Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/344/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221927
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115221927.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: D.. R. C., F..

XX.XX.XXXX, T. R. Š., C. XX/XX, v konaní právne zastúpený D.. R. C., I. J. J. R. H., P. X, proti
žalovanému: I., J.. S.. Z.. H., O.: XX XXX XXX, T. XX, Ľ., v konaní právne zastúpený I. P. E. I. J.Í., J.. S..
Z.., E. X, T., v konaní o úhradu škody vo výške XXX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu zamieta,

II. žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby vydal rozsudok,
ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy XXX Eur s X,XX %-ným ročným úrokom z omeškania

zo sumy XXX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX odovzdal do čistiarne žalovaného na
vyčistenie vetrovku značky T.. Pri jej vyzdvihnutí dňa XX.XX.XXXX zistil, že je poškodený kožený golier
po celej jeho dĺžke. Vetrovku neprevzal a uplatnil si reklamáciu. Žalovaný však reklamáciu neuznal a
uviedol, že vetrovka bola čistená štandardným spôsobom, s doporučením od výrobcu. K poškodeniu
goliera nedošlo v procese čistenia, ale používaním na exponovanom mieste. Čistením a odstránením

nečistôt sa poškodenie zvýraznilo. Žalobca si výšku uplatňovanej škody určil odhadom s tým, že
predajná cena vetrovky bola XXX Eur.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalobca nepreukázal predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, a to predovšetkým samotnú škodu, protiprávne konanie žalovaného, ako aj
príčinnúsúvislosťmedzinimi.Žalovanýpopieral,žebyvpriebehučisteniavetrovkymalavzniknúťškoda.
Túto skutočnosť potvrdil odborným posudkom č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný uvádzal,

že pri čistení postupoval v súlade s odporúčaním konfekčného výrobcu, z čoho logicky vyplýva, že k
zvýrazneniu vady na golieri vetrovky by došlo v každej čistiarni, v ktorej by žalobca odovzdal svoju
vetrovku na čistenie, eventuálne v prípade, ak by si vetrovku čistil sám. Žalovaný taktiež namietal výšku
uplatneného nároku, keďže táto podľa neho nezohľadňuje vek vetrovky, jej obnosenosť, ako aj ďalšie
vady.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením s dokladom o kúpe č. XXXXXX,

dokladom o odovzdaní vetrovky na čistenie, reklamačným listom zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou na
zaplatenie, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:5. Dňa XX.XX.XXXX si žalobca zakúpil vetrovku značky T. za cenu XXX Eur. Dňa XX.XX.XXXXX
odovzdal vetrovku na vyčistenie do čistiarne žalovaného. Pri prevzatí na čistenie bol vypísaný doklad,
pričom ako závady boli uvedené fľaky na rukáve a vpredu. Pri jej vyzdvihnutí dňa XX.XX.XXXX žalobca

zistil, že je poškodený kožený golier po celej jeho dĺžke. Vetrovku neprevzal a uplatnil si reklamáciu. Z
reklamačného listu č. X/X je zrejmá vytýkaná vada, a to poškodený kožený límec na vetrovke po celej
dĺžke, pričom na vreckách kožený lém nie je poškodený.

6. Žalovaný reklamáciu neuznal. Vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že vetrovka bola

čistená štandardným spôsobom, s doporučením P od výrobcu s vyhovujúcim výsledkom. Poškodenie
límca nevzniklo v procese čistenia, ale používaním na exponovanom mieste. Čistením a odstránením
nečistôt sa poškodenie zvýraznilo.

7. Žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaného na
zaplatenie sumy XXX Eur, ako škody, ktorú mu spôsobil žalovaný na vetrovke. Keďže žalovaný naďalej

odmietol uznať reklamáciu, listom zo dňa XX.XX.XXXX informoval žalobcu, že vetrovku zasielajú na
odborné posúdenie znalcovi.

8. Znalec O.. D. P., ktorý je registrovaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, vyhotovil
dňa XX.XX.XXXX odborný posudok č. XXX/XXXX, v ktorom sa mimo iného uvádza, že ozdobné prvky

na posudzovanom výrobku sú zhotovené z technickej syntetickej textílie s tzv. „koženkovým efektom“.
Narušenie plochy technickej syntetickej textílie na zdobiacich prvkoch posudzovaného výrobku vzniklo
z dôvodov:
- intenzívnejšieho mechanického namáhania posudzovaného výrobku v odere, otere a ťahu v procese
užívania - nosenia výrobku, ošetrovania výroku a ďalšej manipulácie s výrobkom,

- užívania - nosenia posudzovaného výrobku viac ako 24 mesiacov,
- prirodzeného starnutia posudzovaného výrobku (vzhľadom k dátumu kúpy výrobku), negatívneho
pôsobenia svetla a vlhkosti, predpokladaného maximálneho počtu cyklov ošetrovania výrobku
chemickým čistením, sušením a žehlením a z uvedených faktov vyplývajúcej patričnosti posudzovaného
výrobku do kvalitatívnej triedy „obnosený“ nad rámec životnosti výrobku.

9. Znalec skonštatoval, že vizuálny vzhľad a kvalitatívny stav posudzovaného výrobku je adekvátny
vyššie uvedeným faktom v odbornom posudku. Vykonávateľ servisnej služby chemického čistenia
posudzovaného výrobku postupoval podľa odporúčania konfekčného výrobcu; proces chemického
čistenia výrobku perchlórethylénom bol vykonaný šetrným technologickým postupom, čoho dôkazom

je, napr. jemný „omak“ syntetickej rukávovej podšívky. Technologický postup chemického čistenia
posudzovaného výrobku je vykonávaný na priemyselných strojoch s automatickou reguláciou
dávkovania čistiaceho prostriedku - rozpúšťadla a všetkých stupňov technologického postupu
chemického čistenia výrobku, to znamená, že vplyv obsluhy stroja na kvalitu a vizuálny vzhľad chemicky
čistených výrobkov je minimálny, respektíve žiadny. Znalec neregistroval technicky ani technologicky

dôvod na vznik chyby u vykonávateľa servisnej služby chemického čistenia posudzovaného výrobku.
Nezistil dôvod opodstatnenosti reklamácie voči vykonávateľovi servisnej služby chemického čistenia
textilných a odevných výrobkov.

10.Podľa§420ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ),každýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobil

porušením právnej povinnosti.

11. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

12. Podľa § 421 OZ, každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá

za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

13. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

14. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

15. Podľa § 652 ods. 1 OZ, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu
zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby
mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.16. Podľa § 653 ods. 1 OZ, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri
prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.

17. Podľa § 653 ods. 2 OZ, zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá
sa má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo
nevhodnosť pokynov neupozornil..

18. Podľa § 654 ods. 1 OZ, záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo osobitnými predpismi
ustanovená inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť mesiacov.

19. V predmetom konaní súd zistil, že medzi stranami konania bola uzatvorená zmluva o úprave veci.
Medzi stranami nebolo sporné, že vec žalobcu bola daná na úpravu - vyčistenie. Súd skúmal, či boli
naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu u žalovaného. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu

spôsobil škodu tým, že jeho vec - vetrovku vyčistil nesprávnym spôsobom, a tým ju poškodil. Žalobca
nijako nepreukázal vznik škody a jej výšku, pretože suma XXX Eur je len suma, ktorú si určil sám žalobca
ako približnú cenu jeho vetrovky v čase vzniku poškodenia. Súd však poukazuje na to, že žalobca si
výrobok zakúpil XX.XX.XXXX a aj keď žalobca uvádzal, že výrobok je sezónny a v priebehu sezóny
ho nenosí stále, znalec v odbornom posudku, ktorý predložil žalovaný, uviedol, že výrobok patrí do

kvalitatívnej triedy „obnosený“ nad rámec jeho životnosti, keďže k poškodeniu došlo v D. XXXX, teda
viac ako dva roky od zakúpenia výrobku. Nie je teda zrejmé, z čoho vychádzal žalobca pri stanovení
sumy XXX Eur ako škody, ktorá mu mala vzniknúť.

20.Ďalšímpredpokladomprevznikzodpovednostizaškodujepreukázanieporušeniaprávnejpovinnosti

na strane žalovaného. Taktiež v tejto časti žalobca nijako nepreukázal, že by žalovaný porušil svoju
právnu povinnosť a spôsobil tak poškodenie na jeho veci. Žalobca svoje tvrdenia nepodporil žiadnymi
dôkazmi. Naopak žalovaný predložením odborného posudku preukázal, že pri procese čistenia vetrovky
postupoval v súlade s odporúčaním konfekčného výrobcu pre daný typ ošatenia a na základe tohto
odporúčania bol zvolený aj príslušný spôsob čistenia pre automaticky čistiaci stroj. Pokiaľ teda k takýmto

záverom dospel v odbornom posudku znalec, ktorý je riadne registrovaný v zozname znalcov, súd z
takéhoto posudku vychádzal. Žalobca síce v priebehu konania spochybnil odborný posudok, sám však
nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie jeho tvrdení o tom, že odborný posudok je nesprávny, zaujatý,
alebo iným spôsobom v konaní nepoužiteľný. Za takejto dôkaznej situácie potom súd vychádzal z toho,
že postup žalovaného pri čistení bol správny a pokiaľ došlo k poškodeniu veci žalobcu, k takémuto

poškodeniu by došlo aj inak, t. j. u každej inej osoby, ktorej by bola vetrovka odovzdaná na čistenie.
Existuje tu teda aj liberačný dôvod v súlade s § 421 Občianskeho zákonníka.

21. Podľa § 132 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,

označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

22. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

23.Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

24. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

25. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Strany konania majú povinnosť uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa

sporu. Tieto svoje tvrdenia majú následne preukázať, a to či už predložením dôkazov, alebo návrhom
na vykonanie dokazovania. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o
náhradu škody z titulu zodpovednosti za vadnú úpravu veci je žalobca povinný preukázať vznik zmluvy
o úprave veci, ako aj porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, na základe ktorého došlo k

vadnému poskytnutiu služby, a teda k vzniku škody na veci žalobcu.

27. Povinnosť tvrdenia možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu tvrdených
skutočností totiž žalobca vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdením skutočností
žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených žalobcom zisťuje.

Žalovaný tvrdením skutočností určuje obsah a medze svojej procesnej obrany. Sudca by mal konanie iba
usmerňovať tým, že by skúmal relevantnosť žalobcom tvrdených skutočností k nároku sformulovanému
v petite žaloby, relevantnosť tvrdenej procesnej obrany k petitu žaloby, relevantnosť označených
dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a zhodnotil, či sa označenými dôkazmi tvrdené skutočnosti
preukázali.

28. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti;
žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a vadné poskytnutie plnenia podľa nej.
Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali;
pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie vykonal riadne, žiadnu

právnu povinnosť neporušil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o
tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vychádzal z toho, že jedinými skutočnosťami preukázanými
žalobcom boli uzavretie zmluvy o úprave veci, odovzdanie veci žalovanému a reklamácia vecí po jej
úprave z dôvodu, že žalobcovi sa vec javila poškodená. Nič iné žalobca v konaní nepreukázal. Tvrdenia
žalobcu o porušení právnej povinnosti žalovaným ostali len v rovine tvrdení. Naopak žalovaný, ktorý
tvrdil, že žiadnu právnu povinnosť neporušil, toto svoje tvrdenie preukázal predložením odborného

posudku vyhotoveného znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR. Znalec
skonštatoval, že v procese čistenia nedošlo na strane žalovaného k žiadnemu pochybeniu a pokiaľ po
vyčistení vec žalobcu javila známky poškodenia, išlo len o zvýraznenie už existujúceho narušenia plochy
technickejsyntetickejtextíliezdôvoduintenzívnejšiehomechanickéhonamáhania,dlhodobéhoužívania
a prirodzeného starnutia posudzovaného výrobku.

30. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu a nepreukázania jednotlivých
predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu u žalovaného, súd teda žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Žalobca bol v konaní neúspešný, náhrada trov konania mu nepatrí. Úspešnému žalovaného súd

priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.