Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5To/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915000051
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7915000051.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov
JUDr. Anny Kohutovej a JUDr. Lenky Salokovej, v trestnej veci proti obžalovanému O. T., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom
dňa 24. novembra 2015, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa
20.8.2015, sp. zn. 0T/16/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného O. T..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trebišov bol obžalovaný O. T. uznaný vinným zo spáchania
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

dňa 5.2.2015 okolo 9,00 hod. pred vchodovými dverami obytného bloku na ul. U. č. XXXX/X v T. a po
predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadol svoju manželku I. T., ako i svojho nevlastného syna S.
D., ktorý jej pribehol na pomoc, pričom sa im obom opakovane, viackrát vyhrážal pobitím a polámaním,
čím u nich vzbudil obavu, v dôsledku ktorej vec oznámili na polícii.
Za spáchanie vyššie uvedeného skutku bol obžalovanému uložený trest podľa § 360 ods.2, § 37 písm.
m), §38 ods.4 Tr. zákona 20 (dvadsať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm. a) Tr. zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný odvolanie čo do výroku o vine aj treste.
V písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný uvádza, že na
základe vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že sa obžalovaný dopustil skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu a že vykonané dôkazy svedčia naopak v jeho prospech.

Ďalej obžalovaný v odvolaní uvádza, že mu bolo vznesené obvinenie na základe výpovede jeho
manželky a nevlastného syna, pričom manželka následne svoje obviňujúce výroky zmenila a vysvetlila
to tým, že bola na manžela nahnevaná. Poškodený S. D. v konaní pred súdom odmietol vypovedať
z dôvodu, že je v podmienke a obáva sa toho, že ak by povedal pravdu, mohol by byť následne
stíhaný pre krivé obvinenie. Obžalovaný poukazuje tiež na to, že v prospech obžalovaného vypovedali

aj ďalší svedkovia, ktorí boli priamymi svedkami incidentu a to K. T., O. N. a C. J., je síce pravdou,
že vyhrážky obžalovaného poškodeným po naložení do služobného vozidla počul jeden z policajtov,
avšak takéto vyjadrenia považuje za nedôveryhodné. V dôvodoch odvolania odvolateľ poukazuje na
existujúcu judikatúru, v zmysle ktorej pri posudzovaní vyhrážky je dôležité posúdiť, aké konkrétne
vyhrážky páchateľ použil, či naznačoval úmysel uskutočniť svoje hrozby, alebo nešlo iba o hrozby, ktoré
neboli myslené vážne a išlo iba o silné slová. Podľa obžalovaného išlo medzi ním a poškodenou len

o manželskú hádku, a nedošlo k spáchaniu žiadneho trestného činu a na základe uvedeného navrhol,aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a aby bol obžalovaný v celom rozsahu spod obžaloby
oslobodený.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa 371 ods.1 Tr. por. a zistil nasledovné:

Z predloženého trestného spisu odvolací súd zistil, že na hlavnom pojednávaní boli vykonané okresným
súdom dôkazy v rozsahu potrebnom pre objasnenie veci a spravodlivé rozhodnutie súdu. Poškodená I.
T. v prípravnom konaní podrobne popísala agresívne správanie obžalovaného a aj okolnosti, za akých k
nemu došlo. Uviedla, že sa svojho manžela veľmi bojí, pretože ju v minulosti už viackrát napadol a zbil.

Poškodený S. D. v prípravnom konaní usvedčil obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti a popísal
priebeh incidentu zhodne, ako jeho matka.

Obžalovaný k svojmu konaniu uviedol, že manželku len udrel po hlave, lebo ho provokovala, nevyhrážal
sa im a ako svedka, ktorý to všetko mal vidieť a počuť uviedol O. N.. Tento svedok sa vyjadril, že síce

počul vonku veľký krik a z otvoreného okna videl ako sa obžalovaný s manželkou hádajú, hneď zatvoril
okno a ďalej sa do veci nestaral.

Svedkyne, ktoré podľa vyjadrenia obžalovaného v odvolaní vypovedali v jeho prospech a to K. T. a C.
J., neboli prítomné bezprostredne pri hádke obžalovaného s poškodenou, K. T. počula hádku z okna,

ale nerozumela slová, svedkyňa J. vyšla pred blok asi po dvoch minútach od začatia incidentu a žiadne
útoky obžalovaného ani vyhrážky nevidela, čo však nevylučuje, že sa obžalovaný správal spôsobom
uvedeným v skutkovej vete predtým, než svedkyňa prišla, naviac sa jedná o družku poškodeného S.
D., ktorá bola navrhnutá za svedkyňu až v konaní pred súdom.

Svedkovia K. D. a W. J., príslušníci OO PZ po príchode na miesto incidentu zistili, že malo dôjsť k
fyzickémuútokuavyhrážkamzostranyobžalovaného.Ponaloženíobžalovanéhodoslužobnéhovozidla
tentoprednimivyslovil,žekeďhopustia,takžeichpozabíjaakeďnieon,takjehopríbuzníaodvolacísúd
na rozdiel od obžalovaného, nevidí dôvod považovať výpovede príslušníkov polície za nedôveryhodné.

S prihliadnutím na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím
a dôvodmi, ktoré vo svojom rozhodnutí uvádza prvostupňový súd a zdôrazňuje, že je pravdou, že
poškodená T. na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď zmenila.
Správne prvostupňový súd považoval zmenu jej výpovede za tendenčnú a účelovú a to s poukazom na
to, že poškodená sa medzičasom už s obžalovaným zmierila a preto má snahu vyviniť ho zo spáchaného

skutku. Poškodená vo svojej výpovedi chronologicky popísala priebeh skutku a ani odvolací súd nemal
dôvod o tejto výpovedi pochybovať, jej obava z obžalovaného je odôvodnená a to s poukazom najmä
na trestnú minulosť obžalovaného. Okrem toho, že obžalovaný bol v minulosti 14-krát súdom odsúdený,
sa opakovane dopúšťa priestupkov voči svojej manželke a poškodenému D..

Naviac, zo správ o objasňovaní priestupkov z januára 2015 je zrejmé, že obžalovaný poškodenú
pri hádke dňa 19.1.2015 udrel päsťou do tváre a následne ju chytil pod krk a sotil, poškodenú mal
obžalovaný napadnúť aj dňa 20.1.2015, kedy ju mal ťahať za vlasy, nadávať jej a udrieť ju zatvorenou
päsťou po tvári, chrbte a bruchu. Je teda zrejmé, že obžalovaný má tendenciu správať sa voči
poškodenej násilne a agresívne. O agresivite obžalovaného svedčí aj tá skutočnosť, že obžalovanému

plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia za vyhrážanie príslušníkom mestskej polície.

Obžalovaný v odvolaní uvádza, že poškodený S. D. v konaní pred súdom odmietol vypovedať, aby
si neprivodil trestné stíhanie tým, že povie pravdu. Toto tvrdenie je samo o sebe nelogické, nakoľko
trestného činu krivého obvinenia sa dopustí ten, kto ako svedok v konaní pred súdom uvedie nepravdu,

naopak, prvostupňový súd nemal dôvod pochybovať o výpovedi poškodeného z prípravného konania
ktorá usvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku a je v súlade s inými vykonanými dôkazmi.
Pokiaľ sa jedná o posúdenie, či vyhrážky obžalovaného mali takú intenzitu, že boli spôsobilé vyvolať u
poškodených odôvodnenú obavu, prvostupňový správne skonštatoval, že mohli a to jednak s poukazomna to, že sám obžalovaný sa priznal k tomu , že poškodenú udrel po hlave lebo ho provokovala a tiež
vyššie uvedené priestupkové konania z ktorých je zrejmé, že obžalovaný svoje hrozby mohol myslieť
vážne. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa vyhrážal poškodeným „zbitím“ a nie „zabitím“, bol v tomto

zmysle upravený výrok v rozsudku na rozdiel od obžaloby, čo však nič nemení na právnej kvalifikácii
skutku.

Vo vzťahu k výroku o treste obžalovaného odvolací súd zistil, že trest uložený obžalovanému vo výmere
20 mesiacov nepodmienečne pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia je správny a zákonný vzhľadom k okolnosti, že obžalovaný sa skutku dopustil
počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za iný trestný čin. Ani odvolací súd nezistil žiadnu
poľahčujúcu okolnosť a pri prevahe priťažujúcich okolností za použitia § 38 ods.4 Tr. por. je uložený
trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby primeraný okolnostiam spáchaného skutku
a osobe páchateľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.