spísaní

na Štátnom notárstve v Prešove dňa 18.09.1991.

Žalobcovia tvrdili, že s poručiteľom viedli spoločnú domácnosť, starali sa o dom, záhradu, o kúrenie, o
varenie pre nebohého poručiteľa. Čo sa týka samotného domu, žalobcovia mali v rámci domu postavenú
prístavbu, kde mali samostatné bývanie. V tejto prístavbe si zaviedli teplú vodu, sociálne zariadenie a

plyn.

Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení, že uhrádzali poplatky za dom, predložili kópie SIPO dokladov
od roku 1998 do roku 2007, kde ako platiteľ figuruje O. I., teda žalobca v 1. rade. Taktiež súdu
žalobcovia predložili faktúru 050178, ktorá mala preukazovať zakúpenie strešnej krytiny na predmetnú
nehnuteľnosť.

Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žiadne konflikty s poručiteľom nemali, ich vzťahy aj s
manželkou boli dobré. Čo sa však týka pohrebu, tento zabezpečoval obecný úrad, z dôvodu, že poručiteľ
nemal finančné prostriedky a oni mu pohreb nezabezpečili. Žalobca vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že
poručiteľ zomrel v nemocnici, oni však túto skutočnosť nevedeli a poručiteľ mal mať údajne jednu osobu,

ktorá ho navádzala proti žalobcom. Skutočnosť, že poručiteľ zomrel oznámili obecnému úradu. Osoba,
ktorá podľa žalobcu mala navádzať poručiteľa proti žalobcom mu následne vystrojila pohreb. Neskôr
žalobca potvrdil, že medzi ním a poručiteľom boli konflikty a z tohto dôvodu tam zasahovala aj polícia.

Žalobcovia ďalej uviedli, že vzhľadom na svoj zdravotný stav, poručiteľ požíval alkoholické nápoje a

peniaze požičiaval pochybným kamarátom, z tohto dôvodu mu následne nezoslali peniaze na pohreb,
ani na náhrobný kameň. Čo sa týka dôchodku, žalobcovia uviedli, že poručiteľ s ním hospodáril sám.

Žalobkyňa uviedla, že svoje nároky vo vzťahu k poručiteľovi si neuplatnili z dôvodu, že neboli účastníkmi
konania a dedičské konanie prebehlo bez ich vedomostí. Odpovedali len na výzvu na poskytnutie

súčinnosti, až neskôr sa dozvedeli o záveroch dedičského konania. Žalobcovia navrhli vypočuť svedkov
N. I. a X.. K. I., ktorí mali potvrdiť, že žalobcovia žili s poručiteľom dlhú dobu v spoločnej domácnosti.

V písomnom vyjadrení, ktoré žalobkyňa zaslala 07.02.2008 notárke v dedičskom konaní a ktoré sa
nachádzanač.l.49vdedičskomspise,súdzistil,žežalobcoviasastaraliozáhradu,dvoravšetkyopravy

domu s pribúdajúcimi rokmi, podľa žalobkyne sa však nedalo s poručiteľom nijako komunikovať. Čo sa
týka domácností, kde poručiteľ žil, podľa žalobkyne boli izby plné neporiadku, špiny, starých plesnivých
šiat, výkalov od hlodavcov a všetko bolo nasiaknuté močom. Čo sa nedalo spáliť, zakopali. Holé steny
a podlahu dezinfikovali a natierali. Poručiteľ nechcel a nedovolil sa im postarať sa o neho, nakoľko ho
ovplyvňovala rodina.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že nárok žalobcov neuznávajú, z dôvodu, že pri
prejednaní dedičstva bolo zistené, že žiadnych zákonných dedičov, ani dedičov zo závetu poručiteľ
nezanechal. Podľa vyjadrení žalovanej súdna komisárka so všetkou dôkladnosťou a starostlivosťou
získťovala okruh zákonných dedičov, o čom svedčí aj dĺžka dedičského konania, viac ako 1 rok.

Podľa vyjadrenia žalovanej žalobcom nič nebránilo uplatniť si svoj dedičský nárok už v roku 2008.
Podľa žalovanej, žalobcovia nesplnili podmienky ustanovené v § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobcovia mali s poručiteľom konfliktné vzťahy a neobstarali ani pohreb pre poručiteľa. Zároveň
poukázala na zaopatrovaciu zmluvu, na základe ktorej žalobcami poskytovaná starostlivosť pre
poručiteľa bola vlastne povinnosťou, z tohto dôvodu žiadala žalobu zamietnuť.

Podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte OZ), ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v
druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného
roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť
alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Podľa § 462 OZ, dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.Podľa § 472 ods. 1 OZ, štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané
náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič.

Podľa § 472 ods. 2 OZ, ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva,
môže štát použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú
výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.

Podľa § 485 ods. 1 OZ, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je

povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

Podľa § 487 OZ, ustanovenia § 485 a 486 platia i vtedy, ak dedičstvo pripadlo štátu.

Podľa § 175m O.s.p., súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Tým nie sú

dotknuté ustanovenia § 175k ods. 3 a § 175l ods. 1 druhej vety.

Podľa § 175n O.s.p., na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili
svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú
veriteľom,ktorísvojepohľadávkyvčasneoznámili,pokiaľjeuspokojenímpohľadávokostatnýchveriteľov

vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli. Uznesenie súd uverejní vyvesením na úradnej tabuli
súdu.

Podľa § 175p ods. 1 O.s.p., účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá
veriteľom na úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu súdu, ktorý dohodu schváli, ak neodporuje

zákonu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 115 OZ, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady
na svoje potreby.

V predmetnom konaní súd skúmal, či žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi Š. V.Á. a či teda je tu
povinnosť štátu, ktorému pripadol majetok poručiteľa ako odúmrť, vydať tento majetok.

Žalobcovia odvodzovali svoje práva ako dedičov od ustanovenia § 474 ods. 1 OZ a teda, že sú
oprávnení dedičia, keďže žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej

domácnostiaztohtodôvodusastaraliospoločnúdomácnosť,aleboboliodkázanívýživounaporučiteľa.

Súd skúmal, či skutočne u žalobcov ide o osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti pred
jeho smrťou po dobu dlhšiu ako jeden rok. V danom prípade musia byť splnené tri základné podmienky,
po prvé, že žalobcovia museli žiť s poručiteľom v spoločnej domácnosti, po druhé najmenej po dobu

jedného roka pred jeho smrťou a po tretie z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť, alebo boli
odkázaní výživou na poručiteľa.

Pojem domácnosť definuje § 115 OZ. V zmysle tohto ustanovenia je potom domácnosť skutočné trvalé
spolužitie dvoch alebo viacerých osôb v spotrebnom spoločenstve. Základným atribútom domácnosti

je spoločné uhrádzanie nákladov na potreby jednotlivých jej členov, teda spoločné hospodárenie.
Ako vyplýva z výpovedi žalobcov, žalobcovia síce uhrádzali náklady na bývanie, teda SIPO poplatky,
elektrinu, vodu, plyn, avšak spolu s poručiteľom spoločne nehospodárili, tento svoj dôchodok užíval sám,
nedával ho do spoločného.

Spoločná domácnosť, predpokladá spravidla spoločné bývanie, ale výnimočne táto podmienka splnená
byť nemusí. Zase na druhej strane, bývanie niekoľkých osôb v jednom byte, alebo dome samo o sebe
ešte neznamená, že ide o spoločnú domácnosť. V tomto konaní mal súd za preukázané, že žalobcovia a
poručiteľ bývali v jednom dome, ale poručiteľ mal samostatné bývanie, a aj žalobcovia mali samostatné
bývanie. Ako vyplýva z písomného vyjadrenia žalobkyne, ktoré podala v dedičskom konaní, domácnosť

poručiteľa bola v zlom hygienickom stave a teda o túto domácnosť, o izby poručiteľa sa žalobcovia
nestarali (táto povinnosť im nevyplývala zo zaopatrovacej zmluvy).
Ďalšou rozhodujúcou podmienkou existencie spoločnej domácnosti je, že sa osoby starajú o spoločnú
domácnosť, ale sú odkázané výživou na poručiteľa. Podľa súdu dedičský nárok sa zakladá iba v prípade,ak starostlivosť o spoločnú domácnosť sa vykonáva spontánne z dôvodu žitia v spoločnej domácnosti a
nie na nejakom inom napr. zmluvnom základe. V predmetnom konaní bolo nepochybne preukázané, že
žalobcovia získali podiel v 1-ici na nehnuteľnosti na základe zaopatrovacej zmluvy, ktorá bola spísaná

vo forme notárskej zápisnice a ktorá v kópii je založená aj na č.l. 16 dedičského spisu. Na základe
tejto zmluvy, potom protihodnotu za polovicu nehnuteľností, ktorú získali, nevyplatili poručiteľovi, ale boli
zaviazaní poskytovať mu úplné zaopatrenie spočívajúce vo varení, praní prádla, nákupe a ošetrovaní
v chorobe a starobe. Existencia spoločnej domácnosti, resp. spoločné bývanie poručiteľa a žalobcov
nevzniklo na základe spontánneho spolužitia, ale na základe zmluvného vzťahu. Z toho sa potom odvíja

aj skutočnosť, že medzi žalobcami a poruťiteľom, sa podľa súdu, nevytvoril taký vzťah, ktorý by sa blížil
vzťahu, ako majú členovia rodiny k ďalším členom práve v spoločnej domácnosti.

Skutočnosť, ktorú prezentovali žalobcovia ako jeden z dôkazov existencie spoločnej domácnosti a
to, že uhrádzali náklady za dom, za jednotlivé spotrebované energie, podľa súdu nie je dôkazom,
ktorý takúto existenciu potvrdzuje. Žalobcovia uhrádzali predovšetkým náklady, ktoré spotrebovali sami

tým, že v danej nehnuteľnosti bývali a že ju užívali. V prípade, že im vznikla nejaká pohľadávka za
spotrebované energie aj voči spoluvlastníkovi, teda poručiteľovi a tieto svoje pohľadávky si za života
poručiteľa nevysporiadali, v súlade s ustanoveniami OZ a O.s.p., predovšetkým 175m a 175n O.s.p., si
mali možnosť prihlásiť svoje pohľadávky voči poručiteľovi do dedičského konania.

Tvrdenie žalobcov, že o existencii dedičského konania nevedeli, vyvracia samé tvrdenie žalobcov, že
poskytovali súčinnosť v rámci dedičského konania a odpovedali na žiadosť o poskytnutie súčinnosti a
aj samotné vyjadrenie žalobkyne, adresované priamo notárke v rámci dedičského konania.

S poukazom na tieto skutočnosti, teda mal súd za to, že medzi poručiteľom a žalobcami neexistoval

vzťah, na základe ktorého by bolo možné zaradiť žalobcov, do skupiny zákonných dedičov podľa § 474
ods. 1 OZ. Súd mal za to, že notárka dostatočným spôsobom zisťovala okruh dedičov a správne danú
situáciu vyhodnotila, keďže mala vedomosť o existencii zaopatrovacej zmluvy. Na základe toho, potom
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobcovia navrhovali na potvrdenie skutočnosti, že žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti vypočuť
svedkov. Súd mal za to, že výsluch svedkov nie je potrebný a tento dôkaz zamietol, keďže skutočnosť, že
žalobcovia žili v jednom dome s poručiteľom, nebola sporná. Dôvod prečo žalobcovia žili v predmetnom
dome, na základe akého právneho vzťahu s poručiteľom, taktiež sporná nebola. Na základe tohto mal
súd za to, že skutkový stav bol dostatočne zistený pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V predmetnom konaní boli žalobcovia neúspešní, žalovaná bola úspešná, avšak trovy konania jej

nevznikli, z tohto dôvodu súd náhradu trov konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.