Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/447/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014894077
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014894077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, P.O.Box 192, 814 99 Bratislava 1, proti
žalovaným: I. W. P. , narodená dňa XX.XX.XXXX, II. C.. R. C. P. , narodený dňa XX.X.XXXX, obaja bytom
B. č. XX, XXX XX V., v konaní o zaplatenie sumy 1.777,76 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 28. januára 2014, č.k. 19 C 359/2014-250, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 28. januára 2014, č.k. 19 C
359/2014-250, vo výroku II., ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 28.
januára2014,č.k.19C359/2014-250, zmeňuje tak,žežalovanýmvI.,II.radespoločneanerozdielne
p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 56,12 %.

III. Žalovaným v I., II. rade spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 28.1.2014, č.k. 19 C 359/2014-250, I. uložil
žalovaným v I., II. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 390,08 € s úrokom
z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 48,76 € od 1.4.2003 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne

zo sumy 48,76 € od 1.5.2003 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy 48,76 € od 1.8.2003 do
zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy 48,76 € od 1.9.2003 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne
zo sumy 48,76 € od 1.10.2003 do zaplatenia, vo výške 12,5 % ročne zo sumy 48,76 € od 1.11.2003
do zaplatenia, vo výške 12,5 % ročne zo sumy 48,76 € od 1.12.2003 do zaplatenia, vo výške 12,5 %
ročne zo sumy 48,76 € od 1.1.2004 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,-- €
splatných vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod stratou
výhody splácania v splátkach nezaplatením niektorej z nich v lehote jej splatnosti; II. vo zvyšku súd prvej

inštancie žalobu zamietol. III. Napokon si súd prvej inštancie vymienil, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

2.1. Žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 29.4.2004 v znení neskorších zmien so súhlasom
súdu sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným v I., II. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť mu sumu 42.074,70 Sk spolu s príslušenstvom titulom nedoplatku z vyúčtovania

služiebzaroky2001,2002,zamarec2003,zaobdobieod7.kalendárnehomesiacaaž10.kalendárneho
mesiaca roku 2003, nedoplatku za mesiac apríl 2003 a poplatok z omeškania v sume 875,-- Sk, za
užívanie bytu č. XXX na ul. I. č. X v V., ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Proti platobnému rozkazuzo dňa 19.7.2004, č.k. Ro 1135/04-26, žalovaní podali včas s odôvodnením odpor. V ňom uviedli, že
im síce žalobca prenajímal uvedený byt, ale údaje uvádzané v súvislosti so službami spojenými s
užívaním bytu sú nepravdivé a nepodložené. Dňa 29.12.2003 osobne odovzdali byt č. XXX na I. ulici v V.

správcovi domu p. M., ktorý byt riadne prevzal a svojim podpisom potvrdil, že sú bez ďalších záväzkov a
listina neobsahuje žiadny záznam potvrdzujúci opak. Nútení sú k nepodloženému plneniu, čo potvrdzuje
aj skutočnosť, že nájomcom podkrovných bytov boli neskôr vracané sumy cca. 10.000,-- Sk. Preto
oprávnene pokladali podpis odovzdávajúceho protokolu za konečný akt, ktorým bolo potvrdené splnenie
obojstranných záväzkov.

2.2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako z vykonaného dokazovania bol preukázaný nasledovný
skutkový stav veci. Uznesením zo dňa 25.1.2006 bola pripustená zmena žalobného návrhu v časti
príslušenstva (poplatku z omeškania), a síce vo výške 2,5 % ročne od 1.1.2004. Ďalším uznesením zo
dňa 7.11.2006 bola pripustená zmena žalobného návrhu v istine, keď žiadal žalobca zaplatiť ešte sumu
11.482,-- Sk; od žalovaných tak žiadal zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 53.556,-- Sk [1.777,75 €
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 9.323,80 Sk počnúc dňom 11.7.2002 do

zaplatenia (dlžné vyúčtovania služieb za rok 2001), s úrokmi z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy
6.120,90 Sk počnúc dňom 14.7.2003 do zaplatenia (vyúčtovanie služieb za rok 2002), s úrokmi
z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 4.982,-- Sk počnúc dňom 16.3.2003 do zaplatenia (úhrada
za užívanie bytu v marci 2003), s úrokmi z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.720,-- Sk (časť
nezaplatenej úhrady za apríl 2003) počnúc dňom 16.4.2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo

výške 13 % ročne zo sumy 4.982,-- Sk (úhrada za užívanie bytu v júli 2003) počnúc dňom 16.7.2003 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 4.982,-- Sk (úhrada za užívanie bytu
v auguste 2003) počnúc dňom 16.8.2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne
zo sumy 4.982,-- Sk (úhrada za užívanie bytu v septembri 2003) počnúc dňom 16.9.2003 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 4.982,-- Sk (úhrada za užívanie bytu v

októbri 2003) počnúc dňom 16.10.2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo
sumy 4.982,-- Sk (úhrada za užívanie bytu v novembri 2003) počnúc dňom 16.11.2003 do zaplatenia, s
úrokmi z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 4.982,-- Sk počnúc dňom 16.12.2003 do zaplatenia
(úhrada za užívanie bytu v decembri 2003). Po zmenách žaloby so súhlasom súdu predmetom tohto
konania zostala pohľadávka, ktorá mala vzniknúť žalobcovi voči žalovaným titulom dlžných platieb -

poplatkov spojených s užívaním bytu č. XXX na základe neuhradených vyúčtovaní služieb v období
rokov 2001 až 2003 a titulom nájmu (resp. vydania bezdôvodného obohatenia) v sume 390,08 € za
užívanie bytu č. XXX za obdobie marec 2003, apríl 2003, júl 2003, august 2003, september 2003,
október 2003, november 2003 a december 2003. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 7.12.1999 boli
žalovaní v I., II. rade v čase od 20.12.1999 do 17.1.2001 nájomcami bytu č. XXX

na I. ul. č. X v V., prenajímateľom bytu bol žalobca. Žalovaní boli povinní platiť nájomné mesačne
pozadu, najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, ako aj zálohy na poskytovanie plnenia spojeného
s užívaním bytu. Podľa čl. IV bod 5 nájomnej zmluvy skutočnú cenu služieb za zúčtovacie obdobie vždy k
31.12. zúčtoval prenajímateľ prostredníctvom správcu najneskôr s vyúčtovaním vykurovacej sezóny ako
rozdiel medzi zaplatenými zálohami za jednotlivé služby a ich skutočnou cenou. Nájomca bol povinný

doplatiť prenajímateľovi nedoplatky za skutočné ceny služieb do 15 dní odo dňa oznámenia nedoplatku.
Predmetný byt bol žalovaným odovzdaný do užívania dňa 14.12.1999. Uzatvoreniu nájomnej zmluvy
predchádzalo vydanie rozhodnutia žalobcom, na základe ktorého boli žalovaní určení za nájomcu bytu
v „Dome mladej rodiny" na dobu určitú, konkrétne bytu č. XXX pozostávajúceho z 2 izieb s úplným
stolovaním, I. kategórie s obytnou plochou 33,20 m2, podkrovie, na ulici I. č. X v V.. Z výpočtového

listu pre výpočet nájomného a služieb k bytu č. XXX zo dňa 13.12.1999 vyplýva, že mesačné nájomné
bolo v sume 1.108,-- Sk (36,77 €), sume 2.191,-- Sk (72,72 €) zodpovedali poplatky spojené s užívaním
bytu. Výpočtový list zohľadňoval skutočnosť, že v byte spolu so žalovanými žili dve maloleté deti - X.
P., narodená dňa XX.X.XXXX, V. P., narodený dňa X.X.XXXX. Počas trvania nájmu sa cena nájomného
priebežne upravovala v súlade s vykonávacími právnymi predpismi. V roku 2001 mesačná úhrada za

byt bola v sume 627,-- Sk, mesačná záloha za služby suma v sume 2.191,--
Sk (spolu 2.818,-- Sk). Úhrada za užívanie bytu v roku 2002 bola v sume 837,-- Sk (nájom), záloha
na služby bola v sume 2.458,-- Sk (spolu 3.295,-- Sk). Úhrada za užívanie bytu v roku 2003 bola v
sume 4.982,-- Sk, z toho mesačná výška úhrady za jeho užívanie bola v sume 1.469,-- Sk (49,-- €).
Zo súpisu ročných platieb za rok 2003 vyplýva, že žalovaní uhradili dňa 9.1.2003 sumu 3.295,-- Sk,

dňa 14.2.2003 sumu 3.295,-- Sk, dňa 4.4.2003 sumu 3.226,-- Sk, dňa 29.4.2003 sumu 5.000,-- Sk, dňa
9.6.2003 sumu 5.000,-- Sk. Počnúc mesiacom jún 2003 žalovaní žalobcovi neuhradili žiadnu čiastku
za užívanie bytu; z prehľadu platieb za dobu užívania bytu č. XXX vyplýva, že žalovaní neuhrádzali
vyúčtovania za užívanie bytu zo rok 2001, 2002 a 2003. Z Protokolu o fyzickom odovzdaníbytu č. XXX zo dňa 14.12.1999 vyplýva, že sám žalobca upozornil žalovaných, že tzv. galérie sú určené
výlučne na spanie, pričom by sa na nich bez dozoru nemali zdržiavať malé deti, čím sa má predísť vzniku
úrazu. Byt žalovaní fyzicky žalobcovi odovzdali dňa 29.12.2003. Zo zápisu o odovzdaní bytu č. XXX

zo dňa 29.12.2003 vyplýva, že byt bol odovzdaný z hľadiska technického stavu v poriadku, bol v ňom
zaznamenaný stav elektromeru, TÚV, SV. Uvedený listinný dôkaz len preukazuje vyhovujúci technický
stav, v akom bol predmetný byt žalobcovi ku dňu skončenia jeho užívania odovzdaný, čo správne
žalobca namietal. V období od 18.1.2001 do 31.12.2003 žalovaní užívali byt bez právneho dôvodu,
pretože platná nájomná zmluva bola dojednaná na dobu určitú do 17.1.2001 (čl. III nájomnej zmluvy).

Podľa žalovaných žalobca im dlží sľubovanú zľavu na nájomnom za užívanie bytu č. XXX, na ktorú im
vznikol nárok z dôvodu agresívnej výstavby podkrovných bytov priamo nad bytom č. XXX. Tento byt
užívali na základe nájomnej zmluvy zo dňa 8.1.1996, nájom tohto bytu bol ukončený ku dňu 20.12.1999
na základe písomnej dohody o ukončení nájmu, obdržali tiež písomné potvrdenie o tom,
že majú splnené všetky úhrady. V uvedený deň bola uzatvorená nová nájomná zmluva na
byt č. XXX. Namietali výšku nedoplatku za užívanie bytu č. XXX, ktorý mal byť žalobcom vyúčtovaný v

sume 2.739,20 Sk a ktorý mal vzniknúť v období január až marec 2000. Žalobca protiprávne presunul
ich platbu za byt č. XXX do právne a finančne ukončeného vzťahu k bytu č. XXX. Žalobcom deklarovaná
charakteristika bytu č. XXX nezodpovedá realite, predmetný byt nemá predsieň, napriek tomu, že je
o veľkosti 3 m2 v projekte predmetného bytu zakreslená, byt nemá charakter bytu 1.
kategórie s odkazom na platnú STN 734301 Budovy na bývanie č. 2.9. Skutočná výmera bytu nie je

68,2 m2, ako uvádza žalobca, v skutočnosti to je cca 30 m2, pretože galéria o rozlohe
28 m2 nemá charakter miestnosti, s odkazom na STN 73 4301. Namietali účtovanú kubatúru bytu, keď
nepresné pôdorysy násobil vymyslenou výškou 270 cm, namietali tiež správnosť výpočtu nákladov za
teplo, keďže pri výpočte nákladov za teplo vzal žalobca profil bytu štvorec, napriek skutočnosť, že byt
č. XXX bol v tvare trojuholníka, čím došlo k nadmernému účtovaniu nákladov

za teplo, čím sa podľa žalovaných žalobca na ich úkor bezdôvodne obohatil. Byt nezodpovedal bytu
prvej kategórie, svetelná výška obytnej miestnosti musí byť najmenej 2600 mm, v prípade bytu č. XXX
to bolo 2200 mm; preto žiadali vrátiť ročné nájomné za užívanie bytu č. XXX, vrátiť údajný nedoplatok
za byt XXX odcudzený z platby za byt XXX, vrátiť preplatok na nájomnom za byt XXX za 11 dní,
vrátiť celé nájomné vyplatené za užívanie bytu č. XXX, vrátiť nesprávne účtované kúrenie - preplatky

za kúrenie a nahradiť trovy konania. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.3.2007 v
spojení s uznesením zo dňa 1.2.2010 nariadil vo veci znalecké dokazovanie, ktorého
úlohou bolo zistiť, či vyúčtovanie dodávok tepla na UK a TUV a služieb spojených s užívaním bytu č.
XXX na I. ulici v V. za obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2001, od 1.1.2002 do 31.12.2002, od 1.1.2003
do 29.12.2003, bolo urobené správne, okrem iného aj vzhľadom na skutočnú obytnú podlahovú plochu

bytu a obostavaný priestor bytu. V prípade, že znalec zistí nesprávnosť jednotlivých vyúčtovaní, mal za
úlohu prepočítať jednotlivé položky rozúčtovania nákladov a služieb spojených s užívaním bytu v zmysle
vtedy platných právnych predpisov a nanovo určiť vyúčtovanie dodávky tepla na UK a TUV a služieb
spojených s užívaním bytu za vyššie uvedené obdobia. Predmetné znalecké dokazovanie
sa z dôvodov na strane žalobcu nemohlo realizovať, nakoľko neposkytol znalcovi potrebnú súčinnosť

spočívajúcu v predložení relevantných listinných dokladov potrebných za účelom splnenia zadaných
znaleckých úloh. Súdny znalec Ing. Štefan Szabo listom zo dňa 5.11.2009 žiadal súd prvej inštancie
o usmernenie, keďže mu ani po urgenciách neboli zo strany správcu H-PROBYT spol.
s r.o. predložené požadované doklady. Vzhľadom na uvedené znalec súdu prvej inštancie oznámil, že
nemôže znalecký posudok vypracovať. Vzhľadom na uvedené súdu prvej inštancie neostávalo nič iné,

ako ukončiť znalecké dokazovanie a skutkovú situáciu ustáliť v prospech žalovaných tak, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno v podstatnej časti uplatneného nároku, a to v časti
uplatnených nákladov spojených s užívaním bytu - TUV, UK, studená voda,
OLO, upratovanie spoločných priestorov, výťah, osvetlenie spoločných priestorov za žalované obdobie
v sume 1.387,67 €. Súd prvej inštancie sa preto ďalej zaoberal len výškou bezdôvodného obohatenia

spočívajúcu v užívaní bytu č. XXX počas roku 2003 bez existencie právneho titulu. Ide o
nezaplatený poplatok za užívanie tohto bytu žalovanými za mesiac marec, apríl, júl, august, september,
október, november a december 2003. Túto skutočnosť mal súd prvej inštancie za
jednoznačne preukázanú, pretože žalovaní predmetný byt užívali do 29.12.2003, kedy došlo k jeho
fyzickému odovzdaniu žalobcovi, pričom na užívanie predmetného bytu im chýbal právny titul.

2.3. Po právnej stránke súd prvej inštancie dôvodil ustanoveniami § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 a §
517 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný voči žalovaným len do
výšky uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v cene užívania bytu
žalovanými v období roku 2003. Nárok na zaplatenie ceny za užívanie bytu mu vznikol z dôvodu, že vpočas roku 2003, za ktorý si dlžné sumy (vo výške 48,76 € celkom za 8 kalendárnych mesiacov roku
2003) uplatňuje, žalovaní užívali byt bez právneho titulu, čím žalovaným vznikol majetkový prospech,
ktorý bezplatným užívaním bytu vo vlastníctve žalobcu získali. Bezdôvodnému obohateniu zodpovedá

cena dojednaného mesačného nájomného v sume 48,76 €, takáto výška nájomného je primeraná
vzhľadom na veľkosť užívaného bytu cca 34 m2 (bez galérie, ktorá nie je plnohodnotnou miestnosťou
v zmysle platných STN), lokalitu (V. - O. U.) a obdobie (rok 2003). Nenariadil znalecké dokazovanie za
účelom ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia vzhľadom na procesnú ekonomiku, keď mal za to,
že nariadené znalecké dokazovanie by finančne zaťažilo najmä žalovaných so zohľadnením právnej

skutočnosti, že štátna regulácia ceny nájomného sa vzťahovala len na nájom takto definovaný po
právnej stránke, nie však na cenu za užívanie bytu bez právneho titulu, teda bez platnej a účinnej
nájomnej zmluvy. Žalovaní v I., II. rade sú teda povinní zaplatiť žalobcovi sumu 390,08 € spolu s úrokmi
z omeškania v príslušnej zákonnej výške, počnúc vždy nasledujúcim mesiacom za predošlý kalendárny
mesiac, keď mal za preukázané, že minimálne týmto dňom sa žalovaní museli dostať do omeškania
s vydaním bezdôvodného obohatenia. O príslušenstve istiny súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517

ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.,
ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníkavzneníúčinnomkudňuomeškania;
spôsob zaplatenia určil podľa ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. Vo zvyšnej časti, spočívajúcej v
uplatnených nedoplatkoch z vyúčtovaní za užívanie bytu, súd prvej inštancie teda žalobu ako nedôvodnú
a nepreukázanú zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku vo výroku II., ktorým súd žalobu zamietol, podal včas odvolanie žalobca
dôvodiac tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní užívali

predmetný byt na I. ul. č. X v V. až do 29.12.2003. Aj napriek tomu, že nepredložil súdnemu znalcovi
podklady na vyhotovenie znaleckého posudku, ktorým mal posúdiť, či vyúčtovanie dodávky tepla na ÚK
a TÚV spojených s užívaním bytu na I. ul. č. X v V. za obdobie rokov 2001, 2002, 2003 boli urobené
správne, keďže nimi nedisponuje, navrhol, aby bolo znalcovi uložené vypracovať znalecký posudok, v
ktorom určí, aká by bola primeraná spotreba tepla na ÚK, TÚV v byte na I. ul. č. X v V. za obdobie

od 1.1.2001 do 31.12.2001, od 1.1.2002 do 31.12.2002, od 1.1.2003 do 29.12.2003 s ohľadom na
predmetný bytový dom, charakter bytu, jeho podlahovú plochu a počet osôb, ktoré v ňom v stanovenom
čase žili. Uvedený znalecký posudok určujúci primeranú spotrebu vyhotovený nebol. Odvolaciemu súdu
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zrušiť v súlade s § 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaní v I., II. rade odvolanie nepodali. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný v I. rade
dôvodil, že trvá na stanovisku zo dňa 22.1.2014, ktoré bolo osobne doručené na Okresný súd Bratislava
I. dňa 27.1.2014. Zdôraznil, že predmetný právny vzťah uzavrel so žalobcom v krajnej tiesni a na právne
neexistujúci predmet. Žalobca sa vedome na ich úkor nezákonne obohatil, je im sám dlžný a dokonca v

súčasnosti zámerne zavádza aj samotný súd nepravdivými údajmi a zamlčovaním iných rozhodujúcich
faktov.

5. Žalobca zotrval na odvolaní, ako aj na jeho dôvodoch.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods.
l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016),
ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky
pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý
verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. marca 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1
C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, potvrdil
ako vecne a právne správny, a keďže sa pridržiava dôvodov tam uvedených, správnych, rozhodnutie
odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Na zdôraznenie

vecnej a právnej správnosti rozsudku odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli
najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku(zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od
1.7.2016;C.s.p.],majúcnazreteliustanovenie§470ods.2vetaprváC.s.p.,podľaktoréhoprávneúčinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované

(predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 205a, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l
O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli
skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne
existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383
C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby správne vyhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel
k správnym skutkovým záverom a následne vec správne právne posúdil, ktoré v napadnutom rozhodnutí
aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). V konaní pred súdom prvej inštancie nebola zistená
vada, takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na
ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

8. Žalobca vo svojom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď žalobu v časti
týkajúcej sa nákladov spojených s užívaním bytu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.
Neunesením dôkazného bremena sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní
neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba

priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda
žalobca žiadal priznať náklady spojené s užívaním bytu, za týmto účelom mal súdu predložiť potrebné
doklady, na základe ktorých by bolo možné určiť konkrétnu výšku predmetných nákladov. V konaní
zostalo nepochybné, že žalobca tieto náklady v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom
konaní nepreukázal, dokladmi k nim sa viažucimi nedisponuje. Nemožno ich výšku určiť odhadom,

porovnaním s inými bytmi podobnej výmery, kategórie, spôsobom ich užívania. Výška nákladov spojená
s užívaním konkrétneho bytu je individuálna v každom jednotlivom prípade. Žalobca má povinnosť
preukázať individuálne náklady, ktoré skutočne a v konkrétnom prípade vynaložil, čo v prejednávanom
prípade nevykonal. Je nesporné, že žalobcovi náklady v súvislosti s užívaním bytu žalovanými vznikli,
avšak z čoho tieto pozostávajú, ako dospel k uplatnenému nároku, žalobca nepreukázal. Dôkazom by

mohol byť znalecký posudok (len) za predpokladu, že žalobca predloží dôkazy aspoň základné pre jeho
vypracovanie, čo sa nestalo.

9. V súvislosti s namietanými skutočnosťami odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie
súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a

zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel
formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nebol obmedzovaný právnymi predpismi, ako mal z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;

uplatňovala sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon
súdu ukladal určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola
výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňovala najmä prostredníctvom inštitútu
odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého mal súd uviesť, čoho sa žalobca
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník, stručne, jasne a

výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako
vec právne posúdil. Súd mal povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé a
vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie
na zistený skutkový stav veci aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a

presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej
nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú
skutkový nález súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním ahodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani jej právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

Zároveň treba zdôrazniť, že skutkové okolnosti súdenej veci sú pomerne jednoduché a v podstate ani
niet priestoru na vyvodenie iných skutkových záverov, než aké urobil súd prvej inštancie.

10. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos

VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

11. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za

peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

12. Rozsudok súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku (§ 367 ods. 2 veta druhá C.s.p.) o náhrade trov
konania odvolací súd zmenil (§ 388 C.s.p.) a žalovaným v I., II. rade spoločne a nerozdielne priznal

nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 56,12 % (§ 255 ods. 2 C.s.p.). Ku
zmene došlo s účinnosťou od 1.7.2016 v dôsledku zmeny rozhodovania súdu o
náhrade trov konania upravenej zákonom č. 160/2015 Z.z., keď o nároku na náhradu trov konania aj bez
návrhu rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. l C.s.p.; § 470 ods. l C.s.p.).
Žalobca žiadal zaplatiť sumu 1.777,76 €, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 390,08 €

(21,94 %); úspech žalovaných bol na 78,06 % (100 % - 21,94 %) a ich čistý úspech zostal vo výške
56,12 % (78,06 % - 21,94 %). V tomto rozsahu potom žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v
I., II. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov prvoinštančného konania, ktoré účelne vynaložili
na uplatnenie, bránenie, svojho práva. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
osobe súdneho úradníka (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

13. Žalovaní v I., II. rade mali úspech v odvolacom konaní v celom rozsahu, a tak im odvolací súd
priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 262 ods. l, § 255
ods. l, § 396 ods. l C.s.p.). Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v osobe súdneho úradníka (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v
spojení s § 3 ods. 9 zákona č, 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).