Opravné uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200108
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200108.3

Opravné uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt K. XXXX/XX, O. - časť
obce O., zapísaný v Živnostenskom registri pod obchodným menom Richard Tóth, miesto podnikania
Hollého 1847/34, Šaľa, IČO: 34 761 543, zastúpený advokátom: JUDr. Ivo Babjak, sídlo Sovietskych
hrdinov 200/33, Svidník, IČO: 42 227 534, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 102617973/2018 zo 17.12.2018, o vydaní opravného uznesenia, takto

r o z h o d o l :

Správny súd o p r a v u j e I. výrokovú vetu rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/19/2019 - 86 z
25. júna 2020 tak, že v ňom uvedené slová „i rozhodntie“ n a h r á d z a slovami „i rozhodnutie“.

V ostatnej časti z o s t á v a rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/19/2019 - 86 z 25. júna 2020
nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre ako správny súd (§ 19 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
- ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) v prvej výrokovej vete rozsudku č. k. 26S/19/2019
- 86 z 25. júna 2020 uviedol, že „Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
102617973/2018 zo dňa 17.12.2018 ako i rozhodntie Daňového úradu Nitra č. 101697038/2018 zo dňa
03.09.2018 ruší a vec vracia Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie“.

2. Správny súd po písomnom vyhotovení rozsudku č. k. 26S/19/2019 - 86 z 25. júna 2020 vlastnou
činnosťou zistil, že v uvedenej prvej výrokovej vete písomného vyhotovenia rozsudku je chyba v písaní
v zmysle § 143 SSP, keď vo vzťahu k zrušovanému prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Nitra
je uvedené slovné spojenie s preklepom - „i rozhodntie“ namiesto správne znejúceho slovného spojenia
„i rozhodnutie“.

3. Podľa § 143 SSP, správny súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní,
ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí osobám uvedeným v
§ 142 ods. 1.

4. Doktrína správneho súdneho procesu (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny

súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1824 s., komentár k § 143) definuje súdne
rozhodovanie ako proces duševnej činnosti sudcu, ktorého výsledkom je navonok prejavené súdne
rozhodnutie. Pri takomto procese nie je možné predpokladať absolútnu neomylnosť osôb zúčastnených
na príprave a tvorbe vonkajšej podoby konkrétneho súdneho rozhodnutia. Preto, ak sa v rozsudku
vyskytne chyba v písaní alebo počítaní, alebo ak rozhodnutie obsahuje inú zrejmú nesprávnosť,
je povinnosťou správneho súdu tieto pochybenia napraviť. Uvedená doktrína výslovne uvádza, že

predmetom opravy podľa § 143 SSP môžu byť predovšetkým také očividné pochybenia, ku ktorým došlo
pri vyhlásení alebo v písomnom vyhotovení rozsudku, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo súnásledkom chyby v počítaní alebo sa prejavujú inou zrejmou nesprávnosťou. Právny pojem „iná zrejmá
nesprávnosť“ je relatívne neurčitý, je však potrebné vykladať ho tak, že ide o nesprávnosť podobnej
povahyakochybavpísaníalebopočítaní,ktorájenásledkomnáhlehoaokamžitéhozlyhaniaduševnejči

mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie vyhlasovala alebo vyhotovovala, a ktoré sú úplne zjavné.
Tieto pochybenia sa môžu zreteľne prejaviť napríklad v rozpore výroku rozsudku a jeho odôvodnenia,
viditeľných chýb spôsobených mechanickou činnosťou (napríklad preklepom) a pod. Opraviť je možné
ktorúkoľvek časť písomného vyhotovenia rozsudku, teda číslo konania, záhlavie, výrok, odôvodnenie,
poučenie alebo miesto a čas vyhlásenia. Oprava sa môže vykonať kedykoľvek, teda aj po právoplatnosti

rozsudku, v ktorom je potrebné opraviť chybu v písaní, počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť. Oprava
prichádza za rovnakých podmienok do úvahy aj v odvolacom a dovolacom konaní. V prípade, ak sú
dané dôvody na vykonanie opravy, súd bez nariadenia pojednávania vydá opravné uznesenie. Opravu
chyby môže súd vykonať aj z úradnej moci, a to kedykoľvek, keď ju zistí.

5. Ako správny súd podrobne uviedol už v bode 2. odôvodnenia tohto uznesenia, zistil, že časť I.

výrokovej vety písomného vyhotovenia rozsudku obsahuje chybu v písaní - preklep. Túto chybu je
správny súd podľa § 143 SSP povinný opraviť, a to vydaním opravného uznesenia. Vzhľadom na
to, že v danom prípade ide o opravu písomného vyhotovenia vyhláseného rozsudku v časti výroku,
správny súd pre úplnosť zdôrazňuje, že aj z uvedeného doktrinálneho výkladu ustanovenia § 143
SSP vyplýva, že je možné opravným uznesením opraviť aj vyhlásený výrok rozsudku, avšak len za

splnenia ďalšej podmienky, ktorou je, že nejde o takú opravu vyhláseného rozsudku, ktorou by správny
súd de facto menil už vyhlásený rozsudok z toho dôvodu, že si správny súd neskôr uvedomí jeho
nesprávnosť. Táto podmienka je v prejednávanej veci splnená. Vydaním tohto opravného uznesenia
sa totiž nemení pôvodná vôľa správneho súdu, ale táto sa len zosúlaďuje s tým, čo správny súd v
okamihu vyhlásenia výroku rozhodnutia na pojednávaní skutočne vyjadril a čo jednoznačne vyplýva aj

z odôvodnenia rozsudku.

6. Správny súd preto podľa § 143 SSP opravil v časti I. výrokovú vetu uvedeného rozsudku tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto opravného uznesenia. V ostatnej časti zostáva rozsudok správneho
súdu č. k. 26S/19/2019 - 86 z 25. júna 2020 nezmenený.

7. Správny súd záverom k procesnej stránke tohto rozhodnutia uvádza, že o vydaní opravného
uznesenia rozhodol podľa § 143 SSP a s odkazom na § 19 ods. 2 veta prvá SSP v zložení senátu.
Napriek tomu, že toto rozhodnutie bolo prijaté senátom, písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia
podpisuje iba predseda senátu, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 Sž 6/2016 z 27.07.2016, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a súdov Slovenskej republiky č. 7/2016 ako judikát R 65/2016, podľa ktorého, ak v
správnom súdnictve rozhoduje správny súd a nejde o uznesenie, ktorým sa rozhoduje vo veci samej
(pričom opravné uznesenie nie je uznesením vo veci samej - pozn. správneho súdu), podpisovanie
rozhodnutia - uznesenia všetkými členmi senátu za tejto procesnej situácie neprichádza do úvahy,
pretože zákonodarca neustanovil pri tejto forme senátneho rozhodovania inú povinnosť, a preto sa na

nemeritórne uznesenie použijú ustanovenia o rozsudku iba primerane (a to vrátane ustanovenia § 139
ods. 4 a § 141 SSP). V takomto prípade členovia senátu podpisujú spoločne iba zápisnicu o porade a
hlasovaní senátu a nemeritórne uznesenie podpisuje iba predseda senátu.

8. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
v § 439 ods. 2 a 3 SSP neustanovuje inak. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského
súdu oprávnenému subjektu na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej

sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP.
Kasačná sťažnosť sa podáva na Krajskom súde v Nitre ako krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť i/
označenie napadnutého rozhodnutia, ii/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
iii/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §

440 sa podáva (sťažnostné body), iv/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musíbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Ustanovenia o povinnom právnom zastúpení advokátom neplatia, ak má
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c/ a d/ a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, plynie lehota na podanie kasačnej sťažnosti proti opravovanému
rozsudku v rozsahu vykonanej opravy znovu od doručenia opravného uznesenia (§ 443 ods. 1 veta

druhá SSP).