Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111222087
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7111222087.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou
Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. Z., X..
XX.XX.XXXX, L. R. X/XXXX, F., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom

v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 8130/2011, o vymoženie 159,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 01.04.2019, č. k.
20Er/3834/2011-23 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom
rozhodol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia
o zastavení exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského

rozsudku, sp. zn. SR 14245/10-6 zo dňa 19. 04. 2011, podal do zápisnice na Exekútorskom úrade dňa
02.06.2011 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Súd prvej inštancie dňa 28.09.2012 poveril
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Dňa 03.02.2016 oprávnený doručil súdnemu exekútorovi
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného
titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou

zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali známe aj súdu, ktorý
vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený uviedol, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti v
zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a
boli už v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k
zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Súd prvej inštancie následne vychádzal z § 39 ods.
4, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

a uviedol, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní a je ním právoplatný rozhodcovský
rozsudok, č. k. SR 14245/10-6 zo dňa 19. 04. 2011. Súd zistil, že pohľadávka oprávneného vznikla zo
Zmluvy o úvere, pričom poskytnutý úver sa povinný zaviazal splatiť v 6 mesačných splátkach podľa
zmluvy.

3. Nakoľko oprávnený sa vo svojom vyjadrení, čo sa vlastného vzťahu s povinným týka, odvoláva

iba na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, súd prvej inštancie opätovne preskúmal zmluvu o
úvere, zmenku a rozhodcovský rozsudok a dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávnenýma povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Na uvedenom nemení nič ani to, že v predloženej
úverovej zmluve dlžník zaškrtol políčko, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania,
nakoľko toto tvrdenie oprávnený nepreukázal a súd má z vlastnej činnosti poznatky, že účelom takéhoto

postupu oprávneného pri uzatváraní úverových zmlúv je snaha vyhnúť sa aplikácii zákonov slúžiacich na
ochranu spotrebiteľa. Zároveň, nakoľko ide o formulárovú zmluvu, ktorú oprávnený používal štandardne,
a ktorá bola podkladom pre rozhodovanie v iných exekučných veciach, tento záver potvrdzuje aj
konštantná judikatúra. Zmluva o úvere zo dňa 19.12.2008, na základe ktorej bol vydaný exekučný
titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných

strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru , ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, pričom v bode 15 , týchto podmienok si zmluvné
strany dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo
s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad, alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie
Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava,
podľa jeho základných vnútorných predpisov. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho

rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Dôsledkom takto dojednanej rozhodcovskej doložky
je, že oprávnený si ju dohodol sám pre seba, čím toto ustanovenie obchádza. Takto dojednanou
rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech
spotrebiteľa. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Rozhodcovské konanie sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných

strán, keďže predložená rozhodcovská zmluva je neplatná. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na
základe takejto rozhodcovskej zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto rozsudok
vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Vzhľadom
na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že sú naplnené všetky podmienky stanovené v § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v

konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Preto súd prvej
inštancie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu zastavil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Oprávnený podal odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, nakoľko súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní namietal posúdenie povinného ako
spotrebiteľa. Poukázal na to, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému
poskytnutý úver na účel povolania, preto predmetnú zmluvu nemožno považovať za spotrebiteľskú.
Uviedol, že oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide
o úver poskytnutý na výkon povolania a trval na tom, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v

čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného
je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval, pričom
poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Ďalej
oprávnený poukázal na to, že v zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru povinný
vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia

úveru) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Z uvedeného oprávnenému
vyplynulo, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou
zmluvou. Oprávnený mal za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď aplikoval § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačatépredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 14245/10 zo dňa 19.04.2011, vydaný
rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
24.05.2011avykonateľnosťdňa26.05.2011.Vychádzajúczodôvodneniapredmetnéhorozhodcovského

rozsudku, bol v predmetnom konaní priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobou. Poverenie v predmetnom exekučnom konaní bolo pre súdneho exekútora vydané dňa
28.09.2012.

11. S účinnosťou od dňa 23.12.2015 došlo zákonom č. 438/2015 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony k novelizácii Exekučného poriadku, a to najmä doplnením ust. § 243f (Prechodné
ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia), ust. § 39 ods. 4 a ust. § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku.

12. Podľa § 243f ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa
odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa

ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.

13. Podľa § 243f ods. 3 až 6 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti
tohto zákona odkladajú. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní

v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
a) neprijateľné zmluvné podmienky,
b) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo

c) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

16. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona

vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na ust.
§ 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od
účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z..17. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vzniká povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd

prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

18. Keďže rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo
prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol

by vydaný exekučný titul), dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný titul
(rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom. Za
takejto situácie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.

19. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa

v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015
Z.z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a
v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.

20. K odvolacej námietke ohľadne posúdenia povinného ako spotrebiteľa odvolací súd uvádza, že v
súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je
každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Vpreskúmavanej
veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje tak, že spotrebiteľ

je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí
preukazovať, na aký účel poskytol povinnému úver. Toto oprávnený ako veriteľ v konaní nepreukázal.
Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnému - zamestnanie,
povolanie alebo podnikanie (uvedením krížika v príslušnej kolonke) bez ďalšieho ešte neznamená, že

úver bol povinnému poskytnutý na účely obchodnej činnosti či podnikateľskej činnosti.

21. Základom pre posúdenie, či v danom prípade sa jedná alebo nejedná o spotrebiteľský právny vzťah
je zistenie, na aký účel bol úver skutočne poskytnutý. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver
bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí

takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver
majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa. Za použitia
všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských
zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.

22. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide o alternatívnu
rozhodcovskú zmluvu (doložku), ktorá bola resp. je právne prípustná, pretože o zmluvu (doložku),
ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by
podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený

nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská
zmluva (doložka) nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci,
akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.
Rozhodcovská zmluva (doložka), ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,

znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte
predspotrebiteľompodalžalobunarozhodcovskomsúde.Rozhodcovskúzmluvu(doložku)sispotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

23. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž
nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch,
ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňujes posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neplatnej, nakoľko praktickým dôsledkom takto
formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu

na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ
nemal žiadnu účasť.

24. K výhradám, že dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola

súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, je vo vzťahu k
právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv
nadobudnutých v dobrej viere odvolací súd uvádza, že procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej
účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie, keď zákonodarca nestanovil
osobitný (intertemporálny) režim. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 438/2015 Z.z. sa
vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 23.12.2015 preto vzťahuje aj na

konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z.z..

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal
v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

28.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
CSP), okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec

alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne
podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).