Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/142/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615207167
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1615207167.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov

senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Zuzany Kučerovej vo veci starostlivosti súdu Y.: N. V. C., W..
XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka
60A, Malacky, dieťa rodičov: I. C. V., W.. XX. XX. XXXX, F. N., T. XXX/X, zast. advokátkou JUDr. Helenou
Hynkovou, Radničné nám. 7/B, Bratislava, a Y. V. C., C.. U., W.. XX.XX.XXXX, F. N., V. XXX/XX, zast.
advokátom JUDr. Róbertom Šegedom, Záhorácka 11A, Malacky, v konaní o návrhu otca na určenie
otcovstva k Y. N. V., o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletej, na odvolanie
otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 25. júna 2019, č.k. 5C/1003/2015-612 v spojení s

opravným uznesením zo dňa 10. septembra 2019, č.k. 5C/1003/2015-713, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 5C/1003/2015-612 zo dňa 25.06.2019 v
spojení s opravným uznesením č.k. 5C/1003/2015-713 zo dňa 10.09.2019 m e n í tak, že schvaľuje
rodičovskú dohodu zo dňa 24.09.2020 v znení:

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu Y.. N. V., W.. XX.XX.XXXX, od 30.11.2014 výživným v
sume 250 eur mesačne k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Otec sa z a v ä z u j e zaplatiť zročné výživné za obdobie od 30.11.2014 do 30.09.2020 vo výške 6.900
eur k rukám matky, tak, že do 30.09.2020 sa zaväzuje zaplatiť 3.000 eur a zvyšné zročné výživné vo
výške 3.900 eur sa zaväzuje zaplatiť v splátkach vo výške 250 eur mesačne spolu s bežným výživným k
rukámmatkyvždydo15-tehodňavmesiacipočnúcmesiacomoktóber2020,podstratouvýhodysplátok.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť

prispievať na výživu Y. N. V. (ďalej len „maloletá“) od 30.11.2014 sumou 400 eur mesačne, splatnou k
rukám matky vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred a povinnosť zaplatiť matke dlžné výživné v
sume 19.300 eur tak, že sumu 5.000 eur zaplatí najneskôr v lehote do 31.08.2019 a zostávajúcu sumu
dlžného výživného v sume 14.300 eur počnúc od septembra 2019 v mesačných splátkach po 200 eur
spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Rozhodol tiež, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol po tom, čo rozsudkom č.k. 5C 1003/2015-492 zo dňa 26.05.2016
konanie o určenie otcovstva právoplatne zastavil (keď otec a matka pred súdom určili otcovstvo k
maloletej súhlasným vyhlásením rodičov), právoplatne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky,
určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka, a že otec je oprávnený stýkať sas maloletou každú párnu sobotu v roku v čase od 09.00 h do 12.00 h v prítomnosti matky s tým, že
otec sa dostaví pred miesto bydliska matky v stanovený čas. Okrem uvedených právoplatných výrokov
predmetným rozsudkom č.k. 5C 1003/2015-492 zo dňa 26.05.2016 uložil otcovi povinnosť prispievať na

výživu maloletej od 30.11.2014 do 31.05.2015 sumou 350 eur mesačne a od 01.06.2015 sumou 250
eur mesačne k rukám matky vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred a povinnosť zaplatiť matke
dlžné výživné v sume 5.112 eur počnúc od mesiaca jún 2016 v mesačných splátkach po 100 eur spolu s
bežným výživným pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá
na ich náhradu právo. Odvolací súd na odvolanie otca aj matky uznesením č.k. 4Co 346/2016 zo dňa

28.11.2016 uvedený rozsudok v napadnutých častiach o výživnom a v závislej časti o trovách konania
pre nepreskúmateľnosť zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a
odvolanie otca odmietol.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že otec navrhoval určiť výživné vo výške
100-150 eur a matka navrhovala určiť výživné vo výške 500 eur. Vykonaným dokazovaním zistil, že otec

jepodnikateľomazjehodaňovéhopriznaniakdanizpríjmovfyzickejosobyzarok2013malpreukázané,
že za rok 2013 vykázal základ dane 4.336,30 eur a daň vo výške 114,06 eur, za rok 2014 vykázal základ
dane v sume 6.708,17 eur a daň vo výške 551,91 eur a za rok 2015 vykázal základ dane v sume 3.051,17
eur a daň vo výške 0 eur. Konštatoval, že otec potvrdil, že ako podnikateľ vlastní nákladné vozidlo pre
výkon svojej podnikateľskej činnosti, ďalšie dodávkové vozidlo, terénne motorové vozidlo, a vlastní aj

stavebný pozemok U. I. T. Š. T.. Č.. XXXX/X. Otec poukázal na to, že v súčasnosti už má aj ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k Y. H. V., W.. XX.XX.XXXX, ku ktorému sa zaviazal platiť výživné jeho matke vo
výške 150 eur a ďalej výživné v sume 50 eur matke maloletého. Otec doložil skrátené peňažné denníky
za roky 2016-2018, potvrdenie daňového úradu Bratislava - Malacky o tom, že podal daňové priznanie
za zdaňovacie obdobie 2014-2018, poštové poukážky o úhrade výživného na maloletú zasielané matke.

Z rozpisu nákladov na výživu Y. N. V., predložených matkou, zistil, že celkové mesačné výdaje na
maloletú matka vyčíslila vo výške 1.195 eur mesačne za čas, keď bola na rodičovskej dovolenke.
Náklady odôvodnila tým, že dcére kupuje biopotraviny, kvalitné oblečenie, chodí a vozí ju na rôzne
krúžky a všestranne sa jej venuje. Matka sa od decembra 2017 zamestnala a za obdobie december
2017 až december 2018 preukázala čistý mesačný príjem 1.875,47 eur. Do spisu založila potvrdenia o

poberaní prídavku na dieťa za roky 2017-2019 a o poberaní rodičovského príspevku za roky 2016-2018.
Aktuálne mesačné výdavky spojené s výživou maloletej matka vyčíslila na 2.307,92 eur, pozostávajúce
z úhrad za bývanie (elektrina, plyn, voda, stočné, odvoz odpadu, daň z domu) v sume spolu 215,28 eur,
za nájomné vo výške 83 eur, za telefón vo výške 34,67 eur, za dopravné náklady (dovoz a odvoz do
škôlky U. F., cvičenie s maloletou, návšteva lekárov, nákupy) v sume 64,90 eur, z úhrad za lekársku

starostlivosť v sume 28.025 eur, za športové aktivity, krúžky a vzdelávanie v sume 100 eur, za potraviny
450 eur, za oblečenie a topánky 50 eur, za potreby pre športové aktivity, pomôcky, doplnky, hračky 140
eur, za hygienické potreby v sume 125,05 eur, za nákup nábytku 43 eur, za nákup liekov 15 eur, za
fotografku 29 eur a za návštevu súkromnej materskej školy X., ktorú maloletá navštevuje od 01.06.2017,
vo výške 930 eur.

4. S poukazom na to, že otec súdu síce predložil niektoré daňové priznania, za roky 2017 a 2018
predložil iba potvrdenia o tom, že daňové priznania podal, pričom nepredložil účtovnú závierku, resp.
súvahu, uviedol, že nemohol zistiť skutočný príjem otca. Preto aplikoval ust. § 63 ods. 1 Zákona o
rodine a vyhodnotil, že v schopnostiach a možnostiach otca je prispievať na výživu maloletej sumou

400 eur mesačne. Konštatoval, že z dokladov, ktoré sú obsahom spisu, zistil, že otec počas celého
obdobia podniká a z daňových priznaní vyplýva, že jeho firma má primeraný obrat a je úspešná. Otcom
navrhované výživné vo výške 100 eur mesačne považoval za neakceptovateľné. Uviedol, že nakoľko
dieťa žije s matkou, bolo otca potrebné zaviazať na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb
dieťaťa. Mal za nesporné, že matka sa o maloletú príkladne stará, plní si svoju vyživovaciu povinnosť aj

formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Konštatoval, že matka mesačné
výdavky na výživu dieťaťa od jeho narodenia zdôvodnila a preukázala dokladmi, pričom v čase jej
osobnej starostlivosti boli vo výške cca 1.200 eur mesačne. Vyhodnotil, že na tomto výživnom sa musí
podieľať aj otec, ktorého povinnosťou je prispieť na výživu dieťaťa podľa ustanovení Zákona o rodine.
Uviedol, že vyživovacia povinnosť otca voči dieťaťu vznikla od jeho narodenia, pričom v následnom

období sú náklady na výživu dieťaťa zvýšené, keďže je preň potrebné zabezpečiť všetku potrebnú
výbavu, na čom sa otec nijak nepodieľal. Od nástupu maloletej do škôlky matka opäť zdokladovala svoje
výdavky, ktoré pravidelne vynakladá na výživu dieťaťa. Pri určovaní výšky výživného zobral súd prvej
inštancie do úvahy, že matka umiestnila maloletú do nadštandardnej materskej školy bez súhlasu otca,keď približné výdavky na dieťa v materskej školy U. I. Y. sú cca 60 eur na mesiac. Vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody pri stanovení výživného vychádzal z ust. § 63 ods. 1 Zák. o rodine, zobral do úvahy aj
ďalšie kritéria pre určovanie výživného, pričom dospel k záveru, že na strane otca sú splnené podmienky,

ktoré mu umožňujú platiť výživné na maloletú v sume 400 eur mesačne od jej narodenia, na čo ho aj
zaviazal. Po ustálení sumy, ktorú otec matke doposiaľ zaplatil na výživu maloletej, vyhodnotil, že mu
vzniklo mu dlžné výživné v sume 19.300 eur, ktoré ho zaviazal zaplatiť čiastočne v stanovenej lehote a
zbytok v splátkach spolu s bežným výživným.

5. Proti tomuto rozsudku podal otec včas odvolanie. Namietal postup súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 63 ods. 1 Zákona o rodine, keď poukázal na listinné dôkazy založené v spise, z ktorých je možné
zistiť jeho majetkové pomery. Mal za to, že z peňažných denníkov bolo tiež možné zistiť stav jeho
majetku v súvislosti s jeho podnikaním. Nesúhlasil so záverom, že je úspešným podnikateľom, keďže
ročný obrat nie je kritériom úspešnosti, tým je len výška dosiahnutého zisku, a ten postačuje len na
zabezpečenie jeho základných potrieb. Poukázal aj na to, že súd mal úplne zistiť stav veci a prispôsobiť

tomu dokazovanie, v ktorom sa uplatňuje vyšetrovací princíp. K odvolaniu priložil daňové priznania za
roky 2016-2018 a žiadal nimi doplniť dokazovanie. S určenou výškou vyživovacej povinnosti nesúhlasil,
keďže súd prvej inštancie neurčil objektívnu výšku odôvodnených nákladov maloletej, nezohľadnil jeho
ďalšiu vyživovaciu povinnosť, určil výšku výživného nezodpovedajúcu jeho príjmom a majetkovým
pomerom, nezohľadnil jeho životné náklady, ani skutočnosť, do akej miery boli náklady na maloletú

hradené z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušiť a rozhodnúť, že je povinný prispievať na výživu maloletej od 30.11.2014 sumou
150 eur mesačne a (vypočítané) dlžné výživné za obdobie od 01.06.2015 do 30.06.2019 mu povoliť
splácať v 100 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

6. Matka s odvolaním otca nesúhlasila a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Na
to reagoval otec a následne matka, zotrvávajúc na svojich argumentoch a odmietajúc dohodu.

7. Počas odvolacieho konania doručili otec a matka odvolaciemu súdu návrh na schválenie rozsiahlej
rodičovskej dohody, ktorou si upravili svoje rodičovské práva a povinnosti k maloletej aj nad rámec

prejednávanej veci. V priebehu odvolacieho konania matka doručila odvolaciemu súdu dokumenty, z
ktorých vyplýva, že matka maloletej uzavrela dňa 06.06.2019 manželstvo s F. C., že zmenila priezvisko
z pôvodného U. na C. (pri zachovaní miesta bydliska), že sa jej dňa 07.04.2020 narodilo ďalšie dieťa N.
Y., že priezvisko Y. N. V. bolo (zrejme so súhlasom otca v zmysle ich dohody) zmenené z pôvodného
U. na C..

8. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa §
65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku, túto prejednal na pojednávaní konanom dňa 24.09.2020,
na ktorom boli prítomní otec, matka, kolízna opatrovníčka maloletej, ako i právni zástupcovia otca a
matky.

9. Na tomto pojednávaní odvolací súd oboznámil listinné dôkazy, predložené matkou, a to jej sobášny
list, rodný list Y. N. V. s uvedeným zmeneným priezviskom na priezvisko C., prihlášku pobytu Y. N. V.
do okresu F. a potvrdenia o trvalom pobyte matky a aj maloletej na adrese O. XX, XXXX I. (J. XXXXX),
C.. Rodičia po porade dospeli k dohode ohľadom výživného na maloletú vo výške 250 eur mesačne

a to od narodenia maloletej, teda od 30.11.2014. Po skontrolovaní výpočtov z oboch strán o doposiaľ
zaplatenom výživnom dospeli rodičia tiež k zhode, že otec doposiaľ uhradil výživné na maloletú vo
výške 10.600 eur. Dohodli sa potom na zročnom výživnom vo výške 6.900 eur a na jeho splatnosti
tak, že otec matke uhradí 3.000 eur do 30.09.2020 a zvyšok 3.900 eur uhradí v splátkach spolu s
bežným výživným vo výške splátky 250 eur. Navrhli pred odvolacím súdom schváliť rodičovskú dohodu,

na základe ktorej sa dohodli tak, že otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. Lilien Kristiny, nar.
30.11.2014, od 30.11.2014 výživným v sume 250 eur mesačne k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred. Otec sa zaväzuje zaplatiť zročné výživné za obdobie od 30.11.2014 do 30.09.2020 vo
výške 6.900 eur k rukám matky, tak, že do 30.09.2020 sa zaväzuje zaplatiť 3.000 eur a zvyšné zročné
výživné vo výške 3.900 eur sa zaväzuje zaplatiť v splátkach vo výške 250 eur mesačne spolu s bežným

výživným k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom október 2020, pod stratou
výhody splátok. Otec a matka potvrdili uzavretie rodičovskej dohody priamo do zápisnice z pojednávania
odvolacieho súdu svojimi vlastnoručnými podpismi. S uzavretím tejto rodičovskej dohody súhlasila aj
kolízna opatrovníčka s odôvodnením, že dohoda je v záujme maloletej.10. Podľa ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine (per analogiam), rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je

nevykonateľná.
Podľa ust. § 36 ods. 1, veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

11. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine,
súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové
možnosti, schopnostiam a majetkové pomery rodičov.

12. V prejednávanej veci rodičia počas odvolacieho konania na pojednávaní konanom dňa 24.09.2020
navrhli odvolaciemu súdu schválenie rodičovskej dohody o výživnom na Y. N. V.. Odvolací súd
konštatuje, že rodičmi dohodnutá výška výživného na maloletú podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za
daného zisteného skutočného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výšky výživného na maloleté deti, je
primeraná,akovovzťahukodôvodnenýmpotrebámmaloletéhodieťaťa,takajzárobkovýmmožnostiam,

schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Pripomína tiež, že pokiaľ matka nastaví životnú úroveň
maloletej vyššie ako je schopný otec plniť, nemožno od otca požadovať, aby sa na úhrade vyššej životnej
úrovne podieľal, ak to nie je v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch. Poukazuje
aj na to, že v prípade, ak rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú a sú schopní dohodnúť sa o
výkone rodičovských práv a povinností, môžu kedykoľvek (a teda aj v priebehu odvolacieho konania)

uzavrieť takúto dohodu. Dohoda rodičov v prípade maloletých detí musí byť schválená súdom, inak
je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o schvaľovaní dohody rodičov o výkone rodičovských práv a
povinností vždy prihliadne na záujem maloletých detí. V prejednávanom prípade odvolací súd schválil
predloženú dohodu rodičov o úprave práv a povinností (o výživnom) k Y. N. V., uzatvorenú podľa § 36
ods. 1 Zákona o rodine, keďže táto zodpovedá jej záujmom. V záujme maloletej totiž je, aby vyrastala

v prostredí rodičov, ktorých osobnostná vyspelosť (vrátane rodičovskej vyspelosti) sa prejavila práve
v schopnosti dospieť k vzájomnému kompromisu a v uprednostnení záujmov maloletej nad svojimi
vlastnými záujmami. Rodičmi dohodnuté výživné na Y. N. V. je tiež podľa názoru odvolacieho súdu
primerané k odôvodneným potrebám maloletej a zodpovedajúce príjmom a majetkovým pomerom otca
a zároveň zohľadňujúce jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

13. Preto odvolací súd dohodu rodičov, ktorá neodporuje záujmom maloletej a je aj v súlade so
stanoviskom kolízneho opatrovníka, schválil. Rozsudok súdu prvej inštancie potom podľa § 388 C.s.p.
zmenil a schválil rodičovskú dohodu vo vyššie uvedenom znení.

14. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 52 C.m.p. tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj
bez návrhu.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada

(§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).