Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/118/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119214731
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119214731.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk,
a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany 038 52, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného JUDr.
Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom H. X, XXX XX S., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, právne
zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom O. J. X/A, XXX XX G., o zaplatenie 306,20
€ s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin z 14. júla 2020 sp.
zn. 6C/23/2020-70, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi
sumu 306,20 € s 5% úrokom z omeškania zo sumy 306,20 € od 18.7.2018 do zaplatenia. Vykonaným
dokazovaním zistil, že dňa 14.5.2018 došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla zn. Ford Focus
EČV MT728EK, ktorého vlastníkom bol poškodený S. O. (ďalej len „poškodený“), prevádzkou osobného

motorového vozidla zn. Škoda Octavia EČV TR898AJ, ktoré bolo poistené u žalovaného. Dňa 5.6.2018
uzatvoril poškodený ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o nájme č. 317, v zmysle
ktorej bol dohodnutý nájom osobného motorového vozidla zn. Dacia Logan s dobou nájmu od 5.6.2018
do opravy poškodeného motorového vozidla poškodeného, s denným nájomným vo výške 43,20 € s
DPH. Dňa 20.6.2018 žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 180344 na celkovú sumu vo výške 691,20
€ za prenájom vyššie špecifikovaného motorového vozidla v trvaní 16 dní, čo pri dohodnutej výške
nájmu 43,20 € na deň predstavuje plnenie vo výške 691,20 € vrátane DPH. Dňa 20.6.2018 bola medzi

poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej došlo k postúpeniu peňažnej pohľadávky
poškodeného voči žalovanému celkom vo výške 691,20 € z titulu jeho nároku vyplývajúceho z ust. §
4 zákona č. 381/2001 Z.z. Poškodený oznámil postúpenie pohľadávky žalovaného listom z 20.6.2018.
Zmluvu o postúpení pohľadávky napriek námietkam žalovaného, považoval za platný právny úkon.
Budúca splatnosť záväzku poškodeného voči žalobcovi, nebola prekážkou pre jej postúpenie, ak táto
bola dostatočne určitá a identifikovateľná. Postúpená pohľadávka v zmysle bodu 1 Zmluvy bola riadne

identifikovaná. Zmluvné strany sa tiež v bode 4 Zmluvy dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky,
pričomvýškadohodnutejodplatyzodpovedánárokužalobcuvočipoškodenémuvyplývajúcemuzfaktúry
č. 180344. V bode 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, t.j.
pohľadávky žalobcu voči poškodenému a pohľadávky poškodeného voči žalobcovi. Z uvedeného jezrejmé, že poškodený žalobcovi sumu vyúčtovanú faktúrou č. 180344 uhradil. V súlade s ust. § 4
ods. 1, ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č.
381/2001 v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že je dôvodné priznať

uplatnený nárok žalobcu v plnej výške. Za obdobie, keď bolo osobné motorové vozidlo poškodeného v
oprave, je nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Do stavu, do ktorého sa
poškodený dostal, a v ktorom bol obmedzený s užívaním veci, bol zavinený klientom žalovaného. Dobu
opravynemalmožnosťpoškodenýovplyvniť.Pokiaľžalovanýnutnosťaúčelnosťvynaloženýchnákladov
namietal, bolo dôkazné bremeno na jeho strane. Vzhľadom k uvedenému uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 306,20 €, nakoľko náklady vynaložené poškodeným je potrebné považovať za
škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou, dopravnou nehodou. Zároveň priznal žalobcovi aj nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške 5 % ročne, ktorých výška je v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami. Žalovaný nepreukázal, že si splnil povinnosti v súlade s ust. § 11 ods. 6
Zákona o PZP, a to poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol, resp.
krátil poistné plnenie. Preto bol v zmysle ust. § 11 ods. 8 Zákona o PZP zaviazaný k povinnosti zaplatiť

aj úrok z omeškania, a to odo dňa uplatneného žalobcom, keďže už v tom čase bol v omeškaní. Podľa
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal,

že žalobca v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný nebol. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva,
že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre a z tohto dôvodu táto
bola zároveň dlžníkom žalobcu. V zmysle 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k úhrade faktúry preto
nemohlodôjsťnazákladevzájomnéhozápočtuzrealizovanéhovpredloženejzmluveopostúpení.Prejav
vôle účastníkov Zmluvy najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (podľa jeho názoru neexistujúcej) a

až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený
nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na
žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie
odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Zmluvu o postúpení
pohľadávky ja potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, je výsledkom zjavnej
svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Nesúhlasil
so zaplatením úroku zo omeškania zo žalovanej pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na závery
rozhodnutia NS SR z 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo/145/2017, v zmysle ktorého peňažná sankcia v podobe
úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. (ďalej len „zákon o PZP“), je viazaná

na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP. Žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného o nedostatočnosti
odôvodnenia právnych záverov prvostupňového súdu považuje za neopodstatnené. Vzhľadom na

výsledky vykonaného dokazovania taktiež považuje za nesprávnu odvolaciu námietku, že v spore nie je
aktívnelegitimovaný.Poukazujenaskutočnosť,žepostupovanýbolnároknanáhraduškodyspôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Preto
považuje za nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, že predmetom zmluvy
o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako

dlžníkovi. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné
plnenie poukázal na jeho účet ako postupníka. Súd tak v danom prípade vychádzal aj zo správania
sa strán v čase pred podaním návrhu na súd. Keďže zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné
plnenie, nemôže byť sporné ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených
nákladov, ktorým podľa judikatúry je aj nájom náhradného vozidla. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva

medzinímapoškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozporsustanovením
§ 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
Uvedené zastrešuje predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k úhrade faktúry
a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za
prenájom motorového vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená

domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Poškodený má v zmysle zákona o PZP nárok na
náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a dlžníkom v tomto prípade je žalovaný a
nie poškodený. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k úhrade faktúry a teda aj k
vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporujezákonu. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu
uhradil predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu
škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Poukázal na viaceré rozhodnutia

Krajského súdu v Žiline (13Cob/75/2018, 10Co/104/2019, 11Co/135/2019 a ďalšie) a Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP) stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že s odvolacími dôvodmi žalovaného o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z titulu námietky k zmluve o postúpení pohľadávky sa nestotožňuje.

Vyplýva to nielen zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil
žalobcovi,aleajzosamotnéhoobsahuazmyslunárokupoistnéhoplnenia.Odvolacísúdsanestotožňuje
s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tom, že poškodený S. O.
nebol majiteľom pohľadávky a ani v tom, že by neexistoval predmet postúpenia, keď podľa žalovaného
predmetommalabyťpohľadávkapoškodeného,ktorúžalobcaakoveriteľevidujevočipoškodenémuako

dlžníkovi. Odvolací súd k nerelevantnosti tohto odvolacieho dôvodu žalovaného upriamuje pozornosť
na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 20.6.2018, uzavretú medzi žalobcom a poškodeným S.
O.. Predmetom zmluvy o postúpení bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu poistného
plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia, bol nárok na
náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti

s poistnou udalosťou, ktorá sa stala dňa 14.5.2018 na vozidle zn. zn. Ford Focus EČV MT728EK.
Predmetom postúpenia preto bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému, a to pohľadávka z
poistného plnenia, ktorá sa skladá aj z nákladov na nájom náhradného motorového vozidla, inými
slovami ide o nárok poškodeného voči žalovanému ako poisťovni, t.j. predmetom postúpenia bola
pohľadávka, čo zodpovedá ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmet postúpenia je vyjadrený

zmluvnými stranami Zmluvy o postúpení pohľadávky v článku 1. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou
žalovaného v tom, že by poškodený - S. O. nepostupoval pohľadávku, ktorú mal, resp. že by predmetom
postúpenia bol neexistujúci predmet postúpenia, prípadne, že by predmetom postúpenia bol záväzok
poškodeného S. O. na zaplatenie nájmu žalobcovi z titulu užívania náhradného motorového vozidla
počas doby opravy poškodeného motorového vozidla. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky

bol nárok - pohľadávka z titulu poistnej udalosti, ktorý nárok v podstate žalovaný aj čiastočne plnil a
tým potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Predmetom postúpenia bola pohľadávka na poistnom
plnení pozostávajúca z nákladov nájmu za užívanie náhradného motorového vozidla počas doby
opravy poškodeného motorového vozidla, kedy vo vzťahu k tejto postupovanej pohľadávke poškodeným
dlžníkom bol žalovaný. Súd prvej inštancie správne skonštatoval v odôvodnení rozsudku, že ak k úhrade

nájomného poškodeným S. O. voči žalobcovi došlo formou započítania, (čo poznamenáva odvolací
súd je jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. spôsob úhrady), tým vznik a existencia škody bola
preukázaná, ak sa zmluvné strany Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.6.2018 dohodli, že ich
vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo navzájom započítavajú. Dlžníkom z nároku na poistné plnenie

nebol poškodený, tak ako to tvrdil žalovaný v odvolaní, keďže vo vzťahu k tomuto nároku na poistné
plnenie, ktorý bol predmetom zmluvy o postúpení, dlžníkom je žalovaný, ktorá pohľadávka nároku na
poistné plnenie, ak sa stala predmetom zmluvy o postúpení, tak nie je možné konštatovať neexistujúci
predmet postúpenia, ale to, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.6.2018 mala spôsobilý
predmet postúpenia a ide o platný právny úkon.

6. Odvolací súd v zhrňujúcich záveroch dodáva, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
žalobcom a poškodeným vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni,
súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla, ktorý poistný
nárok poškodeného bol postúpený na žalobcu. Poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku

voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú postúpil
žalobcovi, a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 20.6.2018 bola neplatná, resp. že by odporovala ust. § 524 a nasl. ustanovenia Občianskeho
zákonníka v tom, že by predmetom postúpenia mal byť dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmunáhradného vozidla. Nie je na mieste odvolací argument žalovaného, že predmetom Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 20.6.2018 bolo postúpenie nie pohľadávky, ale záväzku poškodeného S. O., ktorý
podľa faktúry vystavenej žalobcom predstavuje práve pohľadávku žalobcu, pretože zvýrazňuje odvolací

súd to, že predmetom postúpenia bola pohľadávka poškodeného na poistné plnenie a túto postupovanú
pohľadávku nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného
vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla.

7. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného okresným súdom vyhodnotil nárok na úroky

z omeškania za dôvodný. Konanie na súde prvej inštancie a na odvolacom súde tvorí jeden celok.
Z daného faktu vychádza tak Európsky súd pre ľudské práva, ako aj Ústavný súd SR pri zaujímaní
stanoviska, či postupom súdu v konkrétnej veci došlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom/
bolo mu odopreté právo na súdnu ochranu. Inými slovami, odvolací súd je oprávnený korigovať určité
nedôslednosti v postupe a v rozhodnutí súdu prvej inštancie bez toho, aby prvoinštančné rozhodnutie
muselobyťzrušené.Uvedenézodpovedáiprávnejkonštrukciicivilnéhosporovéhoodvolaciehokonania,

ktoré nie je budované na kasačnom princípe (na rozdiel napríklad od konania v správnom súdnictve).
V tejto časti sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalovaného v odvolaní, ktorá nezodpovedá
výkladovým pravidlám právnych noriem.

8. V zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu

začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,

pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo
b)poskytnúťpoškodenémupísomnévysvetleniektýmuplatnenýmnárokomnanáhraduškody,vktorých
nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a
výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený
prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

9. V zmysle ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

10. V zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku
6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. .

11. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ukončenie prešetrovania žalovaného, vykonané v lehote

stanovenej v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie,
ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods. 7 citovaného zákona na uplynutie 15 dní od skončenia
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. V danom prípade,
keď si žalobca ako právny nástupca poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15

ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. proti poisťovni, nie je namieste aplikovať ustanovenie § 11 ods. 7 tohto
zákona po spojke alebo (t.j. druhá časť predmetného ustanovenia), pretože v tomto prípade je poisťovňa
stranousporu,aniejedôvodjejpretodoručovaťeštenásledneprávoplatnérozhodnutieovýškenáhrady
škody. Uvedené platí pre prípady, ak by poisťovňa nebola stranou sporu a povinnosť plniť by jej vyplývala
z právneho vzťahu k poistníkovi, ktorý bol stranou sporu.

12. Nemožno sa stotožniť s takým výkladom ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., že
oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa krátila plnenie uplatnené právnym nástupcom
poškodeného,žalovanýsplnilpodmienkyvzmysle§11ods.6písm.a/predmetnéhozákonaavzmysle§
11 ods. 7 označeného zákona mu vzniká omeškanie s plnením priznaným v rozsahu skráteného plnenia

až doručením právoplatného rozhodnutia súdu. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne
poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo
znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnenípožadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 11 ods. 8 citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa
odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak

nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by
nebolomožnézostranypoškodeného,resp.jehoprávnehonástupcu,vprípadeuplatneniasiskráteného
poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal
zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z.. Zmyslom povinného zmluvného

poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá
spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie
povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu
práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti
znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí odklonil od právneho názoru Najvyššieho

súdu SR prezentovaného v rozsudku sp.zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 a navyše rozhodovacia
prax dovolacieho súdu nie je jednotná. Opačné stanovisko zaujal dovolací súd v rozsudku sp. zn.
5Obo 19/2009 zo dňa 25.03.2009. Odvolací súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté
zjednocujúce stanovisko.

13. Lehota na plnenie v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. žalovanému uplynula 15 dní
odo dňa doručenia šetrenia poistnej udalosti a pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu žalobcu na
zaplatenie žalovanej pohľadávky. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchajú žalobcovi
úroky zákonné, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie na základe zisteného
skutkového stavu správne dospel k záveru, že žalobca v spore je aktívne vecne legitimovaný a nárok
uplatnený žalobou je dôvodný, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom
rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 1 CSP).

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)