Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/178/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318200676
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4318200676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: V. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom O. Z., M. XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25,IČO:35792752,zast.AdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,Bratislava,Kubániho16,
IČO:47233516,ovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Levice zo dňa 24. 05. 2019, č. k. 7Csp/15/2018-139, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, okrem zamietajúceho výroku, p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
654,91 eura z titulu vydania bezdôvodného obohatenia do troch dní odo dňa jeho právoplatnosti a vo
zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na súdnom poplatku sumu 39 eur na účet
Okresného súdu Levice číslo: A VS: XXXXXXXXXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozhodol tak po zistení, že žalobkyňa žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového

typu/Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „žiadosť“) dňa
02. 07. 2015 ako dlžník požiadala žalovaného ako veriteľa o poskytnutie úveru za podmienok uvedených
v bode 5. Tieto zneli: informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s
platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá): 87,17 eura, poskytnutá čiastka úveru
(úverový limit): 1500 eur, splatnosť úveru (počet splátok): 36, mesačná splátka (vrátane úrokov): 52,88
eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru +
poplatok za poskytnutie úveru): 2053,68 eura, predpokladaná RPMN za úver: 26,68 %, ročná úroková

sadzba úveru: 17,45 %, priemerná RPMN za úver: 37,67 %, poskytnutá čiastka revolvingu: 1500 eur,
celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania
revolvingu):2053,68eura,predpokladanáRPMNúverupoposkytnutírevolvingu26,68%,ročnáúroková
sadzba revolvingu: 17,45 %, poplatok za poskytnutie úveru: 150 eur, účel čerpania úveru: bez uvedenia
účelu. V bode 6 žiadosti bolo uvedené: informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka úveru
spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb): 87,17 eura, poskytnutá čiastka úveru (úverový
limit): 1500 eur, splatnosť úveru (počet splátok): 36, mesačná splátka (vrátane úrokov): 52,88 eura,

celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 2053,68
eura, RPMN za úver: 26,53 %, ročná úroková sadzba úveru: 17,45 %, priemerná RPMN za úver: 26,53
%, poskytnutá čiastka revolvingu: 1500 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť
(t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 2053,68 eura, predpokladaná RPMN úverupo poskytnutí revolvingu: 26,53 %, ročná úroková sadba revolvingu: 17,45 %, ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania: 5,05 %, poplatok za poskytnutie úveru: 150 eur. Pod bodom 7 žiadosti bolo
uvedené, že dlžník a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti/zmluvy.
Predmetná žiadosť bola podpísaná žalobkyňou v Leviciach dňa 02. 07. 2015 a žalovaným v Bratislave
dňa 06. 07. 2015. V rovnakých dňoch strany sporu uzavreli vo forme samostatnej listiny Dohodu o
poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX a Spotrebiteľskú Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX podľa
§ 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v platnom znení. Konštatoval,

že z formy týchto jednotlivých listín je zrejmé, že ich formulár mal veriteľ vopred pripravený a dopĺňali
sa doň iba údaje o osobe dlžníka. Podľa Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva
o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, ktoré bolo podpísané a datované žalovaným dňa 06. 07.
2015, žalobkyni bola schválená výška úveru 1500 eur, so splatnosťou 36 mesiacov, pri výške mesačnej
splátky úveru 52,88 eura, z toho istina 41,67 eura a úroky 11,21 eura, splátke podľa Dohody o poskytnutí
služby (mesačne) 34,29 eura, výške celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úveru + splátka podľa

Dohody o poskytnutí služby) 87,17 eura, poplatku za poskytnutie úveru/revolvingu 150 eur, dátume
splatnosti prvej splátky úveru 07. 08. 2015, dátume splatnosti poslednej splátky úveru 07. 08. 2018,
periodicite splácania úveru mesačne k 7.dňu, RPMN úveru 26,53 %, priemernej hodnote RPMN platnej
ku dňu podpísania Zmluvy o RÚ 37,67 %, schválenej výške revolvingu 1500 eur, zvýšení celkovej
výšky úveru po vykonaní revolvingu 1500 eur, výške mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu

52,88 eura, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 26,53 %, úverovom limite 1500 eur,
celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za
poskytnutie úveru) 2053,68 eura, odplate za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb
1234,44 eura, ročnej úrokovej sadzbe úveru 17,45 %, celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť pri
každom revolvingu (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu + poplatok za poskytnutie

revolvingu) 2053,68 eura, ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 17,45 %, ročnej úrokovej sadzbe úrokov
z omeškania 5,05 % a dobe nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy o RÚ 06. 07. 2015. Z Prehľadu
platieb žalobkyne k Zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 10. 2017 mal preukázané, že žalobkyňa
uhradila žalovanému dňa 04. 08. 2015 splátku 87,17 eura, 07. 09. 2015 splátku 87,17 eura, 13. 10. 2015
splátku 87,18 eura, 08. 12. 2015 splátku 1500 eur, 09. 12. 2015 zrážkou zo mzdy 72,81 eura, 11. 01.

2016 zrážkou zo mzdy 45,67 eura, 09. 03. 2016 zrážkou zo mzdy 87,17 eura a 21. 07. 2017 splátku
37,74 eura, teda celkovo na úver uhradila sumu 2004,91 eura.

3. Právne vec oprel o ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1, 2 písm. f), k) a l), § 11 písm. a) a
b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania úverovej zmluvy; § 37
ods. 1, § 39, § 43a ods. 1, § 43c, § 44 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 a 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. a)
a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi stranami
sporu posúdil ako spotrebiteľský, pretože žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako dlžníčka zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľka, keďže sa jedná

o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania
alebo zamestnania. Argumentoval, že zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe
dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán, ktoré pri zmluve o
spotrebiteľskom úvere, v zmysle zákonného ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,
musia byť vykonané v písomnej forme. Z listiny označenej ako „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského

úveru revolvingového typu /Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“, mal preukázané,
že žalobkyňa v návrhu na uzavretie zmluvy uviedla parametre, ktoré mala mať predmetná zmluva,
pričom tento návrh nekorešpondoval s návrhom, ktorý prijal žalovaný. Prijatie návrhu preto bolo potrebné
hodnotiť ako nový návrh, ktorý však už žalobkyňa neakceptovala, a teda v danom prípade nemohla byť
úverová zmluva platne uzavretá, z ktorého dôvodu ju považoval za neplatnú. Ďalej argumentoval, že

zmluva neobsahovala termín konečnej splatnosti úveru, keď dojednanie počtu splátok (36) nepovažoval
za dojednanie o termíne konečnej splatnosti úveru. Dôvodil, že údaj o termíne konečnej splatnosti
predstavuje významný a dôležitý údaj pre spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spotrebiteľ musí byť vopred informovaný o dátume, do ktorého bude povinný uhrádzať splátky úveru,
teda kedy, pri riadnom plnení si povinnosti zo zmluvy o úvere, dôjde ku splateniu celého úveru a tým

aj k zániku jeho záväzku. Zvýraznil, že jednostranné Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 06.
07. 2015, ktoré uvádza dátum splatnosti poslednej splátky, nemohlo nahrádzať zmluvné dojednanie
účastníkov zmluvy, pretože nebolo podpísané dlžníčkou, nejednalo sa o dvojstranný právny úkon a
nebolo ho možné považovať za súčasť zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Dodal, že vzhľadomna skutočnosť, že žalobkyňa podpísala zmluvu skôr ako žalovaný, v čase podpisovania zmluvy nemala
vedomosť o termínoch splatnosti prvej a poslednej splátky úveru a tiež nebolo zrejmé, kedy sa
Oznámenie o schválení revolvingového úveru reálne dostalo do dispozičnej sféry žalobkyne, pričom

žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa vyjadrila s predmetným Oznámením súhlas a toto na znak
súhlasupodpísala.Vtomtosmereuzavrel,žezákonstriktne,jasne,zrozumiteľneabezpochýbvyžaduje,
aby termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru obsahovala zmluva o spotrebiteľskom úvere.
Konštatoval tiež, že celková výška úveru uvedená v predmetnej zmluve vo výške 1500 eur (v zmluve
uvádzaná ako poskytnutá čiastka úveru) nezodpovedala skutočnosti, keď poskytnutá čiastka úveru

žalobkyni nebola vo výške 1500 eur, ale len vo výške 1350 eur, čo v konaní sporné nebolo. Opätovne
zdôraznil, že konanie veriteľa - žalovaného nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého
žalobkyňou, ale za nový návrh, keďže žalovaný neprijal návrh žalobkyne bez výhrad a zmien, keď
jej oznámil prijatie žiadosti schválením úveru so zmenami. Dôvodil, že prijatie návrhu so zmenami,
doplnkami, ktoré vytvárajú základné zákonné náležitosti zmluvy, nemôžu byť účinným prijatím návrhu na
uzatvorenie zmluvy, ale predstavuje len nový návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 44 ods. 2 Obč. zák.), ktorý

ale žalobkyni nebol predložený na odsúhlasenie a podpísanie, pričom Oznámenie veriteľa o schválení
úveru, ako jednostranný právny úkon, nepovažoval za odstránenie prípadných nedostatkov v obsahu
zmluvy. Dospel tak k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, teda žalovanému nemohlo patriť
žiadne plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 06. 07. 2015, ale len plnenie z titulu vrátenia
bezdôvodného obohatenia, ktoré poskytnutím peňažných prostriedky nastalo na strane žalobkyne. V

tomto smere mal preukázané, že žalobkyňa prijala plnenie v sume 1350 eur (po odpočítaní sumy 150 eur
ako poplatku za poskytnutie úveru od sumy 1500 eur) a žalovanému uhradila celkom 2004,91 eura, keď
nepreukázala uhradenie sumy 2529,25 eura ako tvrdila v žalobe. Rezultoval, že žalovaný prijal plnenie
nad rámec poskytnutého plnenia v sume 654,91 eura (rozdiel medzi plnením žalobkyne 2004,91 eura a
poskytnutou sumou úveru 1350 eur), ktoré je žalobkyni povinný vrátiť, keďže vzniklo na jej strane právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to plnení bez právneho dôvodu a vo zvyšku žalobu zamietol
pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne. K Dohode o poskytovaní služieb zo dňa 06.
07. 2015 uviedol, že táto dohoda nemôže byť platná, nakoľko sa mala vzťahovať k uzavretej zmluve o
revolvingovom úvere, avšak k uzavretiu úverovej zmluvy platným spôsobom nedošlo. Naviac predmetná
zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z., čoho

následkom bolo, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.

4. Rozhodnutie o trovách konania právne oprel o ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne a pomer úspechu a neúspechu
strán sporu 50:50 rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Rozhodnutie o

povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok odôvodnil konštatovaním, že žalobkyňa ako spotrebiteľ
bola oslobodená od platenia súdneho poplatku zo žaloby, pričom žalovaný nie je od platenia tohto
poplatku oslobodený, preto podľa § 2 ods. 2 vety prvej zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
súdny poplatok zo žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia (zo sumy 654,91 eura) vo výške 39 eur

podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.

5. Proti tomuto rozsudku, okrem jeho zamietajúcej časti, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP, domáhajúc sa ním v napadnutej časti jeho zmeny
a zamietnutia žaloby, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Záver súdu prvej inštancie o neuzavretí zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500121916 z dôvodu, že
nedošlo k dohode o výške RPMN, označil za rozporný so zákonom. Uviedol, že pre vznik každej zmluvy
platí, že musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak nie sú tieto dodržané,
potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti, potom absencia
takýchto fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za následok len to,

že takéto dojednania nie sú platné a ich nedodržanie nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Zvýraznil,
že určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky. Podstatnými náležitosťami zmluvy je tak dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky. Akcentoval, že hodnota RPMN nie je stanovená ako podmienka vzniku úverovej
zmluvy, čo jednoznačne vyplýva zo znenia § 11 ods. 1 b) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu
uzavretia jednotlivých zmlúv o revolvingovom úvere, preto čiastkový záver súdu o nevzniknutí zmluvy
z dôvodu, že nedošlo k dohode o RPMN, považoval za rozporný so zákonom. Namietal, že súd prvejinštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia uviedol, že nedošlo k dohode o výške RPMN a tento jeho
formalistický prístup označil za predčasný. Mal za to, že z povahy niektorých náležitostí uvedených v §
9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že nemôžu byť predmetom konsenzu, a zákon takýto konsenzus

ani nepredpokladá (čo je aj priemerná hodnota RPMN, ktorý údaj určuje Ministerstvo financií SR), pričom
súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či ide o dohodnuteľný údaj alebo nie, teda či aj RPMN
nepatrí medzi údaje, ktoré nie je možné dohodnúť, keďže hodnota RPMN úveru sa medzi stranami
úverovej zmluvy nedojednáva, a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To,
že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.) vyplýva z právnej

úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. V tejto súvislosti dôvodil, že ak má byť údaj o RPMN
určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy znamená, že pri jeho
určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v čase určenom v zákone, t. j. údajov platných v čase uzavretia
zmluvy. Medzi tieto údaje (príloha č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z.) patrí aj dátum prvého čerpania úveru,
ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy a nie v čase kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru.
Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia
(údaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale
určený presne stanoveným spôsobom. Ak by teda neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu
postupom podľa zák. č. 129/2010 Z. z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného
zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou

v bode 5 každej zmluvy, porušil by zák. č. 129/2010 Z. z. tým, že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne
„navrhol“ žalobca, ktorá by v takom prípade nebola vypočítaná podľa zákona. Dodal, že z rozsudku nie
je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že vlastne žalobkyňa navrhla údaj o RPMN,
keď žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje a uvádza sa v nej len
údaj o predpokladanej RPMN. Sumarizoval, že súd prvej inštancie tak nesprávne posúdil otázku vzniku

zmluvných vzťahov.

6. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa pridržiava žaloby
a svojich vyjadrení v konaní. Poprela tvrdenia žalovaného, že predmetná úverová zmluva neobsahuje
žiadne neprijateľné podmienky, argumentujúc poukazom na § 2 zák. č. 250/2007 Z. z., že v predmetnom

úverovom vzťahu zlyhala odborná starostlivosť zo stany žalovaného ako dodávateľa. Žiadala preto
rozsudok v napadnutých častiach potvrdiť.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku.

8. Predmetom sporu je žaloba žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy

1179,25 eura z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej
inštanciežalobevyhovelvčastitýkajúcejsasumy654,91euraavozvyškužalobuzamietol.Preabsenciu
odvolania strán sporu zamietajúca časť rozsudku nadobudla právoplatnosť a predmetom odvolacieho
konania tak zostala len jeho vyhovujúca časť, nadväzujúci výrok o náhrade trov konania a výrok o
povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok.

9. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že na základe žiadosti žalobkyne strany sporu dňa
06.07.2015 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, podľa
ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe
17,45%,RPMN26,53%,priemernejRPMN37,67%,celkovejčiastkerevolvingu2.053,68euraapoplatku

za poskytnutie úveru 150 eur so splatnosťou úveru v 36 mesačných splátkach po 52,88 eura. Dňa 06. 07.
2015stranysporuuzavrelivoformesamostatných listínDohoduoposkytovaníslužiebč.XXXXXXXXXX
a Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Z „Oznámenia veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX“, adresovanom žalobkyni zo dňa 06. 07.
2015 vyplýva, že žalovaným bola schválená výška úveru 1500 eur, splatnosť úveru 36 mesiacov, výška

mesačnej splátky úveru 52,88 eura (z toho istina 41,67 eura a úroky 11,21 eura), splátka podľa Dohody
o poskytnutí služby (mesačne) 34,29 eura, výška celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úveru +
splátka podľa Dohody o poskytnutí služby) 87,17 eura, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu 150
Eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 07. 08. 2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 07. 08.2018, periodicita splácania úveru mesačná k 7.dňu, RPMN úveru 26,53 %, priemerná hodnota RPMN
platná ku dňu podpísania zmluvy 37,67 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky
za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) 2053,68 eura, odplata za poskytnutie

služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb 1234,44 eura a ročná úroková sadzba úveru 17,45 %. Z
titulu úverovej zmluvy žalovaný vyplatil žalobkyni reálne sumu 1.350 eur a žalobkyňa uhradila celkovo
na úver sumu 2004,91 eura.

10. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách,
účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí tiež obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. f/), ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov (písm. k/), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivý nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (písm. k/).

18. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až
l/, s/ a z/ a aa/ (písm. b/); je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna
miere nákladov v neprospech spotrebiteľa (písm. d/).

19. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v jeho vyhovujúcej časti týkajúcej sa sumy 654,91 eura vyvodil

z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ, keď žalobkyňa žalovanému v tomto
rozsahu plnila bez právneho dôvodu, pretože medzi stranami sporu nedošlo k platnému uzatvoreniu
zmluvy o úvere. V tomto smere argumentoval, že povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je termín konečnej splatnosti úveru, ktorý žiadosť o poskytnutie úveru neobsahovala, pretoželen dojednanie počtu splátok nepredstavuje termín konečnej splatnosti úveru, a neobsahovala ju ani
samotná úverová zmluva, pričom oznámenie žalovaného o schválení úveru, kde už termín konečnej
splatnosti úveru bol uvedený predstavoval len nový návrh na uzavretie zmluvy, tento však nebol

žalobkyni predložený na podpis. Zmluva o spotrebiteľskom úvere preto nemohla byť uzavretá platne pre
rozpor s právnou úpravou.

20. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom prvoinštančného súdu, že nedošlo k platnému
uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v odvolaní spochybnil i žalovaný. Zmluva o úvere

je totiž v zmysle § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto
bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu
vychádzať aj z ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere § 497 a nasl. Podľa § 497
Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky. Tým sú vymedzené obligatórne náležitosti zmluvy o úvere a to dohoda o výške

úveru, záväzok veriteľa úver v dojednanej výške poskytnúť a záväzok dlžníka poskytnuté prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky, ako to správne uviedol i súd prvej inštancie. Vychádzajúc zo zhora popísaných
skutkových zistení niet sporu, že v konaní posudzovaná zmluva o revolvingovom úvere všetky podstatné
náležitosti obsahovala, čím došlo k jej platnému uzatvoreniu. S ohľadom na charakter účastníkov zmluvy
(dodávateľ - spotrebiteľ), ich právny vzťah takto založený je bezpochyby vzťahom spotrebiteľským, čo

žiadna zo strán ani nespochybňovala, na ktorý je potrebné tiež aplikovať ust. § 52 a nasl. OZ, ako
i normy spotrebiteľského práva, vrátane zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.).

21. Súd prvej inštancie hodnotiac vec i z pohľadu noriem spotrebiteľského práva dospel tiež k záveru,
že predmetná zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z. z., čo má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ktoré vzhliadol v absencii
termínu konečnej splatnosti úveru. Je potrebné prisvedčiť, že u spotrebiteľských úverov je jednou z
náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ zák. č.

129/2010 Z. z.). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je ohraničená časovo. V danom
prípade však obsah úverovej zmluvy dokladuje, že tento údaj v nej uvedený nebol a zo zmluvy nebolo
možné vyvodiť dobu jej trvania a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Samotné uvedenie,
že úver bude splatný v 36-ich mesačných splátkach, bez bližšieho určenia splatnosti prvej splátky, príp.
poslednej, nenapĺňa kritérium podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z., pre splnenie zákonom

vyžadovanej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nič na tomto závere nemení ani písomné
oznámenie žalovaného adresované žalobkyni, ktoré netvorilo súčasť zmluvy, išlo len o jednostranný
úkon žalovaného, majúci charakter informácie veriteľa pre dlžníka o schválenom úvere. Pokiaľ teda
sporom dotknutá zmluva o úvere neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010
Z. z. v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. daný spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ani samotný žalovaný v odvolaní
neposkytol žiadnu argumentáciu v tomto smere a túto zameral len proti záveru prvoinštančného súdu,
že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere z dôvodu absencie dohody o výške RPMN, ktorá však súdom
prvej inštancie posudzovaná vôbec nebola.

22. Vo svetle týchto záverov za situácie, že žalobkyni z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný
poskytol finančné prostriedky vo výške 1350 eur a žalobkyňa uhradila žalovanému celkom sumu
2004,91 eura, pričom bola povinná vrátiť žalovanému len sumu skutočne poskytnutých finančných
prostriedkov, plnenie poskytnuté žalobkyňou nad túto sumu predstavovalo u žalovaného bezdôvodné
obohatenie v zmysle § 451 a nasl. OZ, ktoré je povinný žalobkyni vydať a predstavuje sumu 654,91

eura. V tejto časti preto súd prvej inštancie opodstatnene považoval žalobu žalobkyne za dôvodnú a
vyhovel jej.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, stotožniac sa s odôvodnením súdu prvej inštancie

vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania, ako i vo vzťahu k výroku o povinnosť žalovaného
zaplatiť súdu poplatok, ktoré preto opakovať nebude.24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov

odvolacieho konania žalobkyni. V danej veci však možnosť priznania jej náhrady trov konania vylučovala
skutočnosť, že žalobkyni v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).