Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jozef Jaselský
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/97/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120206288
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120206288.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jozefom Jaselským v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území SR prostredníctvom
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, sídlom
Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o.,
IČO: 47 234 547, sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: V. Y., G.. XX.XX.XXXX, K.
B. XXX, XXX XX, o zaplatenie 610,33 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 592,33 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 545,08 Eur od 03.02.2018 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 94 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.05.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 610,33 Eur, spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške
18,00 % ročne zo sumy 545,08 Eur od 03.02.2018 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 592,33 Eur od 03.02.2018 do zaplatenia a nahradenie trov konania.
2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 09.07.2017 uzavrel so žalovaným v súlade so zákonom
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov Zmluvu
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej aj „Zmluva“). Obsahom úverovej
zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca
do výšky 5.000,- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej
zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi
a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný takto po dobu trvania úverového
vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 545,08 Eur
tak, že túto sumu žalovaný čerpal platbami na vybraných obchodných miestach. Žalovaný svoj záväzok
splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého
úveru neuhradil žalobcovi do spísania žaloby nič, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného.
Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany
žalovaného žalobca vyhlásil dňa 02.02.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného
splatnývcelomrozsahu.Žalovanýmávočižalobcovineuhradenézáväzkypolehotesplatnostivcelkovejvýške 610,33 Eur (545,08 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 47,25 Eur z titulu dlžných úrokov z
úveru, 18,- Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky).
3. Žalovaný sa k žalobe a prílohám, ktoré mu boli doručené podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj len „CSP“), sa písomne nevyjadril.
4. Podľa § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania
tým nie sú dotknuté.
5. Podľa § 297 písm. b) C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- Eur.
6. Predmetom sporu bola otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur. Súd preto vec rozhodol v
súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p., keď dňa 12.6.2019 vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa
08.10.2020.
7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to: Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere,
Výpisom z úverového účtu žalovaného, Potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov,
Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spolu s kópiou doručenky o jeho prevzatí, ako aj
ďalšími listinami nachádzajúcim sa v spie, pričom zistil tento skutkový stav:
8. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 09.07.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úver a Zmluvu revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 545,08 € na kúpu spotrebného tovaru v cene 595,08 Eur, pričom priama
platba predajcovi činila 50,- Eur. V Zmluve si strany konania dojednali výšku úrokovej sadzby 18,00 %
p.a. ako fixnú, výšku mesačnej splátky 16,01 Eur, termín splatnosti 1. mesačnej splátky 15.08.2017,
počet mesačných splátok 48, periodicitu a termín splatnosti splátky mesačne v 15. deň kalendárneho
mesiaca, konečnú splatnosť úveru 15.07.2021. Celkovú čiastku, ktorú musí žalovaný zaplatiť, bola vo
výške 768,48 Eur, výška RPMN činila 19,55 %, priemerná RPMN bola ku dňu uzatvorenia Zmluvy vo
výške 9,81 %.V Zmluve je uvedená výška úverového rámca 5.000,- Eur, aktuálna výška úverového
rámca 600,- Eur, výška mesačnej splátky: min. 5 % z aktuálnej výšky úverového rámca, splatnosť
1. mesačnej splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé
čerpanie revolvingového úveru, výška úrokovej sadzby 27,48 % p.a.- fixná, RPMN 43,36 %, odplata
33,46 %. Dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN: výška čerpania revolvingového úveru 600,- Eur,
s výškou mesačnej splátky 57,75 Eur s poplatkom za kreditnú kartu, splácanie úveru v 12. rovnakých
mesačnýchsplátkach,privýpočteRPMNnebolazohľadnenásumaurčenánaúhradupoistného,pretože
poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru, celková čiastka k zaplateniu: 725,89
Eur, priemerná hodnota RPMN 22,45 %. V časti 1.2. zmluvy je uvedené, že banka poskytne dlžníkovi
revolvingový úver vo forme úverového rámca s tým, že banka je povinná viesť pre dlžníka úverový účet,
vydať kreditnú kartu na meno dlžníka a poskytnúť dlžníkovi dohodnuté platobné služby.
9. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 29.04.2020 vyplýva, že predajcovi bola
poukázaná suma 545,08 Eur.
10. Podaním zo dňa 28.02.2018 žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu 02.02.2018 sa stal jeho
záväzok z titulu uzatvorenej úverovej zmluvy splatný v celom rozsahu. Zároveň vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej sumy vo výške 610,33 Eur zloženej z úverovej istiny vo výške 545,08 Eur, dlžných úrokov
vo výške 47,25 Eur, poplatkov, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- €. Predmetné
podanie bolo žalovanému doručené dňa 05.02.2018.
11. Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaný neuhradila žalobcovi do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru žiadnu sumu.
12. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa
§ 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so
záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Podľa ods. 3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia
do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku
zmluvného vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti aoproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností
a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne
spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade
aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Zmluvu uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.
14. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške
545,08 Eur. Žalovaný preukázateľne nesplnil zmluvné podmienky procesnými stranami dohodnuté,
keď riadne a včas nesplácal dohodnuté mesačné úverové splátky, a preto v zmysle dohodnutých
zmluvných podmienok sa stal jeho splatným. Žalobca oprávnene požadoval zaviazanie žalovaného na
splnenie povinnosti, predstavujúcej nesplatenú časť poskytnutej úverovej istiny, úrokov do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. sumu vo výške 592,33 Eur (545,08 € + 47,25 €).
15. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,-
€, súd žalobu v tejto časti zamietol, nakoľko dojednanie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
v bode 3.2 časti 3. Zmluvy, podľa ktorého veriteľ je oprávnený v prípade porušenia povinností klienta
splácať poskytnutý úver riadne a včas požadovať od klienta zaplatenie nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný náklady spojené s
uplatnením pohľadávky zaplatiť, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou opierajúcou sa o ustanovenie
§ 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Trovy konania vo veci vymáhania
pohľadávky veriteľom vzniknú vždy v konkrétnej výške za konkrétne úkony veriteľa, alebo osôb
konajúcich za neho. Žalobca spôsobom ako to vyplýva z označeného zmluvného dojednania, požaduje
od žalovaného ako spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie nesleduje záujem spotrebiteľa, ale
výlučne žalobcu ako veriteľa, pričom za túto službu platí spotrebiteľ.
16. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. súd
priznal žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny, t.j. zo sumy 545,08 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,00
% ročne od 03.02.2018 do zaplatenia.
17. Súd zamietol žalobu aj v časti požadovaného zmluvného úroku 18,00 % ročne, ktorý uplatnil
žalobca zo sumy 545,08 Eur od 03.02.2018 až do zaplatenia. Je preukázané, že strany si dojednali
zmluvný úrok 18,00 % ako fixný do doby splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu však v zmysle
zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo
spotrebiteľskéhoúverupodľanázorusúdužalobcovizmluvnýúrokododňaúčinkovzosplatnenianepatrí.
SúdpritomvychádzazuzneseniaÚSIV.476/2012z18.9.2012,vzmyslektoréhoÚstavnýsúdSRodobril
názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu,
následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo
143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti
s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov
z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za
svojvoľnéalebozjavneneodôvodnené,resp.,žebypopieralozmyselprávanasúdnuochranu.Vprípade
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení
povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. júna 2020, sp. zn.
5 Cdo 42/2020
18. Podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 121 ods. 3 OZ žalobca nemá právo požadovať od žalovaného
príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania z dojednaných úrokov resp. úrokov z omeškania),
nakoľko pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods. 3 OZ sa rozumie istina
(plnenie z hlavného peňažného záväzku) a úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníkaako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym záväzkom pomenováva príslušenstvo,
ktoré možno žiadať pri omeškaní s plnením peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku)
nie pri omeškaní s plnením príslušenstva pohľadávky. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 22.
júla 2010, sp.zn. 33Cdo/2041/2008, Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi
žiadať od dlžníka príslušenstvo (úrok z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou
istiny. Žalobca nepreukázal súdu, že zmluvné úroky sa stávajú súčasťou istiny, a preto súd zamietol
žalobu aj v časti úrokov z omeškania zo sumy 71,54 €.
19.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania
(§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca mal v konaní úspech v pomere k žalovanej sume (592,33 €) v rozsahu 97
% a žalovaný v rozsahu 3 %. Miera úspechu žalobcu tak činí 94 %. O tomto nároku súd rozhodol podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.