Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/161/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916201095
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7916201095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO:
36 613 843, proti žalovanej R. Y.Č., nar. X.X.XXXX, U., W.. G. XXXX, o zaplatenie 345,83 eur istiny s
prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 10C/40/2016 -166 z 29.11.2017 v znení opravného uznesenia
10C/40/2016 - 266 z 25.01.2019 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia z 25.1.2019 vo výroku II. a vo výroku III.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Konanie zastavil sčasti v sume 47,80 eur a v časti
úroku z omeškania 8,25% ročne zo sumy 47,80 eur od 26.03.2014 do zaplatenia, II. žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 298,03 eur, 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 56,96 eur
od 26.01.2013 do zaplatenia, 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 158,93 eur od 26.02.2013 do
zaplatenia, 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 8,32 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, 8,75 % úrok
z omeškania ročne zo sumy 33,82 eur od 26.04.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a III. rozhodol, že žalobca m á právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení, o.i., uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou 25.01.2016 domáhal proti žalovanej
zaplatenia sumy 345,83 eur spolu s prísl., na základe fa.č. 7300013237, fa.č. 7301118106, fa.č.
7302241978, fa.č. 7303394726, fa.č. 7402440018, ktoré žalovaná v lehote splatnosti neuhradila, že
nereagovala aninajehovýzvu.Podanímz22.11.2017(č.l.112),žalobcazobralžalobuvčastiuplatnenej
istiny vo výške 47,80 eur a v časti úroku z omeškania 8,25% ročne zo sumy 47,80 eur od 26.03.2014 do
zaplatenia späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 144, §

145 ods. 1, § 145 ods. 2 C.s.p. Vykonaným dokazovaním zistil, že zmluvou o postúpení pohľadávok z
20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 00 357 634 69 na
žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Tieto skutočnosti mu vyplynuli zo zmluvy o postúpení pohľadávok
a z príslušnej časti prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, že 31.07.2012 postupca uzatvoril so
žalovanou zmluvu č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Na
základe zmluvy postupca poskytol žalovanej telekomunikačné služby, avšak žalovaná za poskytnuté
služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku neuhradila. Žalovanej bola vyúčtovaná cena poskytnutých

služiebfaktúrami,atofa.č.7300013237nasumu56,96eursosplatnosťou25.01.2013,fa.č.7301118106
na sumu 158,93 eur so splatnosťou 25.02.2013, fa.č. 7302241978 na sumu 48,32 eur so splatnosťou
25.03.2013,fa.č.7303394726nasumu33,82eursosplatnosťou25.04.2013,fa.č.7402440018nasumu
47,80 eur so splatnosťou 25.03.2014, v celkovej sume 345,83 eur. Žalovaná pohľadávku neuhradila.Nereagovala ani na pokus o zmier z 01.12.2015. Žalovaná na pojednávaní 29.11.2017 (č.l. 120)
poukázala na to, že od 10.03.2014 má svojho mobilného operátora Orange. Doložila súdu doklady,
za akú sumu si mesačne dobíja kredit. Čiastky sú 7,- eur mesačne, 10,- eur mesačne a v poslednom

čase 12,- eur mesačne. Poukázala na to, že platby, ktoré uvádza žalobca sú nadsadené. Prehlásila, že
podpis na zmluve nie je jej. Žiadala žalobu zamietnuť. Nenavrhla vykonať žiaden dôkaz. Predložila súdu
aj fotokópiu zmluvy ňou podpísanú 02.08.2012. Tvrdila, že so žalobcom neuzatvorila žiadnu zmluvu
31.07.2012. Súd konštatoval, že žalovaná na svoje tvrdenia nepredložila žiaden relevantný dôkaz,
ktorým by preukázala opodstatnenosť a pravdivosť svojich tvrdení. Vychádzajúc z § 42 ods. 1 písm.

a), § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 588, § 52 ods. 1, § 53 ods.
1, § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z. z., účinného od 1. 1. 2009, urobil záver,
že žalovaná porušila zmluvné povinnosti, pretože nezaplatila cenu za poskytnuté telekomunikačné
služby tak, ako sa zaviazala v zmluve. K námietkam žalovanej namietala, že zo zmluvy z 31.07.2012
jej nevyplývajú žiadne povinnosti, pretože všetky záväzky z predmetnej zmluvy voči žalobcovi má
uhradené,uviedol,že predložilamufotokópiuzmluvy,datovanú vTrebišovedňa02.08.2012,podpísanú

žalovanou, že obchodným zástupcom je zmluva podpísaná a datovaná v Nitre, dňa 30. júla 2012.
Súd preskúmal fotokópiu zmluvy, ktorá bola predložená a podpísaná žalovanou 02.08.2012 a zároveň
ju porovnal s originálom zmluvy, ktorá bola podpísaná žalovanou 31.07.2012 v Trebišove a vizuálnym
porovnaním zistil, že podpisy žalovanej sú rovnaké a totožné, že podpis žalovanej na oboch zmluvách
sa zhoduje aj s jej podpisom na doručenkách (viď č.l. 95, 108). Poukázal na to, že žalovaná bola v

konaní nečinná. Dôkazy, predložené žalovanou nepreukázali ňou uvádzané skutkové tvrdenia v jej
písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch na pojednávaniach 23.06.2016 a 29.11.2017. Poukázal
na to, že dôkazné bremeno bolo na strane žalovanej, ktoré však neuniesla. Nepredložila listinný a ani
iný dôkaz o tvrdených skutočnostiach, z ktorých by bolo možné zistiť, že žalovanej nevyplývajú žiadne
povinnosti zo zmluvy č. XXXXXXX z 31.07.2012, že žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala, že

podpis na predmetnej zmluve nie je platný, že túto zmluvu nepodpísala, nepreukázala, žeby uzavrela
zmluvu 02.08.2012 a nepreukázala ani zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaná sa dostala do omeškania s
peňažným plnením, preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. vo výške
úroku , ktorý v súlade s § 3 Nar. vlády 87/1995 Z. z. účinného od 1. 1. 2009. Podľa § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 2 C. s. p. priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi, lebo v konaní mal plný úspech.

Po právoplatnosti rozsudku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Súd opravným uznesením 10C/40/2016 - 266 z 25.01.2019 opravil druhý výrok rozsudku tak,
že správne tento výrok znie: O p r a v u j e II. výrok rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn.

10C/40/2016-143 zo dňa 29.11.2017 tak, že správne tento výrok má znieť: "Žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 298,03 Eur, 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 56,96 Eur od 26.01.2013 do
zaplatenia, 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 158,93 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia, 8,75 %
úrok z omeškania ročne zo sumy 48,32 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia, 8,75 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 33,82 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku..". Rozhodol

tak, vychádzajúc z § 224 ods. 1, 2 C.s.p. z dôvodu, že v písomnom vyhotovení rozsudku došlo len k
chybe v písaní.

4. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.

5.Vodôvodnenípoukázalanasvojenepriaznivésociálnepomery,žežijevspoločnejdomácnostistroma
deťmi, a to plnoletými dcérami 18, 19 a 22 ročnými, že je rozvedená, že bola naposledy zamestnaná
ako predavačka. Opakovala skutočnosti uvádzané pred súdom, že medzi ňou a spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. Bratislava bola uzavretá a podpísaná zmluva 02.08.2012, nie ako sa uvádza v rozsudku

z 31.07.2012, že súd tak vec nesprávne právne posúdil a že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a že súd vyniesol nesprávny rozsudok o zaplatení 345,83 eur s prísl. Trvala na všetkých svojich
vyjadreniach uvedených pred súdom prvej inštancie a v jej liste zo 17.03.2016 a odpore proti platobnému
rozkazu. Žiadala rozsudok zrušiť.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zastával názor, že
žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla skutočnosti, ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali
jeho nárok na zaplatenie dlžnej sumy a nakoľko si žalovaná svoj záväzok neplnila riadne, žalobca si ako
veriteľ uplatnil svoj nárok na príslušnom súde žalobou. Ďalej poukázal a opakoval skutočnosti uvádzanév žalobe a pred súdom prvej inštancie, pričom poukázal na dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie
ako aj vyjadrenia strán v spore.

7. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu opakovala skutočnosti uvádzané v jej odvolaní a trvala
na svojom odvolacom návrhu.

8. Žalobca k stanovisku žalovanej k jeho vyjadreniu opakoval, že sa dostatočne vyjadril k odvolaniu
žalovanej a že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Zotrval na svojom vyjadrení a navrhol, aby

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie spolu s opravným uznesením potvrdil.

9. Rozsudok vo výroku I., odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom
rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p.
a rozsudok v znení opravného uznesenia z 25.01.2019 vo výroku II. a III. potvrdil ako správny podľa §
387 ods. 1, 2 C.s.p. lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd
sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje na dôvody, ktoré v celom rozsahu odkazuje, pretože

dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovanou.

11. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. že súd vec
nesprávne právne posúdil.

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené žalovanou nie sú dôvodné.

14. Skutočnosti uvádzané žalovanou v odvolaní sú bez právneho významu. Odvolací súd sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná pred súdom nepredložila žiaden relevantný dôkaz,
ktorým by preukázala opodstatnenosť a pravdivosť svojich tvrdení, že nespochybnila dôkazy predložené
žalobcom, na základe ktorých súd v prejednávanom spore rozhodol. Žalovaná nespochybnila pred
súdom žalobcom predložený dôkaz o tom, že podpísala zmluvu č. XXXXXXX, ktorú uzavrela s právnym

predchodcom žalobcu z 31.07.2012, nepreukázala skutočnosť, že na základe vystavených faktúr
mobilným operátorom riadne uhrádzala platby, tak, ako boli uvádzané žalobcom a zároveň nenavrhla
vykonať žiadny dôkaz, ktorým by spochybnila dôkazy predložené žalobcom, resp. tvrdenia žalobcu pred
súdom prvej inštancie.

15. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

16. Je potrebné opätovne poukázať na to, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva
na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie takýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
následky, že ide zároveň o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Žalovaná bola v

spore nečinná a dôkazy, ktoré ňou boli predložené, nepreukázali jej skutkové tvrdenia a bolo dôkazné
bremeno na jej strane, ktorého neuniesla. Nepredložila ani nenavrhla vykonať žiaden dôkaz o ňou
tvrdených skutočnostiach, ktorými by bolo možné zistiť, že žalovanej nevyplývali žiadne povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy č. XXXXXXX z 31.07.2012, ktorú predložil žalobca, že jej podpis na predmetnej
zmluve nie je platný, že ju nepodpísala, že neuzavrela predmetnú zmluvu a žalovanú sumu nezaplatila.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.18. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná a preto jej náhrada trov odvolacieho konania nebola
priznaná. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

19. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).