Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200143
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna PhD. v právnej veci žalobcu BHJ,
a.s., so sídlom v Prešove, Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 450 936, zastúpeného predsedom
predstavenstva Mgr. Igorom Brezom, DrSc., právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so
sídlom vo Svidníku, Advokátska kancelária, Sovietskych hrdinov 33, 089 01 Svidník, proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 28. januára 2016 číslo: XXXXX/XXXX na základe podanej
žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR zo dňa 28. januára 2016 číslo: XXXXX/
XXXX a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný dňa 28.01.2016 pod č. XXXXX/XXXX rozhodol o odvolaní
žalobcu tak, že prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. XXXXXXX/XXXX zo dňa
26.10.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca
dane určil rozdiel v sume 2 887,26 Eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 na dani z pridanej hodnoty v sume 318,10 Eur a vyrubil daň

v sume 2 569,14 Eur.

2.Výrokrozhodnutiaodôvodnilžalovanýpoukazomnadôvodyodvolaniažalobcu,vktorýchargumentuje
tým, že rozhodnutie bolo vydané vo vyrubovacom konaní nasledujúcom po zrušení Dodatočného
platobného výmeru Daňového úradu Prešov zo dňa 14.09.2009 rozhodnutím Daňového riaditeľstva
SR zo dňa 04.01.2010. Uviedol, že podľa § 30a zákona č. 511/1992 Zb. bolo povinnosťou správcu
dane vydať rozhodnutie najneskôr v lehote 60 dní odo dňa začatia konania v danom prípade v lehote

odo dňa 16.01.2010. Žalobca namietal, že správca dane v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie
nevydal, čím jeho postup v daňovom konaní trpí neodstrániteľnou vadou zákonnosti a tým je nezákonné
každé jeho rozhodnutie vydané v danom konaní. Ďalej poukázal odvolateľ na to, že správca dane
až dňa 25.07.2014, t. j. viac ako štyroch rokoch potom, čo mu nadriadený orgán vrátil vec na ďalšiekonanie a rozhodnutie vyhotovil oznámenie zo dňa 25.07.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že
pokračuje v konaní vo veci vyrubenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. a 4.
štvrťrok 2007 a to na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/159/2011-93

zo dňa 25.03.2014. Odvolateľ namietal, že toto tvrdenie správcu dane sa nezakladá na pravde, pretože
vo vyrubovacom konaní sa nepokračovalo na základe citovaného rozsudku krajského súdu, ale na
základe rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 04.01.2010. Ďalej uviedol, že rozhodnutie
daňového riaditeľstva nadobudlo právoplatnosť 15.01.2010 a preto nasledujúci deň t. j. 16.01.2010 bolo
povinnosťou správcu dane pokračovať vo vyrubovacom konaní a v zákonom stanovených lehotách

vydať rozhodnutie.

3. V ďalších dôvodoch odvolateľ poukázal na to, že daňový subjekt upozornil svojim vyjadrením
zo dňa 20.11.2014 na začiatok plynutia a dĺžku trvania zákonom určených lehôt, ktoré nemôže
správca dane zmeniť, skracovať ani predlžovať..., pričom zdôraznil, že odvolací orgán vo svojom
rozhodnutí zo dňa 29.06.2015, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie správcu dane z 23.02.2015

uložil prvostupňovému orgánu povinnosť zaoberať sa v ďalšom konaní námietkami daňového subjektu
uvedenými v jeho podaniach zo dňa 28.08.2014 a 20.11.2014 vrátane právneho názoru Najvyššieho
súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn. 3Sžf/45/2013 zo dňa 03.06.2014, ktorý sa týkal tej istej právnej
veci za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007, tieto vyhodnotiť z hľadiska posudzovanej veci a náležite sa
s nimi v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať. Namietal takisto, že správca dane sa k tejto jeho právnej

argumentácii nijakým spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyjadril a jeho námietku
týkajúcu sa uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia ani nespomenul, čím z jeho strany došlo k porušeniu
ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Podľa neho tým rozhodnutie trpí vadou zákonnosti a preto
je tu dôvod na jeho zrušenie.

4. Ďalej sa odvolávajúci zaoberal problematikou lehôt na vydanie rozhodnutia, pričom poukázal na
rozhodnutia Ústavného súdu SR. V odvolaní zároveň zdôraznil, že do dňa podania odvolania nemá
žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca žiadnu vedomosť o tom, akým spôsobom si Finančné
riaditeľstvo SR splnilo súdom uloženú povinnosť vyplývajúcu mu z rozsudku NS SR 3Sžf/45/2013
zo dňa 03.06.2014, pričom zásadnou právnou skutočnosťou z tohto vyplýva, že v právnom vzťahu

žalobca, teda BHJ, a.s. a spoločnosť SONDEX, s.r.o. išlo o dodanie tovaru bez prepravy a odoslania,
bez reálnej fyzickej manipulácie s tovarom, o tzv. traditio longa manu, teda vôľové odovzdanie tovaru.
Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-254/04EMAG. Ďalej namietal, že v tomto konkrétnom
prípade správca dane nemôže argumentovať fyzickým prevzatím tovaru, ale je povinný rešpektovať vôľu
zmluvných strán, ktoré zhodne prehlásili, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na kupujúceho

SONDEX s.r.o. na území Ukrajiny a že teda postupovali správne, keď predmetné obchody nepodriadili
pod režim DPH bez ohľadu na znenie kontraktu, či sprievodnú dokumentáciu. Poukázal pritom na
rozsudok Súdneho dvora EÚ C-320/88. Ďalej odvolávajúci namietal, že správca dane sa vo svojom
stanovisku k vyjadreniu zo dňa 20.11.2014 absolútne žiadnym spôsobom nevyjadril k uplynutiu lehôt
na vydanie rozhodnutia a na druhej strane sa vyjadroval k niečomu, čo vo vyjadrení sa nenachádzalo

a to k zániku práva na vyrubenie dane. V závere odvolania poukázal odvolávajúci na súdne konanie
vo veci 1S/159/2011, ako aj na rozsudok NS SR 8Sžf/15/2012, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
výkon opakovanej daňovej kontroly po zrušení dodatočného platobného výmeru odvolacím orgánom je
nezákonný.

5. Žalovaný sa k uvedeným odvolacím námietkam žalobcu v rozhodnutí vyjadril, týmito sa zaoberal
a s poukazom na § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu
a zistil, že kontrolovaný daňový subjekt uzavrel dňa 30.05.2007 Zmluvu č. S-XX-XXX s ukrajinským
dodávateľom Obchodná-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť I., B., v zmysle ktorej predávajúci
predáva kupujúcemu t. j. žalobcovi čierne uhlie, ktoré sa podľa bodu 7 zmluvy transportuje po železnici.

Podľa bodu 3.1. zmluvy sa dodávka uhlia realizuje na podmienke DAF hranica Ukrajina - Užhorod,
stanica Maťovce, čo podľa medzinárodného predpisu INCOTERMS 2000 znamená, že predávajúci
je povinný dodať tovar na miesto určenia a nesie všetky riziká a náklady až do príchodu na toto
miesto. Prepravné na dohodnutú štátnu hranicu hradí predávajúci a riziko prechádza na kupujúceho
odovzdaním tovaru na hranici. V predloženom vývoznom JCD k Faktúre č. XXXXXXXX/Z je uvedený

ako vývozca ukrajinská spoločnosť Obchodná-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť I. a prijímateľ
BHJ, a.s. Ďalej poukázal žalovaný na to, že správca dane zistil, že tovar prepravovaný po železnici sa
vydáva prijímateľovi zásielky v stanici určenia uvedenej v kolonke 8. nákladných listov, ktorá v nákladom
liste potvrdzuje vydanie tovaru prijímateľovi. Vychádzajúc z nákladných listov, ktoré na základe Zmluvyč. S-XX-XXX poskytne ukrajinský dodávateľ kupujúcemu - spoločnosti BHJ, a.s. v Maťovciach v stanici
určenia, preberá tovar priamo spoločnosť SONDEX s.r.o. Prešov, ktorá má na kúpu čierneho uhlia
uzatvorenú so spoločnosťou BHJ, a.s. Kúpnu zmluvu č. XX/XX/XXXX zo dňa 25.05.2007. Podľa tejto

zmluvy sa zmluvné strany dohodli na podmienke DAF ukrajinsko-slovenská hranica Užhorod/Maťovce
a tiež, že tovar na štátnej hranici preclieva kupujúci.

6. Ďalej žalovaný uviedol, že sa uskutočnilo ústne pojednávanie, pri ktorom vypovedal ako svedok
bývalý konateľ spoločnosti SONDEX s.r.o. Pri výsluchu bol prítomný aj zástupca spoločnosti žalobcu

na základe predložených nákladových listov a výpovedi svedkov v zápisnici správca dane dospel k
záveru, že táto spoločnosť prevzala tovar na území SR v Maťovciach, čo znamená, že miestom dodania
tovaru v rámci zmluvného vzťahu medzi BHJ, a.s. a SONDEX s.r.o. mohlo byť najskôr miesto určenia
vyplývajúce z nákladného listu, t. j. v Maťovciach a keďže sa tovar železnicou prepravil od ukrajinského
dodávateľa priamo pre prijímateľa do miesta určenia Maťovce, potom miestom dodania tovaru pre BHJ,
a.s. je tuzemsko - Maťovce a platiteľ mal tieto dodania tovaru zdaniť. Správca dane vyhodnotil všetky

získané dôkazy a dospel k záveru, že miestom dodania tovaru na základe zmluvného vzťahu medzi
kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou SONDEX s.r.o. je tuzemsko a preto je predmetom
dane z pridanej hodnoty.

7. O výsledku zistenia daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/

Bls zo dňa 06.08.2009, ku ktorému sa vyjadril žalobca listom zo dňa 20.08.2009. K protokolu vyhotovil
správca dane Dodatok k protokolu zo dňa 25.08.2009. Protokol v znení jeho dodatku bol prerokovaný
s daňovým subjektom dňa 09.09.2009 na ústnom pojednávaní. Na základe toho vydal správca dane
Dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Betn zo dňa 14.09.2009, ktorým podľa § 44 ods. 6
písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 v sume 2 887,24 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že daňový subjekt nezdanil zdaniteľný obchod na základe Faktúry zo dňa 10.10.2007 pre odberateľa
SONDEX s.r.o. Prešov, deň dodania 10.10.2007, predmet zdaniteľného obchodu - čierne energetické
uhlie na sumu 22 770 USD v prepočte na Slovenskú menu 544 772,25 Sk. Proti dodatočnému
platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím

zo dňa 04.01.2010 zrušilo platobný výmer a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na základe
podnetu zo dňa 09.02.2010 začal správca dane dňa 08.04.2010 vykonávať opakovanú daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty za II. až IV. štvrťrok 2007 u daňového subjektu BHJ, a.s. Prešov. O výsledku
zistenia z opakovanej daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol zo dňa 21.03.2011, ktorý bol
prerokovaný na ústnom pojednávaní s daňovým subjektom 06.04.2011. Na základe toho vydal správca

dane Dodatočný platobný výmer zo dňa 13.04.2011, ktorým vyrubil platiteľovi dane rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok v sume 2 887,24 Eur. Proti tomuto dodatočnému
platobnému výmeru podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom daňové riaditeľstvo SR rozhodlo
04.10.2011 tak, že Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov zo dňa 13.04.2011 potvrdilo.
Krajský súd v Prešove rozsudkom 1S/159/2011-32 zo dňa 24.04.2012 žalobu podanú voči rozhodnutiu

Daňového riaditeľstva SR zamietol. Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec vrátil na
ďalšie konanie na základe právneho názoru Krajský súd v Prešove rozsudkom 1S/159/2011-93 dňa
25.03.2014 zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. X./XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-
r zo dňa 04.10.2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zo
záverov súdu vyplýva, že rozhodnutia daňových orgánov v rozsahu žaloby sú nepreskúmateľné, pretože

daňovéorgánysanevyrovnalisotázkouzákonnostiopakovanejdaňovejkontroly.Podoručenírozsudku,
ktorý nadobudol právoplatnosť 21.05.2014 Daňový úrad Prešov zaslal daňovému subjektu BHJ, a.s.
Oznámenie zo dňa 18.07.2014 o pokračovaní konania vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia 2. až 4. štvrťrok. Od 21.07.2014 sa stal splnomocneným zástupcom
spoločnosti BHJ, a.s. S.. S. C.. Správca dane preto oznámením zo dňa 25.07.2014 oboznámil tohto o

pokračovaní konania vo veci vyrubenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 2.
a 4. štvrťrok 2007, ktoré doručil zástupcovi 04.08.2014. Ako vyplýva ďalej z odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného správca dane požiadal 18.07.2014 o predloženie lehoty na vydanie rozhodnutia, ktorej
Finančné riaditeľstvo SR vyhovelo listom zo dňa 30.07.2014 a predĺžilo lehotu na vydanie rozhodnutia v
rámci vyrubovacieho konania začatého dňom 27.06.2014 o 180 dní. O tejto skutočnosti bol oboznámený

daňový subjekt listom zo dňa 18.08.2014 doručený 21.08.2014.

8. Správca dane daňovému subjektu zaslal výzvu zo dňa 06.11.2014 na predloženie dôkazov, ktoré
preukazujú, že dodanie tovaru na základe faktúry zo dňa 10.10.2007 pre odberateľa SONDEX, s.r.o.Prešov predmet zdaniteľného obchodu - čierne energetické uhlie na sumu 22 770,- USD nemožno
považovať za dodanie tovaru, ktoré je predmetom dane v zmysle § 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty. K
výzve sa daňový subjekt vyjadril listom zo dňa 20.11.2014, v ktorej uviedol, že rozsudok Krajského súdu

v Prešove č.k. 1S/159/2011 z 25.03.2014 potvrdzuje nezákonnosť vykonávania opakovanej daňovej
kontroly a preto sa vec stále nachádza v štádiu vyrubovacieho konania po „riadnej“ daňovej kontrole.
Ďalej argumentoval citáciou ustanovení § 1a písm. d), § 2 ods. 1, § 30a ods. 1 až 4, § 44 ods. 1 zákona
č. 511/1992 Zb. a ustanoveniami § 65 ods. 1 až 3 až 6, § 165 ods. 2 a § 165b ods. 1 Daňového poriadku.
Uviedol, že žiadne úkony, ktoré správca dane vykonáva na základe Oznámenia zo dňa 25.07.2014

nemôžu viesť k vydaniu zákonného rozhodnutia a preto sa na úkonoch nebude zúčastňovať. Čo sa týka
dodania tovaru pre spoločnosť SONDEX s.r.o. poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 28.08.2014. Uviedol,
že aj podľa názoru NS SR spoločnosť BHJ, a.s. postupovala správne, keď pri tejto nepohyblivej dodávke
tovaru, ktorá sa uskutočnila na Ukrajine prevod vlastníctva k tovaru na kupujúceho spoločnosť SONDEX
s.r.o. nepodradila režimu DPH a to už aj preto, že podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z pridanej
hodnoty predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou

osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Keďže k dodaniu tovaru nedošlo v tuzemsku nie je
možné z predmetných obchodov vyrubiť daň.

9. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného následne správca dane vydal rozhodnutie č.
XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Bls zo dňa 23.02.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku

určil daňovému subjektu rozdiel v sume 2 887,24 Eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet uvedený
v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 na dani z pridanej hodnoty v sume
318,10 Eur a vyrubil daň 2 569,14 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie
zo dňa 17.03.2015 a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 23.02.2015 zrušilo predmetné
rozhodnutie a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane pri odôvodnení

tohto rozhodnutia postupoval v rozpore s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pretože sa
nezaoberal v konaní námietkami daňového subjektu uvedenými v jeho podaniach zo dňa 28.08.2014
a 20.11.2014, ani zákonnými podmienkami opakovanej daňovej kontroly v zmysle právneho názoru
vysloveného súdom, tieto nevyhodnotil z hľadiska posudzovanej veci a náležite sa s nimi v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal.

10.Následnesprávcadanelistomoznámildaňovémusubjektuzodňa03.08.2015,žepokračujevkonaní
vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007. Z Úradného
záznamu zo dňa 06.10.2015 vyplýva, že dňa 06.10.2015 sa zamestnankyne správcu dane telefonicky
dohodli so splnomocneným zástupcom daňového subjektu S.. S. C., že sa dňa 10.10.2015 dostaví na

daňový úrad. Dňa 20.10.2015 sa daňový subjekt ani splnomocnený zástupca daňového subjektu na
ústne pojednávanie nedostavili o čom bol spísaný úradný záznam zo dňa 20.10.2015 pod č. XXXXXXX/
XXXX. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/XXXX z 26.10.2015, ktorým daňovému
subjektu BHJ, a.s. podľa § 65 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil rozdiel v sume 2 887,24 Eur, t.
j. nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 na

dani z pridanej hodnoty v sume 318,10 Eur a vyrubil daň v sume 2 569,14 Eur. Rozhodnutie odôvodnil
porušením ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 1, §
19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Tým, že daňový subjekt nezdanil zdaniteľný
obchod na základe faktúry č. XXXXXXXX/Z zo dňa 10.10.2007 pre odberateľa SONDEX, s.r.o. Prešov
za čierne energetické uhlie v sume 22 770,- USD v prepočte na slovenskú menu 544 772,25,- Sk.

Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal
na citáciu príslušných ustanovení Zákona o dani z pridanej hodnoty, ako aj zákona č. 511/1992 Z.z. a
Daňového poriadku - zákona č. 563/2009 Z.z. a pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z
uvedených zákonných ustanovení a právneho názoru Krajského súdu v Prešove, ktorým bol v ďalšom
konaní viazaný.

11. V odôvodnení poukázal na postup správcu dane, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia zo dňa
26.10.2015, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1S/159/2011-93 zo dňa
25.03.2014 a uviedol, že správca dane sa so zákonnými podmienkami opakovanej daňovej kontroly v
zmysle právneho názoru vysloveného súdom nezaoberal v rozhodnutí daňového úradu z 23.02.2015 a

preto toto rozhodnutie bolo zrušené. V ďalšom konaní správca dane v súlade s vysloveným právnym
názorom súdu a odvolacieho orgánu posúdil zákonnosť svojho postupu pri výkone opakovanej daňovej
kontroly a dospel k záveru, že nebol oprávnený opakovanú daňovú kontrolu vykonávať a že neboli
splnené podmienky na vydanie daňového platobného výmeru po opakovanej daňovej kontrole, pretoženezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by v dobe vykonávania riadnej daňovej kontroly nemal k
dispozícii a ktoré by mohli mať vplyv na správne stanovenie daňovej povinnosti. Zároveň v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že dôkazy získané počas vykonávania opakovanej daňovej kontroly

vo vyrubovacom konaní nepoužil. Odvolací orgán sa so závermi správcu dane stotožnil a rovnako usúdil,
že vykonanie opakovanej daňovej kontroly bolo nezákonným konaním zo strany daňovej kontroly a preto
aj všetky úkony súvisiace s týmto konaním boli nezákonnými vrátanie vydania dodatočného platobného
výmeru po opakovanej daňovej kontrole. Nie je preto opodstatnená námietka odvolávajúceho sa, že nie
je zrejmé, akým spôsobom sa daňové orgány s uvedeným vysporiadali, resp. ako si splnili túto súdom

uloženú povinnosť.

12. K ďalším námietkam sa žalovaný vyjadril v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Čo sa
týka vydania rozhodnutia po zrušení dodatočného platobného výmeru a splnenia lehôt uvedených v §
30a zákona č. 511/1992 Zb. žalovaný považuje túto námietku za neopodstatnenú, pretože ako vyplýva
zo skutkového stavu dodatočný platobný výmer zo 14.09.2009 vydal správca dane po riadne daňovej

kontrole dňa 14.09.2009, teda v lehote ustanovenej v § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992
Zb. Po zrušení tohto dodatočného platobného výmeru vykonával správca dane u daňového subjektu od
08.04.2010 do 06.04.2011 na základe podnetu nadriadeného orgánu už spomínanú opakovanú daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty. Z popísaného skutkového stavu správcom dane je zrejmé, že správca
dane v nasledujúcom období po zrušení dodatočného platobného výmeru nebol nečinný a k žiadnym

prieťahom v konaní zo strany správcu dane nedošlo. Odvolací orgán považoval za potrebné k tomuto
uviesť, že daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, pritom lehoty, na ktoré odvolávajúci sa
poukazujesúprocesnéhocharakteruaajvprípadeichnedodržanianiejemožnévyvodiťtenzáver,žeby
zaniklo právo vyrubiť daň, alebo že by malo byť ďalšie konanie zastavené, ako to žiada daňový subjekt.

Uvedené podľa názoru žalovaného vyplýva aj právneho názoru NS SR. Odvolací orgán preto považuje
námietkudaňovéhosubjektu,žesprávcadanesakargumentáciitýkajúcejsauplynutialehotynavydanie
rozhodnutia nijakým spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyjadril za neopodstatnenú,
pretože správca dane konal v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho orgánu a v ďalšom
konaní sa zaoberal námietkami daňového subjektu, ktoré boli uvádzané v podaniach z 28.08.2014 a

20.11.2014.

13. Ďalej žalovaný sa vyjadril k námietke, že v konkrétnom prípade správca dane nemôže argumentovať
fyzickým prevzatím tovaru, ale je povinný rešpektovať vôľu zmluvných strán, ktoré zhodne prehlásili,
že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na kupujúceho na území Ukrajiny. K tomuto uviedol

žalovaný, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu námietok daňového subjektu zistil, že
správca dane vyhodnotil posudzovanú vec v súlade s právnym názorom NS SR uvedenom v rozhodnutí
3Sžf/45/2013 z 03.06.2014, na ktorý upriamil pozornosť aj daňový subjekt vo svojom vyjadrení z
20.11.2014, pričom správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že miesto dodania
tovaru medzi BHJ, a.s. ako dodávateľom a SONDEX, s.r.o. ako odberateľom je na území SR, pretože

vychádzajúc z kontraktu č. I. bod 3.4 dátumom dodania je dátum na zázname o prekročení hranice
Ukrajiny a to na stanici prechodu. Zmluvné strany si teda takto sami určili miesto dodania. Dodacia
podmienka v tomto kontrakte znamená, že do momentu prechodu tovaru cez hranice, bol tento tovar
vo vlastníctve predávajúceho, t. j. ukrajinského dodávateľa Obchodná-ťažobná spoločnosť ekonomická
oblasť Sajany.

14. Ďalej odvolávajúci sa poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-320/88, ku ktorému sa žalovaný
vyjadril v odôvodnení rozhodnutia a zaujal k uvedenému rozsudku záver, že či došlo k prevodu
práva nakladať s majetkom ako vlastník je potrebné posudzovať v jednotlivých prípadoch na základe
skutkového stavu veci.

15. Žalovaný poukázal na to, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že
vyhodnotením všetkých dokladov, ktoré mal k dispozícii a zisteného skutkového stavu dospel k záveru,
žedodanietovarupreodberateľaSONDEXs.r.o.jepredmetomdanevzmysle§2ods.1písm.a)Zákona
o dani z pridanej hodnoty, pretože miestom dodania tovaru pri predmetnom obchode je tuzemsko.

Dôkazom toho je kontrakt č. S-XX-XXX, kde v bode 3.4 je uvedené, že dátumom dodania je dátum na
zázname o prekročení hranice Ukrajiny a to na stanici prechodu. Táto dodacia podmienka v kontrakte
jasne nasvedčuje skutočnosti, že do momentu prechodu tovaru cez hranice bol tento vo vlastníctve
predávajúceho tzn. ukrajinského dodávateľa. Ak sa teda spoločnosť BHJ, a.s. stala vlastníkom tovaru ažpotvrdením vývozného dokladu JCD nemohla tovar, ktorý je predmetom dodávky pred týmto momentom
predať, pretože ho nevlastnila. Ďalej správca dane uviedol, že o skutočnosti posledného predaja
pred prepustením tovaru v režime vývoz tretej krajiny do tuzemska svedčia aj dodávateľské faktúry

spoločnosti BHJ, a.s. od spoločnosti Obchodná-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany, kde
kupujúcim je spoločnosť BHJ, a.s. a nie spoločnosť SONDEX s.r.o. To, že na faktúre je uvedený aj
následný príjemca tovaru od spoločnosti BHJ, a.s. nemá na vznik od daňovej povinnosti žiadny vplyv.
Ďalej uviedol aj to, že vývozné JCD nasvedčuje tomu, že kupujúcim tovaru z Ukrajiny bola spoločnosť
BHJ, a.s., pretože ak by bolo pravdivé tvrdenie daňového subjektu, že k dodávke tovaru došlo na

Ukrajine,potombyktovarumalobyťvývoznéJCDkupujúcehoSONDEXs.r.o.,čobyvšakbolovrozpore
so zásadami colného konania, podľa ktorých na jeden tovar nemôžu prebiehať dve colné konania. Ak
už tovar bol colne prejednaný pre spoločnosť BHJ, a.s., nemôže ten istý tovar byť prepustený v režime
vývoz aj inej spoločnosti a to spoločnosti SONDEX s.r.o., ktorá na vývoz tovaru nemala ani zákonné
povolenie štátu vývozu tak, ako to bolo v prípade spoločnosti BHJ, a.s. Správca dane dospel k záverom
o nesprávnom postupe daňového subjektu na základe zisteného skutkového stavu a žalovaný ako

odvolací orgán sa s jeho závermi stotožnil.

16. Podľa žalovaného v danom prípade došlo k realizácii obchodu, ktorého predmetom je dodanie
toho istého tovaru medzi tromi podnikateľskými subjektmi, pričom išlo o dovoz tovaru z tretieho štátu a
zároveň sa tovar fyzicky prepravoval od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi. V tomto

prípade je potrebné pre účely správnej aplikácie zákona o DPH určiť, ktorá dodávka tovaru je pohyblivá,
pretože potom všetky ostatné dodávky tovaru sú nepohyblivé. Taká dodávka tovaru, ktorá je v rámci
zmluvného vzťahu spojená s prepravou tovaru, je tzv. pohyblivá dodávka tovaru, pri ktorej sa miesto
dodania určí v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádza v čase, keď sa začína jeho preprava (§ 13 ods. 1
písm. a) Zákona o DPH). Všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé a tzn., že miesto dodania majú v tom

štáte, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje (§ 13 ods. 1 písm. c) zákona). V
posudzovanom prípade išlo o obchod medzi spoločnosťami Obchodná-ťažobná spoločnosť ekonomická
oblasť Sajany, Ukrajina - BHJ, a.s. a SONDEX, s.r.o. Predmetom dodávok bol ten istý tovar - uhlie. Podľa
zmluvného vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a kupujúcim, spoločnosťou BHJ, a.s. (zmluvy č. S-
XX-XXX) sa dodávka uhlia realizuje na podmienke DAF hranica Ukrajiny - Užhorod (stanica Maťovce).

Dodacie podmienky INCOTERMS 2000 (medzinárodné obchodné podmienky) určujú miesto a spôsob
prechodu rizika a podmienky vyplývajúce z dodacích doložiek uvedených v kúpno-predajnej zmluve,
teda riziká a podmienky vo vzťahu medzi predajcom a kupujúcim pri medzinárodnom obchode. Dodacie
podmienky INCOTERMS sa však nezaoberajú vlastníckym právom k tovaru. Z obsahu uvedenej zmluvy
vyplýva, že preprava tovaru bola dohodnutá pri zmluvnom vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a

spoločnosťou BHJ, a.s., a keďže ide o vývoz tovaru deklarovaný predloženým JCD (vývozca ukrajinská
spoločnosť a príjemca tovaru spoločnosť BHJ, a.s.) je nesporné, že tovar musel byť v rámci tohto
zmluvného vzťahu prepravený až na územie Slovenskej republiky, pretože iba tak môže byť naplnená
skutková podstata tejto transakcie. Navyše aj z nákladných listov, ktoré tovar pri preprave sprevádzali
vyplýva, že prijímateľ zásielky (SONDEX, s.r.o.) môže tovar prevziať až v stanici určenia uvedenej v

kolónke č. 8 nákladného listu SMGS, t.j. Maťovce na území Slovenska. Z uvedeného je zrejmé, že
nasledujúci zmluvný vzťah medzi spoločnosťou BHJ, a.s. a SONDEX, s.r.o. (kúpna zmluva č. XX/XX/
XXXX) sa uskutočnil bez prepravy ako nepohyblivá dodávka tovaru s miestom dodania v Maťovciach
(tuzemsko), teda tam, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo. Tvrdenia
odvolávajúceho sa, ktorými presadzuje, že k dodaniu tovaru tak pri prvom zmluvnom vzťahu, ako

aj pri nasledujúcom zmluvnom vzťahu došlo ešte na území Ukrajiny, resp. že spoločnosť SONDEX,
s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte na území Ukrajiny, je tak v rozpore s
predloženými dokladmi, zisteným skutkovým stavom veci a v zmluvách prejavenou vôľou zmluvných
strán.Skutočnosť,žespoločnosťSONDEX,s.r.o.znášalanákladynaprepravutovaruodštátnejhranice
po prekládkovú stanicu v Maťovciach, neznamená, že tovar jej bol dodaný na území Ukrajiny, resp., že

spoločnosť SONDEX, s. r. o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník.

17. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane posudzoval miesto dodania tovaru, resp. miesto, kde
kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, na základe zisteného skutkového stavu
veci pri rešpektovaní vôle zmluvných strán. Tvrdenie odvolávajúceho sa, že zmluvné strany zhodne

prehlásili, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na kupujúceho SONDEX, s.r.o. na území
Ukrajiny, je neopodstatnené a daňový subjekt takú skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Rovnako
za neopodstatnené považoval žalovaný tvrdenie odvolávajúceho sa, že zmluvné strany postupovali
správne, keď predmetné obchody nepodriadili pod režim DPH bez ohľadu na znenie kontraktu čisprievodnú dokumentáciu, pretože práve takéto doklady preukazujú skutočnú realizáciu obchodu, a
práve z nich je možné zistiť, ako sa zmluvné strany dohodli na mieste a čase dodania tovaru, pričom
nemusí ísť o fyzické prevzatie tovaru. Podľa žalovaného daňový subjekt nepredložil žiadne relevantné

dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, že k dodaniu tovaru pre spoločnosť SONDEX, s.r.o. došlo
už na území Ukrajiny.

18. Žalovaný k námietke odvolávajúceho sa ohľadne doby súdneho konania vedeného na Krajskom
súde v Prešove vo veci sp. zn. 1S/159/2011 uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu za

zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007, pričom päťročná lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za
zdaňovacieobdobie4.štvrťrok2007plynulapodľa§45ods.1zákonač.511/1992Zb.vzneníneskorších
predpisov od konca roka 2008 do konca roka 2013 a protokol z nej bol prerokovaný dňa 09.09.2009,
t. j. protokol bol daňovému subjektu doručený pri jeho prerokovaní dňa 09.09.2009, čo sa považuje
za úkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane. Doručením uvedeného protokolu teda znovu
začala plynúť päťročná lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane v zmysle § 45 ods. 2 zákona č.

511/1992 Zb. a to od konca roka 2009. To, že protokol z daňovej kontroly bol úkonom smerujúcim na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane, je potrebné vykladať aj vzhľadom na znenie ustanovenia § 165
ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do
účinnostitohtozákona,tedazaúčinnostizákonač.511/1992Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,zostávajú
zachované. Dňa 21.12.2011 podal daňový subjekt žalobu na Krajský súd v Prešove o preskúmanie

zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 04.10.2011, pričom súdne konanie podľa daňového
subjektu je vedené aj vo veciach 2S/47/2011, ktoré sa týkajú nezákonnosti vykonania opakovanej
daňovej kontroly, čiže úplne iného daňového konania. Žalovaný argumentoval tým, že keďže lehoty na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane v súlade s ustanovením § 246d O.s.p. počas konania podľa piatej
časti neplynú je opodstatnené uviesť, že lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za zdaňovacie

obdobie 4. štvrťrok 2007 v čase od podania žaloby t.j. od 21.12.2011 do dňa právoplatnosti rozsudku č.
1S/159/2011 - 93 zo dňa 25. marca 2014, t. j. do dňa 21.05.2014 neplynula a teda lehota na vyrubenie
dane alebo rozdielu dane uplynie až o 882 dní odo dňa 31.12.2014. Z týchto dôvodov žalovaný námietku
odvolávajúceho sa, že celý postup a konanie sú zaťažené zánikom práva vyrubiť daň alebo rozdiel
dane berie ako neopodstatnenú.

19. Žalovaný v závere rozhodnutia uviedol, že správca dane zabezpečil v rámci vyrubovacieho konania
potrebné úkony pre správne určenie daňovej povinnosti, dôkazy správne vyhodnotil a rozhodnutie
náležite odôvodnil, pričom odvolací orgán sa stotožnil so závermi správcu dane, že daňový subjekt v
rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 1, §

19 ods. 1 a § 69 ods. 1 Zákona o DPH v znení neskorších predpisov nezdanil zdaniteľný obchod na
základe faktúry č. XXXXXXXX/Z zo dňa 10.10.2007 pre odberateľa SONDEX, s.r.o. Prešov za čierne
energetické uhlie.

II.

Žalobné dôvody

20. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Prešov pod č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.10.2015 v
celom rozsahu, žiadal vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

21. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že poukázal na rozhodnutie správcu dane, ako aj na rozhodnutie
žalovaného, ktoré nebolo podľa jeho názoru vydané v súlade so zákonom, zakladá sa na nesprávnom
právnom posúdení veci a v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach a preto žalobca

podal predmetnú žalobu.

22. Žalobca argumentoval tým, že u neho bola správcom dane v roku 2008 vykonaná daňová kontrola
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťroka 2007. Po jej ukončení vydal
správca dane za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 Dodatočný platobný výmer dňa 14.09.2009, ktorý

bol následne zrušený a vec vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Správca dane podľa
názoru žalobcu v rozpore s týmto zákonným postupom, ktorý je podľa neho aplikovaný v rozhodnutiach
NS SR otvoril opakovanú daňovú kontrolu, ktorá bola ukončená vydaním dodatočného platobného
výmeru zo dňa 13.04.2011. Poukázal zároveň na tú skutočnosť, že vo veci vyrubenia DPH, resp. jejurčenia za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok prebiehali súbežne 2 daňové (vyrubovacie) konania, ktoré
prebiehali potom, čo žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 04.01.2010 zrušil rozhodnutie správcu dane
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a druhé, ktoré začalo dňa 07.04.2011 po prejednaní

protokolu z opakovanej daňovej kontroly. Na túto skutočnosť žalobca výslovne upozornil tak správcu
dane, ako aj žalovaného vo svojom odvolaní zo dňa 09.12.2015 proti rozhodnutiu správcu dane zo
dňa 26.10.2015, kde zdôraznil, že v obidvoch konaniach sa jedná o tú istú vec, tých istých účastníkov
konania a preto bez zastavenia jedného z týchto konaní nie je možné pokračovať v konaní druhom
- prekážka lidispendencie. Žalovaný sa s touto námietkou podľa žalobcu vo svojom rozhodnutí z

28.01.2016žiadnymspôsobomnevysporiadal,čímkonalvrozporesustanovením§74ods.2Daňového
poriadku. V zmysle rozhodnutia č. R75/1998 Zb. súdnych rozhodnutí a stanovísk sa na daňové konanie
neviaže zásada koncentrácie konania a ak sa odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia v odvolaní
nevysporiada so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní je to podľa žalobcu dôvod, aby súd zrušil
také rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru žalobcu tzn.
že také rozhodnutie odvolacieho orgánu je nezákonné. Poukázal pritom na rozsudky NS SR 5Sž/51/96,

4Sž/44/97, 4Sž/35/97, 5Sžf/4/2009 a 8Sžf/14/2012.

23. Žalobca ďalej v žalobe zdôraznil, že v odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 1S/159/2011 zo dňa 25.03.2014 bolo právoplatné rozhodnutie žalovaného
zo dňa 04.10.2011 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 13.4.2011 po vykonaní

opakovanej daňovej kontroly zrušené a vec bola vrátená Finančnému riaditeľstvu SR na ďalšie konanie
a že žalobca nemá vedomosť o tom, akým spôsobom Finančné riaditeľstvo SR si splnilo túto súdom
uloženú povinnosť t.j. povinnosť ďalej v konaní začatom dňa 07.04.2011 pokračovať. Citoval ďalej k
tejto odvolacej námietke vyjadrenie žalovaného z 28.01.2016. Podľa žalobcu však v tomto stanovisku
žalovaného absentuje dôvod, pre ktorý žalovaný nepokračoval v konaní začatom dňa 07.04.2011 práve

povinnosť pokračovať v konaní si žalovaný žiadnym spôsobom nesplnil. Podľa žalobcu v tomto ďalšom
konaní uložil súd žalovanému povinnosť predovšetkým posúdiť, či vzhľadom na uvedené skutočností
je možné za splnenia zákonných podmienok a ústavne konformného výkladu, vykonať opakovanú
daňovú kontrolu a vydať dodatočné platobné výmery. Správca dane po dni 21.05.2014, kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/159/2011, predsa konal resp. ako sám

žalobca uviedol pokračoval vo vyrubovacom konaní na základe záverov odvolacieho orgánu a vo svojom
rozhodnutí na č.l. 6 posledný odsek druhá veta č. XXXXXXX/XXXX a uviedol, že daňové vyrubovacie
konanie po opakovanej daňovej kontrole nie je do dnešného dňa ukončené právoplatným rozhodnutím.

24. Ďalej poukázal žalobca v žalobe na to, že po zrušení rozhodnutia zo dňa 14.09.2009 bol

správca dane nečinný. Po zrušení tohto rozhodnutia po uplynutí takmer štyroch rokov a v zákonom
stanovenej lehote rozhodnutie nevydal. K tejto odvolacej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že
období od 08.04.2010 do 06.04.2011 bola vykonáva opakovaná daňová kontrola. V tejto súvislosti
žalobca dal do pozorností súdu vyššie citované stanovisko žalovaného o nezákonnom výkone
opakovanejdaňovejkontrolyaonezákonnostivšetkýchúkonovsúvisiacichstoutoopakovanoudaňovou

kontrolou a nasledujúcim daňovým konaním. Na nezákonne úkony správneho orgánu sa podľa žalobcu
má prihliadať tak, ako keby nikdy neboli vykonané. Podľa názoru žalobcu nemôže žalovaný nimi
argumentovať a obhajovať nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Naviac žalobca vo
svojom odvolaní z 09.12.2015 poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR a argumentoval, že aj v
konanípredsúdomzastávanázor,želehotynavydanierozhodnutiauvedenévustanovení§30aZákona

o správe daní ustanovení § 65 Daňového poriadku sú lehotami zákonnými, nedodržaním ktorých zo
strany štátneho orgánu dochádza k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

25. Žalobca v závere žaloby do pozornosti súdu dal rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/45/2013 zo dňa

03.06.2014, ktorým NS SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/47/2011 zo dňa
15.02.2013 a ktorý sa týkal identickej veci žalobcu a žalovaného za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroka
2007, z ktorého rozsudku citoval príslušné závery. Žalobca zdôraznil, že aj NS SR v uvedenom rozsudku
zo spisu zistil, že v danom prípade sa nejedná o intrakomunitárnu dodávku tovaru, pretože ide o dodanie
tovaru na území krajiny, ktorá nie je členom EÚ uvedenej v § 2 ods. 2 písm. d) Zákona o dani z pridanej

hodnotyapretodalzapravdužalobcovi,ktorýtým,žepredmetnéfaktúrypresvojhoodberateľaSONDEX
s.r.o. vystavil bez DPH postupoval v súlade so zákonom. Žalovaný zotrval na svojom názore, že miesto
dodania tovaru bolo na území SR a právnym názorom NS SR uvedenom v tomto rozsudku sa neriadil.
Žalobca dospel na základe uvedeného k tomu, že rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného bolivydané v rozpore so zákonom, zakladá sa rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, v
konaní správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia a týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

26. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 17.05.2016 vyjadril žalovaný, pričom zotrval

na dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia a k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu k vyjadreniu
žalovaného sa opätovne vyjadril písomným stanoviskom zo dňa 14.10.2016, v ktorom znovu zotrval na
dôvodoch vydaného rozhodnutiach a navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Závery správneho súdu

27. Z obsahu podanej žaloby vyplynulo, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
a postupu žalovaného podľa príslušných ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku.

28. Od 01. júla 2016 je účinný zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, z ktorého ustanovenia
§ 491 ods. 1 vyplýva, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

29. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

30. S poukazom na vyššie citované ustanovenia preto správny súd v predmetnom konaní pod sp. zn.

2S/13/2016 vedenom na Krajskom súde v Prešove postupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona
č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku účinného od 01.07.2016.

31. Predmetom preskúmavacieho konania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým ako
odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 26.10.2015 č. XXXXXXX/XXXX,

ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 5 až 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov určil rozdiel dane zp riadnej hodnoty v sume 2 887,24 Eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet
uvedený v daňovom priznaní žalobcu za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 na DPH v sume 318,10
Eur a vyrubil žalobcovi daň v sume 2 569,14 Eur.

32. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

33. Krajský súd v medziach žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu

predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup daňových orgánov obidvoch stupňov boli
vydané v súlade so zákonom, pretože v dostatočnom rozsahu daňové orgány zistili skutkový stav, z tohto
vyvodili správny právny záver a správne aplikovali aj príslušné zákonné ustanovenia, pričom neporušili
subjektívne práva žalobcu v daňovom konania na základe týchto záverov žalobu ako nedôvodnú podľa
§ 190 S.s.p. rozsudkom zamietol dňa 21. decembra 2016 pod sp. zn. 2S/13/2016-60.

34. Voči predmetnému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal,
aby NS SR rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Do
pozornosti dal rozsudok NS SR 3Sžf/45/2013 z 03.06.2014.

35. NS SR ako kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a rozsudkom sp. zn.
5Sžfk/30/2017 zo dňa 04. decembra 2018 zrušil rozsudok Krasjkého súdu v Prešove č.k. 2S/13/2016-16
zo dňa 21. decembra 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.36. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval za potrebné zaujať právny názor
predovšetkým k otázke, či sa krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne vysporiadal so
všetkými relevantnými žalobnými námietkami, ktorými sťažovateľ zdôvodňoval nezákonnosť rozhodnutí

daňových orgánov a teda, či svoje závery s ohľadom nažalobné dôvody preskúmal krajský súd
komplexne t. j. tak, aby nevznikali pochybnosti o možnej arbitrámosti jeho rozsudku, ktorá vada by mala
za následok porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý proces.

37. Podľa § 139 ods. 2 S.s.p., v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh

administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy
vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

38. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí
obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia beztoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS/115/03, či sp. zn. III. ÚS/60/04).

39. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v .Turecko -rozsudok z 29.
septembra 2005 č. 2507/02, Múčková v. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006 č. 21302/02), je jedným z
princípovpredstavujúcichneopomenuteľnúsúčasťprávanaspravodlivýprocesajpovinnosťsúduriadne
odôvodniť svoje rozhodnutie, pričom sa musí vyporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania,
a to spôsobom zodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ súd v tejto zákonnej povinnosti neobstojí, a to

jednak tým, že sa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s
nimi vyporiada nedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto
postup nemožno akceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a
znamenal by porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Procesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho

právo na spravodlivý súdny proces je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené
v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok spôsobom upraveným v ustanovení § 139 ods. 2 S.s.p.

40.V predmetnej veci posudzoval krajský súd správnosť záverov vyslovených v napadnutom rozhodnutí
č. XXXXX/XXXX zo dňa 28.1.2016, v ktorom žalovaný konštatoval, že „správca dane vyhodnotil všetky

získané dôkazy a dospel k záveru, že miestom dodania tovaru na základe zmluvného vzťahu medzi
kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou SONDEX, s.r.o. je tuzemsko, a preto je predmetom
dane z pridanej hodnoty. Vychádzal pritom zo zistení, že vo vývozných JCD k dodávateľskej faktúre
je uvedený ako vývozca ukrajinská spoločnosť Obchodno - ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť
Sajany a prijímateľ spoločnosť BHJ, a.s., že tovar prepravovaný po železnici sa vydáva prijímateľovi

v stanici určenia uvedenej v kolónke 8 nákladných listov SMGS, ktorá v nákladnom liste potvrdzuje
vydanie tovaru prijímateľovi. Pritom predmetom fakturácie je dodanie toho istého tovaru a na dodanie sa
viaže jeden pohyb tovaru, pretože tovar sa prepravil priamo od ukrajinského dodávateľa pre odberateľa
- kontrolovaný daňový subjekt. Z toho podľa záverov správcu dane vyplýva, že dodanie tovaru s
prepravou bolo dohodnuté už v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a

kontrolovanýmdaňovýmsubjektom,keďtovarbolprepravovanýpoželezniciodukrajinskéhododávateľa
pre prijímateľa, t. j. pre SONDEX, s.r.o. do miesta určenia na území Slovenskej republiky, a to do
Maťoviec. Dodanie tovaru vo vzťahu kontrolovaný daňový subjekt a jeho odberateľ SONDEX, s.r.o. sauskutočnilo bez prepravy, a preto sa miesto tohto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č.
222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov“.

41. Úlohou krajského súdu tak bolo (okrem sťažovateľom namietaných ďalších procesných pochybení
daňových orgánov) s poukazom na vyššie uvedené predovšetkým posúdiť, či daňové orgány vykonali vo
veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, resp. či z takto vykonaného dokazovania ustálili skutkový stav
pre vyvodenie záveru, že sťažovateľ ako platiteľ dane porušil ustanovenia zákona o DPH upravujúce
dodanie tovaru tým, že predmetný zdaniteľný obchod nezdanil.

42. Za podstatné pre posúdenie uvedenej otázky považoval kasačný súd to, že v danom prípade bolo
nutné kvalifikovať dodávateľsko-odberateľský vzťah medzi dodávateľom - sťažovateľom a odberateľom
- spoločnosťou SONDEX, s.r.o. ako vzťah - dodanie tovaru bez jeho prepravy a odoslania a teda bez
skutočnej manipulácie s tovarom. Sťažovateľ tak v daňovom konaní ako i v konaní pred krajským
súdom poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/45/2013 zo dňa 3.6.2014, ktorý

sa zaoberal posúdením právneho vzťahu medzi tými istými účastníkmi vo vzťahu k skôr vydanému
rozhodnutiu sťažovateľa. V predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd SR uviedol, že dodanie tovaru bez
jeho prepravy a odoslania medzi sťažovateľom a spoločnosťou SONDEX, s.r.o. má nepochybne vôľovú
povahu dodania tzv. traditio longa manu, ktorý je potrebné kvalifikovať ako nepohyblivú dodávku,
pričom tento spôsob dodania tovaru, s ktorým je spojený prevod ekonomického vlastníctva umožňujú

tak predpisy obchodného, ale i daňového práva. Ďalej poukázal na to, že sťažovateľ dodanie tovaru
(nadobudnutého od ukrajinského dodávateľa Obchodno - ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť
Sajany) spoločnosti SONDEX, s.r.o. považoval za obchodnú transakciu, ktorá nepolieha režimu DPH a
to právne z dôvodu, že k dodaniu tovaru spoločnosti SONDEX, s.r.o. došlo reálne už na území Ukrajiny
t. j. išlo o extrakomunitámu dodávku tovaru. Z tohto dôvodu ju ani nepovažoval za zdaniteľné plnenie

a ani neuplatňoval nárok na odpočet dane na vstupe. Vzhľadom na vôľový charakter tejto nepohyblivej
dodávky pri posúdení otázky, či k dodaniu tovaru došlo na území Slovenskej republiky a teda či uvedená
dodávka tovaru podlieha daňovej povinnosti nemožno vychádzať z fyzického prevzatia tohto tovaru, ale
je nutné dokazovanie zamerať na posúdenie toho kedy, resp. na území ktorého štátu došlo k prevodu
ekonomického vlastníctva k tovaru.

43. Z vyššie uvedeného záveru Najvyššieho súdu SR vyplýva, že sa nemožno striktne a formálne opierať
len o úpravu zmluvných vzťahov medzi podnikateľskými subjektmi zapojenými do predmetnej obchodnej
transakcie. Písomné doklady predložené správcovi dane (faktúry, kúpna zmluva, vývozné JCD a ďalšie),
síce nasvedčujú tomu, že vôľou zmluvných strán bolo fyzicky dodať tovar spoločnosti SONDEX, s.r.o.

v tuzemsku, avšak vzhľadom na neformálnosť obchodnoprávnych vzťahov a povahu tejto dodávky
(nepohyblivá dodávka) je nutné vychádzať i z ďalších skutočností, keďže k prevodu ekonomického
vlastníctva môže dôjsť nepochybne i pred momentom fyzického prevzatia tovaru. V tejto súvislosti
najvyšší súd SR poukázal na to, že dokazovanie daňových orgánov, ktoré zahŕňalo nielen vyššie
zmienené listinné dôkazy, ale napr. i výsluch bývalého konateľa odberateľa sťažovateľa - spoločnosti

SONDEX, s.r.o. nebolo zamerané na objasnenie reálneho prevodu ekonomického vlastníctva dodávky
tovaru, ale iba na fyzické prevzatie tovaru, pričom z takýchto dôkazov možno vychádzať iba v prípadoch
dodania tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ale nie pri nepohyblivej dodávke tovaru podľa
§ 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH.

44. Krajský súd však v odôvodnení svojho rozsudku vyššie popísaným skutočnostiam a právnym
záveromvyplývajúcimzrozsudkuNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Sžf/45/2013zodňa3.6.2014nevenoval
žiadnu pozornosť a to i napriek tomu, že v zmienenom rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatoval, že v
danom prípade sa nejedná o mtrakomunitámu dodávku tovaru, pretože ide o dodanie tovaru na území
krajiny, ktorá nie je členom EU a preto prisvedčil argumentácii sťažovateľa, ktorý tým, že predmetné

faktúry pre svojho odberateľa SONDEX, s.r.o. vystavil bez DPH, postupoval v súlade so zákonom.
Krajský súd sa tak v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s námietkou sťažovateľa opierajúcou
sa o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/45/2013 zo dňa 3.6.2014 a teda s námietkou, ktorá
mápreveczásadnývýznam.Rozhodnutiekrajskéhosúdutakneobsahujetakéodôvodnenie,ktoréjasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky piávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

45. Kasačný súd porovnaním odôvodnenia napadnutého rozsudku z vyššie uvedenými kritériami na
jeho zrozumiteľnosť a presvedčivosť dospel k záveru, že krajský súd sa týmito požiadavkami dôsledneneriadil. Krajský súd opomenul, že v zmysle čl. 142 ods. 1 ústavy je úlohou všeobecného súdu podávať
výklad zákonov, resp. právnych noriem nachádzajúcich sa v zákonoch, pričom mu predovšetkým
prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Keďže napadnutý rozsudok krajského súdu neobsahuje

náležité právne posúdenie veci, nakoľko právne závery krajského súdu v rozsudku absentujú, resp. sú
nedostatočné, je napadnuté rozhodnutie krajského súdu nepresvedčivé a nepreskúmateľné.

46. Ak teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne námietky sťažovateľa a
nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku, nesprávnym procesným postupom znemožnil

účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

47. Kasačný súd preto s poukazom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok krajského súdu podľa §
462 ods. 1 S.s.p. z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, v ktorom krajský súd po náležitom vysporiadaní sa s námietkami účastníkov a berúc do

úvahy závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/45/2013 zo dňa 3.6.2014 vo
veci rozhodne a svoje rozhodnutie dostatočne podrobne a konkrétne odôvodní tak, aby bolo v súlade
s ústavným právom na spravodlivé súdne konanie.

48. Podľa § 467 ods. 3 S.s.p., ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie

konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

49. Podľa § 469 S.s.p., ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

50. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou.

51. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené

s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo
preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena
b), odseku 2 a § 14,

52. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy,

je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

53. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň

skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

54.Podľa§69ods.1citovanéhozákona,platiteľ,ktorýdodávatovaraleboslužbuvtuzemsku,jepovinný

platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

55. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v daňovom konaní sa
postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá
sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených v daňovom konaní.

56. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s
daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,
ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

57. Podľa § 29 ods. 8 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo naktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

58. Podľa § 45 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak,
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové
priznaniealebohlásenie,alebovňomvznikladaňovápovinnosťbeztoho,abytusúčasnebolapovinnosť
daňové priznanie alebo hlásenie podať.

59. Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci
na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynie päťročná lehota znovu od konca roka, v ktorom bol
daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane však možno najneskôr do
desiatich rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie
alebohláseniealebovktoromvznikladaňovápovinnosťbezsúčasnejpovinnostipodaťdaňovépriznanie

alebo hlásenie.

60. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

61. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

62. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

63. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, predpisov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť,

správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

64. Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

65. Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne, záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

66. Podľa § 165 ods. 1 citovaného zákona, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do
účinnosti tohto zákona, zostávajú' zachované.

67. Podľa § 165b ods. 1 citovaného zákona, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej
rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

68. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd za preukázané, že daňová
kontrola u platiteľa dane z pridanej hodnoty BHJ, a.s., Masarykova 16, za zdaňovacie obdobia 1. až 4.
štvrťrok 2007 bola začatá dňa 31.07.2008 a ukončená dňa 09.09.2009. Dňa 14.09.2009 vydal Daňový
úrad Prešov Dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 2887,24Eur.Postup,ktorýnasledovalpovydaníuvedenéhododatočnéhodaňovéhovýmerubolpopísaný
vyššie v odôvodnení rozsudku. Zrušením rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR pod č.: X./XXX/XXXXX-
XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 04.10.2011 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. XXX/

XXX/XXXXX/XX/N. zo dňa 13.04.2011 sa vec dostala po zrušení a vrátení späť na konanie pred správcu
dane.AkovyplývaďalejzobsahuadministratívnehospisusprávcadaneOznámenímzodňa18.07.2014,
ktoré zaslal žalobcovi, pokračoval v konaní vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie 4. štvrťroka 2007.

69. Ako mal ďalej súd za preukázané správca dane v rámci vyrubovacieho konania preveroval u
daňového subjektu BHJ, a.s. skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane za zdaňovacie obdobie
4. štvrťrok 2007. Po vyhodnotení všetkých dokladov, ktorými boli odberateľská faktúra, dodávateľská
faktúra, Zmluva č. S-XX-XXX, nákladné listy, JCD k faktúre a ku Kúpnej zmluve č. XX/XX/XXXX a
skutkového stavu usúdil, že správne posúdenie dodávky pre odberateľa SONDEX s.r.o. na základe
faktúry zo dňa 10.10.2007 bez dane za čierne energetické uhlie na sumu 22 770 USD a to tak, že ju v

zmysle § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z pridanej hodnoty považoval za predmet dane, ktorý podlieha
DPH. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj žalovaný vo svojom rozhodnutí.

70. Pri svojom závere súd vychádzal v danom konaní z vyššie uvedeného právneho názoru NS SR
v rozsudku 5Sžfk/30/2017 z 04.12.2018, ako aj rozsiahleho vykonaného dokazovania správcu dane,

pričom v predmetnom konaní základnou a primárnou námietkou žalobcu vo vzťahu k aplikácii zákona č.
222/2004 Z.z. o DPH bolo to, že podľa žalobcu k dodaniu tovaru medzi žalobcom a jeho odberateľom,
teda spoločnosťou SONDEX, s.r.o. došlo na území Ukrajiny a preto podľa neho predaj tovaru nepodlieha
postupu v zmysle zákona o DPH. Pri posúdení tejto základnej podmienky, či k dodaniu tovaru došlo na
území Ukrajiny alebo na území Slovenskej republiky vychádzali správne orgány z ustanovení zákona

č. 222/2004 Z.z. účinného do 31. decembra 2007, pričom aj súd poukazuje na ustanovenie § 2 ods.
1 citovaného zákona, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené
zdaniteľnou osobou. Aj keď žalobca považuje za primárny obchodný vzťah medzi ním a dodávateľom
zahraničnou spoločnosťou Ukrajina a spoločnosťou SONDEX, s.r.o. súd zdôraznil, že v danej veci je
primárny obchodný vzťah ukrajinského dodávateľa a žalobcu a preto bolo potrebné v tomto prípade

aplikovať § 18 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého miestom dovozu tovaru je členský štát, na ktorého
území sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie Európskych spoločenstiev s výnimkou podľa
odseku 2. Pre posúdenie vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou SONDEX, s.r.o. ako odberateľom a
následné riešenie otázky dodania tovaru je potrebné podľa názoru súdu aplikovať ustanovenie § 13
zákona o DPH, ktorý konkrétne upravuje miesto dodania tovaru s poukazom na obsah ustanovenia §

13 ods. 1 písm. a), c) citovaného zákona.

71. Správne orgány vychádzali zo zisteného skutkového stavu vo veci a z tohto jednoznačne
podľa správnych orgánov vyplýva, že dodanie tovaru medzi žalobcom BHJ, a.s. ako dodávateľom a
spoločnosťou SONDEX, s.r.o. ako odberateľom došlo na území Slovenskej republiky o čom svedčia aj

doklady JCD a podmienky DAF. Dodacie podmienky v medzinárodnom obchode sú pritom náležitosťou
kúpnej zmluvy v medzinárodnom obchode a určujú povinnosti predávajúceho a kupujúceho, ktorí súvisia
s dodávkovou a s prevzatím tovaru ( INCOTERMS / 2000 ) a tieto určujú hlavne spôsob, miesto a
okamih odovzdania tovaru kupujúcemu, spôsob, miesto a okamih prechodu nákladov alebo aj rizík
predávajúceho na kupujúceho, ďalšie povinnosti strán pri zaistení dopravy, nákladky a výkladky tovaru,

sprievodných dokladov, kontroly, poistenia, colného konania a podobne, ale neurčujú a neriešia otázku
prechodu vlastníckeho práva k tovaru a tie musia byť riešené v kúpnej zmluve.

22. Súd zdôraznil, že pokiaľ žalobca namietal závery správcu dane, ako aj žalovaného v tom zmysle, že
preprava tovaru bola dohodnutá medzi ukrajinským dodávateľom a žalobcom, pričom ide o vývoz tovaru

deklarovaný predloženým JDC, z ktorých vyplýva, že vývozcom je ukrajinská spoločnosť a príjemcom
tovaru je žalobca. Z uvedeného zmluvného vzťahu vyplýva, že tovar mal byť prepravený až na územie
Slovenskej republiky. Tento záver vyplýva aj z nákladných listov a v zmysle kúpnej zmluvy je dodávka
považovaná za splnenú momentom potvrdeného pristavenia k colnému prejednaniu na štátnej hranici
Užhodor - Maťovce. Súd ďalej poukázal na tú skutočnosť, že v súlade s § 19 ods. 1 prvá a druhá

veta Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.73. V danom prípade podľa názoru súdu námietka žalobcu, že odberateľ žalobcu spoločnosť SONDEX,
s.r.o. hradila náklady za prepravu tovaru od štátnej hranice po prekladkovú stanicu Maťovce je
nedôvodná, pretože z uvedenej skutočnosti nevyplýva záver, že k dodaniu tovaru došlo na území

Ukrajiny, pretože aplikácia § 13 Zákona o DPH keď vylúčená iba pri dodávke tovaru podľa § 13 ods. 2
a § 14 citovaného zákona, ktoré ustanovenia sa na predmetné obchody nevzťahujú. V tejto súvislosti
nie je opodstatnená ani námietka žalobcu o nesprávnej aplikácii § 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 v spojení
s § 69 ods. 8 zákona správcom dane.

74. Čo sa týka námietky žalobcu o nevykonaní ani jedného ústneho pojednávania s daňovým subjektom
a neoboznámenia so svojimi zisteniami tak k tejto námietke žalovaný správne poukázal v napadnutom
rozhodnutí a s týmto záverom sa stotožnil aj súd, pretože ako vyplýva z rozsiahleho dokazovania
daňový subjekt mal možnosť sa v rámci daňového konania formou prítomnosti na ústnom pojednávaní
vyjadrovať k zisteným skutočnostiam, ako aj k dôkazom, ktoré boli predkladané, tak daňovým
subjektom, ako aj k zisteniam správcu dane. O tom svedčia zápisnice o ústnom pojednávaní, na ktoré

už súd vyššie poukázal tak v rozhodnutí správcu dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného.

75. Za dôvodnú však považuje súd námietku žalobcu vo vzťahu opakovanej daňovej kontrole, pričom
s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 písm. c) z obsahu spisu je preukázané, že opakovaná daňová
kontrola bola začatá na podnet Daňového riaditeľstva SR zo dňa 09. februára 2010 pod sp. zn. I/

XXXX/XXXXX/XXXX/XXXXXX. Na túto námietku žalobcu aj keď bola uplatnená až na pojednávaní pred
krajským súdom však musí súd v každom štádiu konania prihliadať, pretože ide o takú vadu, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

76. Podľa § 44 ods. 1 zákona o správe daní, vo vyrubovacom konaní určí správca daň, ktorá má byť

daňovému subjektu vyrubená.

77. Podľa ods. 2, ak sa daňová povinnosť odchyľuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení
alebo od dane, ktorú daňový subjekt v daňovom konaní uznal, musí byť zo spisového materiálu zrejmé,
podľa akých pomôcok alebo na akom podklade správca dane dorubil daň odlišne, ako i dôvody tohto

rozdielu. Obdobne musí byť zo spisového materiálu zrejmé, ako bol zistený daňový základ a určená daň
stanovená, ak sa tak stalo bez priznania alebo hlásenia daňového subjektu.

78. Podľa ods. 6, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola,
správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)

a) bod 1., platobný výmer, ak daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole sa
neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení,
alebo dodatočnom hlásení, alebo od dane vyrubenej správcom dane,
b) bod 1., dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v
daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo

aksadaňzistenápoopakovanejdaňovejkontroleodlišujeoddanevyrubenejsprávcomdanepodaňovej
kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.

79. Z týchto dôvodov preto krajský súd napadnuté rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. pre
nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

80. Aj podľa názoru súdu neboli splnené podmienky na vydanie dodatočného platobného výmeru,
pretože išlo o dodatočné vyrúbenie DPH za jedno a to isté zdaňovacie obdobie na základe vykonanej
opakovanej daňovej kontroly, pričom k rozdielnemu výsledku dane z pridanej hodnoty oproti pôvodnému
konaniu a výsledku vykonanej daňovej kontroly nedošlo. Pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov

vychádzal súd zo zisteného skutkového stavu veci, ako aj z judikátov NS SR 2 Sžf 2/2012 zo dňa 19.
septembra 2012 a 2 Sžf 158/2011 zo dňa 22. augusta 2012 a preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec
vrátiť na ďalšie konanie žalovanému. Aj súd je toho názoru, že vzhľadom na závery opakovanej daňovej
kontroly, ktorá s poukazom na zistený skutkový stav nedospela k rozdielnemu výsledku pri vyrubení
rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 v rovnakej výške 2.887,24 Eur ako tomu bolo

a základe pôvodnej daňovej kontroly, v rozpore s ustanovením § 44 ods. 6 písm. a) bod 1 zákona č.
511/1992 Zb. vydala dodatočný platobný výmer, aj keď správne mala vydať platobný výmer.81. V ďalšom konaní je správny orgán viazaný právnym názorom súdu. Za účelom opätovného
rozhodnutia a vydania nového rozhodnutia v predmetnej veci bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

82. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania. O trovách tohto konania ako aj o trovách kasačného konania súd rozhodne
samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

83. Senát správneho súdu vo veci rozhodol v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods.
1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.