Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by JUDr. Viktória Bagala Vrabelová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 17Em/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320202602
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Bagala Vrábelová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4320202602.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci výkonu rozhodnutia oprávneného: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. L. č. XXX, proti povinnej: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. K. Z. XXXX/XX, F., v konaní zastúpená
advokátkou JUDr. Janou Ondrášikovou, so sídlom Bernolákova 12, Levice, o návrhu na súdny výkon
rozhodnutia o úprave styku s mal. M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Z. XXX, F., v konaní zast. kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia sa z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého dieťaťa sa návrhom súdu doručeným dňa 17.04.2020 domáhal nariadenia výkonu
vykonateľného rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 4P/27/2016-116 zo dňa 21.09.2017 voči svojej

bývalej manželke E. T., nar. XX.XX.XXXX. Podaný návrh odôvodnil opakovaným neplnením povinností
matky vyplývajúcich z rozhodnutia Okresného súdu Levice č.k. 4P/27/2016-116, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.10.2017, vo veci úpravy styku otca s mal. M.. Predmetným rozhodnutím súdu
bola matke maloletého uložená povinnosť dieťa riadne pripraviť na stretnutie s otcom v každý nepárny
týždeň od piatka v čase od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny
rok od 24.12. od 10.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod. a nepárny rok od 28.12. od 09.00 hod. do 03.01.

nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od soboty od 08.30
hod. do pondelka do 18.00 hod a ďalej každoročne počas letných prázdnin v júli od 02.07. od 08.30 hod.
do 12.07. do 19.00 hod. a v auguste od 10.08. od 08.30 hod. do 20.08. do 19.00 hod. Ako ďalej uviedol,
k naplneniu styku s mal. dieťaťom v zmysle rozhodnutia došlo naposledy v dňoch od 28.02.2020 do
01.03.2020. Dňa 02.03.2020 nastúpil na kurz Boja z blízka v Centre výcviku Lešť, ktorý mal trvať do
20.03.2020, avšak z dôvodu prijatých bezpečnostných opatrení kvôli epidémií koronavírusu bol tento

kurz predčasne ukončený a všetkým účastníkom kurzu bola z preventívnych dôvodov odporučená
dvojtýždňová karanténa formou práceneschopnosti. Tohto odporúčania sa musel podriadiť aj on. Pred
nasledujúcim nepárnym víkendom kontaktoval matku mal. dieťaťa formou sms správy, aby jej oznámil,
žepresynasinemôžeprísťaabysainformovalohľadnemal.M..Akouviedolotecmaloletého,naposledy
so synom telefonoval v utorok 24.03.2020, pričom telefonát trval asi desať sekúnd a potom ho mal. M.
ukončil. Následne dňa 25.03.2020 kontaktoval matku prostredníctvom sms správy, kde jej predostrel

svoj návrh, že by chcel prísť pre maloletého vo štvrtok dňa 26.03.2020, nakoľko mal cestu do Levíc, ale
hlavnýmdôvodombolo,žesosynombolinedobrovoľneukráteníojedenspoločnývíkend.Najehonávrh,
však matka reagovala oznámením, že mu dieťa na styk nedá z dôvodu obavy ochorenia koronavírusom
a taktiež z dôvodu karantény. Svoj postoj odôvodnila tým, že sa ohľadom tejto veci informovala na
sociálnej kuratele a polícií, odkiaľ má informácie, že dieťa nemusí za takejto situácie otcovi odovzdať.
Ako uviedol otec v podanom návrhu, on mal za to, že pokiaľ neboli matke, jej manželovi ako ani jemu

nariadené karanténne opatrenia, neexistujú žiadne prekážky na to, aby bolo rozhodnutie súdu riadne
plnené. Otec mal. dieťaťa sa následne dňa 27.03.2020 informoval na soc. kuratele v Leviciach, kdemu bolo odporučené kontaktovať Úrad komisára pre deti v Bratislave, kde mu oznámili, že rozhodnutie
súdu o úprave styku rodiča s dieťaťom je vzniknutou situáciou nemenné, no vzhľadom na všeobecnú
hrozbu možnej nákazy je na rodičoch ako v tomto období dohodnú. Ako uviedol, s matkou sa však

na tomto dohodnúť nevie. Maloletý syn zo strany matky nie je nijakým spôsobom pozitívne vedený k
budovaniu vzťahu s ním, pokiaľ je v domácom prostredí, pod vplyvom matky a jej manžela, je k nemu
chladný, nechce s ním telefonovať a odmieta sa s ním čo i len pozdraviť. Aj na základe týchto skúseností
sa napokon rozhodol, že dňa 27.03.2020 pre syna nepôjde. V podanom návrhu otec ďalej poukázal
na skutočnosť, že s matkou mal. dieťaťa nemajú dobré vzťahy, otec má dojem, že matka predostiera

svoje názory na otca aj mal. M.ovi, na základe čoho maloletý otca odmieta, ďalej že matka ho ukracuje
o možnosť tráviť so svojim synom bežné víkendy či sviatky a poukázal aj na uvádzanie klamstiev a
neprávd zo strany matky, na nezhody ako aj názorové rozdiely oboch rodičov na výchovu maloletého.
Otec zároveň poukázal aj na to, že podľa jeho názoru má dobrý vzťah so svojim synom a v spoločnosti
jeho a jeho manželky sa maloletý správa vždy milo a poslušne. Otec má dojem, že správanie maloletého
sa zmení vo chvíli keď má prísť k prevzatiu maloletého matkou, kedy maloletý musí svoje prejavy

náklonnosti voči otcovi skrývať alebo dokonca popierať. Otec ďalej uviedol, že maloletý M. kopíruje
správanie matky, ktoré je voči nemu chladné a neúctivé. Matka podľa jeho názoru nikdy neprejavila
iniciatívu v snahe pomôcť napraviť vzťahy medzi nimi navzájom ako aj v budovaní pozitívneho vzťahu
syna k otcovi. Naopak matka koná vždy s úmyslom mu uškodiť, uraziť ho alebo obviniť z agresie či
nezodpovednosti voči synovi a taktiež so zámerom spôsobiť medzi ním a jeho synom čo najdlhšie

odlúčenie alebo dokonca úplné odcudzenie. Situácia počas koronavírusu matke veľmi vyhovuje. Otec
má pocit, že syn sa mu čím ďalej tým viac z neznámych dôvodov vzďaľuje a svoje odmietanie vidieť ho
alebo počuť prejavuje hlasným vykrikovaním proti nemu. Otcovi však nie sú známe dôvody, pre ktoré
by ho syn mohol odmietať. Záverom svojho návrhu otec okrem iného uviedol, že matka maloletého ho
svojvoľne oberá o možnosť dlhodobo sa podieľať na výchove svojho syna a obáva sa, že nenávistné

prejavy matky voči nemu sa prejavia aj na psychike ich syna. Zároveň uviedol, že naďalej je prístupný
akýmkoľvek dobrým nápadom a spôsobom, ktorými by došlo k náprave zlých vzťahov medzi ním a
matkou maloletého tak, aby z toho mohol profitovať najmä maloletý M..

2. Dňa 07.05.2020 sa k podanému návrhu vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že návrh

na výkon rozhodnutia na základe titulu pre výkon rozhodnutia č.k. 4P/27/2016 už na súde prebiehal
pod spisovou značkou 17Em/1/2019, kde súd vykonal dňa 29.11.2019 pojednávanie a dňa 12.03.2020
uznesenímč.k.17Em/1/2019-64návrhnavýkonrozhodnutiazamietolanariadilobomrodičomvýchovné
opatrenie. K podanému návrhu matka ďalej okrem iného uviedla, že z podania otca vyplýva, že mu
znemožnila vziať dieťa za účelom styku dňa 27.03.2020, hoci podľa jeho vyjadrenia sa sám rozhodol,

že pre syna nepôjde. Otec teda podáva návrh na výkon rozhodnutia ohľadne nerealizovaného styku so
synom v období od 27.03.2020 do 29.03.2020, pričom svoje právo nevykonal a pre dieťa si neprišiel.
Ako uviedla, komunikovala s otcom maloletého a vysvetlila mu situáciu, ktorá nastala v štáte v súvislosti
s infekciou COVID a poukazovala na to, že rodičia sa vrátili z Kuby a neboli testovaní. Prehovárala ho,
aby situáciou zvážil, ale nikdy sa nevyjadrila, že dieťa nedostane. Matka ďalej uviedla, že s dôvodmi

uvádzanými v návrhu otca sa nestotožňuje, nakoľko otec sa stretáva s maloletým v zmysle súdneho
rozhodnutia s výnimkou dňa 27.03.2020. Otec ju kontaktoval dňa 13.03.2020, že si pre mal. M. nepríde,
nakoľko je práceneschopný, avšak v návrhu uvádza úplne iné okolnosti, ktoré mu bránili v styku so
synom a dokonca uvádza, že od 03.03.2020 bol sám práceneschopný v rámci 14-dňovej karantény. O
tom, že nepríde pre syna matku upovedomil až v deň súdnej úpravy, hoci o práceneschopnosti vedel

už 10 dní. Po skončení telefonátu matke omylom odoslal sms správu určenú inej osobe, že jeho brat
ide pre rodičov na letisko. Ako uviedla matka, telefonovala otcovi mal. dieťaťa a žiadala ho, aby sa
maloletý nemusel k nemu presúvať a aby zvážil kontakt so synom, nakoľko z sms správy, ktorú matke
odoslal omylom zistila, že jeho rodičia majú cestovateľskú anamnézu a preto má dôvodné obavy. Matka
zároveň poukázala na podanie otca z ktorého vyplýva, že on sám mal odporúčanú karanténu, ktorú

čerpal prostredníctvom práceneschopnosti a napriek tomu sa dožadoval realizácie styku so synom.
Taktiež poukázala na to, že okolnosti uvádzané otcom na osobu matky sú rovnaké ako v konaní sp.zn.
17Em/1/2019, pričom otec podal nový návrh, len čo bol zamietnutý jeho predchádzajúci návrh na
výkon rozhodnutia. Čo sa týka telefonických kontaktov so synom, matka uviedla, že žiadala otca, aby
telefonoval okolo 18.00 hod. a nie neskôr, čo však otec nerešpektuje, pri telefonických rozhovoroch

robí mal. synovi iba výčitky a stane sa, že mal. M. hovor ukončí a následne otec obviňuje matku, že
je to jej chyba. Naposledy otec telefonoval maloletému dňa 31.03.2020. Po dobu dvoch mesiacov otec
kontaktoval syna iba jedenkrát, matka má pocit, že otcovi v skutočnosti ide o vytváranie konfliktu s
matkou. Matka na záver svojho vyjadrenia uviedla, že súdne rozhodnutie plne rešpektuje a dieťa na styks otcom pripravuje. Otec mal. dieťaťa, má podľa názoru matky, s matkou ako druhým rodičom problém už
od čias pred rozvodom, matku neuznáva ako plnohodnotného rodiča, uráža ju a podceňuje. Správanie
a konanie otca nemá dobrý vplyv na atmosféru rodičovského vzťahu, ani na rodinu matky a už vôbec nie

na mal. M., ktorý máva z otca strach. Matka sa domnieva, že zlepšenie komunikácie s otcom nedosiahnu
ani prostredníctvo mediácie, nakoľko otec mal. dieťaťa má svoju povahu, ktorá sa zmeniť nedá. Napriek
tomu je však matka naklonená tomu, aby sa opäť podrobovali s otcom maloletého mediačným sedeniam
alebo psychoterapii, nakoľko správanie sa otca a negativistický prístup otca k matke má gradujúcu
tendenciu a môže len dúfať, že po absolvovaní opatrení zo strany súdu sa rodičovské vzťahy upokoja

a zmenia k pozitívnejšiemu.

3. Dňa 29.06.2020 doručil otec mal. dieťaťa tunajšiemu súdu písomné podanie, ktorým zotrval na
podanom návrhu na výkon rozhodnutia dôvodiac uvedené tým, že matka svojvoľne odmietla realizovať
jeho styk s maloletým dieťaťom v stanovenom termíne. Spochybnil tvrdenia matky k vzniknutým
jednotlivým situáciám, pričom niektoré vyjadrenia matky označil za klamstvá.

4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice dňa 04.09.2020 doručil na požiadanie súdu správu
zo zisťovania informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu v právnej veci úpravy styku otca
s maloletým M., nar. 09.08.2014. Z predmetnej správy vyplýva, že maloletý pochádza z manželstva
rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 2P/87/2015, zo dňa

30.09.2015, právoplatný dňa 19.10.2015. Uvedeným rozhodnutím bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne, jeho styk s
maloletým nebol upravený. Následne matka podala návrh na Okresný súd Levice vo veci úpravy styku
otca s mal. M.. Konanie prebiehalo pod č. k. 4P/27/2016. Rodičom v rámci prebiehajúceho konania
ÚPSVaR Levice, Referát poradensko-psychologických služieb poskytol niekoľkokrát poradenstvo

zamerané na zlepšenie vzájomnej komunikácie. V oblasti rodičovskej komunikácie si rodičia nastavili
pravidlá. Spoločne sa dohodli aj na stretávaní sa otca so synom. Nakoľko dohoda medzi rodičmi
nefungovala, opätovne bolo poskytnuté poradenstvo rodičom na RPPS Levice. Komunikácia medzi
rodičmi bola konfliktná, narušená, poznačená nedorozumeniami, navzájom sa obviňovali. Rozhodnutím
Okresného súdu Levice pod č. k. 4P/27/2016-116, zo dňa 21.09.2017, právoplatné dňa 17.10.2017, bola

schválená rodičovskú dohoda o úprave styku otca s mal. dieťaťom. Dňa 07.05.2019 bol ÚPSVaR Levice
ustanovení za kolízneho opatrovníka v konaní o súdnom výkone rozhodnutia a zároveň požiadaný o
zistenie, či v danom prípade existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré si matka neplní povinnosti
uložené vykonateľným exekučným titulom - rozsudkom OS Levice pod č. k. 4P/27/2016-116, zo dňa
21.09.2017. ÚPSVaR Levice, oddelenie SPODaSK nezistil ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa matka

dieťaťa nepodrobuje právoplatnému rozhodnutiu OS Levice o úprave styku otca s mal. dieťaťom. Dňa
17.07.2020 bol ÚPSVaR Levice opätovne ustanovený za kolízneho opatrovníka v konaní pod č. k.
17Em/1/2020 o súdnom výkone rozhodnutia a zároveň požiadaný aby vykonal šetrenie pomerov na
strane mal. dieťaťa, a to s poukazom na tvrdenia otca uvedené v podanom návrhu na výkon súdneho
rozhodnutia a zároveň oznámil súdu, či sa matka mal. dieťaťa podrobuje uvedenému rozhodnutiu, resp.

či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré matka mal. dieťaťa nerealizuje úpravu styku v zmysle
vydaného právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu. Dňa 31.08.2019 sa na oddelenie SPODaSK
dostavila matka mal. dieťaťa, ktorá uviedla, že nie je pravda, že by sa mal. M. s otcom nestretával počas
pandémie, stalo sa tak len raz, a to hneď na začiatku pandémie, kedy otec poslal SMS správu, že je
PN a nepríde si pre mal. M. (údajne mal nariadenú karanténu od zamestnávateľa, čo jej neuviedol).

Po vydaní opatrení vládou sa matka informovala na referáte, kde jej uviedli, že dieťa by malo byť v
jednej domácnosti s rodičom s ktorým žije. Snažila sa otcovi dieťaťa vysvetliť, že má aj druhé mal.
dieťa v domácnosti a nechce ohroziť celú rodinu, nakoľko rodičia z otcovej strany mali cestovateľskú
anamnézu. Následne stretávanie sa otca so synom prebiehalo podľa ex. titulu. Ako uviedla matka mal.
dieťaťa, v súčasnosti sa s otcom dieťaťa zúčastňujú poradenstva na RPPS Levice, ktoré bolo nariadené

uznesením Okresného súdu Levice. ÚPSVaR Levice, oddelenie SPODaSK záverom uviedol, že nezistil
ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa matka dieťaťa nepodrobuje právoplatnému rozhodnutiu OS Levice
o úprave styku otca s mal. dieťaťom.

5. Na základe žiadosti súdu, otec mal. dieťaťa dňa 09.10.2020 doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie,

v ktorom uviedol, že v súčasnosti prebieha stretávanie s maloletým dieťaťom v zmysle platného
rozhodnutia súdu.6. Podľa § 370 odsek 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa
tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s
maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

7. Podľa § 372 CMP účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného
titulu oprávnený a povinný.

8. Podľa § 375 CMP súd rozhoduje uznesením.

9. Podľa § 376 odsek 1 CMP, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

10. Podľa § 376 odsek 3 Civilného mimosporového poriadku, konanie o výkone neodkladného
opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.

11. Podľa § 377 odsek 1 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

12. Podľa § 378 CMP po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním
tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému

splneniu povinnosti.

13. Podľa § 379 odsek 1 Civilného mimosporového poriadku, pred uskutočnením výkonu rozhodnutia
môže súd nariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu

podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí.

14. Podľa § 379 odsek 2 Civilného mimosporového poriadku, ak sa javí, že účel pojednávania
možno dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na
následky neplnenia.

15. Podľa § 380 CMP pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať príslušný orgán
sociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately,prípadnepríslušnýorgánobceoposkytnutiesúčinnosti
pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení
týchto dôvodov.

16. Podľa § 382 odsek 1 CMP, ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná,
súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur.

17. Podľa § 382 odsek 2 CMP, pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie povinnosti

vyplývajúcej z rozhodnutia.

18. Podľa § 384 odsek 1 CMP, ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu
povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční.

19. Podľa § 384 odsek 2 CMP, ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu potrebné, súd uskutoční výkon
rozhodnutia aj bez vykonania úkonov a opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinnosti.

20. Podľa § 386 odsek 1 CMP, súd odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a
postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie

priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.

21. Podľa § 387 CMP, súd je oprávnený zabezpečiť vstup do obydlia a vykonať opatrenia na odňatie
maloletého.

22. Podľa § 392 CMP všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, ustanoví podrobnosti o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých.

23. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len ,,Vyhláška"), táto
vyhláška upravuje podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.

24. Podľa § 3 ods.1 Vyhlášky, súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo po začatí

konania, ktoré sa začína bez návrhu, pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje,
či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže
podrobovať rozhodnutiu.

25. Podľa § 3 ods.2 Vyhlášky , pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1
súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri

realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.

26. Podľa § 3 ods.3 Vyhlášky, ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa
odseku1odstrániťaplnenierozhodnutiadosiahnuťúčasťounasociálnomporadenstve,psychologickom
poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť

neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom
posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má
poradenstvo vykonať.

27. Podľa § 3 ods.4 Vyhlášky, ak súd požiada v konaní o výkone rozhodnutia príslušný orgán

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o preverenie dôvodov nesplnenia povinnosti uloženej
rozhodnutím súdu, príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypracuje na
požiadanie súdu správu, ktorá má náležitosti uvedené v paragrafe 5 písm. a) až d) vyhlášky. Ak bola
ako súčasť vykonávaných opatrení podľa osobitného predpisu navrhnutá mediácia ako odborná metóda
na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine, správa podľa prvej vety obsahuje aj informáciu o

mediácii.

28. Podľa § 3 ods.5 Vyhlášky, ak súd zistí až po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia,
že existujú ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1, súd nepostupuje podľa paragrafu 379, 382 a
383zákona a neuskutoční sa výkon rozhodnutia.

29. Podľa § 3 ods.6 Vyhlášky, ustanovenie odseku 5 nebráni, aby súd najmä na účely zistenia existencie
dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu nariadil pojednávanie podľa § 379 ods. 1 prvej vety zákona.
Rovnako ustanovenie odseku 5 nebráni, aby súd postupoval podľa odseku 3.

30. Postup pri výkone rozhodnutia vo veciach maloletých prichádza do úvahy, ak dôjde k neplneniu
či porušeniu judikovaných povinností inej ako peňažnej povahy. Novokoncipované ustanovenia štvrtej
časti CMP dôsledne sledujú klasické dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatňujú aj v otázkach
tzv. personálnej exekúcie, a to nariadenie výkonu rozhodnutia uznesením ako prvú fázu a uskutočnenie
výkonu rozhodnutia ako druhú fázu. V zmysle CMP má teda vykonávacie konanie dve fázy. Začatie

vykonávacieho konania (buď na návrh resp. ex offo), pričom v tomto štádiu súd zisťuje, či sa povinný
skutočne nepodrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže
rozhodnutiu podrobiť. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov súd zohľadňuje najmä
správanie sa povinného pri plnení povinnosti (napr. či urobil všetko pre to, aby došlo k realizácií plnenia,
či je sám povinný príčinou neplnenia povinnosti a pod.) a správanie sa oprávneného pri realizácií práv

vyplývajúcichzrozhodnutia(jehovzťahsmaloletýmpočasplneniarozhodnutia,jehovplyvnamaloletého
pri plnení rozhodnutia), ako aj správanie sa a názor maloletého.

31. Povinnosť súdu zisťovať tieto skutočnosti vyplývajú z § 3 Vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti
výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Uvedené ustanovenie sleduje záujem maloletého dieťaťa

aj v priebehu vykonávacieho konania. Zároveň sa sleduje aj ochrana povinnej osoby, a to jednak pred
šikanóznymi podaniami oprávnenej osoby, ktoré nie sú opodstatnené, ako aj v situáciách, keď povinná
osoba nemá faktický vplyv na plnenie, pretože ona si splnila všetky povinnosti smerujúce k plneniu
povinnosti uloženej rozhodnutím.32. V prípade, že súd v priebehu konania zistí, že povinná osoba si dobrovoľne neplní povinnosti
uložené jej vykonateľným súdnym rozhodnutím a neexistujú ospravedlniteľné dôvody neplnenia, vydá

súd uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia, pričom po nariadení resp. súčasne s vydaním takéhoto
rozhodnutia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu
povinnosti (výzva na plnenie § 379 CMP, uloženie mediácie § 381 CMP, uloženie pokuty § 382,
zastavenie výplaty štátnych sociálnych dávok § 383 CMP). Ak by úkony a opatrenia súdu smerujúce
k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods.

1 CMP).

33. Z pripojeného súdneho spisu sp.zn. 4P/27/2016 vyplýva, že naposledy o úprave styku otca s
maloletým dieťaťom rozhodol Okresný súd Levice rozsudkom č.k. 4P/27/2016-116 zo dňa 21.09.2017,
právoplatným dňa 17.10.2017, ktorým schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej je otec oprávnený
stretávať sa s mal. M., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň od piatka v čase od 16.00 hod. do

nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 28.12. do
18.00 hod. a nepárny rok od 28.12. od 09.00 hod. do 03.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas
veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od soboty od 08.30 hod. do pondelka do 18.00 hod a ďalej
každoročne počas letných prázdnin v júli od 02.07. od 08.30 hod. do 12.07. do 19.00 hod. a v auguste
od 10.08. od 08.30 hod. do 20.08. do 19.00 hod., s tým, že otec si mal. dieťa prevezme v stanovenom

čase v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho aj v stanovenom čase matke v mieste jej bydliska
odovzdá. Matka sa zaviazala maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a styk otca s maloletým
umožniť.

34. Z pripojeného súdneho spisu sp.zn. 17Em/1/2019 má súd za preukázané, že uznesením č.k.

17Em/1/2019-64 zo dňa 12.03.2020, právoplatným dňa 11.05.2020, súd návrh otca na nariadenie
výkonu rozhodnutia zamietol a zároveň nariadil výchovné opatrenie, ktorým uložil obom rodičom mal.
M., nar. XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte
poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice v rozsahu
10 poradenských stretnutí, ktoré rodičov zaväzuje absolvovať najneskôr do 31.12.2020 za účelom

zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove mal. dieťaťa a s cieľom naučiť sa
rešpektovať úlohu druhého rodiča vo výchove. Z pripojeného plánu stretnutí zaslaného Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny a Levice vyplýva, že posledné poradenské stretnutie je naplánované na
16.12.2020.

35. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru,
že návrh otca je potrebné ako nedôvodný zamietnuť. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v
čase rozhodovania, pričom v súčasnosti (v čase rozhodovania) neexistujú dôvody pre nariadenie
výkonu rozhodnutia. Ako to vyplýva z posledného vyjadrenia otca mal. dieťaťa, styk otca s mal.

dieťaťom sa v súčasnosti realizuje v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu o úprave styku. Otec v
podanom návrhu poukázal na jeden, ojedinelý prípad, kedy k realizácií styku s maloletým nedošlo,
pričom uvedená situácia vznikla počas vládou nariadených opatrení, ktoré boli zavedené vzhľadom
na zamedzenie šírenia nákazy koronavírusu COVID-19. V danom prípade však možno usúdiť, že sa
jednalo o ojedinelé vybočenie zo štandardu, pričom dôvodom bola najmä obava matky o zdravie svojho

dieťaťa. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je vždy nepochybné zistenie,
že povinný zavinene neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, čo v predmetnom prípade súd
nemá preukázané. Naviac, v prípade takéhoto zavineného konania by sa malo jednať o trvalý resp.
pravidelne sa opakujúci charakter. Jeden prípad nerealizácie styku maloletého s otcom nemožno v
žiadnom prípade považovať a vyhodnotiť ako trvalé príp. pravidelne sa opakujúce bránenie matky v

stykuotcasmal.dieťaťom.Vprejednávanomprípadenemožnokvalifikovaneuzavrieť,ženerealizovanie
styku otca s maloletým je spôsobené zavineným aktívnym a vedomým konaním matky.

36. V rámci konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je nevyhnutné uvedomiť si, že dieťa
je subjektom práva a nie jeho objektom. Pre súdy vyplýva pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili

rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta, pričom majú prijať všetky možné opatrenia na
umožnenie styku rodiča s dieťaťom. Táto povinnosť však nie je absolútna a porozumenie a spolupráca
všetkých zúčastnených osôb predstavuje dôležitý faktor. Pri rozhodovaní je potrebné brať ohľad na
záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem maloletého dieťaťa a jeho práva,pričom najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom
rodiča. Použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je v oblasti starostlivosti súdu o
maloletých nežiaduce a je odôvodnené jedine v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým

dieťa žije, tzn. ak rodič aktívne bráni v styku druhého rodiča s maloletým. V prejednávanej veci súd
nemal na strane matky preukázané nezákonné bránenie styku maloletého s jeho otcom.

37. Záverom považuje súd za potrebné opätovne poukázať na to, že je v záujme maloletého, aby
obaja rodičia (mimo skutočne objektívnych prekážok) dodržiavali súdne rozhodnutie, keďže v opačnom

prípade pre ich nezhody a napäté vzťahy trpí maloleté dieťa, ktoré je svedkom ich konfliktov. Treba
prihliadať najmä na záujem maloletého - maloletý má právo na pokojné, bezkonfliktné a šťastné
detstvo, pričom podmienky pre jeho prežitie mu môžu vytvoriť len jeho rodičia. Je nevyhnutné, aby si
rodičia pred mal. dieťaťom, prejavovali vzájomnú úctu, rešpekt a uznávali dôležitosť druhého rodiča
v živote spoločného dieťaťa, nakoľko obaja rodičia majú rovnako významné a dôležité postavenie v
živote dieťaťa. Súd apeluje na rodičov, aby v záujme zdravého vývinu svojho dieťaťa prekonali svoju

nevraživosť, aby svoje osobné nezhody a potreby nekládli pred záujem maloletého, nakoľko maloletý
má vytvorený pozitívny vzťah ku obom rodičom, obaja rodičia sú v jeho živote potrební a dôležití.

38. Na základe uvedených zákonných ustanovení a skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

39. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP, nakoľko neboli v konaní zistené
skutočnosti odôvodňujúce priznanie náhrady trov konania niektorému z jeho účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.