Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/200/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201704
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:8816201704.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: AUTOOPRAVY Geci Borov,
s.r.o., Podhrunkovská 1A/2635, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 43 884 849, zast.: AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00
585 441, o zaplatenie 517,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 32Cb/183/2016 - 128 zo dňa 11. 4. 2019 a späťvzatí žaloby v časti istiny, takto

r o z h o d o l :

1. Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti istiny vo výške 517,81 Eur, v tejto

časti rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/183/2016 - 128 zo dňa 11. 4. 2019 z r u š u j e
a konanie v časti istiny vo výške 517,81 Eur z a s t a v u j e .

2. Vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 40,09 Eur od 12.06.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 86,07 Eur od 15.08.2015 do zaplatenia, z úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 193,51 Eur od 18.06.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo

sumy 12,88 Eur od 08.05.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
74,06 Eur od 06.12.2015 do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania, rozsudok Okresného súdu
Bratislava I č. k. 32Cb/183/2016 - 128 zo dňa 11.4.2019 p o t v r d z u j e .

3. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 517,81 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy

40,09 Eur od 12.06.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 86,07
Eur od 15.08.2015 do zaplatenia, z úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 193,51
Eur od 18.06.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 12,88 Eur
od 08.05.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 74,06 Eur od
06.12.2015 do zaplatenia. Vo výroku II. v prevyšujúcej časti konanie zastavil a vo výroku III. priznal
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca si návrhom zo dňa 4. 3. 2016 uplatnil nároky z poistných
udalostíč.9561057761,č.9561278214,č.9560405664,č.9561171513,č.9561969509,č.9561179558,
č. 9561558208 a č. 9561558216, a to celkove v sume 517,81 Eur. V jednotlivých prípadoch došlo ku
škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorových vozidlách poškodených, a to vodičmimotorových vozidiel, ktorí mali uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Žalovaný krátil
poistné plnenie na základe faktúr za opravu poškodených motorových vozidiel, a to s poukazom na §
4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z. a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých je

povinný uhradiť iba tzv. skutočnú škodu a faktúra nie je automaticky ekvivalentom skutočnej škody.

3. Súd po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi a pri aplikácii § 442, § 443 Obč. zák., § 797
ods. 2 Obč. zák., § 4 ods. 2, 4, § 11 ods. 8 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. uviedol, že účelom
zákona je taký postup, aby sa poškodenému, resp. žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere

kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. V predmetnom prípade je potrebné
uplatniťzásaduplnejobčianskoprávnejreparáciespôsobenejškody,ktoráspočívavtom,žezodpovedný
subjekt bude povinný celú spôsobenú škodu poškodenému plne nahradiť, a to buď formou náhrady
v peniazoch alebo formou uvedenia do predošlého stavu. Žalobca preukázal svoju povinnosť, že si u
žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody odovzdaním dokladov a dokumentov, čím ozrejmil samotnú
poistnú udalosť a podal pravdivé vysvetlenie o jej vzniku. Žalobca uplatnil škodu v takej peňažnej sume,

akú bol povinný vynaložiť na opravu poškodeného motorového vozidla, teda na navrátenie poškodenej
veci do pôvodného stavu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému by mal zohľadňovať všetky
účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého
stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať žalobca, resp.
pôvodný poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa

len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou.

4. Súd mal za to, že išlo by o tvrdosť zákona, ak by žalobcovi ako poškodenému z dopravnej nehody
nemali byť uhradené náklady, ktoré na opravu svojho motorového vozidla reálne vynaložil. Žalobca ako
poškodený pri prevádzke motorového vozidla má voči žalovanému ako poisťovateľovi priamy nárok z

titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, vzhľadom na to, že mu vznikla
škoda poškodením veci - jeho motorového vozidla pri dopravnej nehode, ktorú nezavinil, vzhľadom na
to, že žalobca preukázal ním uplatnený nárok, posúdil súd nárok žalobcu ako dôvodný a v celom rozsahu
mu vyhovel.

5. Späťvzatím žaloby žalobca prejavil vôľu, že netrvá na úroku z omeškania vo výške 9,05 % a netrvá
na uplatnenej paušálnej náhrade vo výške 40,- Eur. Súd preto konanie v tejto časti zastavil a konal iba
o úrokoch z omeškania vo výške 5,05 % ročne.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 CSP.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výrokom II. a III.. Žalovaný
poukázal na skutočnosť, že už vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu mailom dňa 4. 4. 2019, a
následne poštou, ktoré vyjadrenie súd prevzal v deň pojednávania, t. j. 11. 4. 2018, žalovaný uviedol,
že žalobcovi uhradil istinu vo výške 517,81 Eur, teda súd priznal žalobcovi viac, ako na čo mal nárok,

pričom konanie mal v časti istiny zastaviť.

8. Žalovaný v odvolaní namietal i priznané úroky z omeškania. Má za to, že nárok žalobcu na úroky z
omeškania je potrebné posúdiť podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení ako lex specialis, a to s
poukazom na § 11 ods. 6, 7 a 8 zák. o PZP, v zmysle ktorých si žalovaný svoju zákonnú povinnosť podľa

§ 11 ods. 6 splnil, preto sa nemohol dostať do omeškania. Žalovaný je toho názoru, že do omeškania s
plnením náhrady škody podľa § 15 ods. 1 zák. o PZP by sa mohol dostať až po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, priznanej žalobcovi (§ 11 ods. 7 zák. o PZP).

9. Žalovaný v súvislosti s namietaním priznaných úrokov z omeškania poukázal na rozhodnutia iných

súdov (rozhodnutie KS v Bratislave, sp. zn. 6Co/838/2014, KS v Prešove 8Co/321/2015, NS SR sp.
zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018).

10. Žalovaný nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania. Podľa žalovaného
žalobca nemal plný úspech v konaní, pretože žalobca vzal v časti žalobu späť z dôvodov na strane

žalobcu (nie žalovaného).11. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že konanie v časti istiny vo výške
517,81 Eur zastaví a v prevyšujúcej časti žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov
konania, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať mu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že vo vyjadrení zo dňa 4. 4.
2019 uviedol, že v uvedený deň uhradil istinu vo výške 517,81 Eur, žalobca uviedol, že toto tvrdenie
žalovaný nepreukázal a žalobca v čase pojednávania nemal informáciu o plnení.

13. K namietaným úrokom z omeškania žalobca uviedol, že ustanovenia § 11 ods. 6, 7, a 8 Zákona o
PZP nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Obč. zák., a teda priznanie úrokov z omeškania z
dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a
včas. Najvyšší súd SR sa v rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca
má alebo nemá nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., t. j. za nesplnenie peňažnej

povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zák. o PZP, čo
sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na
aktuálnu judikatúru (rozsudky KS v Žiline 7Co/291/2018, 11Co/60/2013, KS v Prešove 4Cob/3/2018, KS
Košice 3 Co/335/2017, 4 Cob/3/2019, 4Cob/60/2017, 4Cob/31/2018, KS v Bratislave 2Cob/328/2015,
4Cob/42/2015, ako aj na základné princípy CSP (čl. 4 ods. 2 CSP).

14. K vyjadreniu žalobcu podal repliku žalovaný. Zdôraznil, že právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným nie je vzťahom poisteného a poistiteľa v zmysle § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale ide
o náhradu škody podľa § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, preto je potrebné prípadné
omeškanie žalovaného posudzovať v intenciách § 11 ods. 6 a nasl. zák. o PZP. V tejto súvislosti žalovaný

odkázalnasvojepredchádzajúcepodania,vrámciktorýchpoukázalajnasúdnupraxkotázkepovinnosti
hradiť úroky z omeškania.

15. K replike žalovaného podal dupliku žalobca. Žalobca z dôvodu, že žalovaný uhradil istinu deň pred
pojednávaním, t. j. dňa 10. 4. 2019, zobral v tejto časti žalobu späť a navrhol konanie v časti istiny vo

výške 517,81 Eur zastaviť.

16. K úrokom z omeškania opätovne zdôraznil, že uplatnený úrok z omeškania je odôvodnený ust. § 517
ods.1,2Obč.zák.akosankciazanesplneniepovinnostipeňažnejpovahy.Žalobcanežiadalozaplatenie
úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zák. o PZP za omeškania žalovaného so splnením nepeňažnej

povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Žalobca opätovne poukázal
na judikatúru v obdobných veciach a na princíp právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej
istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká
odpoveď.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle dôvodov odvolania žalovaného
podľa § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v zmysle § 219
ods. 3 CSP dňa 7. 9. 2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s dôvodmi odvolania, s čiastočným
späťvzatím žaloby ako aj s ostatnými vyjadreniami sporových strán v odvolacom konaní dospel odvolací

súd k záveru, že odvolaniu žalovaného v časti priznaných úrokov z omeškania nie je možné vyhovieť.

18. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

19. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

20. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich

odsekov primerane.

21. Z vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že žalobca môže vziať počas
konania žalobu späť. Žalobca tak môže urobiť aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale len dovtedy, kýmrozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto
prípade rozhoduje odvolací súd, v prejednávanej veci Krajský súd v Bratislave. Odvolací súd rozhodne
buď o pripustení späťvzatia žaloby, alebo o nepripustení späťvzatia žaloby, späťvzatie žaloby žalobcom

odvolací súd nepripustí len v tom prípade, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí.

22. V predmetnej veci sám žalovaný vo svojom odvolaní navrhol konanie v časti istiny vo výške 517,81
Eur zastaviť, čo možno chápať ako súhlas so späťvzatím žaloby v uvedenej časti.

23.Vzhľadomkuvedenémuodvolacísúdvsúlades§370ods.1,2a3CSPpripustilčiastočnéspäťvzatie
žaloby, v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil a konanie v časti istiny 517.81 Eur zastavil.

24. Odvolací súd sa následne zaoberal odvolaním žalovaného v súvislosti s nárokom žalobcu po
čiastočnom späťvzatí žaloby a zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie v tejto časti veci.

25. V danej veci je nepochybné, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok na
doplatenie náhrady škody, a to z poistnej udalosti č. 9561057761 na motorovom vozidle Ford Focus,
EČV: Z. vo výške 40,09 €; z poistnej udalosti č. 9561278214 na motorovom vozidle Ford Fiesta, EČV:
Z. vo výške 86,07 €; z poistnej udalosti č. 9560405664 na motorovom vozidle Seat Cordoba, EČV: Z. vo

výške 193,51 €; z poistnej udalosti č. 9561171513 na motorovom vozidle Seat Ibiza, EČV: Z. vo výške
12,88 €; z poistnej udalosti č. 9561969509 na motorovom vozidle Ford Fusion, EČV: Z. vo výške 74,06
€; z poistnej udalosti č. 9561179558 na motorovom vozidle Škoda Octavia, EČV: Z. vo výške 64,27
€, z poistnej udalosti č. 9561558208 na motorovom VW Golf, EČV: Z. vo výške 23,29 €; a z poistnej
udalosti č. 95619558216 na motorovom VW Golf, EČV: Z. vo výške 23,64 €, t.j. spolu vo výške 517,81

€ s príslušenstvom. Žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti úrokov z omeškania (pôvodne
žiadal 9,5%-né úroky z omeškania) a paušálnej náhrady vo výške 40,- Eur, uplatnil úroky z omeškania vo
výške 5,05% ročne z jednotlivých súm, a to podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., ako sankciu za nesplnenie
peňažnej povinnosti, t. j. uhradiť peňažné plnenie riadne a včas.

26. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že žalobca nemá nárok na úhradu
úrokov z omeškania s poukazom na ust. § 11 ods. 6, 7, a 8 zák. č. 381/2001 Z.z., pretože podľa
odvolacieho súdu ustanovenia § 11 ods. 6, 7, a 8 zák. č. 381/2001 Z. z. (ďalej len zákon o PZP)
nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Obč. zák. v prípade, ak je poisťovňa v omeškaní so
splnením peňažného dlhu. Zákon o PZP je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex

generalis, to znamená, že ustanovenia zákona lex generalis sa vzťahujú na špeciálnu právnu úpravu
(lex specialis) iba vtedy, ak táto špeciálna právna úprava neustanovuje inak. Vo všeobecnosti platí, že ak
sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od neho popri
plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Obč. zák.). Ustanovenia § 11 ods. 6, 8 zák. o PZP postihujú inú
nečinnosť a včasné nesplnenie odlišných povinností, než vyplývajú z ust. § 517 ods. 2 Obč. zák., a to

nečinnosť spočívajúcu v nepeňažnom plnení, t. j. sankcionujú neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej
udalosti, avšak nezbavujú žalovaného povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa
§ 517 ods. 2 Obč. zák., a to i v prípade, že žalovaný svoje povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zák. o PZP
splnil včas (t. j. skončil prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytol poškodenému písomné vysvetlenie
o odmietnutí poistného plnenia).

27. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

28. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Z ust. § 11 ods. 7 zák. o PZP vyplýva povinnosť poisťovateľa poskytnúť plnenie do 15 dní po skončení
vyšetrenia rozsahu poistiteľa plniť, pričom uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškaniaso splnením povinnosti riadne a včas, a keďže ide o omeškanie so splnením peňažného dlhu, má
poškodený právo požadovať popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Obč. zák.).

30. Z napadnutého rozsudku je nepochybné, že žalovaný bol povinný poskytnúť poistné plnenie v plnej
výške do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti, a to pri poistnej udalosti č. 9561057761 do
11. 6. 2015 (šetrenie poistnej udalosti ukončené dňa 27. 5. 2015), pri poistnej udalosti č. 9561278214
do 14.8.2015 (šetrenie ukončené 30. 7. 2015), pri poistnej udalosti č. 9560405664 do 17. 6. 2015
(šetrenie ukončené 2. 6. 2015), pri poistnej udalosti č. 9561171513 do 7.5.2015 (šetrenie ukončené

22. 4. 2015) a pri poistnej udalosti č. 9561969509 do 5.12.2015 (šetrenie poistnej udalosti ukončené
dňa 20.11, 2015). Tým, že žalovaný neposkytol poistné plnenie do 15 dní od skončenia vyšetrovania
jednotlivých škodových udalostí, nasledujúci deň po uplynutí 15-dňovej lehoty sa dostal do omeškania.
Súd prvej inštancie preto rozhodol vo výroku vecne správne, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 40,09 Eur od 12.06.2015 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 86,07 € od 15.08.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 193,51 € od 18.06.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 12,88 € od 08.05.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 74,06 € od 06.12.2015 do zaplatenia. Dôvody odvolania, v ktorých žalovaný namieta
priznané úroky z omeškania, sú preto s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu
právne irelevantné.

31.Súdprvejinštancierozhodolvecnesprávneajvovýrokuotrováchkonania,keďžezastavenékonanie
v prevyšujúcej časti (výrok II. rozsudku), t. j. v časti úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky
nemá vplyv na posudzovanie úspechu žalobcu v konaní. Pre pomerné rozdelenie trov konania je
rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, keďže príslušenstvo

(úrok z omeškania) nebol v žalobe vyčíslený (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obo/243/2007 zo dňa 27. 11.
2008). Je nepochybné, že žalobca bol úspešný tak v istine (žalovaný až po podaní žaloby na súd sumu
vo výške 517,81 Eur uhradil), ako aj v úrokoch z omeškania.

32. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v časti priznaných úrokov z omeškania a vo výroku o trovách

konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Žalovaný zavinil zastavenie konania v časti istiny, nakoľko čiastočne
splnil žalobcovi po začatí konania to, čo v konaní požadoval, teda zachoval sa v zmysle žalobnej

požiadavky. Nakoľko vo zvyšnej časti bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal
voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne v súlade
s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C.s.p.).