Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200659
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5720200659.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobkyne: X. V., nar. XX.XX.XXXX, M. F.

U. XXXX/X, F. - V. U., proti žalovaným: 1/ Y. J., W.. XX.XX.XXXX, M. F. L.V. XXXX/X, Y. E. X/ W. J., W..
XX.XX.XXXX, M. F. L.V. XXXX/X, Martin, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia zapísané v listine o vydedení formou Notárskej zápisnice zo
dňa 15.08.2014, spisová značka N 355/2014, NZ 30250/2014, NCRls 30871/2014, spísanej notárom
JUDr. Marianom Miklom, so sídlom v Martine, ktorou poručiteľ R. J., W.. XX.XX.XXXX, A.. XX.XX.XXXX,
vydedil žalobkyňu, nie sú dané.

II. Žalobkyni sa voči žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde dňa 24.02.2020, doplnenou písomným podaním zo dňa 27.04.2020, sa
žalobkyňa voči žalovaným domáhala určenia, že dôvody vydedenia žalobkyne jej otcom, ktorý zomrel
dňa 28.05.2019, uvedené v listine spísanej vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr.
Marianom Miklom pod č. N 355/2014, NZ 30250/2014, NCRls 30871/2014 zo dňa 15.08.2014,
nie sú dané a náhrady trov konania. Uviedla, že jej otec R. J., A.. XX.XX.XXXX, W. M. F. L. XXXX/X,
Y., ju listinou spísanou vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Marianom Miklom pod

č. N 355/2014, NZ 30250/2014, NCRls 30871/2014 zo dňa 15.08.2014, vydedil, čím jej ako potomkovi
odňal dedičské právo. Ako dôvod vydedenia uviedol, že od neho od roku 2003 neprejavovala opravdivý
záujem, ktorý ako dcéra prejavovať mala. Poručiteľ v Listine o vydedení zároveň určil, že dôsledky
vydedenia sa vzťahujú aj na jej potomkov, takže jedinými dedičmi zo zákona by boli žalovaná 1/ a
2/. Dôvod vydedenia považuje za nepravdivý. Otec sa po rozvode s jej matkou druhýkrát oženil so
žalovanou 1/. V tom čase bola maloletá, mala 6 rokov. Rozvod rodičov neznášala ľahko. Po rozvode
bola zverená do starostlivosti a výchovy matke a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné. Počas jej

detských čias ju otec navštevoval len sporadicky cca raz za mesiac a to napriek tomu, že žili v jednom
meste. Jeho občasné návštevy vnímala skôr tak, že si len splnil svoju rodičovskú povinnosť. Nemala
pocit, že by túžil byť s ňou a vynahradil jej čas, keď po rozvode nežili v spoločnej domácnosti a nepodieľal
sa na jej starostlivosti a výchove. Nikdy ju nebrával na žiadne výlety, dovolenky, ani prázdniny. Ak
potrebovala niečo kúpiť, oblečenie, obuv, školské potreby, nikdy okrem výživného nič nedostala. Súdom
určené výživné bolo v tom čase vo výške 16,60 € (500,- Sk) mesačne, ktoré platil poručiteľ včas. V
Listine o vydedení poručiteľ uviedol, že o neho neprejavovala záujem od roku 2003. V tom čase mala 16

rokov, bola v 1. ročníku na strednej škole. Boli v kontakte. Dokonca ho v novembri 2007 pozvala na svoju
stužkovú. Na pozvanie reagoval tak, že svoju účasť podmienil tým, že si tam chce niekoho zobrať, aby
sa mal s kým rozprávať. Nakoniec sa stužkovej slávnosti nezúčastnil. Vzťah medzi ňou a poručiteľom sa
narušil v roku 2008, kedy ju prijali na denné vysokoškolské štúdium psychológie na Univerzitu Sv. Cyrilaa Metoda v Trnave. Nakoľko výdavky spojené so štúdiom matka nedokázala pokryť sama, žalobkyňa
sa skontaktovala s poručiteľom a požiadala ho o navýšenie výživného na sumu 100 € mesačne. So
zvýšením výživného nesúhlasil. Svoj postoj odôvodnil tým, že je plnoletá a má si výdavky hradiť sama.

Preto sa rozhodla zvýšenie výživného riešiť súdnou cestou a podala návrh na zvýšenie výživného na
Okresný súd Martin, ktorý jej priznal výživné vo výške 100 € mesačne. Po ukončení súdneho konania jej
otec poslal SMS správu, v ktorej jej napísal, že jeho rodinu okradla o peniaze a viac ju už nechce vidieť
ani on, ani celá rodina. Z uvedeného vyplýva, že v skutočnosti to bol on, kto o ňu neprejavoval opravdivý
záujem. S jeho rodinou, jeho sestrami, svojimi tetami je doteraz v kontakte a majú medzi sebou veľmi

dobré vzťahy. To, že poručiteľ svoje vyhrážky o tom, že ju už v živote nechce vidieť, naplnil, dokazovala aj
tá skutočnosť, že občas, keď sa vracala z vysokej školy späť domov, došlo k osobnému kontaktu v MHD,
nakoľko poručiteľ pracoval ako vodič. Keď si u neho kupovala lístok, odvrátil tvár, vôbec ju nepozdravil a
ani s ňou nekomunikoval. Tak, ako má potomok prejavovať záujem o svojich rodičov, tak by mal aj rodič
prejavovať záujem o svojho potomka. Jej nezáujem o poručiteľa nebol zavinený ňou, ale poručiteľom.

2. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, výsluchom strán sporu, výsluchom
svedka a obsahom pripojených spisov zistiac nasledovný skutkový stav:

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 05.06.2020 sa žalovaná 1/ vyjadrila k podanej žalobe.
Uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Prvé manželstvo jej nebohého manžela bolo ukončené rozvodom

v roku 1995, počas ktorého sa im narodila dcéra Eva. Svoju dcéru miloval. Čo sa týka majetkových
pomerov, prvej manželke s dcérou zanechal 3-izbový byt so zariadením, z ktorého mu po vzájomnej
dohode bolo vyplatených v tom čase 3.153,42 € (95.000,- Sk). Z tejto čiastky zakúpil garsónku, ktorú
neskôr vymenil za 1-izbový byt. O svoju dcéru prejavoval záujem, platil výživné na čas, navštevoval
ju a zaujímal sa. Po uzavretí manželstva s ňou mohla dcéra chodiť kedykoľvek na návštevy, obľúbila

si ju, venovali sa jej obaja aj po narodení ich spoločnej dcéry. Chodila k nim na návštevy, spolu trávili
čas, chodili na prechádzky, kočíkovali. Spoločne sa stretávali u manželových sestier a starkého. Manžel
svoju dcéru navštevoval aj v byte matky. Ako manželka jej otca ich vzťah podporovala. Zlom nastal v
tínedžerskom veku žalobkyne, kedy nastala zmena v ich vzájomnom vzťahu. Žalobkyňa začala klásť
dôraz na financie, čo bolo vždy jej dôvodom jej telefonického kontaktovania. Nezaujímalo ju, ako sa

má otec, ani čo sa týka zdravotného stavu. Nemala snahu pokúsiť sa ani raz o stretnutie s ním. Môže
potvrdiť, že stretnutie by neodmietol. Má znalosť, že manželovi poslala email dňa 13.05.2013, kedy
mu oznámila, že nemá záujem s ním komunikovať mimo oficiálnych záležitostí. Jej nezáujem manžela
trápil, často to spomínal. Po pretrvávajúcom nefunkčnom vzťahu so staršou dcérou sa rozhodol spísať
notársku zápisnicu a Listinu o vydedení. Bolo to jeho slobodné rozhodnutie, nikým neovplyvnené.

Žalobkyňa si počas vysokoškolského štúdia a ani po jeho ukončení nedokázala nájsť cestu k otcovi. Ako
vysokoškolsky vzdelaná osoba v odbore psychológie má dostatok vedomostí, že na urovnanie vzťahov
nikdy nie je neskoro, mohla sa o to aspoň pokúsiť. Zásadnou životnou udalosťou bola jej svadba, o ktorej
sa manžel dozvedel prostredníctvom svojej rodiny. Táto skutočnosť ho veľmi mrzela a trápil sa tým. S
manželovourodinoumážalobkyňadoterazdobrývzťah.Manželovesestrysadokoncazúčastnilisvadby.

Svojmu otcovi neposlala ani len svadobné oznámenie, ktoré očakával. Ďalšou životnou udalosťou v jej
živote bolo narodenie dieťaťa, manželovho vnuka, ktorý sa narodil necelé tri mesiace pred jeho smrťou.
Fotky vnuka mu posielala jeho sestra. Záujem o otca prejavila až účasťou na pohrebe, podaním žaloby
a napadnutím jeho poslednej vôle.

4. Žalovaná 2/ sa písomným podaním doručeným súdu dňa 05.06.2020 vyjadrila k podanej žalobe.
Uviedla, že žalobkyňa bola naposledy na návšteve u otca v čase, keď bola maloletá. Zlom v ich vzťahu
nastal, keď otcovi začali chodiť predvolania zo súdu ohľadom zvýšenia výživného, pričom nechápal,
prečo nemohlo dôjsť k vzájomnej dohode. Má vedomosť od otca, že jej telefonáty boli arogantné. Istý čas
bola počas základnej školy so žalobkyňou v spojení na sociálnej sieti, až kým s pribúdajúcimi konfliktami

s otcom týkajúcich sa financií, tento kontakt s ňou ukončila, čo trvá dodnes. V emailovej konverzácii zo
dňa 13.05.2013 žalobkyňa uviedla, že nemá dôvod s otcom komunikovať mimo oficiálnych záležitostí,
čím dala dostatočne najavo, že nemala ani minimálny záujem o kontakt s ním. Keď bola žalobkyňa
maloletá, chodila spoločne s ich rodinou a otcovými sestrami do ZOO, bola s nimi na chate a stretávali
sa u starkého. Ju otec taktiež nebrával na dovolenky a nekupoval hodnotné dary. Otca mrzelo najmä to,

že mu dcéra v MHD nevenuje ani len pozdrav. Otcov kamarát spomínal, že sa mu otec zdôveril s tým,
že ho komplikovaný vzťah so staršou dcérou trápi a často sa sťažoval, že nechápe dôvod, prečo sa k
nemu takto zachovala. Na svadbu v roku 2017 žalobkyňa otca nepozvala. Boli pozvané len jeho dve
sestry. Neposlala svadobné oznámenie, ani oznámenie o narodení dieťaťa, ktoré sa narodilo necelé trimesiace pred otcovou smrťou. Žalobkyňa o otca neprejavovala záujem celé roky, čo trvalo až do jeho
náhleho úmrtia. Nespomína si ani na jeden okamih, kedy by záujem prejavila okrem účasti na pohrebe.
Pamätá si, kedy sa otec nahlas zamyslel, či mu staršia dcéra vôbec pošle svadobné oznámenie. Keby to

oznámenie poslala a využil možnosť, otec by jej vyslovil myšlienku, že jej pôjde s kyticou zagratulovať.
O narodení vnuka otca informovala jeho sestra. Nezáujem žalobkyne o otca nebol zavinený otcom, ale
samotnou žalobkyňou, nakoľko ich dovtedy bezkonfliktný vzťah narušila svojím správaním k otcovi, ktorá
mu nevenovala ani jedno milé slovo, nikdy sa ho neopýtala na jeho zdravotný stav, nemala záujem s ním
komunikovať o každodenných radostiach a starostiach. Na otca si spomenula iba v prípade zvýšenie

výživného a napadnutia Listiny o vydedení.

5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 19.06.2020 sa žalovaná 2/ vyjadrila k vyjadreniu žalovanej
1/. Uviedla, že žalobkyňa nemala záujem finančne prispieť na pohreb svojho otca, prípade byť aspoň
morálnou oporou a podať pomocnú ruku v najťažších chvíľach otcovým sestrám. Kladie dôraz na oblasť
financií.

6. Vyjadrením podaným na súde dňa 25.06.2020 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovanej 1/.
Uviedla, že návštevy otca boli sporadické asi jedenkrát za mesiac. Trvali tak maximálne do hodiny.
Počas nich si otec vypil kávu, opýtal sa, čo je nové, chvíľu posedel a odišiel. Počas jej návštevy v jeho
byte to prebiehalo podobne. Nepamätá si spoločné prechádzky, výlety, záujem o jej štúdium, pomoc

s učením, či iné spoločné aktivity, ktoré by jej vryli do pamäte čas strávený s otcom. Ako maloletej jej
nezvykol volať, ako sa má, či je zdravá. Kontakt so starými rodičmi a tetami nebol prerušený ani po
rozvode rodičov. Počas letných prázdnin veľmi rada trávila čas u jeho sestier a starkých. S otcom a
jeho rodinou sa tam stretla len vtedy, keď počas prázdnin prišiel niektorý víkend navštíviť rodinu. Ak otca
kontaktovala, išlo s požiadavku na príspevok na nové topánky, prípadne ho oslovila, aby išli spoločne

do kina alebo na autogramiádu s hokejistami. Odpoveďou bolo, že pôjdu inokedy. Náhradný termín
sa nekonal. V novembri 2007 ho pozvala na stužkovú slávnosť, ktorej sa nezúčastnil. V roku 2013 ju
požiadal o termín štátnic a zaslanie potvrdenia o ukončení štúdia. Bol to jediný kontakt smerom k nej
od roku 2008. Účelom mailovej správy nebolo zistiť, ako sa jej darí v škole, ale len získať potrebný
dokument, ktorý znamenal dôvod na ukončenie platenia výživného. Mailová odpoveď bola len reakciou

na jeho SMS zo spomínaného roku 2008, v ktorej uviedol, že ju už nikdy nechce vidieť ani on, ani jeho
rodina, pretože ich okradla o peniaze tým, že požiadala o výživné počas štúdia na vysokej škole.

7. Vyjadrením podaným na súde dňa 25.06.2020 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovanej 2/.
Uviedla, že o dohodu ohľadne výživného sa pokúsila, keď z vysokej školy obdržala kladné stanovisko o

prijatí. Skontaktovala sa otcom. Chcela sa s ním podeliť o túto správu, pričom ho požiadala o finančnú
podporu počas štúdia. Jeho odpoveď bola odmietavá. Otec sa vyjadril, že má ísť študovať externe a
hradiť si štúdium sama. Preto požiadala o výživné oficiálnou cestou. Keďže po rozvode nebývala s otcom
v spoločnej domácnosti, je pochopiteľné, že chcela s ním tráviť čas pri spoločných aktivitách. Nikdy
nežiadala o drahé dovolenky a hodnotné dary. Jeho starostlivosť bola čisto vo forme platenia výživného.

Návšteva kina, divadla, výlety na opekačku, či kúpalisko nestoja skoro nič, no pre ňu by znamenali veľa.
Spoločné stretnutie na chate bola len jednorazová záležitosť. Je jej vyčítané, že otca nepozvala na svoju
svadbu a neoznámila mu narodenie syna. Aj v jeho živote sa objavili životné udalosti, keď mohol prejaviť
ústretový krok. Nebola pozvaná na jeho druhú svadbu, ani oslavu 50-tky. Listina o vydedení bola spísaná
v roku 2014 po ukončení vysokoškolského štúdia. Ju a aj vtedy ešte nenarodeného syna vyškrtol zo

svojho života oveľa skôr, ako sa konala svadba, či narodenie syna.

8. Písomným podaním doručeným súdu dňa 16.07.2020 sa žalovaná 1/ vyjadrila k vyjadreniu žalobkyne.
Uviedla,žemalamožnosťkedykoľvek prísťzaotcom,zavolaťmu,opýtaťsa,čimunechýba.JednaSMS
neznamená, že by otec svoj názor nezmenil. Mohla sa aspoň raz osobne otca na tento problém opýtať.

Nikdy tak neurobila. Nemala minimálnu snahu o urovnanie vzťahu ani po ukončení vysokoškolského
štúdia. Na jednej SMS z roku 2008 postavila celý vzťah svojho otca s ňou.

9. Písomným podaním doručeným súdu dňa 16.07.2020 sa žalovaná 2/ vyjadrila k vyjadreniu žalobkyne.
Uviedla, že žalobkyňa mohla využiť právo vyjadriť sa, keď otec žil. Nemala potrebu zdieľať radostné

životné udalosti s otcom. Celé roky sa žalobkyňa nepripomenula, nedala najavo, že by mala na otca
ťažké srdce. Vyjadrenia, ktoré spomína žalobkyňa, sa týkajú jej detstva. Ako dospelá sa nepokúsila celé
roky o žiadny kontakt.10. Z emailovej komunikácie medzi žalobkyňou a poručiteľom R. J. vyplýva, že dňa 13.05.2013 poručiteľ
zaslal správu žalobkyni: „Keď nekomunikuješ a inak sa nedá, oznám mi, prosím ťa, termín štátnic. Po ich
absolvovaní potrebujem od teba zo školy potvrdenie o ukončení štúdia a to mi doruč buď do schránky

alebo poštou čo najskôr. Ďakujem.“ Na uvedenú správu žalobkyňa odpovedala: „Nemám dôvod s tebou
komunikovať mimo oficiálnych záležitostí. Štátnice mám koncom mája. Keď mi vydajú potvrdenie na
študijnom,pošlemhopoštou.Pošlimipresnúadresu.“Dňa04.06.2013zaslalporučiteľžalobkynisprávu:
„Doruč prosím ťa súdu originál alebo overenú kópiu potvrdenia o ukončení štúdia k sp. zn. 11C/34/2013.
Je to potrebné k pojednávaniu na deň 18.6.2013. Ďakujem.“

11.NotárskouzápisnouspísanouJUDr.MarianomMiklom,notáromsosídlomvMartine,dňa15.08.2014
pod č. N 355/2014, NZ 30250/2014, NCRls 30871/2014, poručiteľ R. J., W.. XX.XX.XXXX, M. F. L. XXXX/
X, Y., spísal Listinu o vydedení, ktorou podľa § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zákonníka vydedil svoju dcéru
Y.. X. J., W.. X.X.XXXX, pretože už asi od roku 2003 o neho trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý
by ako potomok mala prejavovať a podľa jej vlastného prehlásenia ani do budúcnosti nemá záujem sa

s ním ako otcom stýkať. To potvrdila aj osobným mailom zaslaným na jeho adresu. S ohľadom na ten
stav nemôže do budúcna ani dúfať, že pomôže v chorobe a starobe, prípadne o neho prejaví čo i len
minimálny záujem. V súlade s ust. § 469a ods. 2 Obč. zákonníka výslovne určil, že dôsledky vydedenia
sa vzťahujú aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Obč. zákonníka.

12. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že jej rodičia sa rozviedli v roku 1995. Bola zverená matke.
Stretávanieboloponechanénadohoderodičov.Otecbývalnatomistomsídliskuakožalobkyňa.Nebýval
s ňou tak často, ako mohol. Stretávali sa raz, dvakrát mesačne. Nebral ju zo školy, prišiel k nim alebo
ona k nemu. Neskôr videla, že sa k nemu nasťahovala nejaká pani, ktorú nepoznala. Nevedela, kto to je.
O svadbe nevedela. Nebola na ňu ani pozvaná. Až neskôr sa žalobkyňa dozvedela, že je to jeho nová

manželka.Keďknemuchodila,videla,žetammajúkočík.Povedalatomameamamajejvysvetlila,žeasi
budú mať dieťa. Od otca sa to nedozvedela. Stretnutia s otcom prebiehali stále rovnako sporadicky. Raz
u nich, raz u neho. Nikdy ju nezobral na dlhší čas, 3 dni napríklad. Čo spomínala protistrana, že bola na
chate, bola to jednorazová záležitosť a uvedenej udalosti sa zúčastnila široká rodina zo strany otca. Otec
ju nebrával na výlety, na dovolenky, dary nedostávala. Na narodeniny, meniny dostala kvet, bonboniéru.

Raz mu povedala, že chce nové tenisky, keďže mama jej ich nemohla celé uhradiť. Povedal jej, že sa
to nedá, že nemá peniaze. To bola na základnej škole. V roku 2003 nastúpila na štúdium strednej školy.
Študovala gymnázium. Aj v roku 2003 stále prebiehal styk s otcom rovnako. Nie je si vedomá žiadnej
zmeny. V roku 2007 mala stužkovú. Pozvala ho na ňu. Odmietol prísť. Podmieňoval svoju účasť tým,
že si chce zobrať niekoho, s kým sa bude môcť rozprávať. Mama na stužkovej bola, asi so starkou. V

roku 2008 išla na vysokú školu. Volala otcovi, že by potrebovala navýšiť výživné, keďže sa jej zvýšia
výdavky so štúdiom. Vie, že žiadala po prepočte v tom čase sumu 100 €. Nesúhlasil s takou sumou.
Ponúkol jej preukážku na autobusy, keďže bol vodič autobusu. Ona však cestovala vlakom. Mama jej
taktiež dávala rovnakú sumu 100 €. Keďže s tým nesúhlasil, podala návrh na súd. Do toho času sa
sporadicky stretávali tak, ako doposiaľ. V roku 2008 prebiehal súd. Bolo otcovi určené výživné vo výške

100 € do roku 2013. Konanie z roku 2013 bolo o zrušení výživného. Súd zrušil vyživovaciu povinnosť.
Žalobkyňa bola už po štúdiu na vysokej škole. Mala 25 rokov. Po skončení súdu v roku 2008, v ten deň
vlakom cestovala späť do školy, asi večer jej prišla SMS od otca, kde uviedol, že mu zničila život, že ju
nechce vidieť. Zničila celú jeho rodinu. Na konci bolo fuj a hnus. To si pamätá doteraz. Po tomto sa už
vôbec nestretávali. Po tejto SMS správe nebol z jeho ani zo strany žalobkyne žiaden telefonický, ani iný

kontakt. Nepísali si, nevolali si ani na meniny, narodeniny, sviatky a podobne. Počas štúdia na vysokej
škole, keď chodila na víkendy domov, párkrát otca stretla, keďže bol vodič MHD. Keď ju videl na zastávke
ako nastupovala, obrátil zrak. Žalobkyňa uhrádzala cestovné prostredníctvom prednabitej karty. Počas
konania o zrušenie výživného sa spolu vôbec nerozprávali. Prebehol súd a každý išiel svojou cestou.
Ani po zrušení výživného sa nekontaktovali. S rodinou zo strany otca bola a aj je naďalej v kontakte.

13.Žalovaná1/napojednávaníuviedla,žesvadbusporučiteľommalivjúni1996.Posvadbespoluzačali
bývať u neho v garsónke, ktorú si kúpil po rozvode manželstva. Manžel chodieval navštevovať žalobkyňu
ajžalobkyňachodievalaknim.Neviepresneakočasto,alevždy,keďmohol,zavolalju.Vtedyeštenemali
dcéru, tak bola naklonená tomuto vzťahu. Po narodení dcéry aj naďalej chodievala žalobkyňa k nim,

resp.manželjuchodilnavštevovať.Spoluajkočíkovali.Stretávalisaajumanželovýchsestier,keďžetam
chodila žalobkyňa na prázdniny. Vie, že v roku 2008 mu volala žalobkyňa, povedal jej o tom, avšak tieto
veci si vždy riešil sám. Sám sa rozhodol. Povedal jej o tom, ale riešil to sám. Keď sa začalo riešiť výživné
súdnou cestou, zle to na neho vplývalo, na jeho psychiku. Ťažko to znášal. Manžel platil to, čo bolourčené súdom. Vzťahy sa pretrhli. Trápil sa tým. Povedal jej, že ona má dcéru, nech sa tým nezaťažuje.
On si to poriešil. Ona si svoj názor povedala, ale ako už uviedla, vždy si to riešil sám. Povedala mu,
že tie vzťahy by mali ostať zachované. Myslí si, že potom sa už so žalobkyňou nestretával. Ak by sa

aj, myslí si, že by jej už o tom ani nepovedal. Po zvýšení výživného v roku 2008 platil súdom určené
výživné. Prispieval predtým žalobkyni na sviatky, narodeniny, meniny. O žalobkyni sa dozvedal viac od
sestier, ktoré žalobkyňa navštevovala. Od nich mal informácie. Oni sa už nekontaktovali. Samozrejme
má vedomosť, že v roku 2013 podal manžel návrh na zrušenie výživného po ukončení vysokej školy.
Bližšievšakničnevie.Manželjejspomínal,mesiacdva,možnopolrokapredspísanímlistinyovydedení,

že to chce urobiť. Povedala, že to je jeho rozhodnutie. Potom, keď to urobil, jej už len o tom povedal. Na
svadbe v júni 1996 žalobkyňa nebola pozvaná. Mali malú svadbu. Boli tam len oni dvaja, poručiteľova
setra a jej dve sestry s partnermi. Manžel oslavoval 50-tku u svojej sestry v rodinnom dome na dvore.
Boli pozvané jej sestry s rodinami a jej dcéra, manželova sestra s rodinou. Žalobkyňa nie. Vie aj o tom,
že žalobkyňa pozvala manžela na stužkovú. Povedala mu, že „rob, ako to cítiš.“ Nakoniec nešiel.

14. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že vie, že žalobkyňa bola naposledy u nich, keď bola na
základnej škole. Bolo to asi v roku 2006 - 2007. Odvtedy ju u nich nevidela. S otcom sa na túto
tému nerozprávala. Otec jej spomínal, že sa mu žalobkyňa nevie ani pozdraviť v MHD a tiež emailovú
komunikáciu ohľadne toho, že s ním mimo oficiálnych záležitostí žalobkyňa nemá záujem komunikovať.
Do uvedenej doby žalobkyňa navštevovala ich domácnosť. Boli aj v ZOO, na chate. No stretávali sa aj u

otcových sestier. Otec s ňou iné veci ohľadne žalobkyne neriešil. Nemala vedomosť ani o tom, že chce
žalobkyňu vydediť. Dozvedela sa to až potom, ako tak urobil.

15. Svedkyňa Ing. R. J. pri výsluchu uviedla, že žalobkyňa je jej dcéra. Pozná aj žalované z videnia. Po
rozvode ich manželstva styk nebol určený. Mohol sa s dcérou stretávať, kedy chcel. Dva mesiace po

rozvode vôbec neprišiel. Dcéra sa na neho pýtala. Nevedela jej odpovedať. Keď prišiel, svedkyňa sa
ho spýtala, prečo sa neozval. Povedal, bola to pamätná veta, ktorú si zapamätala, že: „pre dieťa bude
lepšie, ak si ma nebude pripomínať“. Chodieval k nim asi jedenkrát mesačne na jednu hodinu. Prvý rok
býval 5 minút od nich. Mohol chodiť aj častejšie. Dcéra si časom zvykla, že sa tak málo stretávajú. Občas
si ju zobral k sebe, k svokrovcom, ktorých dcéra navštevuje aj doposiaľ. Má dobrý vzťah aj s bratrancami.

Dcéra u otca neprespávala. Na strednej škole bolo stretávanie už sporadické, avšak vychádzali spolu.
Keď sa dcéra dostala na vysokú školu, oznámila to otcovi. Dcéra ho oslovila, či môže prispievať sumou
100 €, s čím on nesúhlasil. Bol toho názoru, že v 18. výživné končí. Nech sa postará o seba sama. Po
rozvode bolo stanovené výživné na sumu 16,60 € (500,- Sk), ktoré plnil riadne a včas. Počas strednej
školy bolo výživné zvýšené na sumu 50 €. Prispel dcére na bicykel, keď mala 10 rokov. To bolo asi

všetko. Nespomína si, že by jej kupoval nejaké vecné dary. Na meniny, narodeniny, Vianoce prišiel s
bonboniérou a kvetmi. Inak ničím neprispieval. Dcéra pozvala otca na stužkovú. Nevie, či sa bál, že
sa tam stretnú. Oni sa dovtedy nestretávali. Každý si žil vlastný život. Nakoniec neprišiel. Svedkyňa
na stužkovej bola so svojou mamou. Vie, že na strednej škole ešte celkom dobre vychádzali. V roku
2008 zvýšili výživné na sumu 100 €. Po zvýšení výživného si spomína len na tú pamätnú SMS, ktorú

jej poslal, kde sa jej vlastne zriekol. Každý rodič by mal byť len rád, že jeho deťom sa darí. Po tomto
sa už s otcom nekontaktovali.

16. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17D/337/2019 mal súd preukázané, že poručiteľ
R. J., W.. XX.XX.XXXX, W. M. F. L. XXXX/X, Y., zomrel dňa 28.05.2019. Zo zápisnice o pojednávaní

zo dňa 28.01.2020, č. k. 17D/337/2019-54, vyplýva, že na základe lustrácie v Notárskom centrálnom
registri závetov bolo zistené, že poručiteľ zanechal Listinu o vydedení, ktorá bola spísaná do notárskej
zápisnice JUDr. Marianom Miklom, notárom so sídlom v Martine pod č. N 355/2014, NZ 30250/2014
dňa 15.08.2014, ktorou vydedil svoju dcéru Mgr. X. J., nar. XX.XX.XXXX, ako aj jej potomkov, svojich
vnukov. Mgr. X. V., C.. J. prehlásila, že namieta prejav poručiteľovej poslednej vôle, ktorou ju poručiteľ

vydedil z dôvodu, že podľa jej uváženia dôvody vydedenia neboli dané. Bola poučená, že sa môže
obrátiť určovacou žalobou na Okresný súd Martin, aby určil, či boli alebo neboli dané dôvody vydedenia.
Na podanie žaloby jej bola daná lehota 30 dní, t.j. do 27.02.2020. V prípade, ak žalobe nebude podaná
v stanovenej lehote, v ďalšom konaní sa nebude na ňu prihliadať.

17.ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduMartinsp.zn.6C/6/2007malsúdpreukázané,žerozsudkomzo
dňa 04.02.2018, č.k. 6C/6/2007-19, právoplatným dňa 09.02.2008, bola zrušená vyživovaciu povinnosť
poručiteľa k žalobkyni dňom 01.10.2007.18. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 9C/196/2008 súd zistil, že žalobkyňa podala
návrh na určenie vyživovacej povinnosti z dôvodu prijatia na denné štúdium na Univerzite Sv. Cyrila a
Metoda v Trnave. Poručiteľ ako osoba povinná platiť výživné sa vyjadril k návrhu, v ktorom uviedol, že

po ukončení stredoškolského štúdia navrhovateľka v ďalšom štúdiu nepokračovala a zamestnala sa,
bola schopná sama sa živiť. Preto podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Dňa 15.08.2008
zrušila pracovný pomer na základe dohody a rozhodla sa študovať formou denného štúdia. Má za to, že
existujú aj iné formy štúdia a keď mala záujem študovať, je to možné aj popri zamestnaní. V dnešnej
dobe existuje viac možností ako riešiť svoju finančnú situáciu počas štúdia, či už formou brigád alebo

prospechovým štipendiom. Rozsudkom zo dňa 27.11.2008, č.k. 9C/196/2008-34, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.04.2009, č.k. 6Co/64/2009-52, právoplatným dňa 02.07.2009, súd
uložil poručiteľovi povinnosť prispievať na výživu žalobkyne výživným vo výške 99,58 € (3.000,- Sk)
mesačne počnúc dňom 15.10.2008.

19. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/34/2013 súd zistil, že na návrh poručiteľa

R. J. súd rozsudkom zo dňa 18.06.2013, č.k. 11C/34/2013-13, právoplatným dňa 16.07.2013, zrušil
vyživovaciu povinnosť poručiteľa k žalobkyni počnúc dňom 01.06.2013.

20. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od
zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,
ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil
žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Poručiteľ môže vydediť potomka,

ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
Podľa § 469a ods. 2 OZ Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky
vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
Podľa § 469a ods. 3 OZ O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia
§ 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa § 476 ods. 1 OZ Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej
forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
Podľa § 473 ods. 1 OZ V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

21. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel

žalobevcelomrozsahu,keďžemalpreukázanújejdôvodnosť.Žalobkyňasapodanoužaloboudomáhala
určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané, ktorá je žalobou v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP. Podanie
takejto určovacej žaloby vyplýva z ust. § 194 Civilného mimosporového poriadku. Žalobkyňu odkázala
na podanie žaloby notárka ako súdna komisárka v dedičskom konaní po poručiteľovi. Vydedenie je
jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému

dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Neopomenuteľný dedič zo zákona nededí,
teda nemá ani právo na svoj zákonný podiel. Vydedenie musí spĺňať určité materiálne a formálne
náležitosti. Formálne náležitosti súd skúma ex offo. Súd konštatuje, že vydedenie ako jednostranný
právny úkon poručiteľa spĺňa len formálne náležitosti, keďže bol spísaný vo forme notárskej zápisnice.
Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov

existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 OZ
taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. Pre všetky je charakteristické negatívne správanie sa potomka
v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí
existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Existencia dôvodov vydedenia
sa teda posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení.

22. Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia podľa písm. b/ citovaného ustanovenia, t.j. neprejavovanie
opravdivého záujmu potomka o poručiteľa, treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a
potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného
formálneho.Existenciutakéhotokvalifikovanéhovzťahumožnovyvodiťzrozličnýchvonkajšíchprejavov,

napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa, pričom
pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť
ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo.
Teda, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, alebo,či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Daný dôvod
vydedenia vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené. Nestačí len
samotná existencia takéhoto stavu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa

opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho
uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O
neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v
značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/173/96).
Existencia neprejavovania opravdivého záujmu bola nesporná. Súdu bolo preukázané, že vzťah

žalobkyne a poručiteľa nebol od rozvodu manželstva ďalej reálne vyvíjaný, postupne ochladzoval. Zo
strany poručiteľa ako otca žalobkyne sa jednalo skôr len o formálny vzťah. Súdu bolo preukázané,
že poručiteľ si síce plnil vyživovaciu povinnosť určenú súdom, ale nad rámec výživného neprispieval.
Na v spoločnosti bežne akceptované životné udalosti prispieval žalobkyni len symbolicky. Žalobkyňa si
vybudovala hlbší emocionálny vzťah s rodinou poručiteľa, jeho sestrami ako so samotným poručiteľom.
Žalobkyňa po rozvode manželstva jej rodičov ani neprespávala v domácnosti poručiteľa. Podľa názoru

súdu sa na strane žalobkyne jednalo o nezavinené neprejavovanie opravdivého záujmu, ktoré nemôže
mať na následok jej vydedenie. Tento nezáujem bol vo výraznej miere vyvolaný práve samotným
poručiteľom. Nemohlo sa od žalobkyne očakávať, že ako osoba v adolescentnom veku bude vyvíjať
sama snahu o zbližovanie sa so svojím otcom. Mal by to byť práve rodič, ktorý prejaví snahu o
prehlbovanie vzťahu so svojím dieťaťom. Ako uviedla aj svedkyňa, žalobkyňa si navykla na formálny

prístup otca k nej. Žalobkyni nemožno vo vzťahu k poručiteľovi vyčítať ani to, že sa voči nemu domáhala
plnenia vyživovacej povinnosti súdnou cestou, keďže každý rodič je povinný plniť si svoju zákonnú
vyživovaciupovinnosťpodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerovaždočasu,kýmdieťa
nie je schopné sa živiť. Pokiaľ sa žalobkyňa pripravovala na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole,
bol jej nárok na plnenie vyživovacej povinnosti plne oprávnený, čo bolo nakoniec aj súdom judikované. S

otcom sa navyše snažila mimosúdne dohodnúť. Práve toto konanie bolo podľa názoru súdu podstatnou
príčinou pretrhnutia už aj tak oslabených väzieb medzi žalobkyňou a poručiteľom. Pokiaľ bolo žalobkyni
vyčítané, že poručiteľovi neoznámila skutočnosti týkajúce sa jej manželstva a narodenia syna, tieto
nastali až po spísaní listiny o vydedení a pre rozhodnutie v merite veci sú bezpredmetné. Nemožno
však opomenúť pre rozhodnutie vo veci podstatné skutočnosti, a to, že to bol práve poručiteľ ešte v

období pred spísaním listiny o vydedení (1996), ktorý žalobkyňu ako dovtedy svojho jediného potomka
nepozval na svoju druhú svadbu so žalovanou 1/. Aj keď sa podľa tvrdenia žalovanej 1/ jednalo o malú
svadbu, boli na nej prítomné osoby v ďaleko vzdialenejšom príbuzenskom vzťahu ako bol poručiteľ
so žalobkyňou. Poručiteľ žalobkyňu nepozval ani na oslavu svojho životného jubilea (50 rokov), ktorá
sa konala za účasti širšej rodiny. Pritom žalobkyňa pozvala poručiteľa na stužkovú slávnosť, na ktorú

však neprišiel. Mala záujem a snahu podeliť sa s ním o tento symbolický vstup do dospelosti. Tvrdenia
žalovaných o tom, že to mala byť práve žalobkyňa, ktorá mala vyvinúť snahu a záujem o urovnanie
vzťahu so svojím otcom, sú účelové, keďže obdobné kroky mohol a mal prejaviť predovšetkým poručiteľ.
Až po vykonaní takýchto (neúspešných) krokov zo strany poručiteľa, by sa zavinenie za neprejavovanie
opravdivého záujmu, samozrejme za splnenia ďalších okolností, mohlo pričítať žalobkyni. Vzhľadom k

uvedeným skutočnostiam súd určil, že dôvody vydedenia nie sú dané.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.