Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, May 23, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41T/86/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115011018

Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115011018.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Vorobela a z členov senátu
Ing. Márie Vrabcovej a Valérie Justovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. mája 2016 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

G.. D. Y. M. B. Á. Š., U.. X.XX.XXXX H. D., F. R. D.O., H. Č.. X,

s a u z n á v a v i n n ý m

z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), písm. e) Trestného zákona, pretože:

minimálne raz v presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách začiatkom mesiaca december v
roku 2014 v D., násilím vlákal do priestorov verejných toaliet Q. G. U. Z.. H. XA H. D. poškodeného G..
Y. T.., U.. XX.X.XXXX, kde v kabínke WC stojac za poškodeným sa obtieral pri pohybe svojou panvou
vpred a vzad o jeho zadnú časť tela,

t e d a

na mieste verejnosti prístupnom napadol iného a vykonával sexuálny exhibicionizmus.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, oproti neexistencii priťažujúcich okolností

podľa § 37 Trestného zákona, v spojení s § 117 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní
2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 12
(dvanástich) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.8.2015 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prešove obžalobu sp. zn.: 1Pv 821/13 na
obžalovaného G.. D. Y. pre zločin sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, s

poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že minimálne raz v
presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách začiatkom mesiaca december v roku 2014 v D., pod
hrozbou násilia vlákal do priestorov verejných toaliet Q. G. U. Z.. H. XA H. D. G.. Y. T.., U.. XX.X.XXXX,
kde ho viacerými údermi päsťou do ramena donútil si vyzliecť tepláky a spodnú bielizeň a na to sa svojim
pohlavným údom obtieral o jeho zadnú časť zadku, resp. zadnú časť medzi nohami pri pohybe panvou
vpred a vzad, pričom mu počas tohto ohmatával pohlavné orgány, hladil bok tela a brucho, a to z dôvodu

uspokojenia jeho sexuálnych potrieb.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného ml. D. Y., svedkov G.
T., G. H., A. D., G. T., súdnych znalcov D.. Y. Č., G.. N. V. - Š., prehratím obrazovo - zvukového
záznamu z výsluchu svedka poškodeného G.. Y. T. a záznamu z mobilného telefónu, prečítaním zápisníc

o svedeckých výpovediach svedkov v prípravnom konaní, prečítaním znaleckých posudkov KEU PZ
Košice a prečítaním pripojených listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nič z toho čo sa mu kladie za vinu v obžalobe, nie je pravdou.
On tam nebol a nie je zaznamenaný na videu z mobilu.

Svedok poškodený mal. Y. T. uviedol, že v ten deň išiel s jedným chlapcom, ktorý má ryšavé vlasy spolu
do obchodného centra G. H. D.. Potom išli spolu na WC. Ten chlapec ho potom päť alebo šesťkrát udrel
do ramena. Zároveň na neho vulgárne nadával. Ten chlapec ho tiež chytal za bok. Neskôr doma zistil,
že na internete je zavesené nejaké video, na ktorom je toto všetko zachytené.

Prvou otázkou, s ktorou sa musel súd vysporiadať bola otázka, či skutočne došlo k stretnutiu
obžalovaného s poškodeným v priestore verejných toaliet v Q. G. U. Z.. H. H. D..

Poškodený vo svojej výpovedi neuviedol konkrétne meno osoby, s ktorou bol v uvedených priestoroch.

Uviedol len, že ten chlapec bol ryšavý, čo zodpovedá výzoru obžalovaného. Zo svedeckých výpovedí
svedkov G. H. K. A. D. mal súd za jednoznačne preukázané, že jedným z chlapcov na týchto toaletách
bol práve obžalovaný. Títo svedkovia na uvedenom trvali aj po vykonaní konfrontácie s obžalovaným.
Ich výpovede

boli počas celého trestného stíhania konzistentné, bez závažných rozporov a súd nevidí dôvod, pre ktorý
by mal neuveriť ich tvrdeniu.

Druhou otázkou bola otázka, čo sa vlastne medzi obžalovaným a poškodeným odohralo.

V tejto súvislosti súd uvádza, že výpoveď poškodeného v prípravnom konaní nebola vykonaná v súlade
s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. V priebehu tohto výsluchu kládol otázky ku skutku
aj prítomný znalec, ktorý takéto oprávnenie nemá. Ako znalec tak aj vyšetrovateľ kládli poškodenému
sugestívne otázky, ktoré naznačovali odpovede, napr. „lebo mamka mi povedala, že keď si bol s ním

na WC, tak ti hovoril, že si máš dať dole nejaké veci. Bolo to tak?“, „On keď ťa chcel biť, to kvôli čomu,
nechcel si mu niečo povedať, urobiť alebo ťa začal biť z ničoho nič?", „Keď ťa udieral do ramena ťa to
bolelo? Bolelo ťa aj to, keď ťa chytil za bok ?“.

Bez ohľadu na vyššie uvedené z výpovede poškodeného jednoznačne nevyplýva to, čo tvrdí obžaloba

v právnej vete obžaloby, t.j. že obžalovaný donútil poškodeného k orálnemu styku, k análnemu styku
alebo k iným sexuálnym praktikám.

Na druhej strane mal súd za preukázané z celkového správania sa poškodeného pri výsluchu,
že obžalovaný konal voči nemu tak, že to u neho vzbudilo strach a obavu, pričom správanie sa

obžalovaného subjektívne pociťoval ako veľmi nepríjemné pre svoju osobu.Svedok G. H., ktorý ako jediný na vlastné oči videl obžalovaného a poškodeného v kabínke WC uviedol,
že on nevidel žiadny penis, ale z tých pohybov ktoré Patrik robil usúdil, že majú análny pohlavný styk.

Patrik stál za chlapcom a robil panvou dopredu a dozadu. Patrik mal stiahnuté nohavice. Či mal stiahnuté
nohavice aj ten chlapec to si nevšimol. Následne sa rozhodol toto všetko zaznamenať na mobil vo
forme videa.

Po vykonaní tohto obrazového záznamu ako dôkazného prostriedku má súd za to, že ani tento explicitne

nepreukazuje tvrdenia obžaloby, že obžalovaný sa svojim pohlavným údom obtieral o zadnú časť zadku
obžalovaného, pričom mu počas tohto ohmatával pohlavné orgány. Z tohto záznamu je však zrejmé, že
jedna osoba sa obtiera svojou panvou pri pohybe vpred a vzad o zadnú časť tela inej osoby. Takisto zo
žiadneho dôkazu nevyplýva tvrdenie obžaloby, že poškodený mal vyzlečenú spodnú bielizeň.

Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že zo znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2015/951

vyplýva, že na teplákoch poškodeného, ktoré mal v tom čase na sebe, sa nenachádza sperma
obžalovaného, či už z ich vonkajšej alebo vnútornej strany.

U poškodeného pri jeho lekárskom vyšetrení dňa 19.12.2014 neboli objektívne diagnostikované žiadne
nálezy, ktoré by nasvedčovali, že bolo na ňom vykonané sexuálne násilie.

Vo svetle vyššie uvedených dôkazov súd hodnotil potom aj výpoveď matky poškodeného G. T., ktorá
uvádzala, že jej syn povedal, že mu D. „pchal pipíka do zadku“. Jej výpoveď je tzv. svedectvo z druhej
ruky a keďže ani objektívne dôkazy tejto

skutočnosti nenasvedčujú, súd na základe iba tohto nepriameho dôkazu nemôže uznať obžalovaného
vinným v zmysle obžaloby.

Podľa znaleckého posudku č. 33/2015, 10/2015 súdnych znalkýň z oboru psychiatria G.. N. V. - Š. K.
G.. Y. G. je obžalovaný psychicky zdravý, pričom netrpí na žiadnu sexuálnu deviáciu. Z tejto skutočnosti

súd usudzuje, že obžalovaný nemá vôbec žiadnu vnútornú potrebu realizovať svoju sexualitu takým
spôsobom ako uvádza obžaloba.

Z výpovede svedka A. D. K. G. H. mal súd za preukázané, že keď poškodený vyšiel zo kabínky WC
tak bol vystrašený a smutný.

Zmenu správania sa poškodeného potvrdili vo svojich výpovediach aj jeho matka G. T. a brat G. T., ktorí
uviedli, že poškodený sa stal ešte viacej zamĺknutým a mlčanlivým.

Podľa znaleckého posudku č. 3/2015 súdneho znalca D.. Y. Čižeka, znalca z odboru psychológia,

poškodený trpí na tzv. hyperkinetickú poruchu ADHD, pričom jeho intelektové schopnosti sú v pásme
mentálnej subnormy. V čase psychologického vyšetrenia u poškodeného nezistil žiadne známky
signalizujúce nejakú ujmu po psychickej stránke ako následok konania obžalovaného.

Podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, zločin sexuálne násilie spácha ten kto násilím

alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným
sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť a taký čin spácha na chránenej
osobe - dieťati.

Po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov má súd zato, že jednoznačne bolo preukázané, že medzi

obžalovaným a poškodeným nedošlo k orálnemu a ani k análnemu styku, t.j. k takému styku, pri ktorom
by došlo k spojeniu resp. ku kontaktu obnaženého pohlavného orgánu obžalovaného - penisu s ústami,
resp. s análnym otvorom poškodeného.

Súdtakistonemalzapreukázané,žebysaobžalovanýsvojimnahýmúdomobtieralozadnúčasťnahého

zadku poškodeného, čo by sa za istých okolností dalo považovať za sexuálnu praktiku. V tejto súvislosti
súd poukazuje na skutočnosť, že žiadny právny predpis nedefinuje, čo je sexuálnou praktikou, a preto
súd sám musí podať výklad tohto pojmu.Podľa názoru súdu je sexuálnom praktikou také konanie osoby, ktoré smeruje k jej sexuálnemu
uspokojeniu, resp. také konanie osoby, ktoré má vyvolať sexuálne uspokojenie inej osoby, pričom
konajúca osoba takéto uspokojenie u inej osoby chce vyvolať.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný stojac za poškodeným sa obtieral
pri pohybe svojou panvou vpred a vzad o jeho zadnú časť tela, pričom však neboli obnažení. Súd
nemal za preukázané, že by takéto jeho konanie u neho vzbudilo sexuálne uspokojenie. Tento záver
súdu korešponduje s nálezom súdnych znalkýň, že u obžalovaného nezistili žiadnu sexuálnu deviáciu.

Takisto súd nemal za preukázané, že by obžalovaný takýmto svojim konaním sa snažil vyvolať sexuálne
uspokojenie u inej osoby.

Nazákladeuvedenéhopretosúduzatvára,žetakétokonanieobžalovanéhonebolosexuálnoupraktikou.

Na druhej strane mal súd za preukázané, že obžalovaný násilím vlákal poškodeného do priestorov

verejných toaliet Q. G., kde sa obtieral pri pohybe svojou panvou vpred a vzad o zadnú časť tela
poškodeného. Podľa názoru súdu toto jeho konanie je potrebné subsumovať pod zákonný pojem „na
mieste verejnosti prístupnom napadol iného“, a to chránenú osobu - dieťa. Poškodený sa uvedenému
nepodrobil dobrovoľne, o čom svedčí jeho správanie sa pri výsluchu keď opisoval to, čo sa medzi nim
a obžalovaným stalo. Svedčia o tom aj výpovede vyššie uvedených svedkov, ktorí opísali v akom stave

bol poškodený, keď ho videli krátko po čine na verejných toaletách v Q. G. D..

Takéto konanie obžalovaného je v súlade s jeho osobnostnou črtou, ktorú diagnostikoval súdny znalec
D.. Y. Č. vo svojom posudku - latentná túžba po moci, potreba ovládať.

Konanie obžalovaného súd tiež kvalifikoval ako vyvolávanie verejného pohoršenia vykonávaním
sexuálneho exhibicionizmu, pretože na mieste prístupnom verejnosti simuloval vykonávanie análneho
pohlavného styku. O tom, že bol v tejto simulácií úspešný, svedčí vyjadrenie svedka G. H., ktorý vo
svojich výpovediach uvádzal, že si myslel, že obžalovaný má s poškodeným análny pohlavný styk.

Z takto uvedených dôvodov preto súd zmenil oproti obžalobe skutkovú vetu a uznal obžalovaného oproti
obžalobe vinným z prečinu výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a/, písm. e/ Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pre páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestnej činnosti; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 117 ods. 1 Tr. zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u
mladistvýchznižujúnapolovicu;hornáhranicazníženejtrestnejsadzbynesmieprevyšovaťsedemrokov
a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, sa páchateľ takéhoto prečinu potrestá odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí
súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť okov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dní
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, t.j. že viedol pred
spáchaním prečinu riadny život. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
Tr. zákona.Obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený a nemá záznam v priestupkovom registri. Z miesta trvalého
bydliska mu nie je nič negatívne vytýkané.

Obž. D. Y. bol v čase spáchania prečinu žiakom deviatej triedy Q. Š. H. D.. Dosahoval slabé výsledky
vo vyučovacom procese, patril medzi integrovaných žiakov. V priebehu celej školskej dochádzky mu
boli udelené tri pokarhania za porušenie školského poriadku, medziiným aj za nevhodné správanie sa k
žiakom nižších ročníkov, vulgárne vyjadrovanie sa na osoby spolužiakov, či svojvoľné opustenie školy.

Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolnosti súd uložil obžalovanému podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní jedného roka majúc za to,
že takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, ale hlavne vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie

obžalovaného spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže

odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Za
obžalovaného mladistvého môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca, obhajca, ako i zástupca

orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v
niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.