Uznesenie Judgement was issued on Sunday, November 1, 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201747
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8220201747.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcu: B. M., L.. XX.X.XXXX, J. XXX XX T. XXX, proti žalovanému:
G. G., L.. XX.X.XXXX, J. D. XX, XXX XX J., o zaplatenie 18.000 eur s príslušenstvom, o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e s a zabezpečovacie opatrenie tohto znenia :

„Súd zriaďuje v prospech žalobkyne za účelom zabezpečenia jej pohľadávky vo výške 18.000 Eur
uplatnenej titulom dlhu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/23/2020 záložné právo k
nehnuteľnosti žalovaného nachádzajúcej sa v katastrálnom území J., obec J., okres J. zapísanej na LV
č. XXXX, a to bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. poschodí, vchod č. XX, v obytnom bloku Q. na ulici D.
v J., súpisné č. XXXX, postavenom na parcele C KN č. XXX/X a k bytu prislúchajúcemu podielu priestoru
XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve.

II. Súd žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 5.10.2020 žiadala uložiť žalovanému zaplatiť jej 18.000 eur a priznať
náhradu trov konania pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku. Spolu so žalobou žiadala

nariadiť zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, nakoľko je obava, že
exekúcia by mohla byť ohrozená. Žalobu spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
odôvodnila tým, že sa so žalovaným v roku 2017 rozviedla. (rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k.
XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 28.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2017). Na základe
právoplatného rozsudku okrem iných dohôd, uzatvorila so žalovaným aj Dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ohľadne nehnuteľnosti, ktorú podpísali a podpisy overili

dňa 25.10.2017. V súlade s touto dohodou žalovaný nadobudol výlučné vlastníctvo k bytu č. XX,
X. poschodie, vchod č. XX. nachádzajúci sa v J. L. A.. D., v obytnom bloku Q., súp. č. XXXX,
evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úrade J., odbor katastrálny, ktorý bol v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov. Na uvedený byt spolu so žalovaným, zobrali od Slovenskej sporiteľne
hypotekárny úver vo výške 700000,- Sk, ktorý splácala zo svojho účtu. Keďže manželstvo so žalovaným
už dávno pred rozvodom bolo rozvrátené a nespĺňalo svoj účel a bývali odlúčene, v článku V. ods.

3 Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa žalovaný zaviazal uhradiť jej
ako kompenzáciu za splácanie úveru za byt, sumu 19.000 Eur. Dňa 27.1 1.2017 spolu so žalovaným
podpísali Potvrdenie s tým, že žalovaný jej v ten deň vyplatil sumu 1.000 Eur a súčasne sa žalovaný
zaviazal, že žalovanú sumu vo výške 18.000 Eur jej zaplatí najneskôr do 13.10.2020. Dňa 29.06.2020
žalovaného listom vyzvala, aby jej uhradil zostávajúcu sumu vo výške 18.000,- € s tým, že prijme aj
čiastočnú splátku vo výške 9.000 Eur a ďalšiu sumu 9.000 Eur do 01.10.2020. Žalovaný do podania

žaloby neuhradil žalovanú sumu ani v náhradnom termíne, ktorý mu bol stanovený do 15.07.2020, resp.
do 01.10.2020.2. K žalobe a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli priložené: rozsudok Okresného
súdu Bardejov sp. zn. XP/XXX/XXXX zo dňa 28.9.2017, dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 25.10.2017,

čiastočný výpis z LV č. XXXX, zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 4.4.2006, návrh na vklad záložného práva zo dňa 4.4.2006,
Potvrdenie zo dňa 27.11.2017, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 29.6.2020.

3. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa§343ods.2CSPzáložnéprávosazriaďujevydanímuznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

4. Súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný.
Zo žalobkyňou doložených listinných dôkazných prostriedkov mal súd za preukázané, že v danom
prípade možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, nakoľko preukázala, že je veriteľom žalovaného

predložením dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, potvrdením zo dňa 27.11.2017,
pričomohľadnevráteniadlhuaktuálneprebiehatotosúdnekonanie,vktoromsúdzároveňvydalplatobný
rozkaz. Žalobkyňa preukázala, že je dôvodná obava, že je dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená
vzhľadom na to, že žalovaný už od 27.11.2017, kedy došlo k úhrade sumy 1.000 eur, nezaplatil dlh ani
len sčasti.

5. Súd zohľadnil možné následky zásahov do práv strán konania vyvolané nariadením
zabezpečovacieho opatrenia. Na jednej strane ide o (tvrdené) právo žalobkyne (pohľadávka) na
zaplatenie vysokej sumy finančných prostriedkov (18.000 eur), ktorých uspokojenie iným spôsobom ako
exekúciou sa javí ako značne sťažené a na druhej strane je vlastnícke právo žalovaného. Ak žalovaný

nemá úmysel predmetnú nehnuteľnosť previesť na inú osobu, resp. iným spôsobom s ňou nakladať,
zásah do jeho vlastníckeho práva v podobe zákazu takéhoto nakladania je fakticky iba formálny a
nemá žiadny reálny dopad na žalovaného. Ak naopak žalovaný má úmysel nehnuteľnosť scudziť,
prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobkyne, a teda dôvod na vydaniezabezpečovacieho opatrenia. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia navrhnutého žalobkyňou môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej
ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ktorých pravdepodobnosť žalobkyňa

osvedčila. Súd v súlade s čl. 2 ods. 2 CSP „ Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“ poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Trnava XCo/XX/
XXXX , ktorý súd v obdobnej veci vyslovil nasledovný záver: „Ak súd uvádza, že žalovaný nevykonal

žiadne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, resp. ktoré by odôvodňovali predpoklad, že
s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať zamýšľa, odvolací súd uvádza, že ak by bolo potrebné čakať
na takéto právne úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by
takáto forma právnej ochrany účastníka konania (v tomto prípade žalobcu) bola neefektívna, oneskorená
a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale
naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu“. V zmysle uvedeného tak treba jednoznačne prihliadať

pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia na širokú škálu okolností a následkov tak, aby
inštitút zabezpečovacieho opatrenia slúžil svojmu účelu a spravodlivej ochrane záujmov žalobkyne. Viď
tiež uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XXCo/XXX/XXXX. Poukazujúc na vyššie uvedenú
úvahu súdu, súd návrhu žalobkyne vyhovel.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane priznal
právo na náhradu trov konania, kde trovy konania predstavujú súdny poplatok z návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie podal.