Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 23, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12C/239/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316217550
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1316217550.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej

veci žalobcu: V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom J. R. E., R., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav
Pavlovič s. r. o., so sídlom Dunajská 12, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: XXXXXXXX, proti
žalovanej: G. M., nar. XX.X.XXXX, bytom E.. E. XXXX/X, R., o vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o vydanie vecí :
- manuál k motorke J. U. v jednom vyhotovení,
- strunová kosačka zn. R. XXX,
- vysvedčenia v počte 2 ks večerné štúdium,

- maturitné vysvedčenie,
- výučný list,
- vojenská knižka,
- pracovné zmluvy, dohody o pracovnej činnosti,
- oprávnenie - inšpektorát bezpečnosti práce,
- osvedčenie o odbornej spôsobilosti v elektrotechnike,
- rozhodnutia z ÚP,

- preukaz o absolvovaní povinného poučovania vodičov,
- rodný list,

z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 25.10.2016 domáhal od žalovanej
vydania hnuteľných na tom skutkovom základe, že žalobca a žalovaná bývali v spoločnej domácnosti,
z ktorej sa žalobca vo februári 2014 odsťahoval. Po odsťahovaní sa mu žalovaná neumožnila vstup
do priestorov ich bývalej spoločnej domácnosti, ani za účelom prevzatia si jeho osobných vecí, ktoré
patria výlučne žalobcovi. Manželstvo medzi stranami sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 51P 295/2013-144 zo dňa 27.08.2015. Žalovaná odo dňa, ako sa odsťahoval,

užíva neoprávnene jeho osobné veci a odmieta mu ich napriek jeho výzve vydať v zmysle § 126 Obč.
zák. Domáhal sa vydania týchto hnuteľných vecí : hodinky s poľovníckym motívom zn. G., svadobnej
obrúčky, prsteňa s čiernym kameňom, prsteňa z Turecka, diamantovej náušnice z Nemecka, replikymeča zo Španielska, strunovej kosačky zn. R. XXX, dvojvalcového kompresora, manuálu k motorke J.
U.,osobnýchdokladov,rodnýlist,výučnýlist,vysvedčeniaavojenskejknižky,akoináhradytrovkonania.

2/ Žalovaná sa k veci vyjadrila tak, že nárok neuznáva, nakoľko žalobca po opustení spoločnej
domácnosti „vytrhol trezor“ a všetky podstatné veci, ktoré sa v ňom nachádzali si zobral so sebou.
Osobné veci, písomnosti, strunovú kosačku, manuál k motorke, ktoré sa v dome nachádzajú mu nemá
problém vydať, ak si pre nich príde. Žalobca vzal jej rodine miešačku a taktiež ju odmieta vydať. Má za
to, že by mala byť samozrejmosť prísť a veci si vyžiadať a nie zaťažovať súdy zbytočnými žalobnými

návrhmi. Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť.

3/ Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril tak, že on trezor „nevytrhol“, ale ho demontoval, pričom v
čase demontáže bol tento vyprázdnený a to žalovanou a nie ním. Žalovaná z trezoru vybrala veci, ako
napr. platobnú kartu, či náušnicu, ktoré mu patrili.

4/ Pred otvorením pojednávania vzal žalobca žalobu podaním zo dňa 09.03.2020 sčasti, ako je uvedená
vo výroku I. späť z dôvodu, že mu žalovaná tieto veci vydala.

5/ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s predloženými listinnými
dôkazmi a to fotodokumentáciou, čestnými vyhláseniami, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil

nasledovný skutkový stav:

6/ Žalobca a žalovaná boli manželmi. Za trvania manželstva žili v spoločnej domácnosti, v rodinnom
dome vo vlastníctve matky žalovanej až do marca 2014, kedy sa žalobca zo spoločnej domácnosti
odsťahoval. Následne bolo ich manželstvo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn.

51P 295/2013-144 zo dňa 27.08.2015, právoplatne dňa 09.10.2015.
7/ Z výsluchu žalobcu pred súdom bolo zistené, že trezor zakúpil on. Časť trezora bola špeciálne
uzamknutá kvôli tomu, že tam mal zbrane a bola nutná ich ochrana. Trezor bol namontovaný v podkroví
rodinného domu, ktorý patril matke žalovanej. Trezor bol upevnený v kuchynskej linke. Ten kto poznal
kód, ho po otvorení mohol odskrutkovať a odniesť. Potvrdil, že trezor bol prístupný obom manželom.

Tvrdil, že v období nezhôd medzi ním a žalovanou, keď požiadal o rozvod manželstva a to v decembri
2013, sa najprv odsťahoval do garáže, priľahlej k domu, definitívne sa odsťahoval cca o pol roka, t.j. v
r. 2014. Zobral si svoje veci, ktoré sa zmestili do jedného osobného auta. Uvádzal, že v čase opustenia
spoločnej domácnosti bol trezor položený na sokli a primontovaný o stenu. Keď odchádzal, zavolal
svojho brata, S. M., aby mu pomohol s demontážou trezoru a jeho odnesením. V tom čase v dome nikto

nebol. Raz vypovedal, že keď s bratom trezor otvorili, zistili, že je úplne prázdny, inokedy zase, že v ňom
chýbala časť, a to jeho zlato a jeho hodinky, ktoré dostal od otca, ako i zlato patriace žalovanej. Potom
zase vypovedal, že v trezore boli len jeho zbrane a jeho platobná karta, k jeho osobnému účtu, ktorú
mala dovtedy k dispozícií iba žalovaná a s touto nakladala. Neskôr vypovedal, že okrem karty tam boli
dve malé náušnice, ktoré mu patrili, so znakom „S“, tieto si vzal. Trezor s bratom demontoval, vložil do

auta a odsťahoval k priateľke. Žiadny iný svedok pri demontáži trezoru nebol. Na otázku súdu, kedy bol
naposledy v trezore a čo v ňom bolo, najprv povedal, že presný čas si nepamätá, potom upresnil, že to
bolo cca pol roka pred odsťahovaním. Tvrdil, že žalovaná počítala s tým, že sa odsťahuje, asi sa bála,
že zoberie aj jej zlato a preto trezor vybrala.
8/ Právny zástupca žalobcu záverom uviedol, že žalobca bol a je výlučným vlastníkom vecí, ktorých

vydania sa domáha. Tieto v súčasnosti nie sú v jeho dispozičnej sfére. Žalovaná existenciu vecí, ktorých
sa žalobca domáha vydať, nepopiera. K jednotlivým hnuteľným veciam sa vyjadruje rozporuplne a
nepresvedčivo a je zrejmé, že tieto veci sa nemôžu dnes nachádzať nikde inde, ako v dispozičnej sfére
žalovanej.

9/ Pred otvorením pojednávania žalovaná pred súdom uviedla, že je ochotná vydať žalobcovi jeho
osobné doklady, pracovné zmluvy, strunovú kosačku zn. R. XXX, manuál k motorke J. U., čo aj učinila,
na základe čoho žalobca zobral žalobu sčasti späť. Tvrdila, že ostatné veci nemá a vie, že boli v trezore.
Spomína si iba, že žalobca tam mal zbrane, finančnú hotovosť a zlato. Pokiaľ ide o platobnú kartu k
účtu žalobcu, tu uviedla, že žalobca ju donútil, aby si ju k jeho účtu vybavila, pretože jej výplata chodila

na jeho účet a zrejme preto, že sa mienil odsťahovať. V decembri 2013 podal žalobca návrh o rozvod
manželstva, mal mimomanželský vzťah, o ktorom sa dozvedela až z tohto návrhu. Žalobca s nimi býval
do marca 2014. V marci 2014, keď odišla do nočnej služby, deti išli spať ku kamarátke, jej matka, ktorá s
nimi bývala, tiež nebola doma, žalobca využil túto príležitosť, zobral si počítač, ktorý si kúpili na Vianoce,demontoval trezor, odniesol ho a v tú noc sa odsťahoval. Ona následne videla iba to, že kuchynská
linka, kde trezor bol, je prázdna. Tvrdila, že do trezoru chodila málo, lebo zlato, čo mala, nosila na sebe.
Popierala, že by mala zlato v trezore, tvrdila, že to jej môžu dosvedčiť jej rodičia, brat a ich deti už 20

a 16- ročné. Na otázku súdu, čo mali v trezore v čase jeho demontáže uviedla, že tam mali spoločné
peniaze a žalobcove zbrane. Nevie, koľko mali v trezore peňazí, pretože iba žalobca hospodáril s ich
finančnými prostriedkami a to dokonca tak, že jej na kuchynskú linku vyložil 5 eur, napr. na kávu, a keď
išla na nákup, peniaze na nákup jej najprv dala jej mama a žalobca jej nákup potom preplatil. Uviedla,
že spočiatku poznala číselný kód k trezoru, ale žalobca ho zmenil asi v čase, keď podal o rozvod, cca

v decembri 2013. Potvrdila, že žalobca mal náušnice v tvare „S“, ale nevie, či ich mal v trezore. Tiež
vie, že žalobcove hodinky boli v trezore, vie, že ich dostal od otca, veľmi sa im tešil, ale nevie, kde sú.
Podobne nevie, kde má žalobca svadobnú obrúčku, čo si myslí, že ju ona bude nosiť jeho obrúčku?
K prsteňu s čiernym kameňom sa vyjadrila tak, že mu ho kúpila ona, ale nevie, kde ho má. Podobne,
že zlatý prsteň si žalobca kúpil v Turecku, ale nevie, kde ho má. Tiež náušnicu si kúpil v Nemecku, ale
nevie, kde ju má. Vôbec nevie, ako žalobca nadobudol dvojvalcový kompresor a kde sa všetky tie veci

nachádzajú. Záverom zotrvala na stanovisku, že všetky veci, ktoré mala, žalobcovi odovzdala a ďalšie
nemá. Kľudne môže žalobca prehľadať dom, nie sú tam ani jeho šperky. V dome ostala bývať iba jej
matka, od r. 2018 tam žalovaná, ani jej deti nebývajú, kúpili si byt.

10/ Z Čestného vyhlásenia S. M. zo dňa 03.03.2020 súd zistil, že tento potvrdzuje, že pri demontáži

trezoru bol osobne prítomný a žiadne cennosti patriace žalobcovi sa v ňom nenachádzali.

11/ Z Čestného vyhlásenia J. K. zo dňa 05.03.2020 súd zistil, že tento potvrdzuje, že v r. 2003 daroval
žalobcovi dvojvalcový kompresor.

12/ Z Čestného prehlásenia brata žalovanej, Ľ. F. zo dňa 20.09.2020 súd zistil, že tento potvrdzuje, že
má vedomosť o tom, že keď žalobca odmontoval trezor, nebol nikto z príbuzných doma. Stratu trezoru
navrhoval sestre, aby ohlásila na políciu ako krádež, avšak ona si myslela, že to zobral žalobca a verila,
že sa k nej vráti a nechcela mu robiť nepríjemnosti.

13/ Z Čestného prehlásenia matky žalovanej zo dňa 20.09.2020 súd zistil, že táto potvrdzuje, že čase,
keď bol odvezený trezor nebol v byte nikto z príbuzných. Nikto nevie, čo v trezore bolo, pretože s ním
manipuloval väčšinou žalobca.

14/ Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15/ Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

16/ Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

17/ Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok (ďalej len “CSP”), v

žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

18/ Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

19/ Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

20/ Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú skutkové

tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.21/ Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

22/ S ohľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, predmetom sporu ostal nárok na vydanie nasledovných
vecí : hodinky s poľovníckym motívom zn. G., svadobná obrúčka, prsteň s čiernym kameňom, prsteň z
Turecka sfarbený do ružova s vygravírovanou plochou, diamantová náušnica z Nemecka, dvojvalcový
kompresor (krémovej farby),

23/ Žalobca v rámci procesnej povinnosti pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti (povinnosť
tvrdenia), opísal v žalobe skutočnosti, ktoré za takéto podľa vlastného presvedčenia považoval (§132
ods.1 CSP). Povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa
uviedli v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Dôkazným

bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané
jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá
skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky
zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné

bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočnosti
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností
tvrdí.

24/ V predmetnom spore bola na žalobcovi povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť vo vzťahu k

všetkým hmotnoprávnym skutočnostiam významným pre posúdenie dôvodnosti žaloby, a to že žalobca
je vlastníkom konkrétnych a nezameniteľne špecifikovaných hnuteľných vecí, ktoré existujú v čase
rozhodnutia súdu a že tieto hnuteľné veci sú v dispozičnej sfére žalovanej, ktorá je pre uvedený spor
pasívne vecne legitimovaná.

25/ Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná existenciu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v
trezore a vlastníctvo žalobcu k nim nespochybňovala, čím mal súd toto tvrdenie žalobcu v zmysle § 151
CSP za nesporné. Sporovala iba existenciu dvojvalcového kompresora, (krémovej farby), kedy uviedla,
že vôbec nevie, ako ho žalobca nadobudol a kde sa nachádza. Žalobca súdu ako dôkaz o jeho existencii
predložil Čestné prehlásenie J. K. zo dňa 05.03.2020, že mu ho v roku 2003, daroval. Tento dôkaz

nemal súd za dôvodný, nakoľko išlo iba o potvrdenie jeho existencie spred viac ako pred 17 -timi rokmi,
pričom v ňom nie je uvedené, či v čase darovania, v r. 2003, išlo o nový prístroj alebo opotrebovaný a
žalobca bližšie ani neuviedol, kde sa prístroj mal v domácnosti nachádzať, či iné podrobnejšie a hlavne
aktuálnejšieskutočnostiohľadomjehovlastníctva,tedavkonečnomdôsledkunepreukázal,čikompresor
vôbec existuje v čase rozhodnutia súdu. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že nemá o tomto prístroji vedomosť,

mohol napr. výsluchom svedkov a inými dôkazmi túto skutočnosť preukázať, čo však neučinil, teda v
tejto časti dôkazné bremeno neuniesol.

26/ Pokiaľ išlo o ostatné hnuteľné veci, t.j. hodinky, prstene a náušnicu patriacu žalobcovi, ako bolo
vyššie uvedené, žalovaná ich existenciu a vlastníctvo žalobcu k nim nepopierala. Podľa vyjadrenia

žalobcu sa tieto mali údajne nachádzať v trezore a to do jeho opustenia spoločnej domácnosti. Tu
žalobca veľmi nepresne uvádza moment opustenia spoločnej domácnosti, a vôbec neuvádza ani čas
demontáže trezoru zo steny. V žalobe uvádza, že spoločnú domácnosť opustil vo februári 2014, na
pojednávaní uvádzal, že to bolo cca pol roka po podaní návrhu na rozvod, čo je značne rozdielne časové
obdobie. Žalovaná naopak jednoznačne uvádzala, že demontáž trezoru bola v marci 2014, kedy odišla

do nočnej služby, čo žalobca nepoprel. Podstatné pre súd bolo, že ich manželstvo bolo na základe
rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 51P 295/2013-144 zo dňa 27.08.2015 právoplatne
rozvedené dňa 09.10.2015, teda v čase demontáže trezoru v r. 2014 žalobcom, boli žalobca a žalovaná
manželia. Žalobca potvrdil, že žalovaná, ako jeho manželka, poznala číselný kód na otvorenie trezoru.
Avšak ničím nevyvrátil jej tvrdenie, vyjadril iba počudovanie nad tým, odkiaľ to vie, keď žalovaná pred

súdom uviedla, že po podaní návrhu o rozvod manželstva žalobcom, v decembri 2013, zistila, že
žalobca zmenil prístupový kód k trezoru. Ak by malo byť poprie skutkových tvrdení žalobcom za účinné,
musel by uviesť vlastné tvrdenia o predmetnej skutkovej okolnosti, čo neučinil. Preto skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, súd považoval v zmysle § 151 ods. 1 CSP za nesporné.Pre súd bolo potom naopak logické konanie žalobcu, najmä v nadväznosti na výpoveď žalobkyne,
že iba žalobca hospodáril s ich finančnými prostriedkami, že ju „vydeľoval“, že po tom, ako nadviazal
mimomanželský vzťah, ktorý pred žalovanou zatajil, že prístupový kód k trezoru zmenil. Súd vychádzal

z nespornej skutočnosti, že žalobca prístupový kód k trezoru zmenil, pričom pred súdom ani neuvádzal,
že pri demontáži trezoru bol tento napr. poškodený, lebo inak by vyvstávala otázka, akým spôsobom
sa žalovaná do trezoru dostala a jeho klenoty vzala? A naopak, pokiaľ žalovaná, ktorá bola v čase
demontáže trezora jeho zákonitou manželkou, s prístupovým kódom do trezoru, prečo by do neho
nemohla nahliadať ? Podľa názoru súdu žalobca tiež nepostupoval správne, pokiaľ k demontáži trezora

pristúpil v čase, keď doma nebol nikto, čo pred súdom aj potvrdil. Pre súd nebolo za daných okolností
postačujúce Čestné vyhlásenia jeho brata, S. M. zo dňa 03.03.2020, ktorý v ňom potvrdzuje, že pri
demontáži trezoru bol osobne prítomný a žiadne cennosti patriace žalobcovi sa v ňom nenachádzali.
Podobne súd nemal za podstatné Čestné prehlásenia brata a matky žalovanej, že v čase demontáže
nebol nikto doma, považoval to za nadbytočné, pretože to tvrdil aj žalobca, že v dome v tom čase
nehol nikto iný iba on a jeho brat, teda táto skutočnosť medzi nimi sporná nebola. Pre súd bolo tiež

nepochopiteľné, prečo pokiaľ k odcudzeniu žalobcových vecí z trezora došlo v prvej polovici r. 2014,
nezistil,žemutietoklenotychýbajúaažtakmero2rokynato,listomzodňa20.03.2016,prostredníctvom
svojho advokáta, vyzýva žalovanú na ich vydanie?

27/ Po vykonanom dokazovaní súd žalobu v časti týkajúcej sa (ostatných) hnuteľných vecí, ktoré

žalobca žiadal vydať a to hodiniek s poľovníckym motívom zn. G., svadobnej obrúčky, prsteňa s čiernym
kameňom, prsteňa z Turecka sfarbeného do ružova s vygravírovanou plochou, diamantovej náušnice z
Nemecka, a dvojvalcový kompresor (krémovej farby), zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že tieto hnuteľné veci sú v dispozičnej sfére žalovanej. Ohľadom týchto
skutočností boli tvrdenia strán rozporné a pre súd nebolo postačujúce tvrdenie žalobcu, že pokiaľ

nemá tieto veci on, musí ich mať žalovaná, bez predloženia relevantných dôkazov o ním tvrdených
skutočnostiach.

28/ Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo iba to, že predmetné hnuteľné veci uvedené vo
výroku rozsudku pod bodom I., boli vo vlastníctve žalobcu a že časť hnuteľných vecí žalovaná, ktoré

mala vo svojej dispozícii žalobcovi po podaní žaloby vydala, pričom nešlo o hnuteľné veci, ktoré by mali
byť v trezore, čo žalobca aj potvrdil a preto žalobu v tejto časti zobral späť.

29/Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

30/ Súd na základe vyššie uvedeného súd v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie v časti, ako je
špecifikovanávovýrokovejčastirozsudkupodbodomI.,zastavil.Súhlasžalovanejsospäťvzatímžaloby
nebol v danom prípade potrebný, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie,
resp. predbežné prejednanie sporu.

31/Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2CSP,podľaktoréhoakmalastranavoveciúspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v úspešný v časti vo výroku pod I., v tejto časti bola žaloba
dôvodná, nakoľko žalovaná mu tieto veci po podaní žaloby vydala. Naopak, žalovaná bola úspešná vo

výroku rozsudku pod bodom II., nakoľko žalobca v tejto časti dôkazné bremeno neuniesol, súd žalobu
v tejto časti zamietol a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v
dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave (§355

ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie

možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesnýmpostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,d)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).