Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 14, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010144
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8720010144.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPoprad,samosudcaJUDr.PavolRoth,vtrestnejveciobžalovanéhoP.Š.,trestnestíhaného

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom na Okresnom súde Poprad dňa 14. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný
P. Š., nar. XX. XX. XXXX V. J., trvale bytom O. XX,

A. - H.,

j e v i n n ý ,ž e

ako otec mal. Š.. H.., nar. XX. X. XXXX a mal. H.. H.., nar. XX. X. XXXX bol zaviazaný rozsudkom
Okresného súdu v Poprade pod číslom 12C/173/2009-265 zo dňa 25. 10. 2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12. 12. 2018 a vykonateľnosť dňa 12. 1. 2019, ktorým boli maloleté deti zverené do

osobnej starostlivosti matky F. H., trvale bytom X., R.. R. XXXX/XX, prispievať na výživu maloletého H.
sumou 30,- eur mesačne od narodenie maloletého dieťaťa a na výživu maloletého Š. sumou 30,- eur
mesačne od narodenia maloletého dieťaťa, pričom si túto vyživovaciu povinnosť v Poprade a ani inde
pravidelne a v plnej výške neplní za obdobie od mesiaca november 2018 do 14. 9. 2020, okrem obdobia
od januára 2019 do apríla 2019, kedy bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a
poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur, resp. 67,70 eur, pričom matke detí F. H. bolo priznané
a vyplácané náhradné výživné na obe deti vo výške 30,- eur na každé dieťa, a to od 1. 3. 2019 doposiaľ,
čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 1.200,- eur pre matku detí F. H.,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona mu ukladá povinnosť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností
zaplatiť zameškané výživné pre matku detí F. H., nar. X. XX. XXXX, bytom X., R. XXXX/XX, vo výške
1.200,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 20. 2. 2020 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 524/19
zo dňa 17. 2. 2020 na obvineného P. Š. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1

Trestného zákona, a to pre skutok, ktorý sa mal stať tak, ako bol popísaný v podanej obžalobe.

Súd vo veci dňa 13. 7. 2020 vydal trestný rozkaz, proti ktorému obvinený podal v zákonnej lehote odpor,
a preto vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil
nasledovné:

Hlavné pojednávanie pri splnení zákonných podmienok bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného.
V oboznámenej výpovedi z prípravného konania uviedol, že vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k synom
Š.. H.. a H.. H.. si neplní z dôvodu, že nemá žiadny príjem, má problém nájsť si prácu. Od 10. 9. 2018
pracoval na Obecnom úrade v O., potom od novembra 2018 do mája 2019 bol vedený na Úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny Košice. V tom období trikrát dostal podporu v nezamestnanosti vo výške cca
60,- eur. Z úradu práce ho vyradili 20. 5. 2018, lebo si našiel brigádu v Š., kde pracoval od 11. 4. 2019 do
konca mája 2019, zarobil priemerne 40,- eur na mesiac. Od konca mája 2019 nie je nikde zamestnaný,
ani evidovaný na úrade práce. Na úrad práce sa mohol ísť nahlásiť až niekedy po polroku od vyradenia,
medzitým nepracoval nikde a nebol ani na žiadnej brigáde. Prácu si hľadal osobne, a to tak, že sa chodil

pýtať, ale do dnešnej doby si nič nenašiel. Žije v dome s 80-ročnou mamou, ktorá poberá dôchodok, z
ktorého obaja žijú. Od novembra 2018 až doposiaľ žiadne výživné neuhradil a ani synom nič nekúpil.
So synmi sa nestretáva, lebo mu to nebolo umožnené, od narodenia ich ešte nevidel, len na fotkách. V
roku 2018 šiel za nimi, ale nebol k nim pustený. Matka detí mu povedala, že sa s nimi stretnúť nemôže,
lebo to nie sú jeho deti. Má ešte jednu 10-ročnú dcéru, ktorá je v opatrovateľskej rodine, s ktorou sa

tiež nestretáva a neplatí ani na ňu výživné. Keby mal peniaze, tak by výživné platil. Doplnil, že je mu
všetkého ľúto. K svojej osobe ďalej uviedol, že je vyučený v odbore maliar - natierač - autolakerník,
bol raz psychiatricky liečený, a to v roku 1989 v súvislosti so závislosťou od liekov. Od tej doby nemá
problémy s liekmi. Alkohol pije len príležitostne, lebo nemá na to peniaze. Fajčí len príležitostne.

Svedkyňa poškodená F. H. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v roku 2008 žila v spoločnej
domácnosti s P. Š., a to od mesiaca október do mesiaca december, kedy od nej odišiel. Musela sa potom
vrátiť domov k otcovi a vtedy zistila, že je tehotná a čaká dvojičky. Rozsudkom súdu bolo určené, že
otcom maloletých detí Š.. H.. T. H.. H.. je obžalovaný. Zároveň deti boli zverené do jej starostlivosti a
obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu detí sumou 30,- eur mesačne na každé dieťa od jeho

narodenia. Obžalovaný od narodenia detí si neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, iba raz
niekedy pred 3 alebo 4 rokmi zaslal výživné v sume 50,- eur. Bolo to pred novembrom 2018. O deti sa
nezaujíma, nie je pravdou, že mu bráni v styku, ale problém je v tom, že deti ho nepoznajú, nevedia, kto
je, navyše s deťmi býva u svojho otca, ktorý obžalovaného nechce ani vidieť a ktorý by ho do domu ani
nepustil. Obžalovaný, pokiaľ by chcel vidieť deti, tak ona nemá problém, aby v jej prítomnosti sa s deťmi

stretol. V kontakte s obžalovaným od narodenia detí nie je vôbec, takže nevie, že by mal mať nejaký
skutočný záujem ich vidieť. Deti navštevujú 4. ročník základnej školy, výška vyživovacej povinnosti sa
nezmenila. Starostlivosť o deti zabezpečuje ona zo svojho príjmu, keď sa vyjadrila k svojim zárobkovým
pomerom s tým, že pri výžive detí jej pomáha otec a sestra. Deti núdzou netrpia, majú zabezpečené
všetky potreby, zvýšené výdavky na deti má v súvislosti s refluxnou diétou, ako aj so skutočnosťou, že

teraz sa deti pripravujú na 1. sväté prijímanie. Za obdobie od novembra 2018 až doposiaľ obžalovaný
nezaplatil na výživnom nič. Výživné sa snažila vymôcť aj cestou exekútora, ktorý však nič nevymohol.
Dodala, že obžalovaný sa snaží argumentovať, že nie je otcom detí, čo samozrejme nie je pravda.

Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovné:Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn.: 12C/173/2009 zo dňa 25. 10. 2018, ktorý
nadobudol právoplatnosť 12. 12. 2018, bolo určené, že obžalovaný je otcom maloletých detí H.. H.. T. Š..
H.. (obaja narodení XX. X. XXXX). Súčasne uvedeným rozsudkom boli obe deti zverené do výchovnej

starostlivostimatkyF.H.aobžalovanýbolzaviazanýprispievaťnaichvýživumesačnesumoupo30,-eur
na každé dieťa, a to od narodenia maloletého dieťaťa. Skutočnosť, že obžalovaný je otcom maloletých
detí, potvrdzujú rodné listy detí, potvrdenia o návšteve školy, ktoré sú súčasťou trestného spisu, svedčia
o tom, že maloleté deti navštevujú základnú školu, a teda že nie sú schopné samostatne sa živiť. Zo
zabezpečených lustrácií vyplýva, že obžalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, ani motorového vozidla

na území Slovenskej republiky, nie je vedený v živnostenskom registri ako živnostník a nie je vedený
ani v obchodnom registri. Zo správy spoločnosti B., s. r. o. Košice bolo zistené, že obžalovaný od 11.
4. 2019 do 31. 5. 2019 bol zamestnaný v uvedenej spoločnosti, kde dosiahol čistý príjem za mesiac
apríl vo výške 64,08 eur a za mesiac máj 112,14 eur. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice bolo zistené, že obžalovaný bol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny od 12. 11.
2018 do 20. 5. 2019 a bol vyradený po tom, ako sa zamestnal a ako uchádzač o zamestnanie prestal

spĺňať podmienku podľa § 6 ods. 2 písm. a) písm. b) Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň bolo zistené, že v období, ktoré súvisí s trestným
stíhaním obžalovaného, t. j. od mesiaca november 2018 až doposiaľ, tento poberal dávku pomoci v
hmotnej núdzi, a to od mesiaca január 2019 do mesiaca apríl 2019, v mesiacoch január a február vo
výške 61,60 eur mesačne a v mesiacoch marec, apríl vo výške 67,70 eur mesačne. Zo správy sociálnej

poisťovne, pobočka Košice, bolo zistené, že obžalovaný v období súvisiacom s jeho trestným stíhaním
nepoberal dávky v nezamestnanosti a ani nemocenskú dávku.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, mal
súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, je trestným činom a

že tento spáchal obžalovaný. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaný v období od
mesiaca november 2018 až doposiaľ (do 14. 9. 2020) si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu
vyplýva zo Zákona o rodine a ktorá mu bola určená aj rozhodnutím súdu, keď z jeho strany nedošlo k
úhrade žiadneho výživného (a ani vykonávanou exekúciou nedošlo k vymoženiu výživného v akejkoľvek
výške), pričom obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil ani žiadnym iným spôsobom, čím za

sledované obdobie mu vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 1.200,- eur. Počas uvedeného obdobia
obžalovaný bol zamestnaný iba krátkodobo v období mesiacov apríl a máj 2019, s príjmom 64,08 eur,
resp. 112,14 eur mesačne. Ako uchádzač o zamestnanie bol evidovaný od 12. 11. 2018 do 20. 5. 2019,
keď v období od januára 2019 do apríla 2019 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur, resp.
67,70 eur.

Obžalovaný napriek tomu, že jeho zdravotný stav a jeho vzdelanie mu umožňovali uchádzať sa
o zamestnanie a takýmto spôsobom si zabezpečiť riadny zdroj príjmu, z ktorého by mohol nielen
uspokojovať svoje potreby, ale uhrádzať aj výživné, takýto záujem vážne neprejavoval a prakticky
uspokojil sa len s tým, že jeho príjmy boli krátkodobé a príležitostné, pričom na vlastnú obživu ako

zdroj využíva starobný dôchodok svojej 80-ročnej matky. Rovnako neprejavoval ani záujem nájsť
si zamestnanie počas rozhodného obdobia prostredníctvom úradu práce, po tom čo došlo k jeho
vyradeniu z evidencie. Jeho obrana je prakticky zameraná iba na skutočnosť, že nemá z čoho platiť
výživné. Táto obrana z hľadiska posúdenia trestnej zodpovednosti je právne irelevantná, pretože
vyživovacia povinnosť obžalovaného vyplýva priamo zo zákona, v konkrétnom prípade bola aj určená

rozhodnutím súdu, pričom ide o vyživovaciu povinnosť rodiča vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré
štúdiom na základnej škole nie sú schopné objektívne si sami zabezpečovať prostriedky na svoju
obživu. Vyživovacia povinnosť sa vzťahuje na oboch rodičov a je štátom neakceptovateľné, aby táto
bola prenesená len na jedného rodiča, pričom ďalší rodič napriek tomu, že jeho schopnosti a možnosti
mu dovoľujú nájsť si zamestnanie a získať tak zdroj príjmu, záujem plniť si svoju vyživovaciu povinnosť

nemá. Súd v tomto smere zdôrazňuje, že pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného nie je
podstatné, či tento nemá z čoho platiť výživné, ale relevantné je, či jeho schopnosti a možnosti mu
dovoľujú plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. V prípade obžalovaného je potrebné zdôrazniť, že tento
k plneniu svojej vyživovacej povinnosti nepristupuje ani zodpovedne, ani s vážnosťou, pričom v jeho
prípade nejde iba o prechodný stav, ale obžalovaný už v minulosti opakovane ako rodič pristupoval

nezodpovedne k plneniu si svojej vyživovacej povinnosti (vo vzťahu k iným osobám), keď za obdobnú
trestnú činnosť bol už 4-krát odsúdený (všetky tieto predchádzajúce odsúdenia sú spojené s fikciou
neodsúdenia).Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, pretože najmenej 2 mesiace v období 2
rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného. Obžalovaný je plne trestne zodpovedným

subjektom z hľadiska veku a príčetnosti. Trestnej činnosti sa dopustil zavinene vo forme priameho
úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom trestného činu, ktorého sa dopustil, je
záujem spoločnosti na riadnom plnení vyživovacej povinnosti, v konkrétnom prípade zo strany rodiča
k maloletým deťom, teda osobám, ktoré objektívne nie sú schopné sa samy živiť. Medzi takýmto
protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita, čím je

vyjadrená aj objektívna stránka uvedeného trestného činu.

Obžalovaný z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, jeho správanie je hodnotené ako slušné. V
registri trestov má celkovo 6 záznamov, z toho 4-krát pre trestné činy zanedbania povinnej výživy a v 2
prípadochtoboliodsúdeniapremajetkovútrestnúčinnosť.Vposledných10rokochbolodsúdenýibaraz,
a to trestným rozkazom Okresného súdu Košice II. č. k.: 6T/61/2011 zo dňa 29. 6. 2011, právoplatným

21. 7. 2011 pre prečin podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody s určením skúšobnej doby, v ktorej sa osvedčil dňa 26. 8. 2014.
Všetky jeho predchádzajúce odsúdenia sú spojené s fikciou neodsúdenia. V evidencii priestupkov nemá
evidované záznamy.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl.
Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu a súčasne aj funkciu individuálnej a generálnej
prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ako poľahčujúcu
okolnosť súd konštatoval okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný trestnú
činnosť priznal a úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona súd nezistil

žiadne.

Za uvedený trestný čin obžalovanému hrozil trest odňatia slobody až na 2 roky. V konkrétnom prípade
súd konštatoval existenciu prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, ktorá skutočnosť potom
mala vplyv na zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Vzhľadom na vyššie uvedené

kritéria rozhodné pre ukladanie trestu bol potom toho názoru, že trest odňatia slobody vo výmere 5
mesiacov, teda trest ukladaný v dolnej polovici trestnej sadzby je trestom primeraným na dosiahnutie
sledovaného účelu trestu. Zároveň bol toho názoru, že osoba obžalovaného spĺňa predpoklady na to,
aby takto uložený trest naplnil svoj účel aj formou hrozby počas primeranej skúšobnej doby, a preto trest
vyslovil ako podmienečný, pričom za primeranú skúšobnú dobu považoval dobu 18 mesiacov. Súčasne

vzhľadom na povahu trestnej činnosti považoval za potrebné uložiť obžalovanému aj povinnosť podľa
svojich schopností zaplatiť zameškané výživné pre matku detí, ktorého aktuálna výška rozhodná pre
účely trestného konania predstavuje sumu 1.200,- eur.
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.