Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/106/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120207353
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120207353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: J. P., X.. XX.XX.XXXX, L. L.

XX, XXX XX J., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,
IČO: 47 967 692, právne zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, 974 01
Banská Bystrica, o primerané finančné zadosťučinenie 300,- eur, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumu300,-eurdotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 22.6.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
14Csp/19/2018 o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa
úspešný, rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 14Csp/19/2018, zo dňa 10.5.2019, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 1Co/53/2019, zo dňa 26.9.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť 17.10.2019.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol:
„20. V časti o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. V tomto
ohľade odkazuje na právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu týkajúce sa totožnej zmluvnej podmienky
vo veci sp. zn. 32Csp/173/2017 zo dňa 16.11.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2019.
Zároveň súd poukazuje na to, že v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. má žalobca ako spotrebiteľ
právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Neprijateľnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Súd má za to, že vo výroku citovaná zmluvná
podmienka zhoršuje postavenie dlžníka oproti ustanoveniu § 566 Občianskeho zákonníka, pretože
určuje spôsob započítania platieb, ktorý by bol proti vôli dlžníka, pokiaľ by dlžník logicky žiadal započítať
platbu výlučne na istinu dlhu. Navyše táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, keďže je
súčasťou obchodných podmienok, ktoré dlžník ako spotrebiteľ nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Je teda zrejme, že žalobca nemohol ovplyvniť obsah tejto zmluvy podmienok, a teda táto zmluvná
podmienka nebola individuálne dojednaná a žalovaný zároveň nepreukázal opak, preto sa jedná v

danom prípade o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.“
Ako spotrebiteľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie mojich spotrebiteľských
práv, ktoré bol nútený brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a
odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďžeje spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, došlo k splneniu hypotézy
vyššie citovanej právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 300,- eur, pričom
nárok tak ako ho požaduje, zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný v Zmluve o úvere č. 0580694207 zo

dňa 17.9.2007 používal neprijateľnú zmluvnú podmienku.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že úverovú zmluvu uzatvoril žalobca s právnym

predchodcom žalovaného, ktorý následne pohľadávku postúpil na žalovaného. Nebol to teda žalovaný,
kto zmluvu koncipoval a preto žalovaný vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky namietal
svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný zároveň nesúhlasil s požadovanou výškou primeraného
finančného zadosťučinenia. Podľa judikatúry súdov je výška primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 50 % zo sumy, o ktorú ho banka alebo nebankovka chcela pripraviť, resp. reálne pripravila. Taktiež
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 26.1.2017, sp. zn. 21Co/168/2016, pričom mal za

to, že v danom prípade nešlo o závažné viacnásobné porušenia práv žalobcu, a výška nie je primeraná
povahe a rozsahu porušenia, pričom primerané finančné zadosťučinenie by nezodpovedalo svojmu
účelu, nakoľko Okresný súd Prešov pozastavil konanie v časti zaplatenia sumy 330,52 € z dôvodu, že
žalovaný túto istinu zaplatil žalobcovi, čím preukázal jeho poctivosť voči spotrebiteľovi.

5. Žalobca v replike uviedol, že relatívna neurčitosť hypotézy právnej normy sa stáva v konkrétnej
súdenej veci absolútnou, konkrétnou a určitou a to konkrétnym naplnením požiadavky zákona č.
350/2007 Z.z. (ďalej aj len „zákon“), ktorým je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom, a osobitnými predpismi, čo je konkretizované rozsudkom v základnom
konaní, na ktoré konanie o primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj len „PFZ“) nadväzuje. Zo

zákona nevyplýva, aby spotrebiteľ dokazoval akúsi intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia nepriaznivého
následku spotrebiteľa, ako ho pociťoval a prežíval a podobne. Spotrebiteľ má teda podľa zákona
tvrdiť a dokazovať len to, že na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi a nič iné. Zo zákona súčasne logicky vyplýva, že čo sa
týka rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je v teraz súdenej veci definovaná

rozsudkom vydaným v základnej veci, t.j. rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 14Csp/19/2018,
zo dňa 10.5.2019 a jeho odôvodnením, ktoré sú hmotnoprávnou podmienkou nároku na PFZ a z tejto
hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia
spotrebiteľského práva, v základnej veci, nie je možné v konaní o PFZ ani rozširovať ani zužovať, a
je určujúci aj pre úvahu súdu o výške PFZ. Aj keby sa zistilo v konaní o PFZ porušenie aj ďalšieho

spotrebiteľského práva, aké zistil súd v základnom konaní, nemožno naň prihliadať, nakoľko nebude
spĺňať požiadavku zákona na úspech na súde, ale na druhej strane, ak súd v základnom konaní
zistil porušenie toho ktorého spotrebiteľského práva, nemôže súd konajúci o PFZ dôjsť k záveru, že o
porušenie spotrebiteľského práva nejde. Jediným objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného
finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku, vyjadrená v peniazoch, ktorú dodávateľ

spotrebiteľovi spôsobí, alebo mienil spôsobiť, porušením spotrebiteľského práva a predovšetkým z tohto
objektívneho kritéria by mal súd pri úvahe o výške PFZ vychádzať. Svojou podstatou inštitút PFZ nie
je ničím iným, ako tým, že na jednej strane obohacuje spotrebiteľa na úkor dodávateľa, o odmenu za
úspech v spotrebiteľskom súdnom konaní a na druhej strane finančným sankcionovaním, ako trestom,
postihuje dodávateľa, za porušovanie spotrebiteľského práva. Zákon nepočíta s morálnou satisfakciou a

speňažnýmzadosťučinením,lenakojejdoplnkom,aleboalternatívou,alepočítavýlučnelensfinančnou
satisfakciou, v ktorej už logicky je obsiahnutá aj satisfakcia morálna.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami (rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 14Csp/19/2018-62,
doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na č.l. 7, rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k.

1Co/53/2019-97, doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na č.l. 13), ako aj ďalším spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

7. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 10.5.2019, č.k. 14Csp/19/2018-62, zastavil konanie v časti
zaplatenia sumy vo výške 330,52 € a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 414,60 € s 5 %

ročným úrokom z omeškania zo sumy 745,12 € od 20.3.2018 do 4.4.2019 a zo sumy 414,60 € od
20.3.2019 do zaplatenia. Súd zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená k Zmluve o úvere č.
0580694207 z 17.9.2007 v článku 4 Obchodných podmienok, Splácanie úveru, započítanie pohľadávok
a zabezpečenie, bod 4.6 v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Poštovej banky započítavajúbez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa
Sadzobníka, (2) úrok z omeškania, (3) úrok z úveru, (4) splátka istiny úveru.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

8. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 26.9.2019, č.k. 1Co/53/2019-97, potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a zrušil rozsudok o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodného obohatenie a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie sa náležite nevyporiadal so správnosťou výpočtu

RPMN v úverovej zmluve, dohodou o úrokoch a poplatkoch vzťahujúcich sa na úver, a preto jeho závery
treba považovať za predčasné a nepreskúmateľné.

9. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

12. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

13. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo

terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené

zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

15. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaalebopodľaosobitnýchpredpisov,ktorými

sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované

zákonnéustanovenie§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.mápostihnúťnečestnéhododávateľa,ktorýtieto
osobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 6Cdo/389/2015, zo dňa 14.9.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v
zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo

povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie
neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.16. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca úspešne uplatnil porušenie svojho práva ustanoveného
osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 14Csp/19/2018, v dôsledku čoho
bola vyhlásená zmluvná podmienka týkajúca sa predmetného úveru za neprijateľnú. Súd má teda za

to, že pokiaľ bol žalobca úspešný v predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jeho práva ako
spotrebiteľa, základ nároku je daný.

17. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd
vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného

dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako
kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako
spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov
dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať
neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je
potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči

spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán
protiprávnemu konaniu. Súd takisto vzal zreteľ na to, že na základe uvedenej neprijateľnej zmluvnej
podmienky došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 300,-

eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením bol
aj rozsudok č.k. 14Csp/19//2018-62, v spojení s rozsudkom vydaným v odvolacom konaní pod sp.zn.
1Co/53/2019 a sú ním aj odôvodnenia týchto rozsudkov) a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný
charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj
generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobcu, že sa nekalému konaniu žalovaného

nepodrobil, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, akú si mohol
zabezpečiť žalovaný, sa pustil do sporu s ním.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal

nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška
nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových
okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatneného
nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. O výške trov bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.