Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 6, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203521
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8415203521.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, právne
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Bratislava, Martinčekova
13, proti povinnému Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Y. č. XXX, o vymoženie sumy 679,36 EUR s

prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 5Er/254/2015 - 46 zo
dňa 08. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala
Brožinu, Exekútorský úrad Svidník, EX XXXX/XXXX-X o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 25.04.2014 sp. zn. PC-C/0513/0461,
vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ,a.s.sosídlomvBratislave,pričomnárokoprávnenéhovyplývazoZmluvyoúvere,uzavretej
medzi Poštovou bankou, a.s., pôvodným veriteľom a povinným dňa 02.06.2009. Rozhodnutie oprel o §
52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 44 ods. 2, § 243h ods. 1
zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 13CoE/1/2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012. Po
preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
exekučný súd dospel k záveru, že uzavretá zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a medzi
zmluvnými stranami vznikol spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa vzťahuje právna úprava o spotrebiteľských
úveroch. Rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktorú
všeobecne odkazuje zmluva o úvere, bola exekučným súdom vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná

podmienkaavsúlade§53ods.5OZpretoneplatná.Sjejobsahomadôsledkamijejuzavretiasapovinný
osobitne neoboznámil, nepodpísal ich, nemal možnosť uzavrieť úverovú zmluvu bez rozhodcovskej
doložky, keďže bola neoddeliteľne spojená s ostatnými všeobecnými obchodnými podmienkami.
Neplatnosť rozhodcovskej doložky spôsobuje absenciu právomoci konajúceho rozhodcovského súdu.
Vzhľadom na skutkové okolnosti preukázané vykonaným dokazovaním exekučný súd dospel k
záveru, že v danom prípade je exekučný titul v rozpore so zákonom, keďže nedostatok právomoci

rozhodcovského súdu má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného
titulu. Vzhľadom na tieto skutočnosti zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil §365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP). Oprávnený uviedol, že exekučný súd svojou preskúmavacou činnosťou vo vzťahu k
rozhodcovskej doložke prekročil oprávnenia dané mu príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku,

čím mu odňal možnosť konať pred súdom a zároveň mu odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej
pohľadávky voči povinnému v exekučnom konaní, čo je bezpochyby súčasťou jeho ústavného práva
na súdnu ochranu. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicatae a exekučný súd je
ním viazaný rovnako ako rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby

materiálne vykonateľným rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Zároveň
týmto postupom exekučný súd vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných
veciach súdy rozhodujú odlišne bez primeraného právneho základu. Exekučný súd tak vylúčil možnosť
oprávneného riešiť spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje do jeho zákonných práv.
Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytujú
obom stranám dostatok priestoru na uplatnenie a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať

o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom postavení povinného v rámci
rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Oprávnený tiež poukázal na
príslušné ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých si pri uzatváraní predmetnej
zmluvy ponukou návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy právny predchodca oprávneného plnil len
svoju zákonnú povinnosť. Postup banky, ktorý je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto

nemôže byť považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku a nemôže byť postihovaný neplatnosťou.
Rovnako nie je možné pochybovať o zákonnej, písomnej forme uzavretej rozhodcovskej doložky.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného

poriadku, v znení účinnom k 31.03.2017 v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Odvolací súd vec
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného,

poskytovateľa bankovej služby a povinného ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na
týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

5. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i.
povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného
rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu v spotrebiteľských veciach exekučný súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý
rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j.

pri zistení neplatnosti rozhodcovskej doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so
zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto, spolu s princípom
dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, dáva podklad pre
taký postup exekučného súdu, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je
povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri
postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných obchodných podmienok (časť 10.2.2.),
na ktorú odkazuje zmluva o úvere (časť 3, bod 7) zo dňa 02.06.2009 nebola platne uzavretá, a teda

nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je
základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konať.8. Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy o úvere
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b
Zákona o bankách, podľa ktorého sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh

na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona. Toto ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 492/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.12.2009,
ktorý doplnil povinnosť banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania
rozhodcovskej doložky. Je tak vidieť záujem zákonodarcu o spresnenie a špecifikáciu tejto povinnosti

bánk vo vzťahu k ponuke návrhu na uzavretie rozhodcovských zmlúv klientom, predovšetkým vo
vzťahu k informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrane. Stanovenie povinnosti banke ponúknuť klientom
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do
svojich zmlúv resp. obchodných podmienok také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v prípade,
kedy forma tejto rozhodcovskej doložky vylučuje možnosť jej individuálneho vyjednania. K tomu je

potrebné uviesť, že banka neuzatvorila s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nepredložila
povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením, ako to predpokladá
znenie zákona), ale rozhodcovská doložka je koncipovaná len ako neoddeliteľná súčasť všeobecných
obchodných podmienok, bez možnosti túto doložku neuzavrieť, resp. odvolať ju, čo spochybňuje
jej individuálne predloženie zamestnancom banky spolu s primeraným poučením a výslovné prijatie

tejto zmluvnej podmienky povinným. Uvedené zákonné ustanovenie, ktorým oprávnený ospravedlňuje
postup právneho predchodcu pri uzatváraní zmlúv však nepochybne vyžaduje individuálne vyjednanie
rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže má umožniť klientovi, spotrebiteľovi návrh
neprijať. Skutočnosť, že obsah zmluvy a samotné zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené
a spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním sú dôkazom toho, že povinný ako spotrebiteľ

nemal možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Oprávnenému sa v priebehu konania
nepodarilo preukázať opak a dokázať, že zo strany povinného došlo k individuálnemu vyjednaniu
výhradnej rozhodcovskej doložky resp. k jej výslovnému prijatiu po primeranom poučení. Súd poukazuje
na to, že aj banková inštitúcia v pozícii veriteľa je pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom povinná
rešpektovať príslušné zákonné normy chrániace práva spotrebiteľa.

9. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
keďže tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť obsah zmluvnej podmienky

formulárovej typizovanej zmluvy. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané,
je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v
takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej
rozhodcovskej doložky, má význam predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, t.j. či si spotrebiteľ
z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, ktorá má pre neho nejaký osobitný,
prospešný význam. Niet pochýb o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať
rozhodcovskú zmluvu, by rozhodcovské konanie aj reálne využil, pretože inak by jeho individuálne

vyjednanie nedávalo zmysel. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka
predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu
ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných
podmienok.

11. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky buď prijme, alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva
faktická nerovnosť zmluvných strán. Vopred formulovaná rozhodcovská doložka v podobe všeobecnej
zmluvnej podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše

na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa definíciu nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje
tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt., v ktorom sa o.i. konštatuje,
že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre
spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciunekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie
prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné
považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak

bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Zároveň je tiež
možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, čím je daná jej
neplatnosť podľa § 39 OZ (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) a je tiež v rozpore s generálnou klauzulou
podľa § 53 ods. 1 OZ, s odkazom na § 53 ods. 5 OZ.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že pre vykonanie exekúcie chýba
základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovská doložka nedohodnutá
individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných
obchodných podmienok je za týchto podmienok neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený
oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo
veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za

rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný
súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom
na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 25.04.2014 sp.
zn. PC-C/0513/0461 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči
povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde, nie sú dotknuté.

13. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nebol v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na

dostatočné posúdenie skutkového stavu. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu
prvej inštancie, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno považovať za zhojenie namietaného porušenia práva
oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa

24.10.2013).

14. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné,
aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis
c/a Grécko z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok

Higginsová c/a Francúzsko zo dňa 19.2.1998, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky odvolací
súd sa nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

15. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie

postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

16. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa
exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).