Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, December 13, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32Csp/197/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119284767
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:6119284767.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom,
advokátom, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. Q.. M. XX, XXX XX B., o zaplatenie 1 223,54 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 163,98 eura s úrokmi z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 14,72 eura od 04.05.2016 do zaplatenia,
5 % ročne zo sumy 65,99 eura od 04.06.2016 do zaplatenia,
5 % ročne zo sumy 59,99 eura od 05.07.2016 do zaplatenia,
5 % ročne zo sumy 59,99 eura od 04.08.2016 do zaplatenia,
5 % ročne zo sumy 59,99 eura od 06.09.2016 do zaplatenia,
5 % ročne zo sumy 64,82 eura od 04.10.2016 do zaplatenia
a to všetko v mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca až do

úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia splátky riadne a včas
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 90,26 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.04.2019 sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 1 223,54 eura s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní nadobudol od pôvodného veriteľa -
obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
04.07.2018. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby, ktoré boli vyfakturované, avšak
žalovaný si záväzok uhradiť cenu riadne a včas nesplnil.
3. Žalobca ako dôkazy označil: zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom, všeobecné

podmienky pre poskytovanie verejných služieb, faktúry, výpis z obchodného registra žalobcu, cenník,
výzvu na zaplatenie a oznámenie o postúpení pohľadávky.
4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21.05.2019 platobný rozkaz sp. zn. 6Up/561/2019,
proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom namietal neprijateľnosť zmluvnej pokuty z dôvodu, že
nezohľadňuje to, aký čas zostáva do konca doby splácania. Vec bola dňa 17.09.2019 postúpená
Okresnému súdu Prešov ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu,
ktorý zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a svoju
neúčasť neospravedlnil napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené dňa20.10.2019. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi
predloženými žalobcom tak ako sú špecifikované v bode 3 odôvodnenia ako aj vyjadrením žalovaného
a zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa
14.03.2016 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu sa
zaviazal poskytovať žalovanému program služieb internet v mobile 500. Na základe dodatku k zmluve
o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.03.2016 sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať
žalovanému program služieb Happy XL volania NAJ s dobou viazanosti 24 mesiacov a žalovaný sa

zaviazal platiť riadne a včas za poskytované služby. V tabuľke č. 1 je uvedená zmluvná pokuta (základ -
počiatočná suma, ktorá bude klesať) vo výške 920 eur. V ten istý deň bola uzatvorená aj zmluva o kúpe
iPhone zariadenia za kúpnu cenu 199 eur. Neakciová maloobchodná cena za MT bola 999 eur.
7. Podľa bodu 3 dodatku (záväzok viazanosti), účastník sa zaväzuje, že po dobu špecifikovanú v tabuľke
č. 1 odo dňa uzavretia tohto dodatku (ďalej len „doba viazanosti“): (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s
podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku podľa zmluvy v znení tohto dodatku,

teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, a (ii) bude riadne a včas uhrádzať
cenu za poskytované služby (ďalej len „záväzok viazanosti“). Porušením záväzku viazanosti preto je: a)
výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas
dojednanej doby viazanosti, (b) žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto
dodatku k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti

dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, (c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby
účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy
(ďalej len „porušenie záväzku viazanosti“).
8. V bode 3 dodatku bola dojednaná zmluvná pokuta a to tým spôsobom, že podnik a účastník
sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie

vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj
paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom
na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet
všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby (vrátane doplnkových) podľa cenníka, ako aj zľava
z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak

bol účastníkovi na základe tohto dodatku mobilný telefón poskytnutý. Základom pre výpočet zmluvnej
pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje benefity
poskytnuté účastníkovi podľa tohto dodatku (ďalej len „základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej
pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre
výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku

viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto dodatku alebo do dňa prerušenia
poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho
bodu tohto dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z
doby viazanosti / celkový počet dní doby viazanosti * základ pre výpočet).
9. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby faktúrou s variabilným

symbolom 7603284018 splatnou dňa 03.05.2016 sumu vo výške 14,72 eura, faktúrou s variabilným
symbolom 7604215928 splatnou dňa 03.06.2016 sumu 70,98 eura (spolu s upomienkou vo výške
4,99 eura), faktúrou s variabilným symbolom 7605184675 splatnou dňa 04.07.2016 sumu 64,98 eura
(spolu s upomienkou vo výške 4,99 eura), faktúrou s variabilným symbolom 7606148194 splatnou dňa
03.08.2016 sumu 84,78 eura (spolu s upomienkou vo výške 4,99 eura a poplatkom za obmedzenie

služby - neplatenie 16,50 eura bez DPH, t.j. 19,80 eura s DPH), faktúrou s variabilným symbolom
7607120046 splatnou dňa 05.09.2016 fakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému sumu 64,98
eura (vrátane upomienky 4,99 eura), faktúrou s variabilným symbolom 7608084704 splatnou dňa
03.10.2016 fakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému sumu 84,62 eura (vrátane poplatku za
prerušenie služby - neplatenie 16,50 eura bez DPH, t.j. 19,80 eura s DPH) a faktúrou s variabilným

symbolom č. 3413917959 sumu 838,48 eura ako zmluvnú pokutu.
10. Z oznámenia zo dňa 17.08.2018 vyplýva, že žalovanému bolo oznámené postúpenie pohľadávky
voči nemu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu
v tomto konaní.
11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného ku dňu

uzatvorenia zmluvy (ďalej len Zákon o elektronických komunikáciách), zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služiebprostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno

dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za
poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
12. Podľa § 52 ods. 1 - 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho
zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosticeny,aktietopodmienkysúvyjadrenéurčito,jasneazrozumiteľnealeboakbolineprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom

k nej. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa citovaného ustanovenia § 52 Občianskeho
zákonníka, čo nebolo ani zmluvnými stranami namietané (právny predchodca žalobcu pri uzatváraní
a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný nie), kde právny
predchodca žalobcu vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný vystupoval v pozícii spotrebiteľa.
14. Súd preskúmal dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu a dospel k záveru, že nárok je dôvodný

len v časti, a to vo vzťahu k vyúčtovaným službám (mesačné poplatky) s DPH vo výške 325,50 eura
(suma 14,72 eura splatná dňa 03.05.2016, suma 65,99 eura splatná dňa 03.06.2016, suma 59,99
eura splatná dňa 04.07.2016, suma 59,99 eura splatná dňa 03.08.2016, suma 59,99 eura splatná dňa
05.09.2016 a suma 64,82 eura splatná dňa 03.10.2016) a zmluvnej pokute vo výške 838,48 eura.
Žalovaný počas konania nerozporoval tú skutočnosť, že žalobcovi neuhradil predmetné sumy, preto súd

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 163,98 eura.
15. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá bola zmluvnými
stranami dojednaná písomne v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Zmluva bola
uzatvorenádňa14.03.2016pričomžalovanýporušilsvojupovinnosťriadneavčasuhrádzaťcenuslužiebuž pri splatnosti faktúry dňa 03.05.2016. V zmluve bola dojednaná zmluvná pokuta za nedodržanie
záväzku viazanosti. Keďže žalovaný preukázateľne porušil záväzok viazanosti súd vyhovel žalobe aj
v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty. Námietka žalovaného o tom, že zmluvná pokuta nezohľadňuje

časové hľadisko porušenia záväzku viazanosti nebola dôvodná. Napriek tomu, že v minulosti boli
opakovane zmluvné pokuty za porušenie zmluvných povinností vyhlasované súdom za neprijateľné
a teda neplatné, zmluvná pokuta tak, ako bola dojednaná medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanýmvdodatkukzmluveoposkytovaníverejnýchslužieb,jevsúladesozákonom.Zmluvnápokuta
jedohodnutápreprípadporušeniazáväzkuviazanostivkonkrétnestanovenýchprípadoch,jedohodnutá

písomne, je určitá a zohľadňuje okolnosti porušenia povinností zo strany klienta. Výška zmluvnej
pokuty odráža, kedy k porušeniu zmluvných povinností došlo, je teda odstupňovaná podľa dĺžky trvania
zmluvného vzťahu a nie je dojednaná neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej
povinnosti v čase uzavretia zmluvy. V prejednávanom spore bol žalovanému za zvýhodnenú kúpnu
cenu 199 eur poskytnutý mobilný telefón (neakciová cena MT predstavovala 999 eur) a balík služieb.
V dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je v tabuľke č. 1 dohodnutá doba viazanosti 24

mesiacov, a výška zmluvnej pokuty 920 eur ako základná suma, ktorá bude klesať. Dohoda o zmluvnej
pokute v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka je obsahom bodu 3 dodatku, pričom zmluvná pokuta
sa mala vypočítať tak, že vyjadrovala denné klesanie zo základu zmluvnej pokuty t.j. zo sumy 920
eur a klesala zohľadňujúc čas ukončenia alebo prerušenia poskytovania služieb v prípade oneskorenej
úhrady ceny služieb. Suma zmluvnej pokuty mala byť vypočítaná tak, že jej základ bol znížený o hodnotu

zmluvnej pokuty pripadajúcej na podiel počtu dní uplynulých z doby viazanosti k celkovému počtu dní
doby viazanosti. V danom prípade vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť riadne a včas
uhrádzať ceny služieb, súd považoval nárok žalobcu na zmluvnú pokutu za dôvodný v celom rozsahu.
16. Súd poukazuje tiež na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 20Co/42/2019 zo
dňa 05.09.2019 v obdobnej právnej veci v zmysle ktorého, cit: „Zmluvná pokuta obsiahnutá v dohode so

žalovaným má charakter sankcie, ktorej výška sa znižuje v závislosti od doby, po ktorú si spotrebiteľ plní
dojednané záväzky, teda priamo spotrebiteľ svojím konaním ovplyvňuje vznik nároku na zmluvnú pokutu
a jej výšku. Ekonomický zámer žalobcu poskytnúť žalovanému na začiatku určitú peňažnú výhodu, ktorú
si mienil kompenzovať zmluvnou viazanosťou po istý čas, v ktorom predpokladal, že pri istom objeme
nákladov spojených s poskytovaním služieb, z úhrad poskytovaných žalovaným dosiahne aj určitý zisk,

nepredstavuje neprimeranú výhodu oproti okamžitej možnosti spotrebiteľa získať do svojho vlastníctva
elektronické zariadenia v ním požadovanej kvalite, aj keď na to nedisponuje aktuálnym dostatkom
finančných prostriedkov. Existencia dohody o záväzku viazanosti, ktorá má kompenzovať prípadné
zvýšené náklady dodávateľovi v súvislosti s poskytnutou zľavou, ktorej maximálna výška zodpovedá
výške zľavy zo skutočnej ceny elektronického zariadenia, nie je neprimeraná, a už vôbec nie, pokiaľ sa

počas doby viazanosti zmluvná pokuta znižuje o dobu trvania záväzku.
17. Vo vzťahu k zamietavému výroku rozhodnutia v časti nepriznania poplatkov za upomienky a
poplatkov za prerušenie služby - neplatenie súd poukazuje na to, že zmluva o poskytovaní verejných
služieb je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára zo
strany právneho predchodcu žalobcu, bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy,

pričom jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovaným individuálne dojednané. Súdu nebol v tomto
konaní predložený dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach
boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté. Žalobca nepreukázal ani skutočné výdavky na
prerušenie a obmedzenie služby, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. Z pohľadu súdu prerušenie
služby,resp.obmedzenieslužbynemožnopovažovaťzaslužbu,zktorejbymalžalovanýurčitýprospech

a teda bol by za ňu povinný platiť. Oba inštitúty sú nepochybne určitým nástrojom dodávateľa ako
dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov spotrebiteľom, resp. zabrániť poskytovaniu
ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Prerušenie služby je teda výlučne
nástrojom určitej ochrany samotného dodávateľa, nie službou v prospech spotrebiteľa. Rovnako tak
i poplatok za upomienku, ktorého zaplatenia sa žalobca v konaní domáha, má charakter zmluvnej

pokuty, ktorá nebola individuálne dojednaná. Doručením upomienky žalovanému nevznikli právnemu
predchodcovi žalobcu žiadne náklady, lebo boli súčasťou vystavenej faktúry. Podľa názoru súdu by si
právny predchodca žalobcu v súvislosti so zasielaním upomienok mohol dôvodne uplatňovať len reálne
vzniknuté náklady (za splnenia predpokladu preukázania, že takúto činnosť konkrétnym spôsobom aj
vykonal), čo v prejednávanom spore nebolo preukázané.

18. Na podporu vyššie uvedeného názoru súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 18Co/123/2016 zo dňa 26.06.2017, v zmysle ktorého, cit: „Vo vzťahu k poplatkom za upomienky
odvolací súd uvádza, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž
mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné.Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju
povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu
vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový

prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie,
než uplatňovaný poplatok vo výške 4,99 eur. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok
zaslužbu,plnenie,ktoréjeposkytovanéspotrebiteľovi.Podobnezapoplatkyzaprerušenieposkytovania
službypreneplatenieazaobmedzenieposkytovaniaslužbypreneplateniesaneposkytujespotrebiteľovi
žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za

dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu
nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym
predchodcom žalovanej, na aký časový úsek a aké skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním
takéhoto úkonu vznikli.“
19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Žalovaný sa so splnením svojho záväzku dostal do omeškania, keď neuhradil cenu za poskytnuté
služby v lehote splatnosti, a tak mu vznikla povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi i úroky
z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. Žalovaný sa dostal do omeškania prvým dňom po
lehote splatnosti faktúr, a tak je povinný okrem istiny zaplatiť aj úroky z omeškania od nasledujúceho

dňa po splatnosti jednotlivých faktúr. Výška uplatneného úroku z omeškania neprevyšuje prípustnú
výšku úroku z omeškania v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., preto súd priznal žalobcovi
ním požadované úroky z omeškania.
22. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

23. Súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť dlh v
splátkach po 50 eur mesačne s tým, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky žalovaný stratí
výhodu splátok. Pri povolení splácať dlh v splátkach súd vzal do úvahy výšku dlhu a zároveň prihliadol
na súhlasné stanovisko žalobcu s povolením splácať dlh v splátkach.
24. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobca má nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 90,26 %. Žalobca mal úspech v časti uplatneného
nároku, a to v rozsahu 95,13 %. Žalovaný mal úspech v rozsahu 4,87 %, a preto súd priznal žalobcovi
pomernú náhradu trov konania vo výške 90,26 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).