Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/257/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119316218
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:6119316218.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: BRAMI PLUS

s.r.o., IČO: 45682607, so sídlom Hviezdoslavova 462/29, 052 01 Spišská Nová Ves, právne zastúpený:
Advokátska kancelária Taragel a Počubayová, s.r.o., IČO: 50413091, so sídlom Starosaská 11, 052 01
Spišská Nová Ves proti žalovanému: U. R., F..: XX.XX.XXXX, T. E. Š. XXX, XXX XX E. Š. o zaplatenie
396 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 117 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z tejto sumy od 18.10.2018 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým dňa 28.06.2019 pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica ako tzv. upomínaciemu
súdu sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 396 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5 % ročne z tejto sumy od 18.09.2018 až do zaplatenia.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 17.09.2018 zmluvu o podnájme (ďalej

len zmluva), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému do užívania priestory - izbu č. 3 vrátane
užívania spoločných priestorov v dome na adrese U. Č.. XX, XXXXX Z. - A., F. za čo sa žalovaný zaviazal
hradiť mesačné nájomné vo výške 265 € a paušálnu náhradu za používanie internetu vo výške 5 €
mesačne.Spolutakzamesiac270€(ďalejlennájomné)atovždydo17.dňamesiacapredchádzajúceho
mesiacu, za ktorý náleží a za prvý celý mesiac vrátane časti mesiaca odo dňa podpisu zmluvy do
konca daného mesiaca pri podpise zmluvy, najneskôr spolu úhradou za ďalší mesiac. Žalovaný doručil
žalobcovi výpoveď zmluvy zo dňa 29.09.2018 danú z dôvodu ukončenia pracovnej zmluvy k 30.09.2018.

DoručenímvýpovedevzmyslečlánkuV.ods.2,písm.b)zmluvyzačalaplynúťjednomesačnávýpovedná
doba od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. V danom
prípade teda výpovedná doba začala plynúť dňa 01.10.2018 a skončila dňa 31.10.2018, kedy došlo
k ukončeniu zmluvy. Nakoľko žalovaný do dnešného dňa neuhradil ani len časť doby nájmu, žalobca
eviduje voči žalovanému dlh spočívajúci v neuhradenom nájomnom za obdobie od 17.09.2018 do
30.09.2018 vo výške 126 € splatné 17.09.2018 a nájomné za mesiac október 2018 vo výške 270 €
splatné 17.09.2018 spolu teda na nájomnom vo výške 396 €.

2. Vo veci bol pôvodne upomínacím súdom vydaný platobný rozkaz, ktorý z dôvodu podania odporu
žalovaným bol zrušený. Žalovaný v odpore uviedol, že so žalobou nesúhlasí v celom rozsahu, pretože
žalobca po jej odchode z Nemecka ubytoval ďalších nájomníkov a tým neutrpel žiadnu finančnú ujmuna nájomnom. Vzhľadom na podanie odporu bola upomínacím súdom vec postúpená na Okresný súd
Prešov.
2.1. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 20.11.2019 (č.l. 30), v ktorom uviedol, že

zmluva vo svojom článku V. ods. 2 upravuje dôvody zániku zmluvy. Žalovaný zaslal žalobcovi výpoveď
nájomnejzmluvyzodňa29.09.2018,pričomvnejuviedol,ževypovedázmluvuk30.09.2018.Doručením
výpovede žalovaného začala plynúť jednomesačná výpovedná doba od prvého dňa mesiaca, ktorý
nasleduje po mesiaci, v ktorom bola výpoveď žalobcovi doručená. Uplynutím výpovednej doby došlo
k ukončeniu zmluvy, preto žalobca považuje svoj nárok za plne dôvodný. Žalobca bol počas celého

obdobia trvania zmluvy pripravený umožniť žalovanému užívanie predmetu nájmu v súlade so zmluvou.
Skutočnosť, že žalovaný sa rozhodol predmet nájmu nevyužívať nemôže ísť na tiaž žalobcovi, nakoľko
túto situáciu spôsobil výlučne žalovaný a žalobca neporušil žiadne svoje povinnosti plynúce mu zo
zmluvy.
2.2. K veci sa opätovne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 27.12.2019 (č.l. 68), v ktorom
zopakoval, že v izbe, v ktorej bol ubytovaný s jeho otcom D. U. bol už od ich odchodu z Nemecka

ubytovaný ďalší podnájomník. Vie to preukázať svedeckými výpoveďami a aj fotodokumentáciou.
Zároveň navrhol vypočutie svedkov a to otca D. U.P., T. A. U., C. A. I. Z. P..

3. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 20.02.2020, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom listín tvoriacich súdny spis ako aj výpoveďou svedkov a zistil nasledujúce:

3.1. Medzi stranami sporu je nesporné, že dňa 17.09.2018 došlo k uzavretiu zmluvy nazvanej ako
Zmluva o podnájme uzatvorená v zmysle § 666 a nasl. OZ. Pre prejednávaný zmluvný vzťah, ktorý
bol uzatvorený v Nemecku je podstatné ustanovenie uvedené v čl. VI. ods. 1, podľa ktorého sa táto
zmluva a teda aj právny vzťah strán sporu spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky. Pokiaľ ide
o čl. VI. ods. 2, ktorý uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že príslušným súdom na riešenie sporov

z tejto zmluvy je súd v sídle prenajímateľa treba uviesť, že takéto ustanovenie je neplatné, pretože
účinný Civilný sporový poriadok neumožňuje tzv. prorogačnú doložku t.j. doložku, ktorou by si strany
sporu vopred dohodli miestnu príslušnosť, toho-ktorého súdu. Pre rozhodnutie vo veci sú podstatné
nasledujúce ustanovenia zmluvy nazvanej ako zmluva o podnájme.
O Čl. I. ods. 1 - prenajímateľ má výlučné právo užívať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na

adrese U. Č.. XX, XXXXX Z. - A., F., a to na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom
nehnuteľnosti dňa 17.09.2018.
O Čl. I. ods. 2 - prenajímateľ prehlasuje, že je oprávnený dať čas nehnuteľnosti do užívania ďalším
osobám.
O Čl. II. bod 1 - prenajímateľ touto zmluvou poskytuje nájomcovi do užívania ako ubytovanému izbu

č. 3 (ďalej len predmet nájmu), ktorej vybavenie bude zmluvnými stranami spísané v preberacom
protokole podľa ods. 4 tohto článku. Súčasťou predmetu nájmu je i právo užívania spoločných priestorov
nehnuteľnosti spočívajúcich v sociálnom zariadení (WC, kúpeľňa), chodieb, kuchynky, pivničných
priestorov, a to v takom rozsahu, aby nájomca nebránil ich užívaniu i ďalšími nájomcami.
O Čl. II. ods. 2 - nájomca berie na vedomie, že predmet nájmu nie je prenajímaný ako samostatná

izba, ale ide o ubytovanie, pri ktorom bude predmet nájmu zdieľaný i s ďalším ubytovaným s tým, že
prenajímateľ sa zaväzuje poskytnúť v každej izbe zodpovedajúci počet postelí, ktorá bude preberacím
protokolom určená.
O Čl. III. ods. 1 - nájomca sa zaväzuje za užívanie predmetu najmú hradiť prenajímateľovi nájomné
vo výške 265,- € mesačne. V takto stanovenom nájomnom je už zahrnutá i paušálna náhrada, za

poskytované služby spojené s nájmom vrátané elektrickej energie, vodného, stočného, vykurovania
apod.
O Čl. III ods. 2 - okrem nájomného sa nájomca zaväzuje hradiť prenajímateľovi náhradu za poskytnutie
prístupu k internetu a jeho využívania vo výške 5 € mesačne.
O Čl. III. ods. 3 - nájomné i náhrada za internet sú splatný vždy do 17.dňa mesiaca predchádzajúceho

mesiaca, za ktorý náležia.
O Čl. IV. ods. 4 - nájomné i náhrada za internet za prvý celý mesiac vrátane časti mesiaca odo dňa
podpisu zmluvy do konca mesiaca sú splatné ku dňu podpisu tejto zmluvy, resp. ak nebudú nájomcom
vyplatené prenajímateľovi pri podpise, tak spolu s úhradou za ďalší mesiac ( do 17. príslušného
mesiaca).

O Čl. V. ods. 2 písm. b) - táto zmluva zaniká písomnou výpoveďou ktorejkoľvek zo strán doručenou
druhej strane bez udania dôvodu s výpovednou dobou 1 mesiac počítanou od prvého dňa mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená.3.2. Žalobca ďalej súdu predložil žiadosť o ukončenie nájomnej zmluvy datovanú dňa 29.09.2018 s
textom: Týmto vypovedám zmluvu o nájme uzavretú dňa 17.09.2018. Nájomná zmluva sa týka izby č.
3 z dôvodu ukončenia pracovnej zmluvy k 30.09.2018.

3.3. Na pojednávaní súd ako svedkov vypočul otca a brata žalovaného, pričom z ich výpovedí zhodne
vyplynulo, že otec žalovaného bol s ním ubytovaný v rovnakej izbe. Následne 16.10.2018 sa otec
žalovaného spolu s bratom opätovne vrátili do Nemecka, do predmetného zariadenia za účelom
vybavenia určitých náležitosti otcom žalovaného, pričom obaja uviedli, že izba č. 3 už bola obsadená
inými ubytovanými. Pokiaľ ide o ďalšie navrhnuté svedkyne tie sa pojednávania nezúčastnili, pričom

žalovaný súd nepožiadal o to, aby ich účasť zabezpečil predvolaním, preto súd návrh na vykonanie
dôkazu výsluchom týchto svedkýň zamietol.

4. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z nasledujúcich právnych úvah:
4.1. Predovšetkým treba uviesť, že súdu neušlo, že žalobca a žalovaný sú v zmluve s názvom „Zmluva
o podnájme“ v ďalšom texte nesprávne terminologický označovaní, pretože ak žalobca bol nájomcom

predmetnej nehnuteľnosti nemohol potom vystupovať ako prenajímateľ, ale len ako nájomca a žalovaný
nemohol byť nájomcom, ale bol v zmysle OZ podnájomcom. Táto terminologická nepresnosť však nemá
žiaden vplyv na právne posúdenie veci, pričom súd má za to, že podľa obsahu predmetnej zmluvy a
okolností, ktoré mu boli známe, o zmluvu o podnájme ani nejde.
4.2. Podľa § 663 OZ - nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju

dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 666 OZ uvedenom v záhlaví zmluvy o podnájme ods. I - nájomca je oprávnený dať prenajatú
vec do podnájmu ak zmluva neurčuje inak.
Podľa § 754 ods. 1 OZ - zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ
poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v

zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenie).
Podľa § 754 ods. 2 OZ - za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť
ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.
Podľa § 755 OZ - ubytovaný má právo užívať priestory, ktoré mu na ubytovanie vyhradené ako aj užívať
spoločné priestory ubytovacieho zariadenia a používať služby, ktorých poskytovanie je s ubytovaním

spojené.
Podľa § 759 ods. 1 OZ - ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby;
ujmu vzniknutú ubytovateľovi predčasným zrušením ubytovania je ubytovaný povinný nahradiť, iba ak
nemohol ubytovateľ ujme zabrániť.
4.3. V prejednávanej veci má súd teda za to, že právne treba zmluvný vzťah medzi stranami sporu

posúdiť podľa ustanovení § 754 a nasl. OZ. Z vykonaného dokazovania ako aj z oboznámenej zmluvy
nazvanej ako „Zmluva o podnájme“ vyplynulo, že predmetom nájmu je nájom izby v ubytovacom
zariadení a to spolu s inou osobou. Charakter ubytovania vedie súd k záveru uvedenému vyššie,
že právne ho treba posudzovať podľa lex specialis normy, a to zmluvy o ubytovaní. Na rozdiel od
právnej úpravy nájmu bytu prípadne nájmu iného priestoru, keď ide o dlhodobé uspokojovanie bytových

potrieb fyzických osôb, zmluvou o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo na prechodné ubytovanie
na dohodnutú dobu alebo dobu zodpovedajúcu účelu ubytovania v zariadení na to určenom, a to
najmä v zariadeniach charakteru hotelov, nocľahárni alebo ubytovní. V prejednávanej veci ide o typickú
ubytovňu umožňujúcu ubytovanie osobám z cudziny majúcim zamestnanie v Nemecku. Na rozdiel od
nájomného pomeru účelom zmluvy o ubytovaní je poskytnutie prechodného ubytovania, často spojené

aj poskytnutím iných služieb vrátane možnosti užívania nielen priestorov ubytovacieho zariadenia, ale
aj možnosť užívania hnuteľných vecí. Všetky tieto náležitosti spĺňa oboznamovaná zmluva nazvaná
ako „Zmluva o podnájme“, pričom súd poukazuje aj na jej čl. II. ods. 3 - zmluvné strany vyslovene
prehlasujú,ženájompredmetunájmuzahŕňainájomhnuteľnýchvecíspísanýchvpreberacomprotokole
a nájomné za nájom týchto hnuteľných vecí je už súčasťou nájomného ako je vymedzené v čl. III. tejto

zmluvy. Zároveň názor o právnej kvalifikácii tohto právneho vzťahu potvrdzujú aj ďalšie ustanovenia
zmluvy o ubytovaní, a to najmä to, že práva a povinnosti sa riadia aj interným predpisom nazvaným
ako „Domový poriadok“, čo zodpovedá aj § 754 ods. 2 OZ vyššie citovanému. Dispozitívna úprava
zmluvy o ubytovaní však nevylučuje, aby zánik právneho vzťahu bol okrem spôsobu uvedeného v
§ 759 OZ upravený aj inak. V tomto prípade bol upravený možnosťou výpovede. Ak by skutočne

išlo o zmluvu o podnájme právny nárok uplatnený žalobou žalobcom by bolo potrebné kvalifikovať
ako nárok na zaplatenia nájomného za čas do skončenia nájomného pomeru. Lex specialis norma
§ 759 ods. 1 OZ uvádza, že ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby;
ujmu vzniknutú ubytovateľovi predčasným zrušením ubytovania je ubytovaný povinný nahradiť, iba aknemohol ubytovateľ ujme zabrániť. V tomto prípade je zrejmé, že spôsob skončenia právneho vzťahu
nemožno posudzovať podľa tohto ustanovenia, pretože odstúpenie od zmluvy je účinné jeho doručením
a vtedy zákon umožňuje požadovať ubytovateľovi ujmu spôsobenú mu tým, že tento záväzkový vzťah je

takýmto spôsobom zo dňa na deň ukončený a môže byť problém okamžite zohnať nového ubytovaného.
Je teda v súlade s OZ ak sa dohodla možnosť skončenia právneho pomeru zo zmluvy o ubytovaní
výpoveďou, pričom napriek tomu, že ide o spotrebiteľský vzťah má súd za to, že takáto zmluvná
podmienkaneodporujeOZaniejeneprijateľná.Uvedenéznamená,žezabežnýchokolnostíbyskutočne
žalobca mal nárok na náhradu, ktorú si uplatňuje touto žalobou.

4.4. Súd však za podstatné považuje to, že
Podľa § 149 C.s.p. - prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. - skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Podľa§151ods.2C.s.p.-akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetný skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 153 ods.1 C.s.p. - Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.
Podľa § 153 ods.2 C.s.p. - Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
4.5. Pre prejednávanú vec je teda podstatné to, že v odpore voči platobnému rozkazu vydanému

upomínacím súdom žalovaný predniesol skutkové tvrdenie, že po jej odchode z Nemecka v izbe č. 3
boli ubytovaní ďalší nájomníci, čím žalobca neutrpel žiadnu ujmu. Na odpor reagoval žalobca podaním
zo dňa 20.11.2019 (č.l. 30), kde v prvom odseku pod bodom II. svojho vyjadrenia zopakoval skutkové
tvrdenie žalovaného, avšak ho žiadnym spôsobom nepoprel. Keďže ho žiadnym spôsobom nepoprel a
už vôbec nie kvalifikovane, keďže išlo o skutkové tvrdenia týkajúce sa jeho vnímania ubytovania alebo

neubytovania iných osôb v izbe č. 3, považoval súd skutkové tvrdenie žalovanej za nesporné. Súd preto
dospel k záveru, že nárok žalobcu je oprávnený iba v rozsahu času od 17.09.2018 do 30.09.2018 keď
bola doručená výpoveď zo zmluvy uzatvorenej stranami sporu. Ak následne v izbe boli ubytovaní iní
ľudia a žalobca to nepoprel a ani neuviedol, že to bolo za nižšiu cenu (čo by mu spôsobilo ujmu), tak
priznanie plnenia, ktoré formálne obsahu zmluvy zodpovedá by bolo rozporné s dobrými mravmi (§ 3

ods.1 OZ - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.),
keďže by žalobca obdŕžal plnenie dva krát, čo súd považuje za rozporné s elementárnou slušnosťou.
4.6. Ak teda za obdobie jedného mesiaca patrila žalobcovi odplata vo výške 270 €, potom za obdobie
13 dní od 17.09.2018 do 30.09.2018 mu patrí odplata vo výške 117 €.

5. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd vychádzal z uzatvorenej zmluvy medzi stranami sporu, a to
konkrétne z vyššie citovaného čl. III. ods. 4 z ktorého vyplýva, že splatnosť úhrady bola stanovená
dvojakým spôsobom, pričom najneskôr mala byť úhrada vyplatená spolu s úhradou za ďalší mesiac, a
to do 17. príslušného mesiaca. Úhrada žalovanej mala byť teda uhradená žalobcovi do 17.10.2018 a

pokiaľ sa tak nestalo od 18.10.2018 sa žalovaná dostala do omeškania.
5.1. Nárok na úroky z omeškania plynie z nasledujúcich právnych predpisov:
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
- výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.5.2. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu omeškania vo výške 0,00%, čo predstavuje právo na
úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne.

6. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

6.1. Žalobca v konaní prevažne neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a prevažne úspešnému
žalovanému trovy konania nevznikli a preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal, pričom žalovaný
náhradu ani nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.