Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, January 15, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/233/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103899777
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7103899777.14

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu G. L.Q., G.. X. X. XXXX, K. Z. C., V.
Č.. X, zastúpeného JUDr. Janou Závodskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Alžbetina č. 3, proti
žalovaným: 1. T.. W. L., G.. XX. X. XXXX, K. Z. C., V. Č.. X, zastúpený advokátskou kanceláriou Vojčík
& PARTNERS, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, 2. M. L., G.. XX. X. XXXX, K. Z. C., J. Č.. XX, X. T..

Š. L., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. C., M. Č.. XX, X. T.. O. L., G.. X. X. XXXX, K. Z. C., J. Č.. XX, E..Č.. K. XX
U. A.., U., U. L. XNX, R., žalovaní v 2., 3. a 4. rade, zastúpení JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom,
Zvonárska 8, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva a o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov,
o odvolaní žalovaných v 2., 3. a 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 06. 02. 2019
sp. zn. 15C/111/2003-1501 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e odvolacie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 2., 3. a 4. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti, a to parcely registra R. Č.. XXXX/X vo výmere 123 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie, parcely registra C č. XXXX/X, vo výmere 195 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria

a domu so súpisným číslom XXXX, stojacom na parcele č. XXXX/X registra C, zapísaných na LV XXX,
okres C., U. C. - A., katastrálne územie Severné mesto a parcely registra R. Č.. XXXX/X, vo výmere 372
m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXXX, okres C. X, U. C.T. - A.,
katastrálne územie A. M., vo veľkosti podielu 1/2 v pomere k celku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobcu zaviazal nahradiť preddavkované
trovy štátu v rozsahu 50 % a žalovaných v 1. - 4. rade taktiež v rovnakom rozsahu 50 %.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o upravených nárokoch žalobcu, ktorými sa tento
domáhalurčenia,žeDarovaciazmluvauzavretá27.11.1997medzižalobcomakodarcomažalovanouv
1. rade ako obdarovanou registrovaná pod Z. XXXXX/XX Okresným úradom Košice I, katastrálny odbor,
ktorou darca daroval svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX a to parcely č.
XXXX druh zastavaná plocha o výmere 690 m2 a dom stojaci na uvedenej parcele so súpisným číslom

2194 s plotom, garážou, vonkajšími úpravami a porastmi vo veľkosti podielu 1/2 v pomere k celku, je
neplatná a taktiež určenia, že Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní registrovaná
Správou katastra C. pod Z. XXXX/XX uzavretá medzi žalovanou v 1. rade Q. L. a žalovaným v 2. rade Š.
L., na základe ktorej sa žalovaná v 1. rade stala výlučnou vlastníčkou novovzniknutej parcely č. XXXX/
X o výmere 195 m2, žalovaný v 2. rade sa stal výlučným vlastníkom novovzniknutej parcely č. XXXX/
X o výmere 372 m2 a novovzniknutá parcela č. XXXX/X o výmere 123 m2 vrátane domu so súpisným

číslom XXXX sa stala podielovým spoluvlastníctvom žalovanej v 1. rade vo veľkosti podielu 1/3 v pomere
k celku a žalovaný v 2. rade sa stal jej podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti podielu 2/3 v pomerek celku, je neplatná, určenia, že Kúpna zmluva registrovaná A. C. C. pod Z. XXX/XX, ktorej vklad bol
povolený 8.12.2003, uzavretá medzi žalovanou v 1. rade Q. L. ako predávajúcou a žalovaným v 2.
rade Š. L. ako kupujúcim, ktorou žalovaná v 1. rade previedla svoj spoluvlastnícky podiel na parcele č.

XXXX/X a na dome súpisné číslo XXXX vedené na LV č. XXX a svoje vlastníctvo k parcele č. XXXX/X
vedenej na LV č. XXXXX na žalovaného v 2. rade, sa žalovaný v 2. rade stal výlučným vlastníkom celej
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX a LV č. XXXXX, je neplatná a určenia, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti a to parcely č. XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX/X a domu so súpisným č.
XXXX stojacom na parcele č. XXXX/X v katastrálnom území C. - A. M. vo veľkosti podielu 1/2 v pomere k

celku. Zároveň súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému 2. zakázal nakladať
s nehnuteľnosťami.“

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobca sa stal vlastníkom polovice rodinného domu s.č. XXXX s pozemkom KN C parc.
č. XXXX o výmere 690 m2, vedené na LV č. XXX v k.ú. C. - A. na základe darovacej zmluvy zo dňa

9.4.1996, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XX, pričom zo strany darcov, ktorými boli starí rodičia
žalobcu Š. L., G.. XX.X.XXXX Q. Q. L.U., G.. XX.X.XXXX, došlo u každého z nich k darovaniu podielu
1/4 na predmete daru v prospech žalobcu. Konštatoval, že ohľadne spôsobilosti žalobcu uzavrieť platnú
darovaciu zmluvu dňa 27. 11. 1997 so svojou starou matkou Annou Lukácsovou v rámci konania bolo
vykonaných viacero protichodných znaleckých posudkov znalcami z odboru psychiatria, ktorí posúdili

žalobcovu spôsobilosť na právne úkony s rozdielnymi závermi, z čoho možno vyvodiť, že aj odborníci
sa na prejednávaný prípad dívajú z rôznych uhlov pohľadu a prichádzajú k protichodným výsledkom
znaleckého dokazovania, pričom vzhľadom na osoby znalcov, ktoré už vo veci vypracovali znalecké
posudky ani reálne neprichádzalo v úvahu ustanoviť znalecký ústav zo Slovenska na posúdenie
predmetnej veci. Preto súd vec posúdil podľa ustanovenia § 191 C.s.p. Dôkazy hodnotil podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti majúc za to, že ak sa
právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec
sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu
najbližšiu posudzovanej právnej veci. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej
veci ide o prípad vzájomne súvisiacich faktorov a okolností neplatnosti právneho úkonu, ktoré by sami

o sebe neplatnosť darovacej zmluvy nespôsobovali, ale pôsobiac všetky v rovnakom čase, mieste na
jednu a tú istú osobu spolu vytvorili podmienky, ktoré podľa názoru súdu viedli k tomu, že právny úkon
darovacej zmluvy z 27.11.1997 nemožno považovať za platný. Súd posúdil jednotlivé znalecké posudky
avyjadreniaznalcovzhľadiska,čisúichjednotlivézáveryodôvodnené,dostatočnedoložené,relevantné
v posudzovanej veci a či zodpovedajú pravidlám logického uvažovania a tiež, či sa znalec zaoberal

všetkými skutočnosťami. S poukazom na vyššie uvedené rozdielne závery znalcov bol súd toho názoru,
že aj zníženie rozpoznávacej a ovládacej schopnosti žalobcu môže viesť k neplatnosti právneho úkonu,
čo podľa názoru súdu v tomto konkrétnom prípade naplnené bolo, ako to potvrdzujú závery znalcov
MUDr. Meszárosová, MUDr. Vongrej, MUDr. André. Súd sa nestotožnil so závermi, vyslovenými MUDr.
Dócim a MUDr. Moravčíkom jednak z dôvodu, že títo žalobcu osobne nevyšetrili, čo súd nepovažuje

vzhľadom na rozdielne závery znaleckých posudkov za dostatočne správny diagnostický postup, ako aj
s poukazom na skutočnosť, že aj sám MUDr. Dóci uvádza, že je vecou súdu posúdiť existenciu nátlaku
a tiež, že on hodnotí spôsobilosť na právne úkony z psychiatrického hľadiska, nie z psychologického
hľadiska. Skutočnosť, že žalobca nebol plne nespôsobilý na právne úkony nespôsobuje samo o sebe,
že právny úkon je platný. Súd s poukazom najmä na zásadu hospodárnosti konania, ako aj s poukazom

na dĺžku konania neustanovoval znalecký ústav v zahraničí. Pri úvahe o vhodnosti vykonať kontrolné
znalecké dokazovanie, tak, aby bolo obom stranám sporu umožnené položiť znalcom otázky, za
súčasného vyšetrenia osoby žalobcu znalcami, vychádzal predovšetkým zo snahy o pokus urovnať,
„vyčistiť“ vzťahy medzi stranami sporu. Pričom strany sporu sú vo veľmi blízkom rodinnom vzťahu
(pôvodný žalobca W. L.R. a pôvodný žalovaný neb. Š.E.G. L.R. boli v súrodeneckom vzťahu, pričom

išlo o jediných dvoch synov pôvodne žalovanej neb. Q. L.) a z kontextu výpovedí strán sporu vyplýva,
že pred darovacím úkonom k rodinnému (rodičovskému) domu boli vzťahy medzi bratmi a ich rodinami
veľmi dobré. Konštatoval, že nebolo možné v konaní nevnímať vážnosť následkov, ktoré tento spor
spôsobil. Vzťahy medzi najbližšími príbuznými sú tak vážne narušené, že je ťažké uvažovať o náprave,
pričom išlo o „jediného súrodenca“, ktorého ten ktorý z bratov mal. Preto súd chcel poskytnúť stranám

sporu možnosť - ponechať posúdiť tieto odborné otázky znaleckému ústavu, ktorého výber by obe
strany odobrili. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu sa nevedeli zhodnúť (aspoň akceptovať)
na žiadnom takomto ústave pôsobiacom v Slovenskej republike a ako aj na postoj žalovaných v 2.,
3., 4. rade, ktorí nesúhlasili s takýmto dokazovaním, súd napokon vyhodnotil, prihliadajúc i na dĺžkukonania, že takýto postup nebude mať vplyv a význam na postoje a vzťahy strán sporu. Súd napokon,
hodnotiac všetky vyššie uvedené dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, žalobe v časti, kde
sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, vyhovel. Na určení neplatnosti Dohody o zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 23. 07. 2002, kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený
dňa 8.12.2003 ako aj na určení neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 27.11.1997 žalobca podľa názoru
súdunemánaliehavýprávnyzáujem,keďžeplatnosťtýchtoprávnychúkonovsúdposúdilakopredbežnú
právnu otázku pri rozhodovaní o tom, či vyhovie určovacej žalobe. Keďže súd vyhodnotil darovaciu
zmluvu zo dňa 27. 11. 1997 ako neplatnú, sú v zmysle zásady nemo plus iuris ad alienum transfere

quam ipse habet neplatné aj nadväzujúce právne úkony a preto súd žalobu vo vzťahu k týmto právnym
úkonom zamietol.

4. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní v 2., 3. a 4. rade. Títo žiadali napadnutý rozsudok v jeho
vyhovujúcom výroku zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Svoje
odvolaniezakladalinadôvodochuvedenýchvust. §365ods.1písm.d),f)ah)C.s.p.,tedanatvrdení,že

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Písomným podaním zo dňa 18. 02. 2019, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 23. 12. 2019

žalovaní v 2., 3. a 4. rade zobrali nimi podané odvolanie v celom rozsahu späť.

6. Podľa ust. § 369 ods. 1 C.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

7.Podľaods.2akodvolateľvezmeodvolaniespäť,právoplatnosťnapadnutéhorozhodnutianastaneako
kebykpodaniuodvolanianedošlo.Lehoty,ktorémajúplynúťodprávoplatnostinapadnutéhorozhodnutia
plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

8. Podľa ods. 3 ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie

zastaví.

9. V citovanom zákonnom ustanovení je upravený dispozičný princíp, ktorým je ovládané začatie
odvolacieho konania a jeho súčasťou je aj možnosť odvolateľa vziať podané odvolanie späť. Takáto
možnosť odvolateľa je časovo ohraničená v tom, že odvolanie možno vziať späť len dokiaľ o ňom nebolo

rozhodnuté odvolacím súdom. Účinnosť späťvzatia odvolania nie je podmienená súhlasom súdu ani
protistrany.

10. Odvolací súd rešpektujúc toto dispozičné právo odvolateľov odvolacie konanie zastavil.

11. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania vychádza z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1
C.s.p. V súlade s týmto ustanovením odvolací súd vyhodnotil späťvzatie odvolania žalovanými v 2., 3. a
4. rade z procesného hľadiska tak, že títo zavinili zastavenie odvolacieho konania a preto zodpovedajú
za odvolacie trovy, ktoré vznikli protistrane.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.