Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 6, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Cb/254/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515205224
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8515205224.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu

Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo Údol so sídlom 065 45 Údol, IČO: 00 204 455,
právne zastúpený JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom AK so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice,
proti žalovanej U.. P. O., advokátke AK so sídlom U. XX, XXX XX X. S., právne zastúpená U..
Justínou Lajčákovou, advokátkou, AK so sídlom Štúrova 131/16, 058 XX Poprad, v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.000,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 01.03.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania vo výške 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu vo
výške 2.000,- eur s príslušenstvom a trovy konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca
svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.07.2011 žalovaná uzatvorila so žalobcom Mandátnu zmluvu na

uskutočňovanie právnych záležitostí (ďalej len ,,mandátna zmluva“). Dňa 09.05.2013 žalobca uhradil
žalovanej sumu 2000,- eur. Žalobca má za to, že uvedená suma bola žalovanej vyplatená bez
akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobca žalovanú vyzýval na vrátenie dlžnej sumy, avšak do dnešného
dňa ju neuhradila.

2. Po poučení strán sporu o procesných právach a povinnostiach bolo súdu dňa 02.02.2016
doručené vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, považovala

ju za bezdôvodnú a uplatnený nárok za premlčaný. Žalovaná vykonávala právne služby odplatne a v
zmysle uzatvorenej mandátnej zmluvy. Právne služby žalovanej majú právny základ a žalobca uplatnený
nárokžalovanejvzmyslefaktúryč.2013006nikdynerozporovalvykonanéúkonyuznaladňa09.05.2013
za ne žalovanej zaplatil. Podľa súpisu výkonov išlo o netypické právne služby spojené s družstevnými
podielovými listami, ich predajom, nákupom a zrušením ISIN, ktoré boli z uvedeného dôvodu aj osobitne
fakturovaným nárokom na odmenu. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe vzniesla aj námietku
premlčania podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože k plneniu došlo dňa 09.05.2013 a

žalobca podal žalobu až dňa 27.11.2015.

3. Súd po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä Mandátnou
zmluvou uzatvorenou na všetky právne záležitosti zo dňa 20.07.2011 (ďalej len ,,mandátna zmluva“),pohybov na účte žalobcu, vyjadrením žalovanej k podanej žalobe zo dňa 25.01.2016, faktúrou
č. 2013006 zo dňa 09.05.2013, výzvou na plnenie zo dňa 17.02.2015, kompenzačnou námietkou
žalovaného, ako aj obsahom celého spisu a ustálil tento skutkový stav:

4. Dňa 20.07.2011 žalobca v zastúpení predsedu Ing. Milana Murcka uzatvoril so žalovanou mandátnu
zmluvu, v ktorej sa žalovaná v čl. II. zaviazala pre žalobcu za odplatu a na jeho účet uskutočňovať všetky
právne záležitosti, všetky právne úkony a iné záležitosti v mene žalobcu. V čl. III. bolo dohodnuté, že
za účelom prípadného uzavretia kúpnych zmlúv, právnych úkonov v sporových a nesporových veciach

a konaniach, mandant týmto súčasne splnomocňuje mandatára na tieto konania vo všetkých úkonoch
k tomu potrebných a s tým súvisiacich. V čl. IV. si zmluvné strany dohodli odmenu mesačne vždy k 20.
dňu v mesiaci, na základe vystavenej faktúry vopred v lehote do 5 dní po vystavení faktúry vo výške
500,- eur. Ďalej sa zmluvné strany v zmysle čl. VII. dohodli, že žalobca uhradí žalovanej aj všetky účelne
vynaložené náklady, ktoré sa budú viazať priamo na vybavenie jeho zmluvného záväzku, a to zaplatené
kolky, súdne poplatky, poštovné, cestovné v rámci vyhlášky o cestovných náhradách a iné podľa dohody.

Na náklady, ktoré súvisia so záväzkom žalovanej len nepriamo, musí mať žalovaná predchádzajúci
súhlas žalobcu. Dňa 09.05.2013 bola zo strany žalobcu na účet žalovanej vyplatená suma 2.000,- eur.
Uvedená suma predstavuje odmenu za činnosť resp. úkony žalovanej týkajúce sa podielových listov.
Uvedenúsumusižalovanávyúčtovalafaktúrouč.2013006zodňa09.05.2013,splatnoudňa14.05.2013.

5. Po vykonanom dokazovaní súd návrhu žalobcu vyhovel a uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu
2.000,- eur s príslušenstvom.

6. Žalovaná v zákonnej lehote podala odvolanie a Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie súdu prvej
inštancie a vec vrátil na nové konanie.

7. Jedinou úlohou súdu po zrušení veci bolo opätovné posúdenie premlčania nároku žalobcu. Odvolací
súd poukázal na to, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu opätovne posúdiť uplatnenú námietku
premlčania nároku žalobcu proti žalovanej najmä pokiaľ sa týka začatia plynutia subjektívnej premlčacej
doby, keď nie je rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr,

ale rozhodujúca je skutočná (preukázaná) nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o vzniku
bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, hoci je nepochybné, že k
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej na úkor žalobcu došlo.

8. Po zrušení veci odvolacím súdom súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu

doplnil dokazovanie.

9. Pr. zástupkyňa žalovanej písomným podaním zo dňa 06.05.2019 vzniesla kompenzačnú námietku
žalovanej oproti nároku žalobcu vo výške 1.898,94 eur a túto uplatnila ako jednostranný zápočet
pohľadávky voči nároku žalobcu, ktorý tvorí predmet tohto sporu, teda oproti nároku žalobcu voči

žalovanej do výšky 2.000,- eur. Prílohou kompenzačnej námietky je faktúra č. 2019005 zo dňa
26.04.2019 splatná dňa 01.05.2019, ktorou žalovaná účtuje vynaložené náklady pri pracovných cestách
Košice a Bratislava pri vybavovaní DPL podľa priloženého oznámenia ako súčasť faktúry. Z priloženého
oznámenia vyplýva, že podľa čl. VII mandátnej zmluvy si účtuje účelne vynaložené náklady, a to za cesty
absolvované zo Starej Ľubovne do Bratislavy a späť v roku 2011, pričom cestovné predstavuje 137,25

eur, náhrada za stratu času 18 polhodín x 36,- eur x 12,35 eur, t.j. 444,60 eur a spotreba PHM vo výške
75,83eur,cestazoStarejĽubovnedoBratislavyaspäťvroku2012zaubehnutékilometrevsume137,25
eur, náhrada za stratu času 457,56 eur a PHM 75,83 eur, cestovné zo Starej Ľubovne do Košíc a späť v
roku 2012 vo výške cestovného 36,41 eur, náhrada za stratu 228,78 eur a PHM 20,12 eur, cestovné zo
Starej Ľubovne do Košíc a späť v roku 2012 vo výške cestovného 36,41 eur, náhrada za stratu 228,78

eur a PHM 20,12 eur, teda spolu 1.898,94 eur. V závere tohto vyúčtovania konštatuje, že žiada, aby
vyúčtovanú sumu žalovaný jej uhradil do 01.05.2019. Súčasťou vyúčtovania je aj jednostranný zápočet
pohľadávok vyhotovený dňa 06.05.2019, ktorým započítava svoju pohľadávku vo výške 1.898,94 eur
oproti nároku žalobcu tak, ako to konštatuje v bode I. bod 1. v spojení s bodom II. bod 2.

10. Pr. zástupca žalobcu v konaní pred súdom uviedol, že pokiaľ ide o pohľadávku žalovanej na
započítanie, túto popiera, pretože ide o fiktívnu, vymyslenú, účelovú pohľadávku a premlčanú len s
cieľom, aby sa žalovaná vyhla vydaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré od žalobcu získala. Žalovaná si
po 8 rokoch od vynaloženia nákladov, tieto uplatňuje ako náklady vzniknuté v roku 2011 a 2012, pričomku ich uplatneniu nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by umožňovali posúdenie dôvodnosti tejto námietky.
Nie je zrejmé, kedy služobné cesty v jednotlivých rokoch absolvovala, za akým účelom, ani žiadne
bližšie skutočnosti, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jej nároku. Tento nárok je v každom prípade

premlčaný, pretože nárok klienta voči mandantovi je splatný nasledujúci deň po vynaložení nákladov,
ale z kompenzačnej námietky žalovanej nie je zrejmé, kedy k nim malo dôjsť. Taktiež namietal položku
vyúčtovanú vo faktúre predloženej žalovanou, a to náhradu za stratu času, lebo taký nárok v zmysle
vyhlášky o cestovných náhradách nie je prípustný.
Pokiaľ ide o otázku začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty pre žalobcu, dôkazom o jej začiatku

je email zo dňa 01.10.2014, ktorý mu doručil Ing. Buk a prílohou tohto emailu je aj faktúra, ktorá tvorí
predmet sporu vystavená U. družstvu. Po preštudovaní predložených dôkazov zo strany družstva s
odstupom cca 1 týždňa oznámil G.. W., že plnenie žalovanej vo výške 2.000,- eur je neoprávnená
platba a na túto žalovaná nemá nárok vzhľadom na to, že mala poskytovať služby družstvu v zmysle
mandátnej zmluvy a podľa paušálov dohodnutých v zmluve. Teda tento moment možno považovať za
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Najneskôr je týmto dňom 08.10.2014, kedy sa žalobca

prostredníctvom neho ako právneho zástupcu dozvedel, že žalovaná sa obohatila na úkor žalobcu, ako
aj výšku bezdôvodného obohatenia. V závere poukázal na skutočnosť, že nárok žalobcu považuje za
zákonný a dôvodný, pretože suma 2.000,- eur bola žalovanej vyplatená neoprávnene, nakoľko si ju táto
vyfakturovala za služby, ktoré spadali pod paušálnu odmenu dohodnutú v mandátnej zmluve.
Z výpovede predsedu žalujúceho družstva vyplynulo, že po jeho nástupe do funkcie sa družstvo

dozvedelo o tom, že sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu a to dátumom 01.10.2014. Na
základe predchádzajúcej telefonickej a emailovej komunikácie medzi predsedom družstva a právnym
zástupcom žalobcu, následne oznámil družstvu, že suma 2.000,- eur je bezdôvodným obohatením na
strane žalovanej. Nárok žalovanej považuje za účelový, vyčíslený s odstupom cca 7 rokov. Žalobca
popiera, aby cesty, o ktorých tvrdí žalovaná, že ich uskutočnila, boli vykonané, resp. súviseli s

akýmkoľvek poskytnutím právnych služieb družstvu. Má zato, že tieto cesty žalovaná nepreukázala, že
by ich absolvovala, ani to, aby súviseli s poskytovaním právnych služieb družstvu. Poukázal na výsluch
svedka G.. P., ktorý zrejme v snahe pomôcť žalovanej na pojednávaní tvrdil, že žalovaná suma mala
byť vyplatená nie za poskytnutie právnych služieb, ale za uskutočnenie ciest žalovanej, pričom v rámci
obrany žalovaná uviedla, že faktúra, ktorá tvorí predmet tejto žaloby, predstavuje služby pri realizácii

DPL a takto to prezentovala v priebehu celého konania.

11. Z výpovede predsedu družstva G.. Jána Buka vyplýva, že družstvo v septembri 2014 prechádzalo
účtovné doklady, a v tom čase považoval tak on, ako aj družstvo výplaty realizované U.. O. za
neoprávnené, ale po konzultácii s právnym zástupcom všetky poslal na odkontrolovanie jemu a U..

Petrovský po naštudovaní emailovej komunikácie mu vysvetlil, že jediná suma, ktorá je neoprávnená, je
čiastka 2.000,- eur. Následne právny zástupca žalobcu potom podnikol patričné právne kroky. Právnemu
zástupcovi zaslal všetky podklady, teda faktúru, objednávku, zmluvu atď. Má vedomosť o tom, že právny
zástupca vyzval žalovanú, aby neoprávnenú sumu vrátila, ale k dohode medzi nimi nedošlo, preto bola
následne podaná žaloba na súd.

12. Z výpovede právnej zástupkyne žalovanej vyplýva, že pokiaľ ide o nárok žalovanej, ktorý si uplatňuje
v tomto konaní oproti nároku žalobcu, ide o kompenzačnú námietku tak, ako to sformulovali vo svojom
písomnom podaní a nárok žalovanej pozostáva z nákladov cestovného tak, ako to uviedla žalovaná už
vo svojej výpovedi v konaní pred súdom do zápisnice súdu dňa 21.12.2016 na č.l. 73 piatej odrážky

zápisnice tohto pojednávania. Takže jej nárok nie je vymyslený a náklady vyúčtované spornou faktúrou v
rámci jednostranného započítania voči nároku žalobcu sú nákladmi, ktoré z jej strany boli uskutočnené.
Pokiaľ ide o výhradu žalobcu, že uplatnený nárok žalovanej je premlčaný, poukázala na ust. § 358 ObZ,
kde započítať možno aj premlčanú pohľadávku, takže trvá na tom, že nárok žalovanej je zákonným
a dôvodným nárokom oproti nároku žalobu. Ku výhrade žalujúcej strany, že zmluva medzi stranami

sporu bola neplatná, s týmto nesúhlasí, pretože zmluva je platná aj v súčasnej dobe, pretože ju nikto vo
vzťahu k žalovanej nevypovedal, ani nijakým spôsobom nedošlo ku ukončeniu tohto zmluvného vzťahu
s námietkou prípadného premlčania nároku je povinný vysporiadať sa jedine súd. V závere poukázala
na skutočnosť, že došlo ku premlčaniu nároku žalobcu, čoho dôkazom je i výpoveď G.. P. na poslednom
pojednávaní, pričom z jeho obsahu jednoznačne vyplynulo, že družstvo vyplatilo žalovanej uvedenú

sumu z titulu presne špecifikovaných ciest a ak by išlo o neoprávnenú platbu, tak by k jej úhrade nebolo
došlo, pričom on tieto problémy vysvetlil zo svojho laického pohľadu. Teda z toho možno vyvodiť záver,
že žalobca vedel najneskôr koncom roka 2013 o tom, že čo je predmetom úhrady žalovanej. Vznesenú
kompenzačnú námietku žalovanej možno považovať za zákonné, dovolené a možné právo a na jehouplatnenie, resp. popretie uznania nemá vplyv ani to, že nárok žalovanej je premlčaný, ani to, že ho
žalujúca strana popiera, prípadne, či je pohľadávka sporná alebo nesporná a nie je to ani v rozpore s
ust. § 350 CSP. Pohľadávka žalovanej je zákonná, oprávnená a posúdenie jej zákonnosti je napokon

úlohou súdu.

13. Z výpovede G.. P., bývalého predsedu družstva žalobcu vyplýva, že v čase, keď robilo družstvo
prevod DPL v roku 2013, tento proces bol zdĺhavý a preto pred jeho ukončením predstavenstvo PD
rozhodlo, že žalovaná robila aj právne úkony nad rámec poskytovania právnych služieb. Za tým účelom

použila svoje motorové vozidlo, bola v Bratislave, opakovane v Košiciach a za tieto náklady si vyúčtovala
necelých2.000,-eur.Vtedyvzišielnávrhvpredstavenstve,žejejtietonákladyuhradiastým,žežalovaná
vystaví faktúru, doloží doklady ku účtovaniu jednotlivých ciest a ich účel. Faktúra bola doručená na
družstvo. Najskôr mala ekonómka výhrady k tomu, že je zlá, on dal pokyn na úhradu a upozornil
ekonómku, aby sa spojila so žalovanou s tým, že ak faktúra nespĺňa podklady, na ktorých sa dohodli,
aby faktúru opravila, ale či a do akej miery k náprave došlo, ďalej už nesledoval.

14. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

15. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“), tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

16. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.
Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak
ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

17. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 566 ods. 1 ObZ, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet
zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo
uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

24. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

25. V zmysle § 358 ObZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

26. V zmysel § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi

uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil
žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu, ako podnikateľmi,
vznikol obchodno-záväzkový vzťah uzatvorením mandátnej zmluvy. Na základe predmetnej zmluvy sa
žalovaná zaviazala pre žalobcu za odplatu a na jeho účet uskutočňovať všetky právne záležitosti, všetky

právne úkony a iné záležitosti v mene žalobcu.
Sporné medzi stranami ostalo to, či úkony žalovanou uskutočnené a vyúčtované samostatnou faktúrou
súnadrámecmandátnejzmluvyaleboúkony,ktorésúprávnymiúkonmivzmyslečl.II.ačl.III.mandátnej
zmluvy a za ktoré žalovanej prináleží paušálna odmena v sume 500,- eur.

28. Celú obranu žalovaná postavila na tvrdení, že sporná faktúra predstavuje činnosti súvisiace s
podielovými listami ,,nad rámec“ mandátnej zmluvy a medzi ňou a žalobcom vznikol osobitný právny
vzťah založený samostatnou zmluvou uzavretou v ústnej forme pre tento jediný prípad, ale žiaden dôkaz
o svojom tvrdení súdu nedoložila a práve opak je pravdou.
Z formulácie samotnej faktúry má súd za preukázané, že právne služby súvisiace s realizáciou DPL
je potrebné subsumovať pod čl. II čl. III. uzatvorenej mandátnej zmluvy, v rámci ktorého sa zmluvné

strany dohodli na paušálnej odmene za všetky právne záležitosti, všetky právne úkony a iné záležitosti v
mene mandanta. Teda ak žalobca vyplatil žalovanej žalovanú sumu, ide v danom prípade o bezdôvodné
obohatenie.

29. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonnom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie
obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval

právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne
účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným
obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto
sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný
prospech vrátiť. Pokiaľ ide o posúdenie otázky začiatku behu premlčacej doby v prípade bezdôvodného

obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý následne odpadol, je potrebné poukázať na
ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka, ktorý túto otázku rieši vo všeobecnej rovine.

30. Súd sa musel zaoberať otázkou premlčania práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
tak, ako to vo svojom zrušovacom uznesení odôvodnil odvolací súd, predovšetkým so zreteľom na

skutočnosť, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že sa žalovaná obohatila na jeho úkor bez ohľadu na
predpokladanú vedomosť.

31. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo vykonané. Premlčaním
právo nezaniká iba sa oslabuje a trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho

uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania
je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv s úmyslom
zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinnosti vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

32. Znenie ustanovenia § 107 ods. 1, ods. 2 OZ zakotvuje kombinovanú formu plynutia premlčacej
doby, t. j. subjektívnu a objektívnu. Začiatok každej z nich je upravený odlišne a obe premlčacie doby
začínajú, plynú a končia nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba (2-ročná) je kratšia, objektívna
premlčacia doba je buď 3-ročná, keď bezdôvodné obohatenie vzniklo z neúmyselného konania (z
nedbanlivosti), alebo 10-ročná, ak bezdôvodné obohatenie bolo spôsobené úmyselne.

V zmysle § 107 ods. 1 OZ, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď
sa oprávnený skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý
sa bezdôvodne obohatil. Ide o subjektívne preukázateľnú vedomosť oprávneného čo do skutkových
okolností, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu
a orientačne aj jeho rozsah.

Jenesporné,žežalovanáposkytovalažalobcoviprávneslužbynazákladepísomneuzavretejmandátnej
zmluvy od 20.07.2011 až do začiatku roku 2014 a žaloba jej uhrádzal dohodnutú odmenu, čo nesporne
vyplýva z výpisu účtu žalobcu, ktorý predložil pr. zástupca U.. Petrovský. Túto zmluvu so žalovanou
uzatvoril za družstvo jeho vtedajší predseda G.. Milan Murcko. V súvislosti s voľbou predsedu družstvaa ďalších orgánov družstva vznikli viaceré spory, ktoré riešili tak tunajší súd, ako aj odvolací Krajský
súd v Prešove a výsledkom týchto sporov bolo právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 7Co/141/2013 zo dňa 23.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2014 a ním bolo

právoplatne rozhodnuté, že uznesenie členskej schôdze žalovaného z 05.04.2011 o zvolení predsedu a
členov predstavenstva žalovaného je neplatné. Toto právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu potom
následne bolo dôvodom na zvolanie členskej schôdze a voľbu terajších orgánov družstva tak predsedu,
ako aj predstavenstva družstva, ktoré sa ujali funkcie zápisom do obchodného registra dňa 28.06.2014.
Teda za obdobie, keď žalovaná vykonávala pre družstvo právne poradenstvo a iné služby, ktoré jej

z písomne uzavretej zmluvy vyplývali, nik nespochybňoval, aby všetky ňou poskytnuté služby boli
nedôvodné a neoprávnené. Všetky úhrady zrealizované za bývalého vedenia družstva, nemal nikto
dôvod spochybňovať tak, ako to napokon uviedol aj sám bývalý predseda družstva G.. Murcko vo svojej
výpovedi v konaní pre súdom. Tak žalovaná, ktorá prijala všetky úhrady ich považovala za zákonné
a dôvodné a tak tomu aj bolo v prípade žalobcu ako platiteľa týchto odmien. Napokon dôvodnosť
výplaty zdôvodnil aj pr. zástupca žalobcu, ktorý sám uviedol, že ak mu terajší predseda družstva doručil

podklady, a to všetky faktúry vystavené žalovanou, prehodnotil ich a sám dospel k záveru, že ak
žalovaná prijímala paušálne náhrady od žalobcu v dobrej viere, že takéto služby v zmysle písomne
uzavretej zmluvy žalobcovi poskytla, nemá žalobca právny základ na uplatnenie takého nároku voči
žalovanej a jediným sporným a nepreukázaným nárokom je podľa jeho názoru nárok týkajúci sa vydania
bezdôvodného obohatenia, ktorý je predmetom tohto sporu.

Po zmene vedenia družstva tak, ako to uviedol sám predseda družstva G.. Buk vo svojom vyjadrení
v konaní pred súdom, začali revidovať jednotlivé úhrady, zmluvy a podobne a začal mať pochybnosti
o dôvodnosti paušálnych náhrad, ktoré vyplácalo družstvo žalovanej. Preto oslovil svojho právneho
zástupcu s tým, aby sa vysporiadal s problematikou zákonnosti a opodstatnenosti týchto úhrad, až na
základe jeho informácie mu bolo oznámené, že žalovať môžu len sumu, ktorá je predmetom tohto sporu.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pr. zástupca žalobcu
predložil súdu dôkaz - email zo dňa 01.10.2014, ktorého prílohou sú aj faktúry žalovanej a následne
oznámil žalobcovi, že len tá ktorá je predmetom tohto sporu, môže byť žalovaná. Listom zo dňa
17.02.2015 vyzval žalovanú na vrátenie bezdôvodného obohatenia.
Po doplnení dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca, resp. jeho súčasný predseda družstva,

ktorý je v mene družstva oprávnený pre uplatňovanie nárokov formou žaloby na súde, či už sám alebo
spolu s jedným členom predstavenstva, sa o bezdôvodnom obohatení resp. aj o subjekte, ktorý sa
obohatil, a o jeho rozsahu dozvedel od svojho právneho zástupcu dňa 08.10.2014. Súd preto za začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
považuje najneskôr deň 08.10.2014, a teda od toho dňa by plynula 2-ročná premlčacia doba, ktorá

sa však skončí najneskôr s uplynutím objektívnej premlčacej doby v rozsahu 3 rokov odo dňa, keď
k bezdôvodnému obohateniu došlo. Pretože žalobca sa svojho nároku domáha žalobou doručenou
súdu dňa 27.11.2015, k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo počas plynutia
premlčacej doby. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa v prípade vydania bezdôvodného
obohatenia neviaže na dátum splatnosti resp. dátum vzniku bezdôvodného obohatenia v podobe

vyplatenia peňažných prostriedkov, ako to tvrdí žalovaná, ani na zápis nových orgánov družstva.
Námietku premlčania práva vznesenú v priebehu konania zo strany žalovanej preto súd posúdil ako
nedôvodnú a v ďalšej časti sa zaoberal dôvodnosťou vydania samotného bezdôvodného obohatenia v
sume istiny 2.000,- eur.

33. Žalovaná v priebehu konania zmenila svoju procesnú obranu tvrdiac, že čiastku 2.000,- eur, ktorú
vyúčtovala žalobcovi, majú tvoriť cesty, ktoré absolvovala svojim vlastným motorovým vozidlom a nie
služby týkajúce sa poskytovania právnych služieb a tie predstavujú sumu 1.898,94 eur a v tejto výške
si uplatnila voči žalobcovi započítaciu námietku.

34. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

35. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť, ani právo upozorňovať strany sporu na nedostatočné

dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne
podporuje ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného článku
CSP, ale aj zásadami rovnosti strán sporu. Dokazovanie je v civilnom konaní založené na prejednacej
zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom článku 8 CSP. Sporové konanie je ovládané touto zásadou aje chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou strán sporu. Zistený skutkový stav je
tak predovšetkým výsledok dôkaznej aktivity strán sporu. Aby mohla strana sporu v konaní uspieť, musí
preto ku svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol pri ich vyhodnotení

dospieť k záveru, že má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu
súd v zásade vychádza len z takých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak strana sporu
potrebné dôkazy nepredloží, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho súd nemôže
takému návrhu vyhovieť.
Otútozásadusaopieraajustanovenie§153ods.1ažods.3CSP-sudcovskákoncentráciakonania.Ak

žalovaná mala v úmysle brániť sa proti nároku žalobcu kompenzačnou námietkou v podobe uplatnenia
cestovných výdavkov, bolo jej povinnosťou taký druh nároku žalovať hneď, keď jej vznikol, ale nie meniť
svoju obranu po cca 4 rokoch vedenia sporu v tejto veci.

36. Žalovaná sa vzájomnou žalobou domáha voči žalobcovi započítania časti nároku vo výške 1.898,94
eur.

Započítanie je spôsob zániku záväzku. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorá zo strán urobí voči
druhej prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.
Obchodný zákonník v ustanoveniach § 358 až 364 upravuje len niektoré ustanovenia o započítaní

pohľadávok. Pre obchodné záväzkové vzťahy sa teda použije úprava započítania v Občianskom
zákonníku § 580 a § 581 a zároveň odchylná úprava uvedená v Obchodnom zákonníku. Podľa §
358 a nasl. ObZ na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu
však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po tom, keď sa pohľadávky
stali spôsobilými na započítanie. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku,

ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. V obchodných
záväzkových vzťahoch možno započítať aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na
žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah. Ak pohľadávka
bola postupne prevedená na niekoľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú
mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi, a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi. Na

základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.
Posúdenie prejavu žalovanej má význam pre ďalší procesný postup súdu. Posúdenie námietky, ktorá
sa považuje len za procesnú obranu proti žalobe, súd rieši ako prejudiciálnu otázku a zaoberá sa ňou
len v odôvodnení rozsudku.
Keďže započítanie pohľadávky je právne účinné iba proti reálne existujúcej pohľadávke na plnenie

rovnakého druhu, musí sa súd prednostne zaoberať dôvodnosťou podanej žaloby. Ak je žalobcom
uplatnený nárok dôvodný, vyhodnotí súd započítací nárok žalovaného z hľadiska jeho hmotnoprávnej
prípustnosti a právnych účinkov na záväzkový vzťah, ktorý je predmetom sporového konania. Súd
však za žiadnych okolností pri tejto procesnej obrane osobitne nerozhoduje o pohľadávke uplatnenej
žalovanou na započítanie. Tým, že žalovaná učinila jednostranný zápočet započítania tým uznala nárok

žalobcu, pretože započítanie možno učiniť len proti existujúcej pohľadávke.
V ďalšom sa preto súd už zaoberal iba kompenzačnou námietkou žalovanej vo výške 1.898,94 eur a
teda tým, či na strane žalovanej existovala pohľadávka v tejto výške voči žalobcovi a či táto pohľadávka
môže byť predmetom započítacieho úkonu medzi stranami sporu.
Ak teda žalovaný uplatní kompenzačnú námietku, súd skúma, či tu existujú predpoklady započítania

podľa hmotného práva, a to:
- vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o záväzky medzi tými istými subjektmi,
- musí ísť o rovnaký druh plnenia - započítanie je možné prevažne pri peňažných pohľadávkach,
- spôsobilosť pohľadávky na započítanie (§ 581 OZ, prípadne § 358-364 ObZ),
- existencia relevantného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu. Týmto úkonom je práve

kompenzačná námietka, ktorá ako úkon s hmotnoprávnou relevanciou je účinná voči ostatným
účastníkom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Týmto momentom dochádza k stretu
uvedených pohľadávok, a teda k zániku záväzku žalobcu v rovnakej výške, ako je plnenie vyjadrené
v žalobe.

37. Základným predpokladom zákonnej možnosti započítania je existencia pohľadávky. Súd sa v tomto
smere stotožňuje s výhradou pr. zástupcu žalobcu, že žalovaná ku faktúre, ktorú považuje za základ
kompenzačnej námietky nepredložila žiaden relevantný dôkaz o tom, aby cesty, ktoré si vyúčtovala, bola
absolvovala ani dátumy, kedy to bolo a za akým účelom. Je síce pravda, že si strany sporu dohodli včl. VIII. mandátnej zmluvy povinnosť mandanta uhradiť mandatárovi okrem iného aj cestovné v rámci
vyhlášky o cestovných náhradách.
V zmysle § 36 vyhl. č. 283/2002 Z.z. bola povinná žalovaná vyúčtovať pracovné cesty najdlhšie do konca

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo
iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená, nie po 7-8 rokoch. Teda s poukazom na toto
citované zákonné ustanovenie nasledujúci mesiac po realizácii tej ktorej cesty začala plynúť žalovanej
premlčacia doba na uplatnenie jej nároku voči žalobcovi. Právny zástupca žalobcu vzniesol aj námietku
premlčania vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si tieto nároky voči žalobcovi uplatnila až teraz a teda

vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd tento nárok nemôže priznať.
Taktiež sa možno stotožniť s právnym názorom pr. zástupcu žalobcu, že položka „náhrada za stratu
času“ vo faktúre žalovanej nemá oporu vo vyhláške o cestovných náhradách.

38. Možno taktiež súhlasiť s výhradou žalujúcej strany, že žalovaná v priebehu konania menila spôsobila
spôsob svojej obrany, keď najskôr tvrdila, že žalovaný nárok je nárokom nad rámec uzavretej mandátnej

zmluvy, neskôr, že ide o služobné cesty, ktoré absolvovala svojim motorovými vozidlom. Avšak ku druhej
obrane nepredložila žiaden dôkaz o absolvovaní týchto ciest a i keby ich bola v skutočnosti vykonala,
jej nárok je už toho času premlčaný.
Právna zástupkyňa žalovanej zdôraznila, že v zmysle § 358 započítať možno aj premlčané pohľadávky,
s čím možno súhlasiť, avšak za pohľadávky spôsobilé na započítanie Obchodný zákonník považuje síce

aj premlčané pohľadávky, avšak za predpokladu, že v dobe, keď sa stretli, teda v dobe ich splatnosti
(splatnosti tej pohľadávky, ktorá mala najneskoršiu splatnosť) nebola ani jedna z nich premlčaná.
Teda vzhľadom na tento výklad citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že ak by
žalovaná preukázala existenciu a dôvodnosť ňou realizovaných pracovných ciest, mohla by uspieť s
týmto nárokom ale v čase, keď jej pohľadávka sa mala stretnúť s pohľadávkou žalobcu ešte nebola

premlčaná. Táto situácia však nie je zhodná s faktúrou, ktorú vystavila žalovaná až s odstupom 7-8
rokov. Teda hoci by aj existenciu ciest bola relevantným spôsobom preukázala, k ich premlčaniu už došlo
skôr, a aj z toho dôvodu by súd na jej nárok už nemohol prihliadnuť.

39. Záverom možno konštatovať, že súd:

- nárok žalobcu považuje za zákonný, dôvodný nepremlčaný,
- žalovaná nepreukázala existenciu svojho nároku na cestovné náklady a jej kompenzačná námietka
je právne nedôvodná.

40. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do

doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

41. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

42. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

43. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,nariadenie“), namiesto
úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania
v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému
dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí
počas celej doby omeškania.

44. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ vzniká veriteľovi nárok na úroky z
omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá
toto omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaná sa dostala do
omeškania s vydaním práva z bezdôvodného obohatenia čo do sumy 2.000,- eur odo dňa 01.03.2015

(t. j. deň nasledujúci odo dňa 27.02.2015 ako posledného dňa na vrátanie spornej sumy v zmysle výzvy
žalobcu zo dňa 17.02.2015). Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto má
žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, resp. v ním uplatnenej výške, ak jetátonižšiaakozákonná.Žalobcamáteda vovzťahukžalovanejnároknazaplatenieúrokovzomeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 01.03.2015 do zaplatenia.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
rozsahu 100 %. Žalovaná bola v spore v plnom rozsahu neúspešná, teda je povinná žalobcovi nahradiť

vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient,
ak tvorí so stranou podľa
§ 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie
začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, žeprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.