Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/49/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208223838
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:1208223838.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefánikova 17, Bratislava 811 05, IČO: 31 595 545, proti žalovanému: M. C., G.. XX.XX.XXXX, K. M.
Z., XXX XX Z., zastúpený: Bratislavská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom kancelárie M. R.
Štefánika 7, 010 01 Žilina, IČO: 48 182 966, o zaplatenie 273,58 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2008 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 273,85 € s príslušenstvom, a to z titulu neuhradených
záväzkov z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX si začiatkom poistenia od 19.11.2006.

2. Uznesením zo dňa 18.02.2010, sp. zn. XK/XX/XXXX Okresný súd Žilina vyhlásil na majetok
žalovaného konkurz, v dôsledku čoho bolo konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn.
9C/49/2010 v zmysle ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) prerušené.
3. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, v konaniach prerušených
podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v

konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný
do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na
strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s
pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej
lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie
v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

4. V zmysle vyššie cit. ust. § 47 ods. 4 zákona č 7/2005 Z. z., súd výzvou zo dňa 12.08.2020 vyzval tak
žalovaného ako aj správcu konkurznej podstaty - Bratislavská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s., so
sídlom kancelárie M. R. Štefánika 7, 010 01 Žilina, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy podali
návrh na pokračovanie v konaní.
5. Žalovaný ani správca konkurznej podstaty na výzvu súdu zo dňa 12.08.2020 v súdom určenej lehote
nereagoval.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 206j zákona č. 7/2005 Z. z., konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom
2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až

štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.10. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 v
spojení s § 206j zákona č. 7/2005 Z. z. účinky späťvzatia žaloby vtedy, pokiaľ je stranou v sporovom
konaní dlžník - úpadca na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení

žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade ak je dlžník v postavení žalovaného, t. j. pasívne
legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má
za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho
žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z.,
ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na

majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či
bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho
konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo
strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu
a ani úpadcu (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 43Cob/10/2020-127 zo dňa 13.05.2020).
11. Dôvodová správa k ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. udáva: „Jednou z okolností, s ktorou

sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude
mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je
žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava
predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní
dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené,

často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a
efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme
na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie
zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol
vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť),

toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť
správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich
prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však
prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby
za konkurzom (t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z

majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený“.
12. Správca návrh na pokračovanie v konaní v zmysle cit. ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. nepodal.
Pokračovanievkonanínenavrholanižalovaný.Uvedenémázanásledoktúskutočnosť,ženastaliúčinky
späťvzatia žaloby ex lege.
13.SpäťvzatímžalobysapodľaCSProzumieprocesnýúkonžalobcu,zktoréhojednoznačnevyplýva,že

na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol od 01.01.2020 nahradený zákonným
ustanovením § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z., preto sa na ďalší postup v konaní pred súdom na to,
aby mohol súd konanie podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. v spojení s § 145 ods. 1 CSP zastaviť,
späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje.
14. Nakoľko žalovaný ako aj správca konkurznej podstaty v lehote 30 dní od doručenia výzvy nepodali

návrh pokračovanie v konaní, súd podľa § 145 ods. 1 CSP v spojení s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.
z. v znení neskorších predpisov (účinnom od 01.01.2020) konanie zastavil.
15. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.
17. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.
18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon č. 7/2005 Z.
z. priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka s pokračovaním v konaní účinky späťvzatia žaloby.
V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby
žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania možné ustáliť, ktorá

zo strán sporu zastavenie konania procesne zavinila. V predmetnom konaní ide o okolnosť, ktorá nastala
bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá
by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Vzhľadom na vyššieuvedené, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 257 CSP a žiadnej zo
strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.