Uznesenie Judgement was issued on Friday, June 24, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/281/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108231791
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1108231791.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HLCS investments s.r.o. Košice, Garbiarska 2, 040
71 Košice, IČO: 31 676 782, zast. MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36
861 545, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO: 30
844 789, o zaplatenie 315,91 eur s prísl., o návrhu žalobcu na prerušenie konania vo veci vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27Cb/53/2008, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

V rámci odvolania zo dňa 29.5.2015, ktoré podal žalobca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 27.3.2015 č. k. 27Cb/53/2008-136, žalobca opätovne navrhol, aby súd podľa ust. § 109 ods. 1
písm. b) O.s.p. prerušil konanie pre rozpor zákonných ustanovení: 1) § 2 ods. 3, § 4 ods. 3, § 6 ods.
1 písm. b), § 6 ods. 2 písm. d), § 6 ods. 2 písm. k), § 10, § 36, § 44 písm. b) zákona č. 566/1992 Zb.

o Národnej banke Slovenka v znení platnom a účinnom v čase podania návrhu na začatie konania a
ustanovení 2) § 5, § 40, § 45 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení platnom
a účinnom v čase podania návrhu na začatie konania, s Ústavou Slovenskej republiky, najmä s článkom
1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 7 ods. 2, článkom 56, článkom 86 písm. f), článkom 122 Ústavy
Slovenskej republiky v znení platnom a účinnom v čase podania návrhu na začatie konania.

Žalobca poukázal na jeho skorší návrh na predloženie veci spolu s podrobne pripraveným návrhom na
začatie konania o preskúmanie súladu niektorých ustanovení zákona Ústavnému súdu SR, pri ktorom
súd napriek rozsiahlej argumentácii žalobcu možnosť preskúmať ústavnosť označených ustanovení
nezvolil a obmedzil sa len na konštatovanie, že nesúlad v danej veci nevidí. Súd argumentáciu žalobcu,
ako aj skutočnosti, na ktoré v priebehu konania poukazoval, absolútne nevyvrátil, vo veci neposkytol
nijaké stanovisko, ale možnosť posúdenia ústavnosti právnych predpisov nepovažoval za potrebnú.

Argumentácia súdu v skoršom rozhodnutí o zamietnutí návrhu na prerušenie konania smerovala skôr
k oprávnenosti použitia diskrečnej právomoci súdu v rámci § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., pričom k
uvedenému názoru sa priklonil aj odvolací súd, podľa ktorého pokiaľ prvostupňový súd nedospel k záver,
že ide o rozpor s Ústavou SR, rozhodnutie netrpí vadami.

Žalobca mal za to, že neobstojí, aby konajúci súd v rozhodnutí o zamietnutí prerušenia konania iba

stroho, bez ďalšieho konštatoval, že rozpor označených zákonných ustanovení s Ústavou SR nevidí.
S poukazom na to, že v danej veci ide o celospoločenský záujem, žalobca opätovne navrhol, aby súd
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. konanie prerušil pre rozpor uvedených zákonných ustanovení
s Ústavou SR.

Podľa ust. § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia

primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) veta prvá O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky,
ktorúniejevtomtokonaníoprávnenýriešiť.Súd mánazákladetohtozákonnéhoustanoveniapovinnosť
prerušiť konanie, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť ani ako

otázku predbežnú. Ide predovšetkým o otázky uvedené v ust. § 135 ods. 1 O.s.p.

Súd podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) veta druhá O.s.p. postupuje rovnako, ak tu pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi

návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Povinnosť prerušiť konanie sa teda vzťahuje podľa
tohto zákonného ustanovenia aj na prípady, keď súd pred rozhodnutím dospel k záveru, že všeobecne
záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, pričom v takom prípade súd podá
Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov.

Prerušiť konanie podľa druhej vety ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. je však možné iba vtedy, ak k záveru, že všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, so zákonom alebo s
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie účastník konania

(porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 47/1996). Postup súdu
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. je viazaný na výsledok procesu tvorenia jeho názoru na
prejednávanú vec i právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza do úvahy, pričom súd podľa tohto
ustanovenia postupuje len vtedy, ak dospeje k názoru svedčiacemu o existencii naznačeného rozporu.
V súvislosti s návrhom žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací

súd uvádza, že po preskúmaní veci nedospel k záveru, že by v návrhu žalobcu uvádzané ustanovenia
zákona č. 566/1992 Zb. a zákona č. 747/2004 Z. z. mohli byť v rozpore s Ústavou SR, a preto návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Nakoľko sa v prípade ust. § 109 ods. 1 písm. b) veta druhá O.s.p. vyžaduje, aby k záveru o prípadnom

rozporevšeobecnezáväznéhoprávnehopredpisusÚstavouSRdospelkonajúcisúd,atedanieúčastník
konania, žalobca by mohol v tejto súvislosti vytýkať len skutočnosť, že súd nedostatočne vysvetlil dôvody
zvoleného postupu podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) veta druhá O.s.p., keby k takému postupu došlo, nie
však skutočnosť, že súd v situácii, keď neprijal záver o existencii dôvodu na postup podľa uvedeného
ustanovenia nedostatočne vysvetlil, prečo nie sú namietnuté zákonné ustanovenia v rozpore s Ústavou

SR, čo nie je účelom ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.