Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 15, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116223087
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2116223087.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcu: Bytové

družstvo so sídlom v Trnave, Ludvika van Beethovena 26, Trnava, IČO: 00 175 480, zastúpený UNITED
LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, IČO: 36 662 291, proti
žalovanému: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený
advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,
IČO: 36 853 186, o zaplatenie 1.011,08 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 511,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 511,68 Eur od 17.10.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2016 sa žalobcovia 1/ až 103/ ako žalobcovia z titulu vlastníctva
bytov v Bytovom dome na ulici B. XX - 1, súpisné číslo XXXX v C., v zákonnom zastúpení Bytovým
družstvom so sídlom v Trnave, domáhali vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.011,08
Eur od žalovaného, ktorý sa na úkor vlastníkov bytov a nebytových priestorov obohatil v období

od 15.12.2011 do 21.01.2014, spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 16.12.2008
uzavreli žalobcovia a žalovaný Zmluvu o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX, spotrebiteľskú zmluvu
za podmienok úročenia podľa bodu 2.2.4 Zmluvy, ktoré boli dohodnuté nasledovne: druh úrokovej
sadzby revizibilná; základná úroková sadzba je hodnota 6 mesačného BRIBOR; úrokové rozpätie
1,75 % p. a.; celková revizibilná úroková sadzba je hodnota 6 mesačného BRIBOR + úrokové
rozpätie 1,75 % p. a. Dňa 01.12.2011 adresoval žalovaný žalobcovi oznámenie o zvýšení úrokového
rozpätia, ktoré bolo realizované dňom 15.12.2011 na 2,5 % p. a. Žalovaný toto svoje oznámenie zaslal

žalobcovi bez akéhokoľvek odôvodnenia. Žalovaný teda nevysvetlil žalobcovi, z akých dôvodov prijal
takéto rozhodnutie a nepodložil toto svoje oznámenie žiadnym vysvetlením. Dňa 25.07.2016 odoslali
žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu Sťažnosť na postup a žiadosť o preskúmanie
postupu žalovaného pri výkone bankových činností adresovanú Národnej banke Slovenska (ďalej len
„NBS"), kde žiadali preskúmať postup žalovaného v dôsledku zmeny úrokovej sadzby na základe zmeny
miery rizika klienta na základe bodu 5.5 Zmluvy a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia žalovaným. Dňa
25.08.2016 doručila NBS právnemu zástupcovi žalobcov stanovisko k predmetnej veci, s ktorým sa

žalobcovia v plnom rozsahu stotožňujú a majú za to, že postup žalovaného, ktorým zmenil úrokovú
sadzbu v dôsledku údajnej zmeny miery rizika klienta, je v rozpore s právnymi predpismi. Ustanovenie
bodu 5.5 a 12.1.1.1. spotrebiteľskej zmluvy predstavujú neprijateľné podmienky, preto sú neplatné.
Následne poukázali na vybrané rozhodnutia súdov v spotrebiteľských veciach. V súvislosti s bodom5.5 Zmluvy, na základe ktorého žalovaný zmenil žalobcom úrokovú sadzbu v dôsledku zmeny miery
rizika klienta, poukázali na skutkovo totožné konanie vedené Krajským súdom v Žiline pod sp. zn.
7Co/563/2015,vktoromKrajskýsúdvŽilinevrozhodnutízodňa10.02.2016uviedol:Neurčitosťtakéhoto

ustanovenia spočíva v tom, že používa pojem "miera rizika klienta", ktorý nie je nikde vysvetlený a
špecifikovaný, teda neumožňuje navrhovateľom ako spotrebiteľom predpokladať obsah zmien úrokovej
sadzby, ktoré môžu nastať v budúcnosti. Krajský súd na rozdiel od Okresného súdu, dospel k záveru, že
uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho
zákonníka a z toho titulu neplatnou. Žalovaný sa zvýšením úrokovej sadzby z 1,75 % na 2,50 % p.

a. od 15.12.2011 bezdôvodne obohatil o rozdiel, ktorý by žalobcovia zaplatili na úrokoch bez zvýšenia
úrokového rozpätia a teda aj revizibilnej úrokovej sadzby, t. j. sumou 3.278,83 Eur a sumou, ktorú
žalobcovia žalovanému skutočne zaplatili po jej zvýšení, teda sumou 4.289,91 Eur do 21.01.2014.
Žalovaný sa bezdôvodne obohatil o rozdiel vo výške 1.011,08 Eur. Uvedený výpočet je vykonaný
na základe bodu 4.11.4 Obchodných podmienok žalovaného. Žalobcovia majú za to, že žalovaný sa
bezdôvodne obohatil a získal na základe svojvoľného konania majetkový prospech. Tento majetkový

prospech získal bez právneho dôvodu resp. je plnením z neplatného právneho úkonu, preto je povinný
predmet bezdôvodného obohatenia vydať. Žalobcovia vyzvali písomne výzvou zo dňa 04.10.2016
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v lehote stanovenej vo výzve bezdôvodné
obohatenie žalobcom nevydal, preto odo dňa nasledujúceho, t. j. od 17.10.2016 je povinný zaplatiť aj
úrok z omeškania vo výške 5% ročne.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.12.2016 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, keď má
za to, že prejednávaný prípad nie je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy, zmluva o termínovanom úvere
je absolútnou obchodnoprávnou zmluvou s poukazom na účel právnej úpravy ochrany spotrebiteľa a
obsah úverového vzťahu zmluvných strán. Zmluvu uzavrel správca bytového domu, ktorý sa špecializuje

výhradne na správu bytových domov, preto nemožno hovoriť o slabšej strane a nerovnovážnom
vzťahu zmluvných strán. Vlastníci neboli pri uzatváraní úverovej zmluvy slabšou stranou, ktorá má
byť chránená pred neprijateľnými podmienkami. Spotrebiteľská legislatíva vychádza z predpokladu
neskúseného spotrebiteľa, ak je ale v rámci kontraktačného procesu ex lege zastúpený profesionálom,
disponujúcim odbornou spôsobilosťou a kvalifikovaným statusom, stráca ochranný mechanizmus svoje

opodstatnenie. Z obsahu a rozsahu záväzku je zrejmé, že ide o zmluvné podmienky, ktoré môže
plniť iba správca ako zákonný zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca bytového
domu je povinný dojednať v prospech vlastníkov podmienky, aké sa dajú v čase a mieste objednania
týchto tovarov a služieb dohodnúť. V opačnom prípade zodpovedá vlastníkom bytov a neb. priestorov
za škodu, ktorú im takouto činnosťou spôsobil. Ak sa žalobcovia domnievajú, že boli namietaným

právnym úkonom akýmkoľvek spôsobom poškodení, majú možnosť sa domáhať voči správcovi svojich
nárokov zo zodpovednosti za škodu pri výkone správy. Namiesto toho sa špekulatívne domáhajú
vykonštruovaného peňažného plnenia od žalovaného z právneho dôvodu, ktorý nemá vecný základ.
Následne poukázal na nedostatok plnomocenstva na zastupovanie v konaní, keďže žalobcami sú
jednotliví vlastníci, ktorí prostredníctvom správcu udelili splnomocnenie správcovi a ten splnomocnil

advokáta na zastupovanie v konaní. Má za to, že je nevyhnutné, aby každý zo žalobcov udelil advokátovi
riadne splnomocnenie na zastupovanie v konaní. Inak je potrebné pre tento nedostatok konanie
zastaviť. Nakoniec poukázal na nedostatok právomoci súdu SR, keďže žalovaný ponúkol správcovi
v bode 15 zmluvy neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a správca tento návrh
prijal, keďže políčko v rozhodcovskej zmluve - s poučením, že ak dané políčko označí, platí, že návrh

rozhodcovskej zmluvy neprijal a vzájomné spory, ktoré by medzi stranami vznikli s úverovou zmluvou, je
príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd - neoznačil. K veci samej uviedol, že nejde o spor zo
spotrebiteľskej zmluvy, peňažný nárok žalobcov vychádza z domnelého porušenia vybraných zmluvných
ustanovení, ktoré nemožno posudzovať podľa predpisov upravujúcich poskytovanie spotrebiteľského
úveru. Stanovisko NBS považuje za irelevantné, nemožno naň prihliadať. Nakoniec vzniesol námietku

premlčania, keď žalobcovia si uplatnili nárok na zaplatenie peňažnej sumy inkasovanej žalovaným v
období od 15.12.2011 do 04.10.2014 (pozn. súdu zo žaloby vyplýva do 21.01.2014), teda po uplynutí
subjektívnej dvojročnej doby na vydanie plnenia, keď žaloba bola doručená súdu dňa 30.06.2016.
Žalovaný pristúpil k zmene úrokovej sadzby na základe legitímneho právneho dôvodu, v súlade s
bodom 5 ods. 5 zmluvy, pri zmene miery rizika klienta, ku ktorej dospel v rámci interného prehodnotenia

komplexných ukazovateľov návratnosti úveru. O tejto zmene žalovaný správcu informoval. Žalobcovia
sa pravdepodobne domnievajú, že uvedený článok neumožňoval žalovanému jednostranne meniť
úrokovú sadzbu. S poukazom na interpretačné pravidlá Občianskeho zákonníka (§ 35 ods. 2, § 37
ods. 1) a internú politiku bankových inštitúcií, keď existujú metódy zisťovania miery rizika klienta takna začiatku záväzkovo-právneho vzťahu, ako aj počas jeho trvania, sadzbu má za to, že žalovaný je
oprávnený jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu, ak dôjde k zmene miery rizika klienta (žalobcovia).
Zmluva o úvere nedefinuje pojem „zmena miery rizika klienta", no demonštratívne uvádza, že môže

súvisieť teda nie výlučne so zmenou rizikovej váhy klienta. V rámci internej politiky bankových inštitúcií
existujú metódy zisťovania miery rizika klienta. Konkrétne metódy posudzovania rizík klienta predstavujú
obchodné tajomstvo, ktoré banka z dôvodu zachovania kompetitívnej výhody na trhu nezverejňuje, ani
nesprístupňuje.

3. Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8NcC/5/2017 - 95 zo dňa 27.02.2017 bol za miestne príslušný
súd na konanie a rozhodnutie sporu určený Okresný súd Trnava.

4. Žalobcovia na výzvu súdu v súlade s § 167 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.) uviedli, že sa plne stotožňujú s rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline,
podľa ktorého žalobcovia majú v konaní postavenie spotrebiteľov bez ohľadu na zákonné zastúpenie

pri uskutočnených záväzkoch. Žalobcovia ako fyzické osoby nemajú oprávnenie uzatvárať z titulu
vlastníkov bytov a nebytových priestorov zmluvy o úvere. Z toho dôvodu zákon č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZVB" alebo „zákon") upravuje dve formy
správy bytového domu a to spoločenstvo vlastníkov bytov, ktorí majú vlastnú právnu subjektivitu a
správu bytových a nebytových priestorov na základe výkonu správy správcom v súlade so zmluvou o

výkone správy. Pod správou domu sa rozumie aj obstaranie služieb a je preto zrejmé, že žalobcovia
boli pri obstaraní služieb, ktorou je aj uzavretie zmluvy o úvere, zastúpení správcom. K absencii
spotrebiteľského prvku poukázali na § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vlastníkom bytov
a nebytových priestorov priznáva osobitnú právnu ochranu a považuje ich za spotrebiteľov a vzťahujú
sa na nich vybrané ustanovenia (uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch), pričom takíto dlžníci

vykonávajú svoje práva v súvislosti s úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva
vlastníkov a veriteľ plní povinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči
spoločenstvu vlastníkov; to neplatí, ak ide o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania. Zákon
o spotrebiteľských úveroch teda explicitne stanovuje, že pri úveroch týkajúcich sa opravy, rekonštrukcie
alebo modernizácie spoločných častí, zariadení alebo príslušenstva domu sa postaveniu vlastníkov

priznáva postavenie spotrebiteľov. Uvedené potvrdila aj NBS vo svojom vyjadrení zo dňa 28.04.2016,
žalovaný spĺňa definíciu dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a vystupuje v danom
spore ako dodávateľ vo vzťahu k spotrebiteľom. Žalovaní sa domáhajú práv, ktoré už boli právoplatne
judikované súdmi druhého stupňa, Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 7Co/563/2015, v ktorom uznal
konanie žalovaného v rozpore s platným právnym poriadkom, keď o. i. vyhlásil za neplatné ustanovenie

zmluvy o úvere v bode 4.6, ktoré je totožného znenia ako článok 5, bod 5.5 predmetnej úverovej zmluvy,
ktorý umožňoval žalovanému meniť úrokovú sadzbu v prípade zmeny miery rizika klienta. K nedostatku
splnomocnenia poukázal na § 8b ods. 1 ZVB v spojení s § 6 ods. 2 ZVB, z ktorých vyplýva správa
domu, t. j. aj modernizácia bytového domu či už spoločných častí, príslušenstva alebo zariadenia domu,
samostatne v mene vlastníkov a na ich účet. Vlastníci bytov a nebytových priestorov ako celok nemajú

právnu subjektivitu. Dôvod, prečo v postavení žalobcu nie je správca bytového domu, je ten, že do
účinnosti novely zákona č. 268/2007 Z. z. správca konal pri výkone správy vo vlastnom mene a na
účet vlastníkov, ako nepriamy zástupca. Od 01.07.2007 koná v mene a na účet vlastníkov, ako priamy
zástupca. Priame zastúpenie akceptoval aj sám žalovaný v zmluve o úvere, nakoľko za klienta označil
žalobcov, ktorí boli v zastúpení správcom. Aktívne vecne legitimovaným subjektom konania sú vlastníci

bytov a nebytových priestorov, nakoľko správca nemá priznanú aktívnu legitimáciu na zastupovanie
vlastníkov vo vlastnom mene, ale len v mene všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dotknutom bytovom dome. K nedostatku právomoci všeobecného súdu uviedli, že v čase uzatvárania
úverovej zmluvy neexistoval žiadny rozhodcovský súd s názvom „Stály rozhodcovský súd Asociácie
bánk", ktorý je uvedený v úverovej zmluve. Žalovaný v zmluve uviedol rozhodcovský, ktorý v danom

čase neexistoval a v súčasnej dobe neexistuje, čím znemožnil platné uzatvorenie rozhodcovskej doložky
s neexistujúcim rozhodcovským súdom. Žalobcovia samotné znenie rozhodcovskej doložky rovnako
tak aj celej zmluvy o termínovanom úvere nemohli ovplyvniť, nakoľko pri predložení návrhu im nebolo
dovolené vzniesť akékoľvek pripomienky s poukazom na § 53 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka je
táto doložka výslovne vyžadujúca od spotrebiteľa, aby prípadné spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní, neprijateľná a preto neplatná. Ku skutkovým tvrdeniam žalovaného uviedli,
že sa nejedná o spotrebiteľský úver, ale celkom jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu. K vznesenej
námietke premlčania uviedli, že žalobcovia sa dozvedeli až z doručeného stanoviska NBS zo dňa
28.04.2016, že žalovaný sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje. Ak by súd uznal námietku premlčaniažalovaného, došlo by k rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
žalobcoviaakospotrebitelianemalivrokoch2012,2013,2014potrebnéinformáciekzisteniu,žekonanie
žalovanéhospĺňazákonnýpredpokladnaplneniainštitútubezdôvodnéhoobohatenia.Kneplatnostibodu

5.5 Zmluvy o termínovanom úvere citovali z odôvodnenia právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v
Žiline sp. un. 7Co/563/2015, ktorý odôvodnil o. i. určenie neprijateľnosti bodu 4.6 zmluvy o úvere tým, že
neurčitosť takéhoto ustanovenia spočíva v tom, že používa pojem „miera rizika klienta", ktorý nie je nikde
vysvetlený a špecifikovaný, teda neumožňuje navrhovateľom ako spotrebiteľom predpokladať obsah
zmien úrokovej sadzby, ktoré môžu nastať v budúcnosti. Krajský súd na rozdiel od okresného súdu

dospel k záveru, že uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods.
4 písm. i) Občianskeho zákonníka a z toho titulu neplatnou. Účastníkom konania a teda neúspešnou
stranou bol práve žalovaný, sporné ustanovenie zmluvy bolo v minulosti viacnásobne vyhlásené súdmi
Slovenskej republiky za neplatné. Ak bol raz dotknutý článok vyhlásený za neplatný, je podľa žalobcov
neplatný en block aj v ostatných zmluvách. K výkladovým pravidlám uvedeným žalovaným vo vyjadrení
uviedol, že predmetom konania nie je sporná neurčitosť, vážnosť alebo zrozumiteľnosť dotknutého

článku, ale neprijateľnosť zmluvnej podmienky, na základe ktorej sa žalovaný bezdôvodne obohatil.

5.Žalovanýnavýzvusúduvsúlades§167ods.4C.s.p.uviedol,žez§8bods.1ZVBvzneníúčinnomku
dňu podania žaloby vyplýva, že po vykonanej novele zákonodarca vložil do tohto ustanovenia výslovné
oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred

súdom. Samotnú správu domu vykonáva v mene a na účet vlastníkov. To znamená, že od 01.07.2007
v konaní pred súdom správca koná samostatne za vlastníkov bytov, preto mu nechýba aktívna vecná
legitimácia. Napr. Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí pod sp. zn. 6Co/471/2012 uviedol, že vzhľadom
na veľkosť bytových domov a s tým súvisiaci značný počet vlastníkov bytov a nebytových domov
zjavne nemohlo byť úmyslom zákonodarcu, aby v konaní pred súdom vystupovali ako žalobcovia naraz

všetci vlastníci. Ak sa žalobcovia domnievajú, že sú aktívne vecne legitimovaní v tomto konaní, je
nevyhnutné, aby každý z vlastníkov udelil advokátovi osobitné splnomocnenie. Správca sa v zmysle
§ 89 C.s.p. nemôže dať ďalej zastúpiť advokátom ani iným zástupcom. Advokát by mohol správcu
zastupovať iba v prípade, ak by bol správca jediným žalobcom. Zotrval na absencii spotrebiteľského
prvku, pričom poukázal na to, že § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch sa na daný vzťah neaplikuje,

keďže zmluva o úvere zo dňa 21.12.2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07.09.2009 bola uzavretá
pred účinnosťou tohto ustanovenia (1.1.2013). Stanovisko NBS a právny názor Krajského súdu v Žiline,
ktorý rozhodol o miestnej príslušnosti Okresného súdu Trnava, nemajú záväzný charakter a nemôžu byť
určujúce pre záver o spotrebiteľskom charaktere dotknutej zmluvy o úvere. Ďalej uviedol, že klientom
žalovaného bol v čase uzavretia úverovej zmluvy správca a podľa povahy záväzku aj jednotliví vlastníci.

Aj vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je viazané na porušenie povinností správcu, nie jednotlivých
vlastníkov bytov. Táto skutočnosť podporuje záver o absencii spotrebiteľského prvku, keďže prevažná
časť zmluvy o úvere reflektuje na osobitnú pozíciu správcu ako osoby zodpovedajúcej za profesionálnu
správu a údržbu bytového domu. Je pravdou, že podľa bodu 10.1.2 zmluvy sú povinní plniť povinnosti
aj vlastníci bytov, ide však len o také povinnosti, z ktorých povahy vyplýva, že ich správca splniť

nemôže. Keďže pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy konal správca ako kvalifikovaný subjekt v
oblasti výkonu správy bytových domov, nie je splnená prinajmenšom jedna z kumulatívnych podmienok,
aby sa mohlo jednať o spotrebiteľskú zmluvu. K rozhodcovskej doložke má za to, že pre uvedenie
skoršieho označenia rozhodcovského súdu v rozhodcovskej doložke nemôže viesť k záveru, že dohoda
v rozhodcovskej doložke je neplatná. Zmena v názve rozhodujúceho orgánu nespôsobuje neplatnosť

rozhodcovskej doložky. Tvrdenie žalovaného o neexistencii rozhodcovského súdu, ktorý bol uvedený
v rozhodcovskej doložke, je účelové a zavádzajúce. Rozhodcovský súd je jednoznačne identifikovaný
svojim zriaďovateľom. Správca mal možnosť rozhodcovskú doložku odmietnuť. Neodmietnutím bol
uzrozumený s tým, že prípadné spory budú predložené na rozhodnutie rozhodcovskému súdu, keď
túto možnosť nevylúčil zaškrtnutím príslušného políčka v zmluve. Žalobcovi nič nebránilo, aby návrh

na uzavretie rozhodcovskej doložky bez ďalšieho odmietol a tým vylúčil prejednanie tohto sporu pred
rozhodcovským súdom. Keďže zmluva o úvere nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovská
doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej uviedol, že dôvodné vznesenie námietky
premlčania nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Správca ako zástupca žalobcov bol žalovaným riadne informovaný o zmene

úrokovej sadzby. Ak správca zistil zmenu výšky splátky úveru údajne po uplynutí troch rokov a to len z
vyjadrenia NBS, je to možné považovať za podstatné porušenie povinnosti správcu, za ktoré sa správca
zodpovedávlastníkombytovpodľa§8ods.5ZVB.ZrozhodnutíKrajskéhosúduvBratislavenapr.sp.zn.
6Co/471/2012, sp. zn. 3Co/405/2012, sp. zn. 5Co/168/2014 vyplýva, že jediným subjektom oprávnenýmžiadať vydanie bezdôvodného obohatenia je len správca. Ak by súd pripustil, že účastníkmi tohto
konania sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, bezdôvodné obohatenie by sa muselo vydať
spoločne a nerozdielne všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, na úkor ktorých sa žalovaný

obohatil. To by znamenalo, že vlastníci tvoria nútené spoločenstvo a nepreukázanie ktoréhokoľvek z
predpokladov vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia musí mať za následok zamietnutie
žaloby. Žalovaný má ale za to, že spolu s prevodom vlastníckeho práva k bytu sa neprevádza na nového
vlastníka bytu právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Nový vlastník bytu vstupuje len do
vlastníckehoprávakbytu,niedoostatnýchprávapovinnostítýkajúcichsanapr.nadobudnutiaaužívania

bytu alebo správy bytového domu. K zmluve o výkone správy pristupuje. Pokiaľ pôvodný vlastník
neprevedie osobitnou zmluvou na nadobúdateľa bytu svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
oprávneným z nároku zostáva výlučne pôvodný vlastník bytu. Preto s poukazom na zmeny na liste
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. C. má za to, že hmotnoprávne oprávnenie niektorí žalobcovia dodnes
nepreukázali. Pre vydanie obohatenia všetkým, na úkor ktorých sa žalovaný bezdôvodne obohatil, by
museli žalobcovia vždy určiť zoznam účastníkov v konkrétnom období, kedy boli vlastníkmi všetky

subjekty na strane žalobcu a len tieto subjekty by mali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
konkrétne obdobie. Inak by súd priznal právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, na úkor
koho sa žalovaný neobohatil, čím má za nesprávne určený okruh subjektov na strane žalobcov. Preto
žiadal konanie pre nedostatok právomoci v zmysle § 6 ods. 1 C.s.p. zastaviť, príp. po prejednaní sporu
žalobu zamietnuť.

6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby a vyjadrenia k prednesu
vykonal dokazovanie oboznámením informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie C., zmluvou o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 16.12.2008, Oznámením veriteľa
o zvýšení úrokového rozpätia, Sťažnosťou na postup a žiadosť o preskúmanie postupu Prima banky

Slovensko a. s. pri výkone bankových činností, Oznámením NBS zo dňa 25.08.2016 (nesprávne
dátumované 25.08.2015), Odpoveďou NBS po prešetrení všetkých podkladov zo dňa 28.04.2016
(nesprávne dátumované ako 28.04.2015), Stanoviskom NBS k podaniu vlastníkov bytov ma H. ulici
zastúpených Bytovým družstvom so sídlom v Trnave zo dňa 28.10.2015, Obchodnými podmienkami
pre úvery právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, samosprávam a vlastníkom bytov

a nebytových priestorov - Prima banka Slovensko, a. s. s účinnosťou od 01.04.2016, predžalobnou
upomienkou zo dňa 04.10.2016 prevzatou žalovaným dňa 12.10.2016, Zmluvou o výkone správy č.
XX pre bytový dom B. XX, XX, XX zo dňa 21.11.2018, rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
7Co/563/2015 zo dňa 10.02.2016 a zo dňa 18.04.2018, Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/223/2016 zo dňa 25.10.2017 (v súdnom spise na č. l. 192 - 197), písomnými

vyjadreniami Bytového družstva so sídlom v Trnave, písomnými vyjadreniami žalovaného, výsluchom
svedka J.. V. F. a výsluchom štatutárneho orgánu Bytového družstva so sídlom v Trnave J.. R. A., kópiou
podacieho hárku žalovaného na Slovenskej pošte, a. s. zo dňa 01.12.2011 (v súdnom spise na č. l. 269),
oznámením Slovenskej pošty a. s., uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 26Co/89/2018 - 242 zo
dňa 17.07.2018, prepočtom výšky jednotlivých splátok odo dňa 21.112011 (na č. l. 306) s vysvetlením

výpočtu (na č. l. 357- 358), výsluchom riaditeľa pobočky žalovaného v Trnava J.. W. Kuliffaya, ako aj
ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

7. Uzneseniami č. k. 22Csp/86/2017 - 240 zo dňa 14.03.2018, č. k. 22Csp/86/2017 - 292 zo dňa
07.09.2018, č. k. 22Csp/86/2017 - 352 súd v priebehu konania pripustil na návrhy zmeny na strane

žalobcov v dôsledku preukázaných zmien vlastníctva bytov na B. ulici XX až XX v Trnave, s ktorými
bol spojený prevod práv a povinností pôvodného vlastníka bytu na nového vlastníka bytu (§ 8a ods.
7 ZVB), keď súd mal za to, že s prevodom vlastníctva bytu zaväzujú nového vlastníka bytu aj právne
úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku
vykonané pred prevodom a preto vecne legitimovanými na vydanie bezdôvodného obohatenia sa

žalovaného sa stávajú noví vlastníci bytov. Uznesením č. k. 22Csp/86/2017 - 354 zo dňa 22.01.2019
súd pripustil zmenu na strane žalobcov tak, že títo z konania vystúpili a do konania vstúpil ako žalobca
Bytové družstvo so sídlom v Trnave, konajúci vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, nakoľko s účinnosťou od 01.11.2018 došlo zákonom č. 283/2018 Z. z. k novele ZVB, ktorá
v § 9 odsekoch 5 až 8 zákona upravila spoločné ustanovenia k správe domu a z ktorej o. i. vyplýva,

že od 01.11.2018 je spoločenstvo resp. správca jediným oprávneným v styku s orgánmi verejnom
moci zastupovať vo vlastnom mene a konať na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak sa
nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome. Z uvedeného mal súd za to, že do 31.10.2018 boli aktívne alebo pasívnevecne legitimovanými v konaní pred súdom aj individuálne vymedzení vlastníci bytov a nebytových
priestorov, tak ako boli pôvodne označení v žalobe, v zákonnom zastúpení spoločenstvom alebo
správcom. Súdna prax pritom akceptovala označenie strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov

aj hromadným označením „vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo ... na
ulici .... " v zastúpení spoločenstvom alebo správcom. Od 01.11.2018 je jediným vecne legitimovaným
subjektomnespochybniteľnelenspoločenstvoresp.správca.Zdôvoduzmenyzákona,keďzákonodarca
upravil v § 9 ods. 7 veta druhá ZVB normou procesného charakteru účinnou od 01.11.2018 jediného
hmotnoprávneho nositeľa práv a povinností v styku s orgánmi verejnej moci ako správcu alebo

spoločenstvo, súd na túto skutočnosť prihliadol a v súlade s princípom všeobecnej spravodlivosti tak,
abyvýsledkombolorozumnéusporiadanieprocesnýchvzťahovanávrhužalobcovnapripusteniezmeny
na strane žalobcov v prospech jediného žalobcu, Bytové družstvo so sídlom v Trnave ako správcu
bytov na B. ulici č. XX až XX pripustil; v opačnom prípade by od 01.11.2018 žalobcom nesvedčila
hmotnoprávna podmienka konania. K prevodu alebo prechodu práv alebo povinností síce nedošlo na
podklade právnej skutočnosti, avšak spravodlivému usporiadaniu právnych vzťahov zodpovedá, aby

súd v takomto prípade zmenu žalobcu pripustil. Zo základných princípov Civilného sporového konania,
najmä z článku 4 ods. 1, 2 vyplýva, že v procesnom práve analógia je prípustná.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní o. i. uviedol, že má za to, že v tomto prípade sa jedná
o priamy úmysel banky, nakoľko v r. 2011 došlo k poklesu úrokových sadzieb na finančnom trhu a

banka využila možnosť nenápadne zvýšiť úrokovú sadzbu vo svoj prospech, pričom splátky úveru
kopírovali doterajšie splátky úveru a preto možnosť identifikovať zvýšenie úrokovej miery bolo nepatrné
až zanedbateľné. K tomuto sa vyjadrila aj NBS ako najvyšší orgán dohľadu na bankovým trhom, ktorá
konštatovala,žesajednáospotrebiteľskývzťah,žeprávaspotrebiteľovbolivcelomrozsahupoškodené.
Aj Krajský súd v Žiline konštatoval pri určení miestnej príslušnosti v daných sporoch, že sa jedná

o vzťah spotrebiteľský, a až na základe tohto konštatovania posúdil vecnú miestnu príslušnosť pre
Okresný súd Trnava podľa bydliska jednotlivých spotrebiteľov. Daný spotrebiteľský úver nebol braný
v súvislosti s podnikateľskou činnosťou bytového družstva, ale bol braný v súvislosti s vykonaním
nevyhnutných opráv a teda za účelom zveľadenia majetku fyzických osôb - spotrebiteľov. Je preto
jednoznačné, že spotrebiteľský prvok je tu daný aj s odkazom na všeobecné ustanovenia Občianskeho

zákonníka, a to hlavne § 52 ods. 3, ods. 4 a nasl., kde je presne charakteristika, aký právny úkon sa
považuje za spotrebiteľský právny úkon. V tomto prípade sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
pretože banka mala vedomosť, vedela a aj napriek tomu uskutočnila jednostranné zvýšenie úrokovej
sadzby, pričom s odbornou starostlivosťou si pri výkone svojej podnikateľskej činnosti musela byť
vedomá, že k bezdôvodnému obohateniu na jej strane dochádza. Banka si vykonávala jednostranné

inkaso, to znamená, že si jednostranne začala vykonávať zásahy automaticky, bez akéhokoľvek súhlasu
vlastníkov. Toto flagrantné porušenie zákona konštatuje aj NBS vo svojom stanovisku. Momentálne
prebieha konanie o uloženie pokuty, ktoré je neverejné, za porušenie povinnosti banky. K zisteniu, že
k bezdôvodnému obohateniu dochádza, predchádzalo pátranie na Bytovom družstve, pričom kontrolná
komisia zistila až v priebehu r. 20XX-2015, že dochádza k odčerpávaniu tohto úroku, pričom následne

pre potvrdenie tohto stanoviska podala žiadosť o preskúmanie na NBS. Žalobca žiada o vrátenie
bezdôvodného obohatenia na účet fondu bytového domu, z ktorého k bezdôvodnému obohateniu
inkasom dochádzalo. Žaloby boli aj z toho dôvodu podané neskôr, lebo prebiehali siahodlhé rokovania s
bankou.Dvakrátrokovalisbankou,pričombankeposkytlianalýzy.Bankapodalaodpoveď,žemáochotu
a vôľu sa súdiť, z tohto dôvodu sú na súde. Banka písomne nereagovala na žiadne výzvy zo strany

Bytového družstva, ktoré boli opakovane zasielané až do podania žaloby, v r. 20XX-20XX. Správca je
pritom plne spôsobilý konať samostatne bez súhlasu vlastníkov. Žalovaný si je dobre vedomý, že ak by
bol potrebný súhlas všetkých vlastníkov bytov, nedošlo by ani k uzatvoreniu úverovej zmluvy, ani zmluvy
o dodávke elektriny a plynu. Mnohí vlastníci ani netušia, kto je dodávateľom. Preto bol vykreovaný inštitút
správcu. Na schôdzach sa zúčastňuje 20-30% vlastníkov bytov. Nezáujem ale nespôsobuje, že správca

nemá povinnosti, ktoré sú mu delegované.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní o. i.uviedol, že kľúčovou vadou, ktorou zaťažil žalobca
toto konanie, je nesprávne označenie subjektu na strane žalobcu. Táto vada spôsobuje výrazné
nedostatky, jednak v nesprávnom procesnom označení a jednak v hmotnoprávnom uplatnení nároku.

Žalovaný v žiadnom prípade neneguje právo správcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov žalovať
nároky zo zmluvy o správe v mene a na účet vlastníkov a pri tomto úkone sa nechať právne zastúpiť.
To, že ide o priame zastúpenie správcom v zmysle § 8b ods. 1 ZVB, musí byť zrejmé aj z označenia
žalobcov, ktorých má v žalobe označiť ako hromadný subjekt - vlastníci bytov a nebytových priestorov vbytovom dome B. XX - XX, Trnava, zastúpení správcom. To je dôsledok zmeny v zastúpení účinnej od
01.07.2007 na ktorú poukázal aj žalobca. Ak súd trvá na tom, že v danom prípade koná s 103 žalobcami,
je potrebné vysvetliť aj to, či s nimi koná ako so samostatnými osobami, a ak áno, či postupuje v súlade s

§ 75 ods. 2 CSP. Ak žalobcov oslovil, s akým výsledkom. Podľa názoru žalovaného existuje odôvodnený
predpoklad, že žiaden zo žalobcov nemá vedomosť o tom, že je subjektom súdneho konania a žalobcom
v takomto konaní. Domnieva sa, že ide o spor, ktorý cielene vedie Bytové družstvo so sídlom v Trnave
v spolupráci s jeho právnym zástupcom, pravdepodobne za účelom získania vysokých trov právneho
zastúpenia.Jednýmzozverejnenýchrozsudkov,oktorýžalobcaopierasvojnárokjerozsudokKrajského

súdu v Žiline sp. zn. 7Co/563/2015 z 10.02.20XX, ktorý určil, že článok 4.5, ktorý sa nachádza aj
v zmluve, ktorá je predmetom tohto sporu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Tento rozsudok
bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn 4Cdo/223/20XX zo dňa 25.10.2017. Preto sa
žalovaný domnieva, že tvrdenie žalobcu, že k zisteniu bezdôvodného obohatenia došlo v dôsledku
činnosti kontrolnej komisie v r. 20XX-2015, nie je pravdivé a v zásade nie je ani preukázané. Krajský
súd v Žiline pri rozhodnutí o námietke miestnej príslušnosti nerozhodol o tom, že ide o spotrebiteľský

spor, v odôvodneniach uznesenia vo viacerých veciach deklaroval, že ide len o predbežné posúdenie
vyplývajúce z toho, ako sú označené strany sporu. Zákon o spotrebiteľských úveroch sa na daný spor
celkom nepochybne musí použiť, keďže je lex specialis aj k ust. § 52 a nasl. OZ, aj k ust. Zmluvy o úvere
podľa Obchodného zákonníka. Z § 24a vyplýva, že jediným klientom banky v danom prípade je správca
(zákonný zástupca vlastníkov), tento pri uzatváraní a plnení zmluvy koná ako profesionál. Dôvodom

ochrany spotrebiteľa nie je majetok fyzických osôb, ale ich slabšie postavenie s ohľadom na nedostatok
profesionality a informovanosti pri rozhodovaní. To v prípade správcu - profesionála nie je splnené.
Správca v danom prípade musel konať s odbornou starostlivosťou, a po doručení oznámenia o zmene
úrokovej sadzby pred 01.12.2011 si pri vynaložení odbornej starostlivosti musel sám všimnúť, že došlo
k takejto zmene. Nie je preto možné priznať relevanciu tvrdeniu, že o zmene sa dozvedel v dôsledku

výsledkov kontrolnej komisie v danom prípade 3 alebo 4 roky po tom, ako došlo k samotnému zvýšeniu
úrokovej sadzby. Žalobca taktiež nevysvetlil, prečo, ak zistil bezdôvodné obohatenie v r. 20XX podal
žalobu až v r. 20XX, keď vedel, že môže dôjsť k premlčaniu. Z dôvodov uvedených v hmotnoprávnej
námietke premlčania preto považuje uplatnený nárok za premlčaný. Tiež zastáva názor, že v súlade s
§ 24a zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže banka plniť bezdôvodné obohatenie vlastníkom, ale

len správcovi.

10. Zo zmluvy o termínovanom úvere č. 06/101/08 zo dňa XX.12.2008 (ďalej aj len „Zmluva", alebo
„úverová zmluva") vyplýva uzatvorenie zmluvy medzi klientom označeným ako vlastníci bytov v Bytovom
dome na ul. B. XX-XX, č. súp. XXXX obec Trnava, špecifikovaný v zmysle prílohy č. 1 tejto Zmluvy,

zastúpený Bytové družstvo so sídlom v Trnave a žalovaným Prima banka Slovensko, a. s. s označením
akobankanaúčelvzmyslebodu2.2.2.zmluvy:zateplenieobvodovéhoastrešnéhoplášťaaodstránenie
systémovej poruchy schodísk na bytovom dome. Klientom sa na účely Zmluvy podľa bodu 1. Definície
a výkladové pravidlá rozumie podľa povahy záväzku vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy aj jednotlivo
každá z osôb uvedených na strane klienta. Úver bol dojednaný vo výške 76.346,01 Eur (2.300.000

Sk) s dojednaným úročením v bode 2.2.4. celkovou revizibilnou úrokovou sadzbou, ktorá je hodnota 6
mesačného BRIBORU + úrokové rozpätie 1,75 % p. a. Bod 5.5 zmluvy obsahuje dojednanie: banka má
právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika klienta.
Zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta stanoveného bankou,
alebo so zmenou rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska. Pre

posúdenie zmeny miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného posúdenia
v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka
oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu písomne
v primeranej lehote oznámi klientovi. Podľa bodu 5.6 Zmluvy, banka môže kedykoľvek počas trvania
úverového vzťahu klientovi ponúknuť inú zmenu spôsobu úročenia. Túto zmenu budú v prípade súhlasu

klienta zmluvné strany riešiť formou dodatku k úverovej zmluve. Podľa bodu 5.7 Zmluvy, klient je
oprávnený jedenkrát za kalendárny rok za poplatok určený v Sadzobníku poplatkov požiadať banku
o prehodnotenie miery jeho rizika a s tým súvisiace prehodnotenie úrokovej sadzby. Podľa bodu 13.1
zmluvy, písomné podania adresované druhej zmluvnej strane budú považované za riadne podané a
včas uskutočnené, ak budú doručené osobne, doporučenou poštou alebo oficiálnou kuriérskou poštou

podľa bodu 13.2 úverovej zmluvy na adresy uvedené v bode 13.4 úverovej zmluvy, ak sa zmluvné
strany nedohodnú inak. V bode 15.3.2 Zmluvy je uvedené: ak sa niektoré ustanovenia úverovej zmluvy
stanú neplatnými alebo neúčinnými, zmluvné strany sa dohodli, že uzatvoria dodatok zmluvy, v ktoromtakéto ustanovenie nahradia ustanoveniami, ktoré budú zodpovedať obsahu a účelu neplatných alebo
neúčinných ustanovení.

11. Z oznámenia o zmene úrokového rozpätia zo dňa 01.12.2011 vyplýva, že banka v súvislosti s bodom
5.5 úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX oznamuje, že pristúpila k zmene úrokového rozpätia na 2,5 % p. a.
Táto zmena bude realizovaná odo dňa 15.12.2011. Celková úroková sadzba bude predstavovať hodnotu
6 mesačného EURIBORU + 2,50 % p. a.

12. Zo Sťažnosti na postup a žiadosť o preskúmanie postupu Prima banky Slovensko a. s. vyplýva, že
dňa 26.07.20XX podalo Bytové družstvo so sídlom v Trnave žiadosť aj za vlastníkov bytov v bytovom
dome na ul. B. XX-XX v Trnave žiadosť o prešetrenie zvýšenia úrokového rozpätia úverovej zmluvy bez
ďalšieho zdôvodnenia.

13. Z Odpovede NBS zo dňa 28.04.20XX k žiadosti o preskúmanie postupu Prima banka Slovensko,

a. s. k označeným úverovým zmluvám po prešetrení všetkých podkladov vyplýva o. i. jej záver, že či
už sa jedná o zmluvy uzavreté priamo so správcom alebo vlastníkmi bytov, vlastníci bytov uzatvorili
s bytovým družstvom v zmysle ustanovenia § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov (ďalej „zákon o vlastníctve bytov") zmluvu o výkone správy, predmetom ktorej
je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome činnosti uvedené v § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov. V zmysle ustanovenia
§ 8b zákona o vlastníctve bytov je správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene a
na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a je oprávnený konať pri správe domu za
vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdomepredsúdom.Podľa§9ods.2zákonaovlastníctvebytov
právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a

pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome... Uzatvorením úverovej zmluvy preto práva a povinnosti z právneho
úkonu vznikli priamo vlastníkom bytov. Spotrebiteľská ochrana vrátane ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami v zmysle ustanovenia § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník sa
vzťahovala aj na Bytové družstvo. Účelom právnej formy bytového družstva je uspokojovanie potreby

bývania svojich členov, čo nie je činnosťou smerujúcou k dosiahnutiu zisku ... zastúpenie vlastníka bytu
naplňujúceho zákonnú definíciu spotrebiteľa osobou nenaplňujúcou definíciu spotrebiteľa pri právnom
úkone uzatvorenia zmluvy nemôže spotrebiteľa zbaviť spotrebiteľskej ochrany garantovanej právnym
poriadkom... Záujem zákonodarcu na zvláštnej ochrane vlastníkov bytov a nebytových priestorov
nachádza svoju reflexiu aj... v ustanovení § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch priznáva špeciálny

právny režim. ... Preto všetky osoby na dlžníckej strane je podľa zákona účinného v dobe kontraktácie je
treba považovať za spotrebiteľov. ... S poukazom na uvedené NBS bližšie zdôvodnila svoje podozrenie
na neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v bode 12.1.1 jednotlivých zmlúv, ktorá znie: V
prípade, ak klient poruší ľubovoľnú povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy, banka je oprávnená: zvýšiť
úrokovú sadzbu až do obnovenia dodržiavania povinností klienta v rozpätí stanovenom v jednotlivých

zmluvách, pričom toto zvýšenie sa nedotýka ustanovení o sankčných úrokoch. Predmetná zmluvná
podmienka je, podľa názoru NBS, vo viacerých svojich častiach neurčitá.

XX. Z Oznámenia NBS zo dňa 25.08.20XX vyplýva, že sťažnosť na postup a žiadosť o preskúmanie
postupu Prima banky Slovensko a. s. pri výkone bankových činností jej bola doručená dňa 26.07.20XX,

a nakoľko ide o obdobné úverové zmluvy ako tie, ktoré prešetrovala s predchádzajúcimi podnetmi,
jedná sa o typovo rovnaké úverové zmluvy s rovnakými resp. obdobnými účastníkmi, odkazuje sa
na predchádzajúce podrobné stanoviská s upriamením pozornosti sťažovateľa na príslušný súd pre
rozhodnutie o ním uplatňovaných nárokoch.

15. Z Výzvy na úhradu pohľadávky - predžalobná upomienka zo dňa 04.10.20XX má súd preukázanú
výzvy žalobcu vo veci vydania bezdôvodného obohatenia - úrokov v dôsledku neoprávneného zvýšenia
úrokovej sadzby u Bytového domu B. XX-XX, žalovanému, v sume 1.011,08 Eur so splatením do troch
dní odo dňa doručenia tejto výzvy na nižšie uvedený účet. Výzva bola doručená žalovanému dňa
12.10.20XX.

XX. Z prepočtu výšky jednotlivých splátok odo dňa 21.11.2011 má súd preukázaný výpočet výšky
bezdôvodného obohatenia sa žalovaného uplatňovaný žalobou od 21.11.2011 do 20.01.20XX, kedy
došlo k predčasnému vyplateniu splátky zostatku termínovaného úveru bytového domu B. XX-XX,Trnava s prepočtom a porovnaním výšky splátok úveru pri vstupných údajoch základnej sadzby
6mesačného EURIBOR + 2,5 % úrokového rozpätia a základnej sadzby 6mesačného EURIBORU +
1,75 % úrokového rozpätia.

17. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/563/2015 zo dňa 10.02.20XX, a po zrušení a vrátení
dovolacím súdom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/223/20XX) z rozsudku Krajského
súduvŽilinesp.zn.7Co/13/2018zodňa18.04.2018vyplývao.i.vovýrokuurčenie,žeustanoveniebodu
4.6 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení: banka má právo adekvátnym

spôsobom meniť úrokovú sadzbu podľa bodu 4.4 úverovej zmluvy prípade, ak dôjde k zmene rizika
klienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým zmenou rizikovej váhy klienta podľa
pravidiel stanovených NBS. Pre posúdenie zmeny miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné
v čase podpisu úverovej zmluvy v porovnaní so skutočnosťami platnými v čase vykonanej zmeny.
Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej
zmluve, je neprijateľnou podmienkou a je neplatné,

18. Z kópie podacieho hárku žalovaného (v tom čase Dexia banka Slovensko a. s.) vyplýva podanie
zásielky XXXXXXXX adresátovi Bytové družstvo so sídlom v Trnave dňa 01.12.2011, druh zásielky „R"
- doporučene.

19. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, ustanoveniami tohto zákona sa
spravujúajprávnevzťahyvzniknutépred1.januárom2008;vzniktýchtoprávnychvzťahov,akoajnároky
z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

20. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.2008 ( ďalej

len „Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

26. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.27. V zmysle § 1 ods. 3 písm. r) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
132/2013 Z. z., účinného v čase podania žaloby (ďalej len „o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským

úverom nie je úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo
spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 24a OSOBITNÉ USTANOVENIE O ÚVEROCH POSKYTOVANÝCH VLASTNÍKOM BYTOV
A NEBYTOVÝCH PRIESTOROV zákona o spotrebiteľských úveroch, na úvery na opravu, rekonštrukciu

alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytované
vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu, ktoré nie sú spotrebiteľským
úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 4 ods. 1 písm. a) až d), f) až n), a s), ods. 2 a ods. 7 až 13, § 9
ods. 1 a ods. 2 písm. a), b), d), e), g), h), j) až o), s) a u), § 11 ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a, pričom takíto
dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo
spoločenstva vlastníkov a veriteľ plní povinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi

alebo voči spoločenstvu vlastníkov; to neplatí, ak ide o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja
bývania podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZVB, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca
alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku,

údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku
a príslušenstva.

30. Podľa § 8a ods. 7 veta prvá a veta posledná ZVB, s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu
alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru

v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Nového vlastníka bytu alebo
nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu
a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom
vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

31. Podľa 8b ods. 1 veta prvá ZVB, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu
za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

32. Podľa § 9 ods. 2 ZVB, právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných

zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje,
zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

33. Podľa § 9 ods. 7 ZVB s účinnosťou od 01.11.2018, spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať
správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní
pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu
so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

34. Zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že
podaná žaloba je v časti dôvodná. Nebolo sporným, že dňa XX.12.2008 klienti, vlastníci bytov v
Bytovom dome na B. ulici XX-XX v zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave uzavreli zmluvu
o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX so žalovaným, bankou; v čase uzavretia zmluvy pod obchodným
menom Dexia banka Slovensko a. s. Podľa názoru súdu je nepochybné, že zmluvu uzavrel správca

bytového domu ako zástupca vlastníkov bytov, ktorí sú dlžníkmi s povinnosťou vrátenia poskytnutých
finančných prostriedkov veriteľovi. Označenie zmluvnej strany dlžníka v zmluve na zabezpečenie
bytových potrieb vyplývala zo znenia § 8b ods. 1 ZVB účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
ako aj zo súdu známeho znenia Zmluvy o výkone správy uzatváranej medzi správcom a vlastníkmi
bytov. Sporným bolo priznanie spotrebiteľského prvku v spore medzi stranami, keď žalovaný mal za

to, že tento nie je naplnený a po pripustení zmeny na strane žalobcov uznesením č. k. 22Csp/86/207
- 354 zo dňa 22.01.2019 v konaní už nie je žiaden spotrebiteľský prvok, keďže súd koná s dvomi
právnickými osobami konajúcimi v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V predmetnej veci mal súd
za to, že je nepochybné, že dlžníkmi z úverovej zmluvy sú jednotliví vlastníci bytov na B. ulici XX ažXX v Trnave, tak ako to vyplýva aj z toho času účinného znenia § 24a zákona o spotrebiteľských
úveroch, zatiaľ čo správca je ich zákonný zástupca, v úverovej zmluve žalovanou bankou označený
ako zástupca klientov resp. klient, v závislosti na povahe záväzku; v čase uzavretia zmluvy ako aj v

čase rozhodovania súdu konajúci v mene a na účet vlastníkov bytov, v konaní pred súdom a pred inými
orgánmi verejnej moci konajúci vo vlastnom mene. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia podali
vlastníci bytov v zastúpení zákonným zástupcom, Bytovým družstvom so sídlom v Trnave. Nakoľko
zákonný zástupca v žalobe riadne označil jednotlivých vlastníkov bytov, súd v priebehu konania na
návrh zákonného zástupcu, zastúpeného advokátom, rozhodol o zmene na strane žalobcov, ku ktorej

došlo v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k niektorému z bytov v bytovom dome na B. ulici XX-XX v
Trnave. Vzťah založený zmluvou o termínovanom úvere medzi vlastníkmi bytov ako dlžníkmi a bankou
ako veriteľom posúdil súd ako spotrebiteľský vzťah. Nakoľko zmluvnou stranou zmluvy o termínovanom
úvere je klient v zastúpení správcom - t. j. právnickou osobou zákonom predvídanou ako jednou z dvoch
foriem správy domu s predmetom podnikania správa a údržba bytového fondu, čomu zodpovedajú aj
predmety činnosti zapísané v obchodnom registri Bytového družstva so sídlom v Trnave, zapísaného v

zozname správcov po splnení zákonných predpokladov zmysle § 9 zákona č. 246/2015 Z. z. o správcoch
bytových domov v znení neskorších predpisov, vrátane odbornej spôsobilosti s vydaným živnostenským
oprávnením v predmete činnosti správa a údržba bytového fondu - nie je táto zmluva podriadená
priamo zvýšenej hmotnoprávnej ochrane priznanej zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, ale má osobitné ustanovenie, § 24a, na ktoré sa vzťahujú vybrané ustanovenia zákona o

spotrebiteľských úveroch, pri poskytovaní úveru vlastníkom bytov a nebytových domov, t. j. dlžníkom, na
opravu,rekonštrukciualebomodernizáciuspoločnýchčastí,spoločnýchzariadeníapríslušenstvadomu.
Vlastníci bytov ako dlžníci tak môžu uplatňovať svoje práva voči veriteľovi spoločne, prostredníctvom
správcu.KeďžezákonnýzástupcakonalvčasepodaniažalobyexlegeakoajzoZmluvyovýkonesprávy
v mene zastúpeného, na účet zastúpeného, a za zastúpeného, nepovažoval súd v čase začatia konania

za nedostatok podmienky konania neexistenciu plnomocenstiev vlastnoručne podpísaných jednotlivými
vlastníkmi bytov, keď títo sa schválením príp. pristúpením k Zmluve o výkone správy po nadobudnutí
vlastníctva k bytu na B. ulici XX-XX v Trnave zaviazali v generálnom splnomocnení zástupcu - správcu
- konať za nich pred súdom.

35. K námietke žalovaného o nedostatku právomoci súdu s prihliadnutím na dojednanú rozhodcovskú
doložkuvbode15úverovejzmluvymalsúdzato,žetuniejeprekážkakonaniaspočívajúcavnedostatku
právomoci v zmysle § 6 C.s.p., keď túto rozhodcovskú doložku súd považoval za neplatnú v zmysle
§ 37 Občianskeho zákonníka pre jej nezrozumiteľnosť. Súd mal preukázané, že pod navrhovaným
označením „Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk" v čase vzniku úverového vzťahu neexistoval

rozhodcovský súd s uvedeným názvom a v čase rozhodovania všeobecného súdu má súd preukázané
zrušenie Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie jeho zriaďovateľom dňom
01.01.2019. Súd tiež považoval ustanovenie bodu 15.11 úverovej zmluvy za neplatné pre jej rozpor so
zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zo znenia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy totiž
vyplýva, že ak klient označí toto políčko ? platí, že neprijíma vyššie uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy

s tým, že vzájomné spory, ktoré by medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou, je
príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Z uvedeného je zrejmé, že k dojednaniu rozhodcovskej
doložky malo podľa žalovaného dôjsť nekonaním žalobcov v zmysle zásady „kto mlčí, ten svedčí". V tejto
časti sa súd nestotožnil s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 80/2017 zo dňa 26.07.2018,
ktorej aplikácie sa v rámci procesnej obrany dovolával žalovaný ( na č. l. 315 - 317) s odôvodnením, že

žalobca možnosť výberu nevyužil a nevyznačením nesúhlasu v predznačenom políčku vyslovil súhlas
s príslušnosťou rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodovanie sporov v súvislosti so zmluvou
o úvere a návrh rozhodcovskej zmluvy prijal. S poukazom na osobitné ustanovenie týkajúce sa prijatia
návrhu pri uzavretí zmluvy v § 44 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pre
uzavretie zmluvy platí opačná zásada „kto mlčí, o tom nemožno predpokladať, že súhlasí", mal súd za

to, že nedošlo k prijatiu návrhu rozhodcovskej doložky nekonaním správcu neoznačením políčka, keď
nečinnosť sama o sebe podľa všeobecných pravidiel pri uzatváraní zmlúv neznamená prijatie návrhu.
Preto mal súd za to, že tu nie je prekážka konania spočívajúca v nedostatku jeho právomoci a spor
riadne prejednal.

36. Súd priznal žalobcovi konajúcemu pred súdom na účet vlastníkov bytov zvýšenú hmotnoprávnu
ako aj procesnoprávnu spotrebiteľskú ochranu v spotrebiteľskom vzťahu. Súd po zhodnotení dôkazov
jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti došiel k právnemu záveru, že právo žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia vzniklo, avšak žalobou uplatnený nárok je v časti premlčaný a to z dôvoduuplynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby. Súd mal za to, že k zvýšeniu úrokového rozpätia
žalovaným došlo na základe aplikácie bodu 5.5 zmluvy o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo
dňa XX.12.2008, ktoré ustanovenie považoval súd za absolútne neplatné z dôvodu, že neumožňuje

spotrebiteľom predpokladať obsah zmien úrokovej sadzby, ktoré môžu nastať v budúcnosti pre
neurčitosť pojmu„mierarizikaklienta",ktorýniejenikdevzmluvevysvetlenýašpecifikovaný.Predmetné
ustanovenie totožného znenia posúdil za neprijateľné tiež Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa
18.04.2018, ktoré určenie je v zmysle § 305 a 306 C.s.p. záväzné pre každého.

37. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za
samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia požadovať nároky, ktoré vznikli zo
samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia a to aj keď ide o rovnaké subjekty a
rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto
nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu,

a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky od jeho vzniku a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než
objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa totiž
oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna

lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa
týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy,
keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na
jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno
dôvodne uplatniť na súde. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený

odlišne, a tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný
vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že
poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.

38. Za okamih rozhodný pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby považoval súd doručenie

Oznámenia NBS zo dňa 25.08.20XX do dispozičnej sféry správcu, keďže žalovaný nepreukázal, že
by žalobcovia resp. správca mali 100 % istotu, ktorá predstavuje skutočnú vedomosť vyžadovanú v
spotrebiteľských vzťahoch, o vzniku bezdôvodného obohatenia skôr. Súd sa nestotožnil s tvrdením
žalovaného, že správca mal vedomosť o zmene celkovej revizibilnej úrokovej sadzby už z písomnej
korešpondencie medzi žalovanou bankou a žalobcom pri bytovom dome H. XX-XX v Trnave zo

dňa 24.06.20XX s ohľadom na totožný skutkový základ, keď súdy svojou rozhodovacou činnosťou
opakovane rozhodujú, že v spotrebiteľských sporoch o vydanie bezdôvodného obohatenia nie je možné
naviazať plynutie subjektívnej premlčacej doby na okamih predpokladu, t. j. že oprávnená osoba mohla
relevantné skutkové okolnosti vedieť resp. sa mohla dozvedieť alebo mala o nich vedieť, ak by vynaložila
potrebnú starostlivosť. Rozhodujúca je len skutočná vedomosť spotrebiteľa a túto vedomosť správca

zastupujúci vlastníkov bytov nadobudol doručením Odpovede NBS o prešetrení jeho sťažnosti a žiadosti
o preskúmanie postupu banky. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súd dňa 19.10.20XX, mal súd
za to, že nedošlo k márnemu uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie si nároku.

39. Objektívna trojročná doba v prípade splácania termínovaného úveru č. XX/XXX/XX plynula pri

jednotlivých splátkach samostatne dňom ich uskutočnenia, pričom posledná splátka bola vykonaná
dňa 20.01.20XX, ktorou došlo k vyplateniu splátky zostatku úveru a teda k zániku úverového vzťahu
predčasným splatením zostatku istiny úveru, úrokov a poplatkov v sume 53.851,85 Eur. S poukazom
na deň doručenia žaloby na súd dňa 19.10.20XX mal tak súd za to, že žalobný nárok spočívajúci v
splácaní vyšších splátok termínovaného úveru po doručení oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia s

účinnosťou od 15.12.2011 do 20.09.2013 vrátane sú premlčané vo všeobecnej premlčacej dobe. Preto
požalovanýmnesporovanímprepočtuvýškyanuítmalsúdzato,žežalobcaplnilzneplatnejčastizmluvy
dňa 21.10.2013 o 36,42 Eur viac, dňa 20.11.2013 o 35,02 Eur viac, dňa 20.12.2013 o 34,81 Eur, dňa
20.01.20XX o 36,12 Eur viac a pri vyplatení zostatku úveru o 405,73 Eur viac, než by platil v prípade
nezvýšenia úrokového rozpätia z 1,75 % na 2,5 %. Celkovo tak obohatenie žalovaného spočívalo v

sume 511,68 Eur, ktorú istinu súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku súd žalobu ako nedôvodnú pre premlčanie zamietol.40. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný pristúpil k zmene miery rizika klienta v dôsledku nedoručených
potrebných výkazov v banke, čo potvrdzuje aj list zo dňa 24.06.20XX (bytový dom H. XX-XX v
Trnave), preto mal za to, že žalovaný jednoznačne úmyselne nepostupoval v súlade so zmluvou o

úvere, porušenie povinnosti žalobcom nesankcionoval zmluvnou pokutou vo výške 331,94 Eur, ale
rovno pristúpil k zmene úrokovej sadzby, ktorá má v porovnaní so zmluvnou pokutou iný rozmer
a charakter. Žalovaný pritom mal presnú vedomosť o výške finančných rezerv na účtoch klientov,
pretože spravuje účty nielen fondu údržby a opráv bytového domu, ale aj účtu fondu služieb bytového
domu, kde sa vytvára dostatočná finančná rezerva na pokrývanie finančných záväzkov bytových

domov. Miera rizika bola v čase zvýšenia úrokových sadzieb nižšia, ako v čase uzatvárania úverovej
zmluvy, nakoľko táto bola uzatváraná v čase krízy (r. 2008), pričom k prehodnoteniu miery rizika
došlo v čase hospodárskeho rastu v roku 2011. V tom čase došlo aj k poklesu základnej úrokovej
sadzby EURIBOR o viac ako 1 %. Nakoniec poukázal na predaj a akvizíciu Dexia banka Slovensko
a. s. v rozhodnom období. Preto žiadal posúdiť uplatnený nárok v 10ročnej objektívnej premlčacej
dobe. Žalovaný uviedol, že k zvýšeniu úrokového rozpätia a tým aj celkovej úrokovej sadzby došlo

po prehodnotení zmeny miery rizika klienta (v zmysle bodu 5.5 úverovej zmluvy), ku ktorej dospel
v rámci interného prehodnotenia komplexných ukazovateľov návratnosti úveru. Metódy zisťovania
miery rizika klienta existujú tak na začiatku záväzkovo-právneho vzťahu, ako aj počas jeho trvania,
pričom konkrétne metódy posudzovania rizík klienta predstavujú obchodné tajomstvo, ktoré banka
z dôvodu zachovania kompetitívnej výhody na trhu nezverejňuje, ani nesprístupňuje. Skutočnosti

uvádzané zástupcom žalobcov, ako aj svedkom J.. F., ohľadne komunikácie a celkového správania
sa žalovaného v rokoch 20XX-20XX, nepreukazujú podľa názoru súdu priamy ani nepriamy úmysel
žalovanéhodňa08.06.2011resp.včasebezprostrednepredchádzajúcemukjednostrannémuprávnemu
úkonu žalovaného v prejavenej vôli vo forme Oznámenia o zvýšení celkovej úrokovej sadzby. Súd z
vykonaného dokazovania došiel k záveru, že úmysel žalovaného obohatiť sa v plneniach žalobcov

bez právneho dôvodu nebol preukázaný. V čase Oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia žalovaný
nemohol vedieť a ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr posúdi súd dotknutý bod 5.5 Zmluvy
(v prípade konania pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 7Co/563/2015 a po zrušení uznesením
NajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo223/20XXpreprocesnúvaduspočívajúcuvneumožnenížalovanému
vyjadriť sa k možnej aplikácii § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 3, 4 a § 879j Občianskeho zákonníka, rozhodol

Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 7Co/13/2018 zo dňa 18.04.2018 k zneniu ustanovenia bodu
4.4 Zmluvy) za neprijateľnú podmienku a preto neplatnú. Pri posúdení či ide o úmyselné konanie nie
je možné vychádzať totiž zo súčasného stavu príp. zo stavu v rokoch 20XX-20XX, ale zo stavu v
čase uzatvárania úverovej zmluvy (XX.12.2008) a v čase Oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia
(01.12.2011).ZvykonanéhodokazovaniavýsluchomsvedkaJ..W.K.malsúdpreukázané,žekzmenám

úrokového rozpätia dochádzalo vždy individuálne na základe zhodnotenia konkrétnych okolností u
každého klienta samostatne, pričom nešlo o jednotný pokyn, ale o niekoľko porušení povinností klienta,
ktoré malo za dôsledok prehodnotenie jeho bonity. Súd tak mal za to, že nešlo o úmyselný postup
žalovaného, či už priamy alebo nepriamy, úmysel žalovaného obohatiť sa z neplatného zvýšenia
úrokového rozpätia a tým aj celkovej úrokovej sadzby nebol preukázaný.

41. K žalobcom spochybňovanému účinnému doručeniu Oznámenia o zmene úrokového rozpätia
spochybňovaním kópie podacieho hárku s cenou 1,-Euro pri doporučenej zásielke, ktorá obsahovala
viacero listín adresovaných žalovaným žalobcovi, súd uvádza, že z bodu 5.5 Zmluvy o termínovanom
úvere vyplývalo dojednanie oprávnenia banky uskutočniť zmenu úrokovej sadzby bez Dodatkov k

úverovej zmluve a z bodu 13.1 Zmluvy o termínovanom úvere vyplýva, že písomné podania adresované
druhej zmluvnej strane sa budú považovať za riadne podané a včas uskutočnené, ak budú doručené
osobne, doporučenou poštou, alebo kuriérskou poštou, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Zmluvné
strany sa v prípade bodu 5.5 úverovej zmluvy nedohodli inak. Súd mal za to, že žalovaný si splnil
povinnosť oznámenia zmeny klientovi.

42. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia, je treba podľa ustanovenia § 563
Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý
deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. V tomto konaní si žalobca výzvou zo dňa 04.10.20XX

uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, doručenie výzvy do dispozície žalovaného riadne
preukázal kópiou doručenky zo dňa 12.10.20XX. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z vydania
bezdôvodného obohatenia žalobou od 17.10.20XX v zákonnej výške, ktorý súd v súlade s § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. žalobcovi priznal zo sumy
511,68 Eur do zaplatenia.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., keď náhradu trov konania súd pomerne
rozdelil . Pri výpočte výšky čistého úspechu žalobcu v spore súd zohľadnil výšku žalobcom uplatnenej
istiny oproti výške žalobcovi priznanej istiny. Žalobca bol v spore úspešný vo výške 50,61 % a žalovaný
bol v spore úspešný vo výške 49,39 %, čistý úspech žalobcu je vo výške 1,22 %. Z uvedeného dôvodu
súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.