Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2012

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/59/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811204431
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8811204431.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom, v právnej veci žalobkyne:

Ľ. Q., N.. XX.XX.XXXX, A. N. S. Č.. XXX, 094 22, štátny občan SR, zast. JUDr. Stanislav Kaščák,
advokát so sídlom Vranov nad Topľou Ulica 1. Mája č. 1246, 093 01, proti žalovaným: 1/ Q. V.K. V.., N..
XX.X.XXXX, A. Y. XX/XX, M. N. C., XXX XX, štátny občan SR 2/ Q. V. B.., A. Y. XX/XX, M. N. C., XXX
XX, štátny občan SR, obidvaja zast. JUDr. Miloš Kaščák, advokát so sídlom M.R. Štefánika 171, Vranov
nad Topľou, 3/ Allianz - Slovenská poisťovňa, .a.s, Dostojevského rad 4, Bratislava 815 74, IČO: 00 151
700, v konaní o náhradu škody a ochranu osobnosti, takto o základe uplatneného nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch a o časti uplatneného nároku na náhradu škody,

r o z h o d o l :

I. Žalobkyňa má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. §-u 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, voči žalovaným v 1/ až 3/ rade, ktorí jej zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch bude vyčíslená v konečnom rozsudku.

II. Žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 5 639,63 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 4.2.2011 do zaplatenia, zamieta

III. O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.5.2011, domáhala náhrady škody a ochrany osobnosti,
pričom uplatnené nároky odôvodnila tragickou udalosťou - úmrtím jej syna C. Q., N.. X.X.XXXX a to v
dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 29.6.2009. Vinníkom dopravnej nehody bol žalovaný
v 1.rade (vodič vozidla) Q. V., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou 12T/131/2009
zo dňa 20.1.2010, uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného
zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 , ods. 2, písm. a) Trestného zákona.

Žalobkyňa žalovaného v 2 .rade žaluje ako vlastníka motorového vozidla a žalovaného v 3. rade ako
poisťovateľa.

Žalobkyňa vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody poukázala na vplyv tragickej udalosti
(úmrtie jej syna) na jej zdravotný stav o čom predložila odborný lekársky posudok ošetrujúcej lekárky
psychiatričky V.. F. A., z ktorého vyplýva poškodenie zdravia zodpovedajúce svojou povahou položke
č. 255 uvedenej v prílohe k zákonu č. 437/2004 Z.z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia. Uvedená položka č. 255 kvantifikuje vážne duševné poruchy vzniknuté
pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií
(overené príslušným psychiatrickým pracoviskom), počtom bodov v rozsahu 260b - 1300b. Ošetrujúca
lekárska vo svojom odbornom vyjadrení hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 390.Žalobkyňa poukazujúc na ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. vyčíslila uplatnený nárok na
náhradu škody vo výške 5639,63 €.

V ďalšej časti žaloby žalobkyňa poukazuje na zásah do intímnej sféry žalobkyne v dôsledku trestného
činu žalovaného v 1.rade, pričom zdôraznila, že samotné ospravedlnenie žalovaného v 1. rade,
vykonané v rámci trestného konania nepostačuje na odstránenie negatívnych dopadov jeho činu a preto
požaduje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- €.

K žalobe sa vyjadrila žalovaná v 3.rade písomným podaním zo dňa 22.8.2011, ktorým navrhla zamietnuť
žalobu žalobkyne v časti uplatňovaného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a
vo vzťahu k nároku na nemajetkovú ujmu žalovaná v 3.rade namietala svoju pasívnu legitimáciu a z
toho dôvodu žiadala žalobu voči nej zamietnuť. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody
a zaplatenie sumy 5639,63 € s prísl. žalovaná v 3. rade poukázala na základné predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, na kauzálnu súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, pričom

zdôraznila, že v prejednávanom prípade ide iba o tzv. nepriamu škodu a poukázala na súdnou praxou
rešpektovanú judikatúru (R 7/1979), podľa ktorej príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou
škodu nemožno vyvodiť zo skutočnosti, ktorá je už sama následkom za ktorý škodca zodpovedá z iného
právneho dôvodu.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na ochranu osobnosti, žalovaná v 3.rade poukázala na ustanovenia
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a poukázala na to, že rozsah poistného
krytia nezhŕňa aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vo vyjadrení ďalej poukázala na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 168/2009, podľa ktorého chráneným predmetom za poškodenie

ktorého má poisťovateľ plniť za poisteného poškodenému, ak v zmluve nie je uvedené inak, nie je zásah
do súkromia ktorého súčasťou je aj rodinný život .

Žalovaný v 1. a v 2.rade sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k žalobe vyjadrili na pojednávaní
konanom dňa 8.11.2011, kedy sa v celom rozsahu stotožnili s vyjadrením žalovanej v 3.rade.

Súd v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 OSP vykonal dôkaz listinou:

- odborné vyjadrenie V.. F. A. psychiatrická ambulancia zo dňa 23.12.2010 (čl. 11 - 13)

- výzva žalobkyne na náhradu škody zo dňa 21.1.2011 (čl. 14,15)
- vyjadrenie žalovanej v 3. rade zo dňa 25.1.2011 ( čl. 17)
- písomné podanie Q.. V. K.Š. právneho zástupca žalovaných v 1. a v 2. rade pre Allianz, Slovenská
poisťovňa, a.s, zo dňa 26.1.2011 (čl. 18)
- obsah pripojeného spisu 12T/131/2009 - najmä: rozsudok 12T/131/2009 zo dňa 20.1.2010 ktorý

nadobudol právoplatnosť 31.5.2010 na čl. 264 citovaného spisu, vyjadrenie Allianz , Slovenská
poisťovňa zo dňa 23.7.2009 v zmysle ktorého je žalobkyni oznámené, že z povinného zmluvného
poistenia poisteného bude poukázaná náhrada škody na pohrebné náklady vo výške 2.175,81 € . Allianz
uviedla, že poistnú udalosť eviduje pod číslom XXXXXXXXXX ( čl. 204 spisu 12T/131/2009 )
- formulár poistnej zmluvy - zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla uzavreté dňa 18.11.2008 (čl. 53,54)
- poistka - potvrdenie o poistení ( čl. 55)
- všeobecné poistné podmienky pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel žalovanej v 3/ rade (čl. 56-63)
- kópia desiatej strany Vranovských noviniek č. 30/2011 (čl. 66)

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, ktorá podrobne popísala vzájomný citový vzťah s
nebohým synom C., ako aj dôsledky tragickej udalosti pôsobiace na všetkých príslušníkov jej rodiny.
Žalobkyňa výslovne uviedla, že všetky zdravotné problémy popísané v odbornom vyjadrení V.. A.Á.,
majú svoj pôvod výlučne v prežitej tragédií, pretože nikdy predtým podobnými problémami netrpela.

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:Syn žalobkyne C. Q. N.. X.XX.XXXX, utrpel v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 29.6.2009
ťažké zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol. Vinníkom dopravnej nehody bol vodič motorového
vozidla Z. M. XXXAK Q. V. V.. (žalovaný v 1.rade), ktorý bol neskôr rozsudkom Okresného súdu

Vranov nad Topľou 12T/131/2009 uznaný vinným z prečinu usmrtenia a z prečinu ublíženia na zdraví,
za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dva roky nepodmienečne. Z odborného
vyjadrenia V.. F. A. vyplýva, že žalobkyňa trpí vážnymi duševnými poruchami vzniknutými pôsobením
otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií pričom trpí
depresívnou poruchou, ktorej súčasnú fázu ošetrujúca lekárka označila ako ťažkú. V dôsledku popísanej

diagnózy V.. F. A. ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 390, pričom poukázala
na položku 255 uvedenú v prílohe zákona č. 437/2004 Z.z..

Výpoveďou žalobkyne bol preukázaný mimoriadne silný citový vzťah žalobkyne a nebohého syna C.,
ako aj vplyv tragickej udalosti na najbližších rodinných príslušníkov - manžela žalobkyne, dcéry a syna
V.. Žalobkyňa uviedla, že sa vyhýba spoločenským akciám, nedokáže sa zabávať a uzavrela sa sama

do seba, v podstate sa izolovala. Uvedomuje si však, že jej najbližšie rodinné okolie ju potrebuje a preto
sa obrátila na odborníka - psychiatra V.. A., ktorá jej poskytuje odbornú lekársku pomoc. Žalobkyňa
uviedla, že žiadne peniaze jej nenahradia život jej syna, avšak je prirodzené, že sa cíti byť zodpovednou
za svoje ďalšie deti a preto sa domáha finančnej náhrady už aj z toho dôvodu, že jej syn bol športovec,
hrával futbal a na jeho pamiatku sa koná pravidelne futbalový turnaj, pričom ona sa stará o občerstvenie

zúčastnených, nakoľko sa takýmto spôsobom uctieva pamiatka jej syna. V dôsledku utrpenej traumy sa
u žalobkyne prejavili ťažkosti aj v jej profesionálnom živote, kedy svoju prácu už nedokáže vykonávať s
takouto ľahkosťou ako pred tragédiou a pripustila i myšlienku, že zanechá zamestnanie.

Konanie športového podujatia - memoriálu C. Q. bolo preukázané listinným dôkazom - článkom vo

Vranovských novinách (čl. 66).

Žalobkyňa žalovala žalovaného v 1. rade ako osobu, ktorá zavinila dopravnú nehodu, a teda ako osobu,
ktorá zodpovedá za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti (§ 420 ods. 1 OZ). Žalovaný
v 2. rade je prevádzateľom a vlastníkom motorového vozidla Škoda H. Z..Č.. M. XXX P. , teda vozidla,

v ktorom sa v čase nehody viezli žalovaný v 1. rade a nebohý syn žalobkyne (čl. 171 prip. spisu 12T
131/2009).

Pasívnu legitimáciu žalovanej v 3. rade žalobkyňa odôvodňovala ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení. Poistný vzťah bol preukázaný zmluvou o poistení zodpovednosti za škody spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (čl. 53-55).

Podľa ustanovenia § 152 ods. 2 OSP, rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci ak je to
však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti, alebo len o jej základe.

Konajúci súd považoval za účelné rozhodnúť v tomto štádiu konania o časti uplatneného nároku - o
náhrade škody vo výške 5.639,63 € s prísl. a súčasne aj o základe druhého uplatneného nároku -

nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Druhýmvýrokomtohtorozsudku,ktorýmsúdžalobuvčastiozaplatenienáhradyškodyvovýške5639,63
€ s prísl. zamietol, teda vo vzťahu k celému predmetu konania v tejto časti rozhodol tzv. čiastočným
rozsudkom o časti uplatneného nároku s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom

rozsudku. Tento výrok súd odôvodňuje (stotožňujúc sa pri tom s právnou argumentáciou žalovanej v 3.
rade) pomerne jednoznačnou a stále rešpektovanou judikatúrou, podľa ktorej za súčasného právneho
stavu prislúcha poškodenému nárok na náhradu škody len v prípade priamej škody - nepriama škoda
náhrade nepodlieha. Pri priamej škode judikatúra vychádza z toho, že pri nej existuje priama príčinná
súvislosť medzi protiprávnym spôsobením škody a vznikom škody, zatiaľ čo pri nepriamej škode tento

priamy príčinný vzťah chýba.

Príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou nemožno vyvodiť zo skutočnosti, ktorá
je už sama následkom, za ktorý škodca zodpovedá z iného právneho dôvodu. Tak je tomu napr. vtedy,ak niekto utrpel škodu v dôsledku reakcie (šoku) na správu o smrteľnom úraze inej osoby, ktorý škodca
spôsobil a za škodu z ktorého zodpovedá (R 7/1979).

Ak je kauzálna súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody prerušená, ide o tzv. nepriamu
škodu (remote damage). Judikatúra i doktrína presadzuje názor, že za súčasného právneho stavu
prislúcha poškodenému nárok na náhradu škody len v prípade priamej škody (ktorá má podobu
skutočnej škody alebo ušlého zisku) a nepriama škoda náhrade nepodlieha. Pri priamej škode judikatúra
vychádza z toho, že pri nej existuje priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym spôsobením škody a

vznikom škody, zatiaľ čo pri nepriamej škode tento priamy príčinný vzťah chýba.

Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej
existoval vzťah príčiny a následku. Nepostačuje, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný, t.j. ak následok
škody už vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval.
Zákon totiž existenciu príčinnej súvislosti vyžaduje práve a len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti

s ním vzniknutou škodou, a nie medzi udalosťou, ktorá je už následkom porušenia právnej povinnosti a
ďalšou škodou. (z rozsudku NS SR z 30. 1. 2007, sp. zn. 2 Cdo 73/2006).

Z vyjadrenia samotnej žalobkyne vyplýva, že poškodenie zdravia u žalobkyne bolo výsledkom jej na
smrteľný úraz syna. Žalobkyňou tvrdená príčina poškodenia zdravia tak spočíva v udalosti, ktorá je už

sama následkom protiprávneho konania žalovaného v 1.rade, za ktorý následok (smrť syna žalobkyne)
žalovaný samozrejme zodpovedá podľa § 420 ods. 1. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Je teda
zrejmé, že príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia a protiprávnym konaním nie je daná, nakoľko
poškodenie zdravia spočíva v udalosti, ktorá je už sama následkom protiprávneho konania škodcu.
O taký prípad ide aj vtedy, ak poškodenie zdravia bolo výsledkom reakcie na smrteľný úraz syna

žalobkyne. (R 61/2008).

Poukazujúc na vyššie uvedené, súd druhým výrokom tohto rozsudku, žalobu v časti o zaplatenie
náhrady škody vo výške 5639,63 € s prísl. zamietol. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť,
že okolnosti preukazované žalobkyňou vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, konajúci

súd bude (v prípade právoplatnosti tejto časti rozsudku) posudzovať pri rozhodovaní o druhej časti
uplatneného nároku, teda nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

Súd rozhodol o základe druhej časti uplatneného nároku, teda nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
tak, že vyslovil, že žalobkyňa má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods.

2 , OZ a to voči žalovaným v 1. až 3. rade, ktorí jej zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Podľa druhej
vety prvého výroku o výške nemajetkovej ujmy v peniazoch bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.
Súd rozhodol o základe tejto časti uplatneného nároku medzitýmnym rozsudkom, nakoľko to považoval
za účelné, pretože v tomto štádiu konania je dôležité vyriešiť otázku pasívnej legitimácie žalovaných v
1. až 3. rade.

Súkromný život je široký pojem, ktorý nemožno definovať vyčerpávajúcim spôsobom. Také údaje
ako pohlavie, meno alebo sexuálna orientácia sú významnými prvkami osobnej sféry chránené
čl. 8 Dohovoru . Na duševné zdravie

sa musí tiež prihliadať ako na dôležitú súčasť súkromného života spojenú s morálnou
integritou. Čl. 8 chráni právo na
identitu a osobný rozvoj a právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy s inými ľudskými bytosťami
a s okolitým svetom. Zachovanie duševnej stability je v tomto kontexte neopomenuteľnou

predbežnou podmienkou na účinné využívanie práva na rešpektovanie súkromného života (Ro ESĽP,
čl. 8 Dohovoru - Bensaid v. Spojené
kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska zo 6. 2. 2001, sťažnosť č. 44599/1998).

Za zásah do súkromia časť súdnej praxe považuje aj privodenie smrti niektorej z blízkych osôb
(§ 116 OZ ). Spôsobenie úmrtiačlena rodiny je neoprávneným zásahom do súkromia členov rodiny. Primeraným zadosťučinením je v
tomto prípade aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 11 OZ , fyzická osoba má právo
naochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,akoajsúkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

V zmysle ust. § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

V zmysle ust. § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä

preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom podľa tretieho pdseku cit.
ustanovenia, výšku tejto náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Ustanovenie § 11 a nasl. OZ , teda poskytujú právny
základ nároku na náhradu imateriálnej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby.

„Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich
súkromného a rodinného života, porušením práva na život jednej z nich môže dôjsť k neoprávnenému
zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahŕňa aj právo fyzickej
osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti tak, aby fyzická
osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne porušenie týchto vzťahov zo strany iného

predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život..“ (z rozsudku KS v Ostrave z
23. 1. 1998, sp. zn. 23 C 52/1996).

V prípade, že interpersonálne väzby tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca dosahujú
určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov dôjsť

k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu
osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé do
práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom
do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v
porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Právnym

prostriedkom ochrany proti takémuto zásahu je návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha podľa
ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. V takomto prípade je daná aktívna legitimácia tomu subjektu,
ktorému svedčí existencia kvalifikovaného vzťahu s nebohým, lebo právo na súkromie je
jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby tak, ako to má na mysli aj ust.

§ 11 OZ (Uz KS Košice z 13. 10.
2005, sp. zn. 1 Co 201/2005).

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13

ods. 2 OZ, je jedným z
čiastkových a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva a na ochranu osobnosti
fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo na vyváženie a zmiernenie
nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nepostačuje.

V tejto časti uplatneného nároku pasívna legitimácia žalovaného v 1/ rade (vodiča vozidla, ktorým bola
spôsobenáškoda)plyniezust.§420ods.1OZ,podľaktoréhokaždýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosť vodiča za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, ktorév čase spôsobenia škody riadil (ak vodič nie je súčasne i prevádzateľom), má charakter zodpovednosti
za zavinené spôsobenie škody, preto podmienkou zodpovednosti vodiča za škody je okrem zavinenia i
protiprávne konanie vodiča (a príčinnej súvislosti medzi týmto konaním a vzniknutou škodou), konkrétne

porušenie pravidiel cestnej premávky - táto skutočnosť u žalovaného v 1/ rade bola potvrdená výsledkom
trestného konania 12T 131/09.

Pasívna legitimácia žalovaného v 2/ rade (prevádzateľa vozidla, ktorým bola spôsobená škoda,
osvedčenie na čl. 171 prip. spisu 12T 131/2009), plynie z ust. § 427 ods. 2 OZ, podľa ktorého rovnako

ako osoby uvedené v prvom odseku cit. ustanovenia (dopravcovia) zodpovedá aj iný prevádzateľ
motorového vozidla, za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Ak keď zákon prevádzateľa priamo nedefinuje, za prevádzateľa možno považovať osobu (fyzickú alebo
právnickú), ktorá má právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom -
teda dlhodobejšie užívať dopravný prostriedok na účel, na ktorý je dopravný prostriedok určený, pričom

užívajúca osoba je oprávnená dopravný prostriedok na ten účel používať. Prevádzateľom je najmä
vlastník vozidla.

Podľa ust. § 430 ods. 1 OZ, namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok
bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie

dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

Žalovaný v 2/ rade počas konania neuviedol žiadnu z okolností uvdených v prvej vete vyššie citovaného
ustanovenia, ktorá by mala za následok obmedzenie jeho zodpovednosti za uplatnený nárok.

Solidárna zodpovednosť žalovaných v 1/ a 2/ rade plynie z ust. § 438 ods. 1 OZ, podľa ktorého, ak škodu
spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Pri riešení pasívnej legitimácie z takto uplatneného nároku je potrebné uviesť, že pokiaľ pri určení
zodpovednej osoby za nemajetkovú ujmu, ktorú utrpela na svojej osobnosti fyzická osoba, analogicky

použijeme ustanovenie § 420 ods. 1 OZ, konajúci súd sa stotožňuje z názorom uvedeným v rozsudku
Najvyššieho súdu Českej republiky z 29. 4. 2004, sp. zn. 30 Cdo 814/2003, podľa ktorého niet dôvodu,
ktorý by vylučoval analogické použitie § 427 a nasl. OZ pri určení zodpovednej osoby za zásah proti
osobnosti fyzickej osoby vyvolaný zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Podobne ako
v prípade úvahy, že za škodu spôsobenú touto prevádzkou zodpovedá prevádzateľ vozidla, je namieste

vychádzať z toho, že za nemajetkovú ujmu, spôsobenú osobnosti fyzické osoby touto prevádzkou,
analogicky zodpovedá tiež tento prevádzateľ.

Nie je preto podstatné, či prevádzateľ vozidla bol alebo nebol pôvodcom zásahu, ktorým bol zásah proti
osobnostnej sfére fyzickej osoby spôsobený. Analogické použitie ustanovení § 427 a násl. OZ, sa však

vo vyšie uvedenom zmysle uplatní len pri určení osoby zodpovednej za zásah proti osobnosti fyzickej
osoby vyvolaný prevádzkou dopravných prostriedkov.

Zodpovednosť vodiča motorového vozidla za zásah do osobnosti fyzickej osoby nemožno považovať za
výlučnú. Je potrebné vychádzať z toho, že za nemajetkovú ujmu spôsobenú fyzickej osobe prevádzkou

motorového vozidla nutne zodpovedá aj prevádzateľ. Nemá podstatný význam, či prevádzateľ vozidla
bol či nebol vlastným priamym fyzickým pôvodcom zásahu (pôvodcom mechanizmu, ktorým bol zásah
proti osobnostnej sfére spôsobený fyzickej osobe) (Ro NS ČR z 29. 4. 2004, sp. zn. 30 Cdo 814/2003).

Stotožňujúc sa s vyššie uvedeným, konajúci súd vyslovuje záver, pasívna legitimácia žalovaných v

1/ a 2/ rade je aj v časti uplatneného nároku na ochranu osobnosti, daná, pričom v prejednávanom
prípade zodpovednosti prevádzateľa a ďalšej osoby ide o solidárnu zodpovednosť podľa § 438
ods. 1 OZ .

Je nepochybné, že pre úspešnosť vymožiteľnosti práva žalobkyne je kľúčovou otázkou posúdenie
pasívnej legitimácie žalovanej v 3.rade. Súdna prax pri posudzovaní tejto otázky nie je jednotná -
zatiaľ čo napríklad podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/12/2009-370 zo dňa 3.3.2010
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods.2, ods. 3 OZ, spadá do rozsahu povinnéhozmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona
č. 381/2001 Z.z., tak podľa rozhodnutia dovolacieho súdu - Najvyššieho súdu SR 4Cdo 168/2009 zo
dňa 20.4.2011, pod pojem škody pre účely zákona č. 381/2011 Z.z. nie je možné podradiť i nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy spočívajúci v strate blízkej osoby .

Z prvého výroku tohto rozsudku je zrejmé, že konajúci súd sa nestotožnil s názorom Najvyššieho súdu
SR uvedeným v odôvodnení uznesenia 4Cdo 168/2009 - naopak stotožnil sa s právnym názorom
člena senátu JUDr. Rudolfa Čirča uvedeného v odlišnom stanovisku pripojenom k rozhodnutia v zmysle

ustanovenia § 243 b ods. 6 OSP.

Konajúci súd považuje za škodu definovanú pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. aj náhradu nemajetkovej
ujmy z titulu zásahu do osobnostných práv žalobkyne spočívajúceho v usmrtení blízkej osoby pri
prevádzke dopravných prostriedkov. Nakoľko súd posúdil otázku pasívnej legitimácie žalovanej v 3. rade
rozdielne ako Najvyšší súd SR v rozhodnutí 4Cdo 168/2009, je nevyhnutné uviesť, že v spomínanom

rozhodnutí (12. strana, druhý odsek) Najvyšší súd SR konštatuje, že: „Zákon o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu v ustanovení § 2, v ktorom vymedzuje pojmy pre účely tohto zákona,
pojem škoda osobitne nedefinuje a definíciu nepodáva ani Občiansky zákonník (čo treba rozumieť pod
pojmom škoda nevysvetľuje ani teraz platná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo
16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel).“

Poukazujúc na vyššie uvedené konajúci súd upozorňuje na výrazný legislatívny posun v definícii škody
- zatiaľčo Druhá smernica Rady z 30. decembra 1983, o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel č.
84/5/EHS používala slovné spojenie definujúce škodu ako „škoda na majetku a ujma na zdraví“ (čl.

1, ods. 1 cit. Smernice), tak Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra
2009, o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole
plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (ktorou podľa čl. 29 bola Druhá smernica Rady z
30. decembra 1983, č. 84/5/EHS nahradená kodifikovaným znením) v kap. 4, čl. 10, ods. 3 druhý
pododsek cit. smernice, používa slovné spojenie: „náhrada škody za vážnu osobnú ujmu ktorémukoľvek

poškodenému“.

Odsek 36 úvodných ustanovení pomerne jednoznačne stanovuje, že osoba, ktorá utrpela ujmu alebo
škodu, má priame právo na žalobu proti poisťovni.

Podľa čl. 1 ods. 2 smernice 72/166/EHS, „poškodený“ znamená akúkoľvek osobu oprávnenú na
náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu spôsobenú motorovými vozidlami; táto definícia „poškodeného“
zostáva kodifikovaným znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16.
septembra 2009, nedotknutá.

Vo vzťahu k žalovanej v 3/ rade, je potrebné konštatovať že zákon č. 381/2001 Z.z., v ustanovení
§ 4 upravuje rozsah poistenia zodpovednosti, pričom podľa druhého odseku citovaného ustanovenia,
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
a preukázané nároky na náhradu:
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní právnych nárokov
podľa písmen a), b), d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6, písm. a), alebo
písmeno b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo neoprávnene krátil
poskytnuté poistné plnenie

d) ušlého zisku

Z citovanej úpravy rozsahu poistenia zodpovednosti podľa zákona 381/2001 Z.z., súd považuje
žalobkyňou uplatnený nárok za nárok, ktorý možno subsumovať pod nárok uvedený pod písm. a) cit.
ustanovenia a teda spadajúci pod zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Nakoľko konajúci súd sa stotožňuje s odlišným stanoviskom sudcu JUDr. Rudolfa Čirča pripojeným k
uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2011 sp. zn. 4 Cdo 168/2009 v zmysle
ustanovenia § 243 b ods. 6 OSP, preto z neho cituje:„Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škôd,
ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu

je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej
praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu ale
aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto
zodpovednosť predmetom poistného krytia.“

„Rozširujúci výklad pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 je aj ústavne konformný, pretože
zmierňuje, resp. odstraňuje disproporciu medzi zákonným úrazovým poistením, t. j. poistením pri
pracovných úrazoch, a povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou
dopravných prostriedkov. Pokiaľ totiž dôjde pri dopravnej nehode k úmrtiu zamestnanca, zakladá §
94 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pozostalým, ktorými sú manžel alebo manželka a
nezaopatrenédieťa,nároknajednorazovéodškodnenievovýške730násobkudennéhovymeriavacieho

základu, najviac však vo výške 46 485,40 EUR (u manţela alebo manţelky). Toto odškodnenie, i keď je
limitované, nie je nič iné ako náhrada nemajetkovej ujmy poskytovaná z úrazového poistenia. Zastávam
názor, že niet rozumného dôvodu, prečo by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých pri usmrtení ich
blízkeho pri dopravnej nehode ako zamestnanca mala byť predmetom poistného krytia (aj keď podľa
iného zákona), zatiaľ čo v prípadoch, ak by nešlo o zamestnanca, by tomu tak nemalo byť.“ (koniec

citátu).

Podľa názoru súdu nie je možné pripustiť argumentáciu žalovanej v 3/ rade, nakoľko podľa nej, v
konečnom dôsledku pre poisťovňu (súd sa ospravedlňuje za v úvodzovkách použitý výraz) by bolo
„výhodnejšie“ ak by osoba poškodená v dôsledku dopravnej nehody zomrela, než pokiaľ by „len“ utrpela

zranenia, v dôsledku ktorých by bolo výrazným spôsobom sťažené jej budúce spoločenské uplatnenie!

V neposlednom rade súd poukazuje na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. apríla
2011 sp. zn. 4 Cdo 168/2009 nespomenutú povahu poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení
za škodu spôsobenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - zmluva má

charakter spotrebiteľskej zmluvy.

Poistná zmluva (čl. 53) bola uzavretá dňa 18.11.2008, teda za účinnosti tejto právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv uvedenej v 5. hlave prvej časti OZ:

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

V zmysle § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je podľa § 52 ods.

4 OZ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Poistná zmluva má povahu adhéznej zmluvy - uzaviera na základe poistných podmienok a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá dostane návrh na uzavretie poistnej zmluvy, nemá možnosť dosiahnuť ich zmeny.
Zmluvná voľnosť je tu obmedzená na prijatie alebo odmietnutie takéhoto návrhu. V nadväznosti na to
má poistná zmluva tiež charakter spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.Praxou je rešpektovaný výklad, podľa ktorého sa za náhodnú považuje každá udalosť, o ktorej účastníci
poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy

sa tak stane, prípadne či sa tak vôbec stane (požiar, povodeň, havária motorového vozidla, úraz
občana). Vymedzenie poistnej udalosti pri jednotlivých druhoch poistenia obsahujú poistné podmienky
poisťovateľa.

Podľa § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné

podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Pokiaľ ustanovenia 5. hlavy prvej časti OZ, majú za cieľ chrániť spotrebiteľa, je potrebné z tohto hľadiska
posudzovať aj účastníka zmluvného vzťahu založeného poistnou zmluvou na strane spotrebiteľa (nielen
účastníka poistnej zmluvy v tomto postavení - poistníka), ale aj každého poisteného. V tejto súvislosti

súd poukazuje na znenie čl. V. Všeobecných poistných podmienok žalovanej v 3/ rade, kde v bode 2
písm. a) je uvedený limit finančného plnenia poisťovne (pre obdobie od. 1.1.2009 do 31.12.2011) 2.500
000 eur za škodu podľa čl. III. ods. 2 písm. a/ (škoda na zdraví a náklady pri usmrtení) a nákladov podľa
čl. III., ods. 3 (náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, úrazové davky a i.) bez ohľadu na
počet zranených alebo usmrtených.

Poukazujúc na ust. § 54 ods. 2 OZ, súd vyslovuje úvahu, že každý priemerný spotrebiteľ, ktorému sú
Všeobecné poistné podmienky žalovanej v 3/ rade vlastne určené, si citované ustanovenie vykladá
tak, že pre prípad zodpovednosti za škodu - či zásah do chránených práv osobnosti - spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, v dôsledku ktorého dôjde k prípadnému úmrtiu poškodenej osoby, je

poistnou (spotrebiteľskou) zmluvou chránený tak, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému všetky uplatnené a preukázané nároky z poistnej udalosti
plynúce.

Každému, kto je držiteľom vodičského oprávnenia - teda vodičom, sa môže stať, že sa stane účastníkom

dopravnej nehody, pri ktorej nedokáže zabrániť úmrtiu druhého účastníka cestnej premávky. Takýto
vodič je spotrebiteľom, ktorý si ustanovenia poistnej zmluvy nepochybne vykladá tak, že jeho prípadná
zodpovednosť za akúkoľvek škodu je krytá poistením (čl. V. „Limit poistného plnenia“ Všeobecných
poistných podmienok žalovanej v 3. rade) - v opačnom prípade na takéhoto vodiča môže takáto
zodpovednosť za nemajetkovú ujmu fyzickej osoby (pozostalému), mať priamo existenčné likvidačné

následky a povinné zmluvné poistenie by strácalo podstatnú časť svojho zmyslu, účelu, či významu,
nakoľko aj uspokojenie preukázaných nárokov oprávnených osôb by bolo v mnohých prípadoch
nevymožiteľné.

Vyriešenie otázky pasívnej legitimácie vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ, súd v tomto štádiu konania považoval za účelné a preto v súlade s
ustanovením § 152 ods. 2 OSP, tzv. medzitýmnym rozsudkom rozhodol len o základe tohto nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.