Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 6, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/201/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709204157
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5709204157.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: STAVDOM, s.r.o., so

sídlom Rakovo 33, 038 42, Príbovce, IČO: 36 849 863, právne zastúpeného AK JUDr. Repáň a partneri,
s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01, Martin, IČO: 50 711 776, proti žalovanému v rade 1/: V..
S. Y., T.. X.X.XXXX, H. Y. T. U. XXX, XXX XX, žalovanej v rade 2/: I.. D. Y., T.. XX.X.XXXX, H. Y. T.
U. XXX, XXX XX, obom žalovaným právne zastúpeným Aequitas s.r.o., so sídlom Dolná 19, 974 01,
Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 21.888,05 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 11.758,19 € spolu
s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 27.3.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 46 % celkových trov konania štátu.

V. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 54
% celkových trov konania štátu.

VI. O výške trov konania štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 5.5.2009 sa žalobca proti žalovaným v rade 1/ a 2/ domáhal
zaplatenia sumy 21.888,05 € spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 27.3.2009 do

zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalobca ako dodávateľ so žalovanými ako
objednávateľmi ústne uzavreli zmluvu o dielo na výstavbu novostavby rodinného domu v Y. T. U. s
tým, že stavbu budú žalovaní priebežne financovať podľa skutočne vykonaných prác na stavbe po
uskutočnení jednotlivých etáp výstavby na základe žalobcom vystavených faktúr. Na začiatku výstavby
existoval projekt stavby, ktorý bol v priebehu výstavby na základe požiadaviek žalovaných upravovaný

až do takého stavu, v akom stavba existuje. Medzi stranami sporu bolo ustálené, že zmeny si budú
vyžadovať vyššiu finančnú náročnosť. Žalobca po vykonaní základových pásov a základnej dosky
železobetónu na predmetnej novostavbe vystavil žalovaným faktúru č. XXXXXXX zo dňa 7.8.2018
na celkovú sumu 130.000 Sk, čiže 4.349,08 €, zročnú 14.8.2008. Žalovaní dňa 7.9.2008 žalobcoviuhradili sumu 450.000 Sk ako zálohu na uskutočnenie jednotlivých prác, na základe čoho žalobca
vystavil žalovaným príjmový pokladničný doklad zo dňa 7.9.2008 na sumu 450.000 Sk. Žalovaní však
v ten istý deň uhradili aj ďalšiu sumu 100.000 Sk a žalobca vystavil žalovaným príjmový pokladničný

doklad zo dňa 7.9.2008 na celkovú sumu 130.900 Sk a to podľa vzájomnej dohody medzi stranami
tak, aby bola v celosti uhradená vyššie uvedená faktúra č. XXXXXXX s tým, že žalovaní doplatia
zálohu vo výške rozdielu vystavených príjmových pokladničných dokladov vo výške 30.900 Sk. Túto
dohodu žalovaní nedodržali a do dnešného dňa žalobcovi 30.000 Sk neuhradili. Žalobca po vyhotovení
obvodových nosných múrov vystavil žalovaným faktúru č. XXXXXXX zo dňa 24.10.2008 na celkovú

sumu267.993,84Sksdátumomsplatnosti31.10.2008. Keďžežalovanízložiližalobcovizálohuvovýške
419.100 Sk, zostatok zloženej zálohy po odpočítaní vystavenej faktúry predstavuje sumu 151.357,54 Sk,
čiže 5.024,15 €. Žalobca potom na základe naposledy uskutočnených prác vystavil žalovaným ďalšiu
faktúruč.XXXXXXXzodňa19.3.2009,vystavenúnacelkovúsumu25.207,44€,čiže759.399Sk,zročnú
26.3.2009. Túto faktúru žalovaní nenamietali. V naposledy vystavenej faktúre zo dňa 19.3.2009 bola
nesprávne odpočítaná záloha vo výške 1.704,76 €, nakoľko zostatok zo zloženej zálohy predstavuje

sumu 5.024,15 €. Nedoplatok na faktúre č. XXXXXXX potom nie je 25.207,44 €, ale 21.888,05 €, pričom
táto suma pozostáva z následne uskutočnených prác na vyššie uvedenej novostavbe žalovaných tak,
ako sú uvedené v prílohách vystavenej faktúry č. XXXXXXX. Keďže žalovaní nereagovali na výzvy
žalobcu, žalobca bol nútený obrátiť sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na súd.

3. K žalobe žalobca pripojil faktúry uvedené v žalobe a príjmové pokladničné doklady uvedené v žalobe,
krycie listy rozpočtu a prehľad rozpočtových nákladov, ktoré tvorili prílohy jednotlivých faktúr.

4. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili prvýkrát v odpore voči platobnému rozkazu, ktorým súd vo veci
najskôr rozhodol. V odpore dôvodnosť žaloby namietali a žiadali ju zamietnuť. Uviedli, že sa so

žalobcom nedohodli na cene za dielo pevnou sumou. Žalobca v podstate začal vykonávať dielo
bez súhlasu žalovaných a bez akejkoľvek zmluvy. Následne žalovaní súhlasili, že žalobcovi uhradia
cenu za skutočne vykonané dielo. Avšak predložené krycie listy rozpočtu zo dňa 8.3.2009 a konečnú
vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXX žalovaní nikdy neuznali a neakceptovali, keďže si žalobca vyfakturoval
práce, ktoré neboli vykonané a prípadné ceny uvedené v rozpočtoch boli neúmerne nadhodnotené a

nezodpovedali reálnym cenám za skutočne vykonané práce. Naviac žalovaní namietali, že žalobcovi
nezaplatili celkovo 550.000 Sk, ale že zaplatili zálohovo sumu 750.000 Sk. Keďže strany sa nevedeli
dohodnúťnacenezavykonanédielo,vjanuári2009saspoločnestretlivreštauráciiRanč vŽabokrekoch
za účelom zmierlivého uzavretia celej veci. Okrem strán tam boli prítomní aj V.. N. C., znalec z odboru
stavebníctvo, pán G. G., odborník na kalkulácie stavebných prác a V.. C. H., stavený dozor na danej

stavbe. Na predmetnom stretnutí bolo žalobcovi vysvetlené, že jeho krycie listiny rozpočtov sú nereálne
a nadhodnotené a suma vyplatená žalovanými v celkovej výške 750.000 Sk plne pokrýva všetky
žalobcom vykonané práce na diele. Žalobcovi bola vytknutá nekvalitne vykonaná práca - slabé základy,
nedostatočné a krivé obvodové múry a nekvalitne prevedené práce na betónovom strope, pretože
možnosťpokračovaniaďalšíchstavebnýchprácnutnevyžadovaladodatočnéspevneniezákladovdomu,

čo už bolo uskutočnené inou stavebnou firmou. Ďalej bola žalobcovi vytknutá skutočnosť, že pred
vykonaním diela neoznámil začatie prác, stavbu nezameral, neviedol stavebný denník a dielo vykonával
bez zmluvy. Na predmetnom stretnutí žalobca nespochybňoval zálohovú platbu 750.000 Sk, vyplatenú
žalovanými. Na tomto stretnutí bolo dohodnuté, že žiadna zo strán si v budúcnosti nebude uplatňovať
voči druhej strane žiadne ďalšie nároky a celá vec bola pre žalovaných tým pádom ukončená. Následne

však žalobca zaslal žalovaným nové krycie listy a faktúru č. XXXXXXX, ktorú z vyššie uvedených
dôvodov žalovaní neakceptujú a nemenia uhradiť. Na dôkaz týchto skutočností navrhli žalovaní výsluch
strán sporu a svedkov C., G. Z. V.. H.. Naviac žiadali, aby za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty
stavebných prác vykonaných žalobcom súd vykonal dôkaz vo forme znaleckého dokazovania, pričom
súdny znalec ustanovený súdom by ohodnotil všetky skutočne a reálne vykonané práce žalobcu v

prospech žalovaných. Uviedli tiež, že záloha vo výške 750.000 Sk, ktorú žalovaní poskytli žalobcovi,
vychádzala z pôvodného odhadu ceny za dielo. Počas vykonávania diela žalobca žiadnym spôsobom
písomne neupozornil žalovaných, že táto záloha za cenu diela bola vykonaným prácami konzumovaná
a že cenu diela bude nutné podstatne prekročiť a novú cenu neoznámil, preto z tohto dôvodu nemá
žalobca právo na zaplatenie rozdielu v cene podľa § 636 ods. 1 posledná veta Obč. zákonníka.

5. V priebehu konania podaním zo dňa 8.4.2010 žalovaní v rámci obrany voči žalobe uplatnili titulom
náhrady škody proti žalobcovi sumu 13.396 € ako započítaciu námietku. V tomto podaní žalovaní
uviedli, že žalobca pri vykonávaní diela porušil právnu povinnosť a vyhotovil nevyhovujúce základy,čím porušil technickú normu STN 73 1001 - základová pôda pod plošnými základmi a STN 73 0033
- stavebné konštrukcie a základy, keďže nedodržal minimálnu hĺbku základov v rozpore s projektovou
dokumentáciou, nedodržal ochranu základovej škáry v dôsledku zosypania zeminy a nerovných

základov a teda žalobca ako zhotoviteľ porušil ust. § 633 ods. 1 Obč. zákonníka. Žalovaní preto museli
vynaložiť náklady na opravu a sanáciu základov rodinného domu v celkovej sume 13.396 €. Predmetnú
sanáciu základov rodinného domu vykonala firma Tibor Babčan Kovostpol, so sídlom v Prievidzi, IČO:
30 420 571 na základe zmluvy o dielo č. X/XXXX zo dňa 18.3.2009 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa
13.5.2009 a tým žalovaným vznikla škoda v celkovej výške 13.396 €. Bez posilnenia a sanácie základov

rodinného domu nebolo možné ďalej pokračovať v stavbe akýmkoľvek konštrukčným systémom, či už
by šlo o drevostavbu, murované steny a hrozili by statické poruchy stavby. Na dôkaz svojich tvrdení
žalovaní potom pripojili do spisu statický posudok V.. N. Š., autorizovaného stavebného inžiniera, faktúru
č. XXXXXX zhotoviteľa Tibora Babčana zo dňa 5.8.2009, krycí list rozpočtu zo dňa 16.2.2009, cenovú
ponuku zo dňa 11.5.2009, zmluvu o dielo č. X/XXXX zo dňa 18.3.2009, dodatok č. 1 zo dňa 13.5.2009
k zmluve o dielo. V súvislosti s tvrdeniami o výške vyplatených záloh potom ešte žalovaní spolu s

podaním zo dňa 28.4.2010 predložili výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, patriaci žalovanej v rade
2/, preukazujúci výber 300.000 Sk zo dňa 4.11.2008, z ktorej sumy mala byť žalobcovi vyplatená dňa
4.11.2008 zálohová platba 200.000 Sk, podrobný mesačný výpis pre telefónne číslo žalovaného v rade
1/, preukazujúci, že dňa 4.11.2008 dvakrát po sebe telefonoval s konateľom žalobcu, pánom I., za
účelom odovzdania platby 200.000 Sk, dva výpisy z účtu žalovaného v rade 1/ č. XXXXXXXXXX/XXXX,

preukazujúce výbery sumy 180.000 Sk dňa 3.8.2008, sumy 300.000 Sk dňa 19.8.2009 a sumy 80.000
Sk dňa 11.9.2008, z ktorých bolo žalobcovi odovzdaných 550.000 Sk. Tieto žalobca nespochybňuje a
sú kryté príjmovými dokladmi zo dňa 7.9.2008. Tiež predložil fotografie, ktoré mali preukazovať vady
diela vykonaného žalobcom.

6. Súd v priebehu konania vykonal dokazovanie výsluchmi strán, výsluchom ustanovených znalcov,
výsluchom svedka V.. N. C., svedka G. G., svedka V.. C. H., svedka V.. N. Š., znalca V.. I. D., ktorý vo
veci podával posudok, výsluchom svedka G., čítaním znaleckých posudkov, ktoré vypracovali súdom
ustanovení znalci, ale aj znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, ktoré predložili strany sporu a
všetkých listín, ktoré boli do spisu pripojené.

7. Žalujúca strana prostredníctvom konateľa - N.T. I. - zotrvala v priebehu konania na žalobe tvrdiac, že
strany sporu dohodli zmenu stavby oproti pôvodnému projektu, ale cenu zmeneného diela nedohodli.
Práce, ktoré sú uvádzané v krycích listoch rozpočtu, ktoré tvorili prílohu žalobcom predložených
faktúr, boli skutočne prevedené a dom bol žalobcom vystavaný so súhlasom žalovaných do štádia,

ktoré zachytil znalecký posudok č. 53/2008 V.. N. C.. Samotný konateľ žalobcu vo svojej výpovedi
na pojednávaní dňa 3.2.2010 uviedol, že žalovaní ho kontaktovali niekedy v júli 2008 a požiadali
ho o realizáciu základov pod drevodom, poskytli žalobcovi projektovú dokumentáciu na drevodom s
murovanými základmi a chceli po žalobcovi vypracovanie cenovej ponuky na tieto základy, ale aj na
hrubú stavbu so zakrytím, pokiaľ by nebola postavená z dreva, teda nešlo by nakoniec o drevodom,

ale o murovaný dom. Na základe týchto požiadaviek žalujúca firma vypracovala na základe rozpočtu
V.. H. rozpočet hrubej stavby domu, kde sa rátalo s postavením hrubej stavby, teda až po zakrytie
vrátane strechy ako stavby murovanej. Išlo o rozpočet zo dňa 11.8.2008, ktorý rátal s pôdorysom stavby
podľa projektovej dokumentácie, ktorú Y. predložili (č.l. 54 - 58). Žalovaní na to reagovali s tým, že
pokiaľ ide o cenu základovej časti, na ktorej majú byť postavené nosné múry a obvodové múry, či

už z dreva, alebo iného materiálu, sa im cena pozdáva a žalobca môže začať s výstavbou základov.
Žalobca uviedol, že základy domu boli murované podľa pôvodného projektu, ktorý predložili žalovaní,
zhotovené boli z betónových tvárnic hrúbky 30 cm podľa projektu. Základová jama nebola vykonaná.
Žalobcastiaholornicunamieste,kdemalstáťrodinnýdom,vykopalzákladovéryhy,zalievalichbetónom
a do ktorých boli osádzané tvárnice. Do základovej platne samozrejme zaviedli prípojky na kanalizáciu,

elektroinštaláciu, vodoinštaláciu a na takto postavenej platni mal byť postavený suterén. Následne začal
žalobca pracovať na prvom nadzemnom podlaží. Podľa projektu mal pôvodný dom mať drevenú pavlač,
ktorá bola podopretá drevenými stĺpmi, avšak žalobca žalovaných upozornil, že drevené stĺpy sa môžu
zlomiť,prípadnečasommôžuzhniťadoporučilimpostaviťtietostĺpyzbetónovýchtvárnic,sčímžalovaní
súhlasili. Žalobca potom tieto stĺpy vystaval z betónových tvárnic. Keďže stĺpy neboli prekryté drevenou

pavlačou ako stanovoval pôvodný projekt, tak presah od múrov suterénu až k stĺpom nebol drevený, ale
bol urobený ako železobetónový, avšak k statickým otázkam tohto prekrytia sa vyjadrovala nejaká pani,
ktorú si objednali žalovaní, a ktorá v podstate žalobcovi nakreslila na papier ako má stavať a žalovaní
tento nákres žalobcovi poskytli, aby železobetónové prekrytie urobil podľa nákresu danej panej. Žalobcaďalej uviedol, že v čase, keď nastúpil na stavenisko, tak priestor umiestnenia stavby nebol vykolíkovaný.
Vykolíkovaná bola len parcela žalovaných a o tom, kde bude stavba umiestnená, sa dohodol ústne so
žalovaným v rade 1/ a V.. H., ktorý robil stavebný dozor pre žalovaných. Neskôr sa zistilo, že geodeti zle

zamerali hranice pozemku. Niekde sa pomýlili až o jeden meter, ale stavba prešla normálnym stavebným
konaním. Stavebné povolenie mu žalovaní neodovzdali v priebehu celej výstavby napriek tomu, že ho
požadoval. Výstavba začala v auguste 2008 a ukončená bola v novembri 2008. Žalobca potvrdil, že
stavbu opustil v takom štádiu, ako zachytáva znalecký posudok V.. C., ktorý bol pripojený žalovanými
do súdneho spisu. Okrem stavby žalobca zhotovil ešte aj elektrickú prípojku, ktorá viedla od stavby

domu k najbližšiemu stĺpu a poprel, že by mu boli žalovaní poskytli väčšiu zálohu, než tvrdil v žalobe.
Predtým však uviedol, že mu žalovaní nosili zálohy v rôznych sumách, na ktoré najskôr vystavil príjmový
pokladničný doklad na 450.000 Sk a potom mu ešte žalovaný v rade 1/ doniesol na pole sumu 200.000
Sk. Nakoniec tvrdil, že mu Y. celkovo zaplatili sumu 550.000 Sk a opravil, že suma 200.000 Sk donesená
na pole je zahrnutá v celkovo prijatej sume 450.000 Sk. Žalobca uviedol, že súpis prác, ktoré skutočne
vykonal, žalovaným predložil koncom roku 2008, ide o rozpis prác, ktoré tvoria prílohu aj naposledy

vystavenej faktúry č. XXXXXXX. Naviac k prácam patrila obkopávka domu a oddrenážovanie domu
a urobenie elektrickej prípojky. Naviac boli vykonané práce v súvislosti s prestrešením spomínanej
pavlače, vykonaním stĺpov z betónových tvárnic, rozšírením základov pod nimi a pretiahnutím deky
z rodinného domu na túto pavlač. V januári sa so žalovanými stretol v Žabokrekoch za prítomnosti
ďalších ľudí, ktorí sa vyjadrovali k finančným požiadavkám žalobcu, ktoré sa im zdali privysoké a na

základe jednaní, ktoré tam vtedy prebehli, žalobca poslednú faktúru z marca 2009 upravil. Ceny znížil
podľa požiadaviek žalovanej strany. Na tomto januárovom stretnutí sa položkovite prechádzal súpis
vykonaných stavebných prác a niektoré položky žiadali žalovaní znížiť, čo žalobca aj urobil. Potom už
žalobca zo stavby odišiel.

8. Žalovaní v rade 1/ a 2/ zotrvali na skutočnostiach, ktoré tvrdili vo svojom odpore.

9. Žalovaný v rade 1/ uviedol, že so žalobcom sa stretol v prítomnosti manželky v júli 2008 a žalujúcu
firmu oslovili za účelom postavenia základov, alebo suterénu pod plánovaný drevodom, projekt, ktorého
dodala firma Andante zo Sučian. Už na prvom stretnutí konateľ žalobcu, pán I., ich prehovoril, že z

rôznych dôvodov bude pre nich výhodnejšie postaviť dom ako murovaný, s čím žalovaní v podstate
súhlasili a požiadali žalobcu, aby im predložil cenovú ponuku, koľko by stál taký istý dom s tým
istým dispozičným riešením, avšak postavený z normálneho muriva. Rozpočet takéhoto domu žalobca
vypracoval dňa 11.8.2008 (č.l. 53 - 58). Žalovaní mali potom ďalšie otázky na cenu diela v prípade jeho
zateplenia a ďalších stavebných činností, ktoré rozpočtované neboli. Tretie stretnutie potom prebehlo

ešte v auguste 2008 už na pozemku žalovaných, kde žalobcovi ukázali, kde leží ich parcela. Tá bola
vykolíkovaná, kde sú jej hranice a v podstate zhruba určili polohu stavby. Samotné práce potom začali
29.8.2008, keď im pán I. telefonoval, že on už na pozemku začal stavať. Žalovaní zistiac, že žalobca
zhotovuje základy, nemali k tomu výhrady. V tom období boli rozbehnuté práce na vybavenie stavebného
povolenia. Dňa 7.9.2008 navštívili konateľa žalobcu, pána I., v jeho dome v Rakove a doniesli mu zálohu

450.000 Sk, hoci on mal požiadavku, aby mu zálohovo poskytli sumu 500.000 Sk. Aj žalovaný v rade
1/ potvrdil, že strany sporu napriek tomu, že si predkladali návrhy písomných zmlúv o dielo v písomnej
podobe, zmluvu o dielo nikdy neuzavreli. Pri ďalšom stretnutí v roku 2008 pánovi I., konateľovi žalobcu,
vyplatili u neho doma ďalšiu sumu 100.000 Sk a na túto sumu pán I. vystavil príjmový doklad, a to na
úhradu kompletnej faktúry na tých 130.900 Sk s dátum zo septembra 2008. Aj keď šlo o nezhodu v

dátumoch, medzi stranami sporu bola vtedy ešte dôvera, a preto túto nezrovnalosť neriešili. V októbri
2008žalovaníprezvaliajdruhúfaktúrunaspomínaných267.000Sk.Tátofaktúra,rovnakoakoprvá,bola
krytázálohou,ktorúužžalobcoviposkytli.Okolooktóbra2008žalovanízačalidôveru,odbornosťžalobcu
strácať a v čase, keď už boli vytiahnuté múry suterénu a mal sa robiť jeho strop, alebo podlaha prvého
nadzemného podlažia, konateľ žalobcu ich upozornil, že ďalej nemôže pokračovať, pretože projekt bol

dimenzovaný pre drevodom a kým nemá statický posudok, tak nebude pokračovať na ďalších prácach.
Žalovaní oslovili pani Y., ktorá realizáciu zakreslila na výkresoch, ktoré odovzdali žalobcovi. Neskôr
žiadal žalobca ďalšiu zálohu v sume 300.000 Sk. Žalovaný v rade 1/ mu však doniesol zálohu 200.000
Sk na pole, k čomu malo dôjsť 4.11.2008, teda žalovaní celkovo zaplatili žalobcovi sumu 750.000 Sk.
Pre vzrastajúcu nedôveru bola nakoniec v decembri 2008 spolupráca medzi stranami sporu ukončená.

Žalovaní totiž boli informovaní pánom G., že stavba je predražená. Strany sporu sa potom stretli v januári
2009, aby sa dohodli, akým spôsobom ukončia spoluprácu. Na tomto stretnutí mal žalobca iný krycí list
rozpočtu, ktorý zachytával stavebné práce vykonané na celom suteréne, ktorý bol ukončený v roku 2008
a strany ho položkovite prechádzali. Tento krycí list zahŕňal aj práce naviac urobené oproti pôvodnémuprojektu. Zo strany pána C. boli žalobcovi vytýkané niektoré nedostatky prác a strany sa rozišli aj v
názore na tom, či žalovaní odovzdali žalobcovi sumu 750.000 Sk vo forme 3. záloh. Žalovaných veľmi
prekvapilo,keďzistili,ževmarci2009imžalobcavystavil ešteďalšiuposlednúfaktúruuvedenúvžalobe.

Následne boli nemilo prekvapení, keď zistili, že základy sú plytké a firma, ktorá chcela pokračovať vo
výstavbe murovaného domu na základoch postavených žalobcom, musela spomínané základy spevniť.
Šlo o firmu Kovostpol Ing. Babčana.

10. Žalovaná v rade 2/ doplnila výpoveď manžela, že krycí list rozpočtu zo dňa 11.8.2008, ktorý im

poskytol žalobca, obsahoval len náklady na spomínanú murovanú časť, pretože žalobca ich presvedčil,
že ak si dajú dom vymurovať, vyjde ich zhruba o jeden milión Sk lacnejšie ako drevodom. Nedá sa
povedať, že by žalovaní s touto cenou súhlasili, pretože chceli vedieť, koľko by ich vyšiel celý dom,
keby si ho dali zhotoviť na kľúč vrátane sietí, zateplenia a podobne. Naviac žalobcu žiadali, aby spísali
písomnúzmluvu,kdebysadohodlianavrhovanýrozpočetchcelidaťešteprezrieťodborníkovi.Žalovaná
uviedla, že z banky vybrala pri poslednej zálohe sumu 300.000 Sk, ktorú žiadal žalobca. Tieto peniaze

mu však vôbec nechcela dať a nakoniec mu z nej dali len sumu 200.000 Sk tak, ako vypovedal jej
manžel, čo bola posledná záloha. Na januárovom stretnutí v roku 2009 sa strany sporu dohodli, že
už spolupracovať ďalej nebudú a žiadali, aby žalobca vystavil doklady na všetky zálohy, ktoré od
žalovaných prijal. Januárové stretnutie malo podľa výpovede žalovanej skončiť tak, že konateľ žalobcu
I. súhlasil s tým, že to, čo mu doposiaľ dali, teda 750.000 Sk, postačuje na úhradu stavebných prác,

ktoré vykonal a strany ukončili stretnutie s tým, že je všetko medzi nimi v poriadku, preto boli prekvapení
vyhotovením faktúry z marca 2009.

11. Svedok V.. N. C. (č.l. 75) bol pre žalovaných činný ako znalec, ktorý na základe ich požiadavky
zhotovil posudok, kde určil všeobecnú hodnotu stavby, ktorú mali žalovaní postavenú a v znaleckom

posudku č. 53/2008 zachytil stav stavby tak, ako bol zhotovený žalobcom. Bol aj pri januárovom stretnutí
strán v roku 2009, avšak nepočul, že by medzi stranami odzneli tvrdenia týkajúce sa výšky vyplatených
záloh pre žalobcu. Pán G., rozpočtár, prítomný na stretnutí, sa vyjadroval len k cene vykonaných
stavebných prác a on, svedok C., sa vyjadril k všeobecnej hodnote zhotovenej stavby rodinného domu
v štádiu, v akom ho opustil žalobca. Zo stretnutia nadobudol dojem, ako keby sa na ňom strany sporu

dohodli.

12. Svedok G. G. (č.l. 75) ocenil na základe požiadavky žalovaných stavebné výkony žalobcu. To
ocenenie mu vyšlo na sumu okolo 760.000 Sk a keďže žalovaní tvrdili, že žalobcovi poskytli zálohu v
sume 750.000 Sk, povedal im, aby už žalobcovi viac neplatili ani korunu, pretože stavba bola vykonaná

nekvalitne a žalobca si mal vystačiť s tým, čo mu žalovaní poskytli. Základy podľa neho neboli osadené
do nezamŕzajúcej hĺbky maximálne len do hĺbky 80 cm, čo odhadol z fotografickej dokumentácie
vykopaných základov. Základy mali naviac nepravidelný tvar a boli tam ďalšie chyby, ktoré on na stavbe
zistil. Pri oceňovaní prác vychádzal zo stavebného predpisu Cenkor 2008 z verzie, ktorá stanovovala
aktuálne ceny v čase vykonávania stavebných prác a pri stanovení rozsahu stavebných prác vychádzal

zo skutočného stavu stavby. Svedok G. podľa vlastnej výpovede bol sám svedkom toho, že žalovaní
sa so žalobcom rozprávali o sume 750.000 Sk, ktorá bola žalobcovi vyplatená a to počas januárového
stretnutia v roku 2009, na ktorom sa svedok zúčastnil.

13. Na návrh žalovanej strany súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca V.. I. D., znalca

z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty
stavebných prác, ktorého úlohou bolo určiť, aká suma v eurách pripadá na skutočné riadne a v súlade
so zákonmi a všeobecne záväznými predpismi a technickými normami vykonané stavebné práce s
dodaným stavebným materiálom so zohľadnením vadne vykonaných prác, ktoré vykonal žalobca pre
žalovaných na stavbe rodinného domu v Y. T. U., vyjadriť sa, či základy rodinného domu, ktoré založil

žalobca, sú podľa projektovej dokumentácie platných noriem.

14. Ustanovený znalec V.. I. D. podal vo veci znalecký posudok č. 10/2013, kde v posudkovej časti
popísal skutočne vykonané práce, posúdil chybne vykonané práce, rozpočet spracovaný pánom G.,
posúdil vybudované základy stavby a stanovil hodnotu vykonaných stavebných prác ako aj zohľadnil

cenu vadne vykonaných prác. Znalec konštatoval, že na stavbe boli vykonané práce v súlade s
poskytnutou dokumentáciou nasledovne. Zhotoviteľ však nevykonal stavbu presne v súlade s pôvodnou
projektovou dokumentáciou, niektoré práce boli vykonané odlišne oproti projektu, pričom šlo o práce
spočívajúce v tom, že zhotoviteľ neodstránil ornicu z miesta stavby, práce boli začaté na pôvodnomteréne výkopom základových pásov. Projekt stavby bol robený bez geologického prieskumu. Pre výkop
základových pásov neboli v prvej etape stavby vykonané odkopávky terénu. Výkop základových pásov
bol vykonávaný strojne s ručným dočistením základov. Výkop pätiek pre drevené stĺpiky bol vykonávaný

ručne. Pri výkope základov bol podľa stavebného denníka zistený na úrovni základovej škáry štrkový
podklad a preto bolo vypustené štrkové lôžko pod základné pásy obvodových stien. U vnútorných
základových pásov došlo k prehĺbeniu základových pásov a plánované štrkové lôžko bolo nahradené
betónovým. Základy boli betónované priamo do výkopov do úrovne terénu. S ohľadom na výkop preto
dochádzalo k rozšíreniu hornej časti základov obojstranne a to podľa fotodokumentácie o 100 až 150

mm. Pri rozširovaní základov muselo dochádzať k zarovnávaniu stien pôvodných základov zbíjacími
kladivami. Pri zabetónovaní základov boli na základy použité tvárnice hrúbky 300 mm. Výtka údajnej
chyby v nepoužití tvárnic šírky 400 mm je nesprávna, pretože pri použití takejto tvárnice by došlo
k vystúpeniu základu na vonkajšiu stranu, čím by vznikol odskok podmurovky cca o 5 cm. Žalobca
zabetónoval pätky v počte 8 kusov do úrovne terénu, tvárnice boli položené na vonkajšie a vnútorné
základy, boli zaliate spolu s betónovou vystuženou doskou, vyrovnávacím betónom. Bol vykonaný

zhutnený násyp pod dosku suterénu a to štrkovou zeminou o hrúbke 250 mm a nie štrkovým podsypom,
ako bolo uvažované v projekte stavby o projektovanej hrúbke 150 mm. Tento podklad pri správnom
zhutnení podložia a dosiahnutí predpísanej únosnosti zeminy na základovej škáre 0,25 MPa vyhovuje
druhu a typu stavby. Projekt však v danom prípade nebol dodržaný. Po zabetónovaní dosky bola
vykonaná vodorovná izolácia proti vode a to hydrobitom s natavením pod obvodovými múrmi a deliacimi

stranami suterénu, pričom projekt predpisoval izoláciu PVC fóliou Fatrafol typ 803. Nahradenie izolácie
nie je zdokumentované, ale izolácia technicky vyhovuje. Zhotoviteľ vykonal vybudovanie zvislých
nosných stien a deliacich stien z betónových tvárnic so zálievkou betónom o hrúbke podľa projektu.
Boli však zistené nedostatky v zálievkach a použití predpísaného množstva výstuže podľa odporúčania
výrobcov tvárnic. Zvislá výstuž nebola už kontrolovateľná. U vodorovnej výstuže bolo zistené, že nebola

osadenádovšetkýchpredpísanýchmiest.Bolivykonanéprekladynaddveramiaoknamizmonolitického
betónu. Pri kontrole prekladov sa nepotvrdila skutočnosť tvrdená žalovaným, že preklady neboli údajne
dostatočne založené na murivo. Po vybudovaní zvislých stien na východnej a čiastočne na severnej a
južnej strane bola vybudovaná zvislá izolácia proti vode z hydrobitu s natavením na tvárnice, predpísaná
však bola tehelná obmurovka o hrúbke 75 mm, ktorá nebola vykonaná a bola nahradená len nopovou

fóliou. Technicky je to možné riešenie, avšak fólia nebola chránená proti tlaku zeminy. Mala tu byť
osadená ochrana, izolácia polystyrénom, resp. Styrodurom. Zhotoviteľ zmenil typ stropu z predpísaného
keramického stropu Poroterm na vložkový betónový strop typu Premaco TD 20. Z hľadiska technického
je tento strop pre danú stavbu s vykonanou prístavbou vhodnejší a únosnejší. Menej však vyhovuje po
tepelno - technickej stránke.

15. Znalec popísal tiež naviac práce spočívajúce v prestavbe suterénu a uviedol, že na základe
požiadavky žalovaných došlo k rozsiahlej zmene projektu suterénu a to vypustením drevenej stĺpikovej
konštrukcie a jej nahradení murovanou konštrukciou z betónových tvárnic. Pôvodné pätky v priestore
novoplánovanej miestnosti skladu pod terasou boli odstránené a boli urobené tri pätky na južnej strane,

ďalšia pätka ostala nevyužitá a bola vykopaná pri kopaní sondy k znaleckému posudku. Závažnej
problém nastal pri ostatných troch pätkách na juhozápadnom rohu stavby. Tu sa zhotoviteľ nesprávne
pokúsil doplniť pätky na základové pásy a to len dokopaním medzipätkových priestorov. Práca bola
vykonaná neodborne a základy nedosahovali predpísané hĺbky, ani predpísaný tvar. Všetky tieto
pásy na juhozápadnom rohu bolo potrebné podchytiť novými základovými konštrukciami. Ich stav je

jasne zdokumentovaný na fotodokumentácii. Pri ocenení stavebných prác sa tieto základy vypustia z
ohodnotenia - čiže znalec tieto práce neohodnocoval. Na vybudovaných základoch bola ďalej vykonaná
nadmurovka betónovými tvárnicami so zálievkou betónom a vodorovnou izoláciou proti vode a pod
murivom, nová vodorovná a následne i zvislá izolácia proti vode na východnej časti a časti južnej strany
prístavby. Na vodorovnú izoláciu sa vybudovalo murivo z betónových tvárnic so zálievkou betónom,

vybudovali sa nové preklady nad dverami miestnosti skladu, vence na sklade a prievlaky medzi stĺpmi
tvoriace terasu. Na vybudovanej konštrukcii sa osadili stropy Premaco TD 20 a to v priečnom smere s
osadením na obvodové steny pôvodnej stavby. Na juhozápadnom rohu bol strop doplnený monolitickou
železobetónovou doskou o hrúbke 20 cm. Strop nad prístavbami bol zmonolitnený spolu so stropom
pôvodnej stavby. Ďalšie práce, ktoré žalobca vykonal, boli vykopanie výkopu pod elektrickú prípojku

z verejnej siete po rozvodnicu pri rodinnom dome o dĺžke 40 m so zapieskovaním, osadením kábla a
zásypomryhy.Naprístupnastaveniskobolivykopanéodkopávkyavybudovanáspevnenákomunikácia.
Pod betónovú dĺžku základov boli osadené rozvody kanalizácie podľa projektu stavby. Osadené boloodvodňovacie potrubie okolo základov stavby. Pre pôvodný projekt boli vysekané v stenách otvory pre
osadenie drevenej konštrukcie pôvodnej terasy.

16. Znalec posúdil aj chybne vykonané práce. Uviedol, že žalovaní predložili písomne doklad o chybne
vykonaných prácach, ktorý je súčasťou znaleckého posudku a pri miestnom šetrení bolo riešených 12
zistených a reklamovaných chýb žalovanými:

1.) nesprávne geodetické vytýčenie stavby - zlé osadenie stavby na pozemku; podľa znalca sa nejedná

o chybu z vykonávaných stavebných prác. Až následne bolo totiž zistené nesprávne zameranie hraníc
pozemku,

2.) neodstránená ornica pod základovou platňou, čo je zrejmé z fotodokumentácie, s odstupom času
však nie je možné zistiť, či vrchná vrstva bola ornicou, a preto sa uvedená položka z fakturácie vypustí,

3.) ďalej konštatoval nevhodné kari siete v základovej platni, keď v projekte je predpísaná kari sieť 6 x
100 x 100 mm len pod nenosné priečky, ktoré sa ale v pôdoryse suterénu nenachádzajú. Predpísaná
kari sieť v technickej správe hovorí o položení kari siete len pod nenosnými priečkami a to 6 x 150 x
150 mm. Zhotoviteľ však položil na celú plochu základovej dosky kari sieť 6 x 150 x 150 mm ako naviac
výstuž nepredpísanú projektom. Nejedná sa však o chybu realizácie,

4.) ďalšou vadou bola vada zistená znalcom, a to nedostatočne zaliate betónové tvárnice v múroch,

5.) ďalej nedostatočná kvalita vyrovnávacieho betónu, keď ide o maltové lôžko vyhotovené zhotoviteľom
pre vyrovnanie tvárnic DT 20 a DT 30, u ktorých sa betón robí pri škrabaní, keď ako vyrovnávacia malta

mala byť použitá minimálne malta MC 50 a chýbajúce oceľové výstuže v múroch. Bolo totiž zistené, že

6.) výstuž nie je položená v každom rade tvárnic so zálievkou cementovou maltou. Zvislá výstuž už
nebola kontrolovateľná. Na stavbe boli použité pre vybudovanie muriva suterénu debniace tvárnice
Premac DT 20 a DT 30, kde STN nerieši množstvo výstuže v tvárniciach. Túto skutočnosť riešia len

výrobcovia vo svojich technických podmienkach. Pri daných tvárniciach sa uvažuje s minimálne dvomi
zvislými výstuhami z betonárskej ocele DN 10 mm a s vodorovnými výstuhami u stien hrúbky 200 mm
mínus 1 x 5 mm a u hrúbky stien 300 mm 2 x 5 mm. K umiestneniu vodorovných výstuh sú v tvarovkách
vynechané drážky. Tieto chyby 5, 6, 7 riešil znalec zrážkou z kvality muriva z tvárnic vo výške 10 % z
ceny muriva. Ďalej boli zistené

7.) zlé okenné preklady. Táto vada sa zistila u okna zo západnej strany z pohľadu z vonkajšej strany
a zistil

8.) nevibrovaný betón v hornej platni, keď ide o zálievky obvodového ukončenia stropu a stredové

zálievky pri styku stropných plôch. Zálievky boli vykonané do výšky stropu vrátane zmonolitňujúcej
dosky o hrúbke 60 mm nad stropom Premac. Tieto obvodové časti neboli dostatočne zhutnené. Z
dobetonávok stropov však vyplýva, že tieto plochy boli zhutnené dodatočne, avšak na zmonolitňujúcu
dosku o hrúbke 60 mm sa nepoužívali vibrátory. Znalec riešil túto chybu zrážkou z ceny zmonolitňujúcej
dosky stropov vo výške 5 %. Ďalej znalec konštatoval

9.)nevhodnépoužitiekanalizačnýchrúr.Podľazisteniašlokanalizačnúrúruprechoducezstenusmerom
k ČOV v celkovej dĺžke 60 cm, kde zhotoviteľ spojil dve potrubia DN 125 mm do nového potrubia DN 125
mm namiesto predpísaného potrubia DN 160 mm. Znalec rieši vadu vypustením kanalizácie z rozpočtu.
Ako ďalšiu vadu uviedol znalec, že

10.) kanalizačné rúry boli položené bez čistiaceho otvoru, keď čistiace tvarovky sa na kanalizáciu
osadzujú vo výške 1000 mm nad úrovňou podlahy. Zvislé stúpačky zhotoviteľ nerealizoval a teda nejde
o vadu. Pokiaľ ide

11.) o vadu vytýkanú žalovanými, ktorými malo byť použitie iného materiálu na strop suterénov proti
predpísanému, keď zhotoviteľ použil stropnú konštrukciu typu Premaco a vložiek ST 25, hoci žalovanými
mal byť podľa ich vyjadrenia pri miestnom šetrení znalcov požadovaný strop YTONG, alebo PORFIX,
pričom v projekte v technickej správe je popisovaný strop POROTHERM, tak podľa znalca strop použitýzhotoviteľom stavby je po technickej stránke vyhovujúci pre danú stavbu, a to i s ohľadom na plánovanú
nadstavbu suterénu iným typom konštrukcie ako bola v pôvodnom projekte. Rozdiel v použitom materiáli
stropu je v nižšej cene oproti cenovej ponuke, a to vo výške 230 Sk na 1 m2 bez DPH, pričom tento

rozdiel plne pokryje prípadný náklad na zvýšenie tepelnej izolácie stropu v prízemí stavby. Vo výpočte
ceny prác preto znalec použil správnu cenu stropnej konštrukcie. Žalovaní mali tiež vyčítať

12.) zlé prevedenie odvodnenia stavby a k tomu znalec uviedol, že v projekte stavby nebolo riešené
odvodnenie stavby. Zhotoviteľ vykonal položenie drenážneho PVC potrubia na východnej strane, južnej

strane a severnej strane, pričom na východnej strane bolo potrubie zasypané a na južnej a severnej
strane sa jednalo o potrubie na teréne. Znalec riešil uvedenú vadu úpravou ceny za drenážne potrubie,
a to zrážkou vo výške 40 %.

17. K rozpočtu, ktorý spracoval pán G. a bol predložený žalovanými do spisového materiálu ako
doklad vypracovaný pánom G. bez autorizovania dokladu a jeho datovania, mal znalec viacero

výhrad a nakoniec uviedol, že doklad nie je použiteľný pre výpočet hodnoty stavebných prác, nakoľko
predovšetkým bol vypracovaný človekom, ktorý nie je rozpočtárom a ani nie je znalcom z ohodnocovania
stavebných prác.

18. Predmetný rozpočet vypracovaný pánom G. je pripojený v spise na č.l. 51, 52.

19. Popis vád, ktoré vytýkali pri ohliadke diela znalcom V.. D.inom žalovaní, uvádza príloha znaleckého
posudku, a to záznam z miestneho šetrenia zo dňa 5.9.2011.

20. Vo svojom znaleckom posudku sa ustanovený znalec V.. D. venoval aj posúdeniu vybudovaných

základov stavby, teda otázke, ktorá bola zásadná pre započítaciu námietku žalovaných, urobenú titulom
ich nároku na náhradu škody, ktorá im mala vzniknúť nekvalitným vyhotovením základov žalobcom,
ktoré bolo následne treba spevniť vynaložením ďalších nákladov.

21. Znalec sa k otázke základov vyjadruje na strane 9 - 10 svojho znaleckého posudku, kde uviedol,

že na otázku vybudovania základov pod murivami stavby sa zameral statický posudok vypracovaný V..
N. Š.. Pri miestnom šetrení bol rozhodujúci dôraz kladený na zameranie základov obvodových stien,
kde sa sporné strany dohodli, že vykopú dve sondy v strede západnej a východnej steny a namerané
hodnoty budú smerodajné pre všetky základové konštrukcie. Na základe zamerania základov, ktoré
znalec potom popísal vo svojom znaleckom posudku, vyslovil záver, že je zrejmé, že základy pod

obvodovými stenami a stredovými múrmi a stenami sú vybudované plne a v súlade s projektom stavby. V
tejto súvislosti znalec upozornil na spracovaný statický posudok, ktorý vychádzal z nesprávnych údajov.
Statický posudok totiž neobsahoval žiadne výpočty zaťaženia, prepočty únosnosti stavajúcich základov,
posúdenie potreby úpravy stavajúcich základov a vychádza len z úvahy spracovateľa, že základy sú
nevyhovujúce. Nesprávny statický posudok vyvolal potrebu údajnej sanácie základov, ktorá nebola z

pohľadu znalca D. potrebná pre nesprávne vyhotovenie základov, ale bola možno potrebná z dôvodu
vyššieho zaťaženia stavby. Spracovateľ statického posudku nevyhotovil sondy základov obvodových a
stredových múrov stavby. V doklade neuviedol miesta sond a prípadné hodnoty zo zamerania základov
v sondách. Je pravdepodobné, že vychádzal len z odkrytých základov pod múrikmi pôvodnej terasy na
juhozápadnom rohu a na západnej strane stavby a tieto základy sú skutočne vyhotovené nesprávne.

Podľa názoru V.. D. nesprávne spracovaný statický posudok vyvolal nadmerné náklady na zložitú a
neekonomicky zvolenú úpravu základov, ktorá je najdrahším riešením úpravy únosnosti základov.

XX. V.. D. sa tak dostal do konfliktu zo závermi statického posudku základových konštrukcií
rozostavaného rodinného domu na parcele č. 288/8 v kat. úz. Y., patriaceho žalovaným. Tento statický

posudok spracovaný V.. N. Š. ako autorizovaným stavebným inžinierom, pripojili do spisu žalovaní
a podľa tohto statického posudku, vychádzajúceho z ohliadky vykonaných sond základov, jestvujúce
základné konštrukcie nespĺňajú platné technické normy, pokiaľ ide o hĺbku založenia obvodových pásov,
neboli zhotovené podľa platnej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a sú nevyhovujúce aj
pre drevostavbu, čo bol pôvodný projekt pre stavebné povolenie. Nespĺňajú STN 73 1001 - základová

pôda pod plošnými základmi a STN 73 0033 - stavebné konštrukcie a základy. V.. Š. preto navrhol v
posudku popísaným spôsobom zrealizovať posilnenie a sanáciu základových konštrukcií, pričom bez
tejto sanácie nie je možné v stavbe pokračovať akýmkoľvek konštrukčným systémom (drevostavba,murované steny), inak hrozí vznik statických porúch na objekte, ktorých sanácia by bola oveľa viac
finančne náročnejšia.

23. Nakoniec V.. I. D. v posudku sa vyjadril k hodnote vykonaných stavebných prác, pričom ako je z
úvodnej časti znaleckého posudku zrejmé, znalec vychádzal zo zoznamu smerných orientačných cien
stavebných prác - ODIS, vydanie 2008. V posudku znalec uviedol, že týmto cenovým predpisom bola v
danom prípade spracovávaná cenová ponuka zhotoviteľa z 11.8.2008. Mali ju k dispozícií i žalovaní a
nevzniesli voči cenovej ponuke zdokladovateľné námietky. Cenová ponuka pred začatím prác na stavbe

bola vypracovaná v cenovej úrovni III. kvartálu roku 2008. Znalec vykonal potrebné posúdenie súpisu
vykonaných stavebných prác, ktoré vypracoval žalobca a porovnal súpis vykonaných prác vyhotovený
žalobcom so skutočne vykonanými prácami, ktoré znalec na stavbe zistil. Z ohodnotenia úplne, alebo
čiastočne vypustil položky, ktoré neboli na stavbe zrealizované, alebo boli pri posúdení chýb na stavbe
vykonaných v bode 6. posudku označené za úplne chybne vykonané. Teda za úplne chybne vykonané
práce znalec neurčoval cenu týchto prác v hodnotení, ale započítal práce podľa skutočného prevedenia

na stavbe. Znalec stanovil hodnotu stavebných prác podľa výkazu výmer z cenovej ponuky v sume
29.215,76 € s DPH a hodnotu prác naviac v sume 8.756,94 €. Celková hodnota vykonaných stavebných
prác na stavbe žalobcom bez odpočtu chybne vykonaných prác, ku ktorej sa znalec vyjadroval, bola
37.972,69 €. Znalec sa vyjadril aj k hodnote vadne vykonaných prác, kde sa vyjadroval k vadám 4,
5, 6 (nedostatočne zaliate betónové tvárnice v múroch, nedostatočná kvalita vyrovnávacieho betónu a

chýbajúce oceľové výstuže), ďalej k vade nevibrovaného betónu v hornej platni a k vade pod bodom
12 - nedostatky pri osadení drenážneho potrubia, kde vykonal v znaleckom posudku uvedené zrážky
z celkovej ceny a hodnoty týchto prác po zrážkach stanovil na 918,01 €. K otázke č. 3 znaleckého
zadania sa vyjadril tak, že podľa jeho názoru základy pod obvodovými stenami a stredovými múrmi a
stenami sú vybudované plne v súlade s projektom stavby, a to vrátane základových pätiek pod drevené

stĺpiky z vonkajšej terasy na južnej a západnej strane stavby. Nevyhovujú základy pod murované stĺpiky
na juhozápadnom rohu a na západnej strane suterénu, kde zhotoviteľ vykonal len dobetonávku, teda
predĺženie pôvodných pätiek na základové pásy. Tieto základy však znalec z výkazu výmer prác naviac
vypustil. Podľa odborného odhadu znalca by na podchytenie základov o celkovej dĺžke 5,15 m bolo
nutné vynaložiť náklad 700 - 900 €.

24. Tento znalecký posudok bol potom v kontraste so znaleckým posudkom č. 53/2008, ktorý
predložili žalovaní a vypracoval ho V.. N. C., ktorý sa v tomto znaleckom posudku vyjadroval k celkovej
hodnote rozostavaného rodinného domu, ktorý aj zachytil a kde túto hodnotu rozostavaného rodinného
domu určil v sume 658.311,66 Sk. Nehnuteľnosť bola ohodnocovaná k 19.12.2008 a fotodokumentácia

v nej obsiahnutá je dôležitá pre zachytenie stavu stavebných prác v tom štádiu, v akom žalobca zo
stavby odišiel.

25. K znaleckému posudku V.. D. sa žalujúca strana vyjadrila podaním z 19.4.2013, kde vyjadrila
nesúhlas s viacerými bodmi znaleckého posudku, predovšetkým žalobca konštatoval, že vrchnú vrstvu

zeminy odstránil dodatočne ihneď po zdvihnutí základových pásov. Nie je pravdou, že by nevibroval
betón v hornej platni, pretože zmonolitnenie stropov, ako aj predchádzajúce zhutnenie základovej dosky
bolo jednoznačne uskutočnené a zvibrované a pokiaľ ide o zlé prevedenie odvodnenia stavby vyčítané
znalcom, žalobca s tým nesúhlasil, pretože drenážne potrubie z PVC položil a nie je na mieste riešiť
túto prácu ako vadnú.

26. Žalovaní reagovali vyjadrením zo dňa 30.4.2013 a tiež so znaleckým posudkom nesúhlasili, pretože
pokiaľ znalec tvrdil na strane 12 znaleckého posudku, že základy pod obvodovými stenami a stredovými
múrmi a stenami boli vybudované plne v súlade s projektom. Poukázali na skutočnosť, že podľa
projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou Andante, s.r.o., ktorá vyhotovila pôvodný projekt

drevodomov, mala by hĺbka obvodových základových pásov minimálne 1000 mm a hĺbka vnútorných
minimálne 400 mm. Znalcom nameraná hĺbka základov pri sonde na západnej strane bolo 920 mm a na
južnej strane 907 mm. Naviac nesúhlasili s hodnotením statického posudku vypracovaného V.. N. Š.,
znalcom V.. D.. Poukázali na skutočnosť, že aj V.. Š. vyhotovil vlastné sondy, pričom podľa jeho merania
bola hĺbka základovej škáry pod terénom zistená v rozsahu 400 - 600 mm, čo je v rozpore s nameranou

hĺbkou základov podľa znaleckého posudku. Preto navrhli, aby súd súčasne vypočul aj statika V.. N.
Š.. Žalovaní naviac spochybnili cenový predpis, ktorý znalec zobral za smerodajný pri určení sumy,
ktorá pripadá na skutočné vykonané stavebné práce. Pokiaľ sa znalec odvolával na cenový predpis
ODIS a vychádzal z toho, že podľa tohto cenníka bola vypracovaná cenová ponuka zo dňa 11.8.2008,tak poukazovali na skutočnosť, že žalovaní nikdy túto cenovú ponuku neodsúhlasili a nemôže sa z nej
vychádzať pri použití cenového predpisu pri vypracovaní znaleckého posudku.

27. Na pojednávaní dňa 19.6.2017 preto súd na návrh žalovanej strany vypočul V.. N. Š.Y. a aj znalca
V.. I. D..

XX. V.. N. Š. potvrdil, že na objednávku žalovaných vypracoval statický posudok základových konštrukcií
rozostavaného rodinného domu potom, ako mu bolo oznámené, že žalovaní chcú urobiť zmenu stavby

pred dokončením a pôvodný drevodom nahradiť domom murovaným. Vzhľadom na túto skutočnosť bol
predpoklad, že napätie v základových škárach bolo rátané s iným zaťažením v prípade drevodomu, než
by si vyžadovalo vo vzťahu k základom zaťaženie murovanou stavbou. V.. Š. dal vykopať 4 sondy, na
základektorýchposúdil,akovyzerajúzáklady.Keďženazákladevykonaných 4sondzistil,ženapätiev
základovej škáre vysoko prekračuje to, čo by malo byť, prikročil k tomu, že posilnil základové škáry, teda
zvýšil šírku základovej škáry, aby znížil napätie základovej v škáre. Na všetkých miestach totiž našiel, že

základová škára je hrúbky 400 mm zhruba do hĺbky 750, 500, niekde aj 800 mm. Teda základná škára
nebola urobená do rovnakej hĺbky. Svedok bol autorizovaným stavebným inžinierom z oblasti statiky
stavieb a jeho odbornosť ho oprávňovala podávať statické posudky, nie súdno - znalecké posudky.
Rozšírenie základov bolo navrhnuté z dvoch dôvodov. Prvým bola spomínaná zmena stavby, ktorá
znamenal zvýšené zaťaženie na základovú škáru. Pokiaľ by sa pokračovalo v stavbe len drevostavbou,

musel by svedok prerátať zaťaženie základovej škáry a pravdepodobne by tiež dospel k záveru, že
by bolo základy nutné posilniť. Vo svojom statickom posudku ale riešil úpravu základov vzhľadom na
predpokladanézaťaženiezákladovmurovanoustavbou.Potom,čootázkyV..Š.akosvedkovizačalklásť
prítomný znalec V.. D., prítomný pri jeho výpovedi, bolo vysvetlené, že V.. Š. vychádzal pri meraní hĺbky
základov z úrovne terénu, ktorá vtedy bola na mieste samom, nevychádzal z upraveného terénu podľa

projektu, ktorý predpisuje ešte prisypanie 30 cm zeminy k základom. Znalec vychádzal z projektovej
dokumentácie, ktorá vychádza aj z úrovne upraveného terénu a vzhľadom na projektované prisypanie
zeminykzákladomzákladyvyhovujúšírkovoaodupravenéhoapriichnameranízohľadňujúcprojektovo
predpokladanú úpravu terénu vyhovujú rovnako.

29. Následne V.. I. D. uviedol, že pokiaľ sa vyjadroval vo svojom znaleckom posudku k výške základovej
konštrukcie,tásaposudzujeodúrovne+-nulaodpodlahy,vtomtoprípadesuterénu,resp.zupraveného
terénu, ktorý je predpísaný v projekte. Následne popísal, akým spôsobom postupoval pri zisťovaní hĺbky
základov on a zotrval na záveroch, ktoré vyplynuli z jeho znaleckého posudku s tým však, že základy
pod dodatočne realizovanými prácami, teda primurovkami, ktoré mali držať terasu, boli vykonané zle,

čo konštatoval v znaleckom posudku. Pätky, ktoré boli vykonané predtým, za predpokladu, že by niesli
len drevené stĺpiky, boli vykonané správne. Uviedol, že statický posudok V.. Š. konzultoval aj s iným
statikom. Pokiaľ ide o cenový predpis, tak základným cenovým predpisom je Zákon o cenách a znalec
môže vychádzať len z dvoch systémov oceňovania v rámci Slovenska, ktoré stanovujú orientačné
ceny stavebných prác a to buď ODIS, alebo orientačné ceny Cenkros, alebo Cenekon. Vychádzal zo

skutočnosti, že vzhľadom na skutočnosť, že cenová ponuka žalobcu vychádzala z cenového systému
ODIS, vypočítaval cenu prác podľa tohto cenového predpisu, vypracoval ale vlastný rozpočet, čiže
nedržal sa rozpočtu, ktorý predložil žalobca. Teda pri ohodnocovaní stavebných prác, ktoré boli skutočne
vykonané, vychádzal z orientačných cien ODIS 2008 pre III. kvartál. Ohľadne zhotovenia pätiek,
ktoré mali niesť terasu, uviedol, že žalobca vyhodil pätky, ktoré boli pod miestnosťou 09 projektovej

dokumentácie, vykopal ich a nahradil ich normálnymi základmi, takými istými, ako sú okolo celej stavby,
samozrejme užšími. Časť z nich ale pôvodne zostala a tie sa snažil rozšíriť, čo ale nebolo vhodné
riešenie.

30. Zotrval na svojom tvrdení, že podľa jeho zistení ornica nebola odstránená, pretože podľa rozpočtu,

ktorý predložil žalobca, malo byť odstránených 45 m3 ornice. Tá sa ale nikde nenachádzala v areáli
okolo stavby a zmienka o odstránení ornice nevyplýva ani z inej dokumentácie, ktorá bola znalcovi
predložená. Tiež uviedol, že odvodnenie stavby bolo riešené ako naviac práce, avšak bolo vyhotovené
nevhodným riešením, pretože odvodnenie stavby musí byť minimálne 30 - 50 cm pod úrovňou izolácie,
inak je nefunkčné. Teda drenáž musí byť uložená 30 - 50 cm pod úrovňou izolácie rodinného domu, inak

neplní svoju úlohu, pretože jej úlohou je odvádzať vodu od základov domu. Žalobca vybudoval drenáž
na úrovni izolácie a preto znalec ohodnotil tieto práce tak, že ponechal len cenu materiálu a nie nákladov
na položenie drenáže.31. Na návrh žalovanej strany bol vypočutý aj V.. I. G., stavebný inžinier, projektant a statik, ktorý sa
zúčastnil ohliadky stavby žalovaných na základe oslovenia stavebnej firmy pána Babčana - Kovostpol
v súvislosti so zmenou stavby z drevodomu na murovaný dom a mal sa zaoberať statickým posúdením

základových konštrukcií stavby. Svedok sa oboznámil s projektovou dokumentáciou. Pripravil si nejaké
výpočty, ohliadol stavbu. Stretol sa aj s V.. Š., ktorý mal projektovať stavebnú časť rodinného domu.
Nakoniec sa však dohodli, že V.. Š. preberie aj statické posúdenie existujúcej, už vybudovanej stavebnej
časti, vrátane statického posúdenia existujúcich častí stavby aj novej zmeny stavby. Hĺbka základu sa
svedkovi možno pri ohliadke v niektorých častiach zdala plytšia vzhľadom k okolitému terénu, ale keďže

nevedel,akábudevýškaupravenéhoterénupodokončenístavby,nevedelsavyjadriťanikdostatočnosti
hĺbky základov. Celú záležitosť nakoniec ale prevzal V.. Š. a on sa potom tomu už nevenoval. Svedok
vypovedal, že pri ohliadke na mieste samom síce šírku základov nepremeriaval, ale javila sa mu ako
súladná s projektovou dokumentáciou pre drevodom.

32. Na pojednávaní dňa 31.10.2013 po zmene právneho zástupcu žalovaní do spisu pripojili znalecký

posudok č. 06/2013, ktorý na objednávku žalovanej strany vypracovala znalecká organizácia Cenekon,
s.r.o., so sídlom v Bratislave. Žalovaná strana tlmočila súdu výhrady k znaleckému posudku V.. D., ktorý
podľa ich názoru nepresne odpovedal na otázky súdu. Úlohou V.. D. bolo oceniť skutočne vykonané
práce na rodinnom dome žalovaných. Znalec však oceňoval aj práce vykonávané vadne, dokonca
priznával zľavu, resp. počítal zľavu z týchto vád, čím vlastne neodpovedal presne na otázky súdu a

v tejto časti je podľa názoru žalovanej strany jeho posudok nepreskúmateľný. Znalec uvádzal jednak
použitý cenový predpis, ale uvádzal, že vychádzal aj z cenovej ponuku zhotoviteľa, ktorú tento predložil.
Podľa názoru žalovanej strany znalec nie je kompetentný riešiť odhad otázky týkajúcej sa dohody strán
o cene diela a podľa názoru žalovaných znalec nedodržal jednotkové ceny, ale použil iné jednotkové
ceny, dokonca o 30 % vyššie. Cenový predpis, ktorý použil znalec a používa sa na spriemerovanie cien

stavebných prác, nie je jediným cenovým predpisom, ktorý je možné použiť. V znaleckom posudku, ktorý
predložila strana žalovaná. bol použitý stavebný predpis Cenekon, ktorý je tiež len orientačným cenovým
predpisom. V porovnaní oboch znaleckých posudkov je možné dospieť k záveru, že ceny stanovené
V.. D. sú až o 30 % rozdielne oproti jednotkovým cenám v znaleckom posudku, vypracovanom firmou
Cenekon. Naviac žalobca požaduje zaplatenie prác, ktoré neslúžili, alebo nebolo vykonané pre samotné

zhotovenie stavby a slúžili skôr pre uľahčenie prác žalobcu na stavenisku, napr. chcel si nechať preplatiť
nádrž vody, ktorú vykopal na pozemku žalovaných, ktorú žalovaní nepotrebujú. Chcel si nechať preplatiť
aj dočasnú stavebnú komunikáciu, ktorú využíval na prístup k stavbe. Fatálnym problémom znaleckého
posudkujeajskutočnosť,ževčase,keďV..D.vypovedalpredsúdom,nemalužpozíciusúdnehoznalca,
pretože bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Naviac V.. D. nebol znalcom v odbore statika, a preto

žalovaná strana navrhla vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Žalovaná strana naviac poukázala
na skutočnosť, že s návrhom vymurovať pre žalovaných murovaný dom prišiel samotný žalobca, ktorý
je osobou odborne zdatnou a mal upozorniť žalovanú stranu na nevhodnosť projektových základov
pôvodne projektovaných pre drevodom.

33. Žalobca na túto námietku reagoval tvrdením, že v čase, keď zhotovoval stavbu, pracoval podľa
cenového predpisu ODIS a nie podľa iných cenových predpisov. Vykopanie jamy na zadržiavanie vody
bolo z toho dôvodu, že žalujúca firma potrebovala vodu pri stavbe a okrem iného aj na umývanie náradia
a rúk a vykopanú jamu na zadržiavanie vody žalobca žalovaným ponechal, pretože sa vyjadrili, že tam
chcú chovať husi, či kačky. Sám si zriadil prístupovú cestu, hoci mu ju mal zriadiť žalovaný a zhotovil

aj elektrickú prípojku, ale až na záver, pretože dovtedy kupoval potrebnú elektrickú energiu od suseda
žalovaných.

34. Tieto tvrdenia žalobcu žalovanými na tomto pojednávaní popreté neboli.

35. Súd sa oboznámil aj so znaleckým posudkom č. 06/2013, vypracovaným znaleckou organizáciou
Cenekon, s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 00 684 759 (č.l. 304 - 330) a podľa záverov
tohto znaleckého posudku cena stavebných prác rozostavaného rodinného domu žalovaných bola k
19.12.2008 ohodnotená na sumu 27.290,72 € s DPH. Prílohou znaleckého posudku bol aj rozpočet
s výkazom, výmer a pôdorys domu ako aj fotografická dokumentácia stavby. Zo znaleckého posudku

vyplynulo, že podkladom pre jeho spracovanie bola použitá projektová dokumentácia skutočného
vyhotovenia stavby a pre určenie stupňa rozostavanosti rodinného domu v čase odchodu pôvodného
zhotoviteľa zo stavby bola použitá aktuálna fotodokumentácia z tohto obdobia poskytnutá investorom
stavby. Na základe stupňa rozostavanosti a projektovej dokumentácie bol spracovaný rozpočet nadovtedy vykonané stavebné práce a pre spracovanie rozpočtu predmetných stavebných prác bol použitý
softwér Cenkros plus, ktorého súčasťou je databáza jednotkových cien, vo všeobecnosti na stavebnom
trhu širokou odbornou verejnosťou akceptovaná, a to v cenovej úrovni druhého polroka roku 2013.

Jednotkové ceny boli na cenovú úroveň druhého polroku 2008 prepočítané príslušným štatistickým
indexom vydávaným Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

36. Z predmetného posudku ale nevyplýva, že by znalecká organizácia bola skutočne uskutočnila
ohliadku samotnej stavby na mieste samom.

37. Po dotazovaní znalca V.. I. D. listom z 29.12.2013 (č.l. 335) tento oznámil súdu, že bol skutočne
rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. j. XXXXX/XXXX/XX zo dňa 8.4.2013
vyčiarknutý zo zoznamu znalcov v odvetví 371002 - odhad hodnoty stavebných prác, a to na
základe žiadosti znalca zo dňa 5.3.2013. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.4.2013 a od tohto
termínu už nemôže vykonávať V.. D. znaleckú činnosť v tomto odvetví, teda nemôže vypracovávať

znalecké posudky. Všetky znalecké posudky podané do tohto termínu sú ale platné a je povinný podľa
usmernení Ministerstva spravodlivosti k nim podávať príslušné vysvetlenia. Z tohto dôvodu V.. D. ešte
podal v súvislosti s predloženým posudkom znaleckej organizácii Cenekon svoje vyjadrenie z 20.8.2014
(č.l. 349), v ktorom sa k nemu vyjadril (č.l. 349 - 351).

38. Znalec poukázal na skutočnosť, že jeho úlohou bolo ohodnotiť skutočne vykonané stavebné
práce, a to aj práce, ktoré boli vykonané chybne. Naviac zoznam 12. chybne vykonaných prác podľa
názoru žalovaných mu bol predložený priamo pri ohliadke miesta samého žalovanými a bol práve nimi
požiadaný, aby sa k nim vyjadril. Práce, u ktorých bolo zistené, že ich je potrebné odstrániť, neboli
zahrnuté do rozpočtu skutočne vykonaných prác. Ide o vady pod č. 2 a 9. U prác, ktoré boli vykonané

chybne, ale zo strany žalovaných boli prevzaté a použité pri ďalšej výstavbe, sa nekvalita zhodnotila zo
strany znalca návrhom zrážky z ceny. Ide však o rozhodnutie súdu, či sa s takýmto návrhom stotožní,
alebo ho upraví. Ide o bežný postup pri nekvalite akéhokoľvek výrobku, stavebné práce nevynímajúc.
Objednávateľ má právo na zníženie ceny výrobku, ak si tento ponechá v užívaní, nežiada o jeho
výmenu, alebo, ak zistená vada je už neopraviteľná, alebo nebráni riadnemu užívaniu výrobku. Tam

ide o vady pod č. 4, 5, 6, 8 a 12. Vady vytýkané pod č. 1, 3, 7 a 11 nie sú vadami na
strane zhotoviteľa stavby. Pokiaľ ide o námietku k cenovému predpisu, tak zhotoviteľ predložil cenovú
ponuku na stavebné práce zadávateľovi, pričom pri ponukovom rozpočte nie sú v žiadnom predpise
platnom v Slovenskej republike stanovené žiadne pravidlá. Znalec potom popísal, ako môže použiť
akýkoľvek spôsob stanovenia ceny a uviedol, že v danom prípade sa zhotoviteľ priklonil k spracovaniu

ponukového rozpočtu formou smerných orientačných cien ODIS Žilina. Znalec poukázal na skutočnosť,
že ak zhotoviteľ spracoval cenovú ponuku podľa niektorých smerných orientačných cien, tak spracoval
návrh ceny pre uzatvorenie zmluvy o dielo, v ktorej by došlo, alebo nedošlo k dohode o cenách. Znalec
preto nepoužil iný cenový podklad pre stanovenie ceny, ako smerné orientačné ceny ODIS, a to bez
ohľadu na skutočnosť, či ceny v inom cenovom podklade by boli vyššie, alebo nižšie. Napríklad cenníky

UNIKA Bratislava obsahujú ceny evidentne a preukázateľne vyššie, približne o 11 % ako v smerných
orientačných cenách stavebných prác ODIS Žilina, či Cenekon Bratislava. Znalec mal úlohu stanoviť
cenu skutočne vykonaných stavebných prác na stavbe, ktoré realizoval zhotoviteľ a tam patria i práce
vykonané na prístupovej komunikácii, či v zdrži vody. V cenovej ponuke, ktorú predložil zhotoviteľ,
teda žalobca, nie je uplatnená položka „zariadenie staveniska“ - tá je súčasťou stanovenia ceny

podľa smerných orientačných cien stavebných prác, tak ODIS Žilina, ako aj Cenekon Bratislava. Keďže
táto položka nebola uplatnená, mal zariadenie staveniska zabezpečiť zadávateľ stavebných prác, čiže
žalovaný. To však nevykonal. Znalec preto spracoval ohodnotenie týchto prác a je na rozhodnutí súdu,
či tieto práce zhotoviteľovi prizná, alebo nie. V.. D. aj v čase výpovede pred súdom stále znalcom bol a
je nim aj v čase spísania vyjadrenia z 20.8.2014. Úlohou V.. D. bolo aj posúdiť, či základy pod stavbou

sú vykonané v súlade s pôvodným projektom stavby, čo znalec urobil. Súčasťou spisového materiálu
bol aj statický posudok spracovaný V.. Š., ktorý ale evidentne vychádza z nesprávneho stanovenia
hĺbky a šírky základov a nemôže byť v žiadnom prípade správny. Túto skutočnosť on konštatoval aj
vo svojom znaleckom posudku. V žiadnom prípade však nespracovával statický posudok. V.. D. je
stále znalcom v odbore 370000 stavebníctvo, odvetvie 370100 pozemné stavby, a teda je oprávnený

posudzovať kvalitu vykonávaných prác, poruchy stavby, projekt stavby i projekt vypracovaný V.. Š.
na zosilnenie základov, pretože v statickom posudku nie sú žiadne výpočty, len projekt zosilnenia
základov. Pokiaľ ide o znalecký posudok 06/2013 - Cenekon, s.r.o. zo dňa 6.9.2013, znalec V.. D.
sa vyjadril k tomu, z akých údajov tento znalecký posudok vychádzal. Poukázal na skutočnosť, žeprojekt skutočného vyhotovenia stavby - základov a suterénu neexistuje a nebol nikdy vyhotovený a
v posudku je použitý len pôdorys základov pôvodnej stavby bez prístavby, pôdorys suterénu stavby a
schematický pôdorys suterénu stavby po prístavbe. Znaleckej organizácii neboli poskytnuté žiadne iné

výkresy, rezy, stropy, statické výkresy dosiek, kanalizácia a podobne. Spracovateľ znaleckého posudku,
firmaCenekon,s.r.o.,tedavychádzalalenzvýkresovejdokumentácie,ktorájejbolaposkytnutá anebola
úplná, čo sa plne prejavilo v spracovanom posudku. I keď je v posudku datovaná ohliadka stavby zo dňa
13.8.2013, nie je o tejto ohliadke žiadny relevantný doklad v znaleckom posudku. Nie sú žiadne údaje
o vykonanej ohliadke o zameraní hrúbok, konštrukcií, výšok, dĺžok, prekladov a konštrukčného riešenia

stavby. Znaleckej organizácií neboli poskytnuté skutočné údaje o výstavbe. Svedčí o tom skutočnosť,
že v znaleckom posudku sa vôbec nezaoberá naviac prácami vykonanými zhotoviteľom nad rámec
výkresovej dokumentácií, ktorá bola poskytnutá. Nie je možné vykonať posúdenie jednotlivých použitých
cien, nakoľko sa jedná o dva rozdielne prístupy k spracovaniu rozpočtu, rozdielne východiskové ceny.
Znalecká organizácia Cenekon disponuje smernými orientačnými cenami stavebných prác pre rok
2008, a preto nie je jasné, prečo bola použitá indexácia ceny stavebných prác. Tento postup výrazne

skresľuje jednotlivé položky a znalecký posudok podľa názoru znalca nie je preskúmateľný. V.. D. sa
potom vyjadril k jednotlivým položkách rozpočtu a k chybám konštatovaným v preskúmavanom posudku
v oblasti zemných prác pri zakladaní stavby pri zvislých a kompletných konštrukciách, vodorovných
konštrukciách. Poukázal na nesprávne ohodnocovanie stropu, kde znalci vychádzali z nosníkov Porfix,
hoci v skutočnosti boli použité stropy Premaco. Neohodnotili monolitické časti stropu. V rozpočte HSV

vypustili mazaninu z betónu, prostého na stropnú konštrukciu, výstuž stropov, vysekanie káps pre
pôvodný projekt terasy a ďalšie položky. V oblasti izolácií rozpočtovali úplné položenie vodorovnej
izolácie, pričom táto bola len pod murivom a rozpočtovali inú fóliu, než bola v skutočnosti použitá.
Úplne vypustili ležatú kanalizáciu. V znaleckom posudku nepoužili naviac prác, napr. prípojku elektriny,
cesty, trativodov, zosilnenie stropov pripadaním nosníkov a podobne. Preto sa nemohol vyjadriť k

výpočtomvýkazov,výmer,ktorésúrozdielne vovzťahu kskutočnevykonanýmprácam.Ztohtoposudku
znalec nadobudol dojem, že znaleckej organizácii boli poskytnuté zámerne nesprávne údaje. Znalec bol
zavedený a posudok vôbec nevystihuje skutočne vykonané práce.

39. Aj keď žalovaná strana žiadala kontrolný znalecký posudok, viažuci sa k všetkým otázkam, ktoré

zodpovedal vo svojom znaleckom posudku V.. I. D. a to vzhľadom na rozpory medzi posudkom V..
D. v súvislosti s ohodnotením skutočne vykonaných prác žalobcom pre žalovaných a posudkom,
ktorý predložila strana žalovaná, vypracovaným firmou Cenekon, súd nakoniec nariadil len znalecké
dokazovanie vo vzťahu k zhotoveným základom rodinného domu. Súd neprihliadal na znalecký posudok
žalovanej strany, vypracovaný znaleckou organizáciou Cenekon a to vzhľadom na zjavné nedostatky

tohto znaleckého posudku, spočívajúce v tom, že už aj súdu bolo zrejmé, že znalecká organizácia
s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou (a túto skutočnosť žalovaná strana nikdy nepoprela),
nevykonala ohliadku samotnej stavby a vychádzala len z listinných podkladov, ktoré jej boli poskytnuté
stranou žalovanou. Na tieto nedostatky nakoniec upozornil vo svojom vyjadrení aj V.. D.. V súvislosti
s námietkami k osobe V.. D. a k tomu, či to podanie znaleckého posudku bol oprávnený ako znalec

vypovedať pred súdom, resp. podávať písomné vyjadrenia, súd vzhľadom aj na zmenu procesného
predpisu posudzuje vyjadrenia V.. D. v zmysle nových procesných predpisov (C.s.p.) minimálne ako
odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby. Z rozhodovacej činnosti súdu je súdu zrejmé, že V.. D.
v danom čase bol dlhoročným a uznávaným súdnym znalcom v odbore stavebníctvo. Jeho posudok
bol spracovaný podrobne, komplexne a k správnosti tohto posudku, pokiaľ ide o ocenenie stavebných

prác, súd nemal výhrady. Za predpokladu, že v roku 2008 bolo možné na Slovensku použiť niekoľko
orientačných informatívnych cenníkov stavebných prác, je plne akceptovateľné, že znalec použil pre
ohodnotenie ceny skutočne vykonaných prác žalobcom cenový predpis, podľa ktorého samotný žalobca
postupoval v roku 2008, podľa ktorého spracoval cenovú ponuku a z ktorého vychádzal aj pri fakturovaní
v prospech žalovaných, ktorí až do zmeny právneho zástupcu k použitému orientačnému cenníku

výhrady nemali.

40. Keďže však obrana žalovaných a započítacia námietka spočívala na tvrdení, že základy
rodinného domu neboli vyhotovené jednak v súlade s pôvodnou projektovou dokumentáciou a jednak
nezodpovedali ani zaťaženiu pre výstavbu murovaného domu, ktorú samotný žalobca navrhol a žalovaní

takýto návrh nakoniec aj akceptovali, súd nakoniec ustanovil len znalca V.. N. W., znalca z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a statika stavieb, ktorého úlohou bolo zodpovedať otázky
týkajúce sa práve základov rodinného domu a vyjadriť sa k tomu, či boli zhotovené podľa projektovej
dokumentácie a platných noriem, či zodpovedali potrebám stavby postavenej z muriva a to aj vzhľadomna stav, v akom boli zhotovené žalobcom a za predpokladu, že nezodpovedali murovanej stavbe, mal
znalec odpovedať na otázku, ako mali byť zhotovené a či ich bolo potrebné spevniť spôsobom, ktorý bol
použitý žalovanými, alebo ich bolo možné spevniť aj iným, menej nákladným spôsobom pri dosiahnutí

rovnakého výsledku a to vzhľadom na výšku nároku, ktorý žalovaní uplatnili ako nárok na náhradu škody
vo vzťahu k žalobcovi. Znalec sa mal vyjadriť aj k tomu, ktoré práce žalobca vykonal vadne a či tieto
vady bránili riadnemu užívaniu diela, alebo boli odstrániteľné a ak áno, akým spôsobom.

41. Ustanovený znalec V.. N. W. vo veci podal znalecký posudok č. 7/2016. Ten v závere znaleckého

posudku odpovedal na otázky zadané súdom takto: na otázku č. 1, či žalobca založil základy rodinného
domu podľa projektovej dokumentácie, uviedol, že žalobca nedodržal tieto požiadavky projektu:

a) nesprávne previedol osadenie stavby na pozemku podľa výkresu situácie projektovej dokumentácie,
schválenej a overenej v stavebnom konaní

b) nepreviedol čistiaci štrkový podsyp základových pásov v hrúbke 200 mm, keď pri kontrolných sondách
nebol zistený štrkový podsyp

c) nedodržal hĺbku založenia základových pásov, pretože overená hĺbka vonkajších základových
pásov je 920 mm od terénu a podľa schválenej projektovej dokumentácie mala byť hĺbka vonkajších

základových pásov 1200 mm; súčasne ale nebola prevedená konečná úprava terénu do projektovanej
výšky

d) nedodržal vystuženie podkladného betónu, avšak použil zvarovanú kari sieť celoplošne do
podkladového betónu pod priečkami väčších rozmerov, než bolo projektované, čo ale malo priaznivý

vplyv na statické pôsobenie konštrukcie; žalobca zmenil celkové vonkajšie rozmery spodnej stavby, teda
stavby suterénu z 13,45 x 11,75 m na 13,55 x 11,85 m; žalobca nezaložil základy rodinného
domu podľa vtedy platných noriem, keď

a/ nepreviedol celoplošné odstránenie kultúrnej vrstvy pôdy

b/ nezabezpečil vplyv proti premŕzaniu základovej špáry, keď vonkajšie základové pásy rodinného domu
overenezaložildohĺbky920mmodokolitéhoterénu,pričomhĺbkapremŕzaniapodľanormyvznaleckom
posudku uvedenej, sa nachádza v hĺbke 1120 - 1170 mm od upraveného terénu; nižšia hĺbka základov
nevyhovuje

c/ chybne založil vonkajšie základové pätky do neúnosnej zeminy s nedostatočnou hĺbkou základov proti
premŕzaniu a súčasne boli založené do málo únosnej súdržnej zeminy

d/ chybne previedol základové pásy s ohľadom na zväčšené zaťaženie, kde z podrobného statického

posúdenia vyplýva, že základy Z1 a Z2 nevyhovujú na medzný stav únosnosti

e/ podľa STN EN 1998 - 1 nezohľadnil vplyv regionálnej seizmicity na základové konštrukcie: prevedené
základové pásy z prostého betónu C 12/15 nespĺňajú požiadavku na tuhosť základovej konštrukcie, keď
mali byť použité základové pásy z betónu C 16/20

f/ nezohľadnil ani odporúčanie STN EN 206 - 1: 2002/NA

g/ nevystužil správne stenové murované konštrukčné debniace tvárnice systému Premac vzhľadom
na pôsobiace zaťaženie boli pri miestnych šetreniach konštatované nedostatky v použití predpísaného

množstva vodorovnej výstuže, ktorá nebola osadená do všetkých staticky nutných nosných konštrukcií

h/ nesplnil odporúčanie výrobcu stropu Premaco, ktorý predpisuje pri betonáži hornej roznášacej
membrány stropu Premaco EN, využiť betón C 20/25; žalobca použil betón C 16/20, čiže nevyhovuje
odporúčaniu výrobcu

42. Na otázku č. 2 znalec uviedol, že projektované základy rodinného domu nezodpovedali potrebám
stavby, aké navrhol žalobca vo svojej cenovej ponuke zo dňa 11.8.2008 a to z dôvodov, ktoré znalec
ďalej rozviedol.43. V odpovedi na otázku č. 3 potom znalec uviedol, že základy, aby vyhovovali murovanej stavbe domu,
mali byť vyhotovené nasledovne:

1/ nosné konštrukcie mali byť prevádzané na základe vopred vypracovaného realizačného projektu
stavby s časťou Statika a podložie plánovanej stavby malo byť overené inžiniersko - geologickým
prieskumom,

2/ vytýčenie plánovanej stavby malo byť uskutočnené autorizovaným geodetom,

3/predvýstavboumalodôjsťkceloplošnémuodobratiuvrchnejkultúrnejvrstvyzeminyvhrúbke300mm,

4/ výkopy základových pásov podľa vytýčených bodov v zmysle projektovej dokumentácie mali byť do
IGP doporučených únosných vrstiev základových zemín,

5/ mali byť uskutočnené ochranné štrkopieskové podsypy všetkých základových pásov v hrúbke 300
mm,

6/ malo byť uskutočnené uzemnenie stavby,

7/ spodné základové pásy podľa projektu statiky mali byť z betónu minimálne triedy C 16/20 - XA1 - XC2,
vystužených konštrukčnou pozdĺžnou výstužou, spojite prepojenou so všetkými základovými pásmi,

8/ pri použití betónových šalovacích tvárnic na spodné základové pásy mali byť dodržané konštrukčné

zásady stanovené výrobcom šalovacích tvárnic a mali byť zohľadnené opatrenia vyplývajúce zo
statického výpočtu, čiže mala byť uložená staticky potrebná zvislá a vodorovná výstuž,

9/ prevedenie ZTI malo byť uskutočnené s vyskúšaním ich funkčnosti,

10/ pri vnútornom zásype základov mali byť dodržané funkčnosť a výber vhodného zásypového
materiálu,

11/ zhutňovanie zásypu sa malo prevádzať vo vrstvách maximálne hrúbky 200 mm,

12/ mal byť uskutočnený ochranný pieskový zásyp frakcie 0 - 4 o hrúbke 20 - 50 mm s následným
zhutnením plochy, uskutočnená vodorovná a zvislá tepelná izolácia, celoplošné prevedenie ochrannej
PE fólie,

13/ malo byť uskutočnené prevedenie konštrukčného celoplošného vystuženia podkladového betónu

zvarovanou kari sieťou Q 131 v minimálnej hrúbke 150 mm, uskutočnené oddrenážovanie stavby v
sklone 2 %,

14/ drenážne potrubie malo byť umiestnené 0,4 - 1 m od hrany základu minimálne 200 mm pod
hydroizoláciou základov, avšak minimálne 800 mm pod úrovňou terénu v nezámrznej hĺbke,

15/ malo byť uskutočnené prevedenie betónového muriva v suteréne zo šalovacích betónových
tvárnic systému Premac, prevedenie montovaného stropu systémom Premaco EN z tvárnic ST 20 a
nabetonávky 50 mm,

16/ na vonkajšie upravené steny suterénneho muriva mala byť natavená vodotesná izolácia proti zemnej
vlhkosti, na ktorú mala byť ukotvená tepelná izolácia XPS minimálne hrúbky 50 mm, následne chránená
nopovou fóliou

44. Na otázku č. 4 znalec odpovedal, že základy prevedené žalobcom bolo potrebné spevniť vzhľadom

na nevhodný projektový návrh základov prezentovaný v stavebnom povolení firmou Andante a aj
preukázané nevhodné prevedenie základových pásov žalujúcou firmou. Posudzované základové
konštrukcie rodinného domu bolo možné spevniť aj iným spôsobom, pričom zhotoviteľ stavby zvolil
konzervatívny spôsob, ktorý s ohľadom na stav vybudovanej stavby bol technicky ľahšie prevediteľný acenovovýhodnejší.Alternatívnebolomožnéspevniťposudzovanézákladovépásyajpomocouinjektáže
podložia základov a s použitím mikropilót, avšak podľa cenového odhadu znalca by tieto sanačné práce
základových konštrukcií boli finančne vyššie a technicky náročnejšie.

45. Na otázku č. 5, ktoré práce žalobca zhotovil vadne a či tieto vady bránili riadnemu užívaniu diela,
alebo boli odstrániteľné a ak áno, akým spôsobom, znalec uviedol, že absentujúce štrko - pieskové
podsypy pod základmi mali podľa IPG (inžiniersko - geologický prieskum) vplyv na celkovú únosnosť
základových pásov. Ďalšou vadou bola chýbajúca konštruktívna výstuž v základových pásoch. Táto

vada bránila riadnemu užívaniu diela a bola z veľkej časti odstránená stavebnými úpravami základov,
ktoré navrhol V.. Š.. Ďalšou vadou bolo prevedenie malej hĺbky založenia vnútorných základov, ktorá
vada bránila riadnemu užívaniu diela a z veľkej časti bola odstránená stavebnými úpravami základov,
ktoré navrhol V.. Š.. Okrem toho bolo nutné previesť dodatočné prevedenie terénnych úprav, aby
sa pri vonkajších základoch dodržala zámrzná hĺbka 1120 - 1170 mm. Izolácia proti zemnej vlhkosti
suterénneho muriva bola prevedená nevhodne, vada bránila riadnemu užívaniu diela a bola odstránená

nasledovnými stavebnými úpravami. Technicky nevhodne bolo prevedené oddrenážovanie stavby.
Táto vada bola odstrániteľná. Nevhodná bola kvalita betónu membrány na strope, pričom vada je
technicky odstrániteľná. Záverom znalec zhrnul, že projekt stavby pre stavebné povolenie na drevodom
vypracovaný firmou Andante, s.r.o., obsahoval len základné výkresy potrebné pre získanie stavebného
povolenia.Vprojektechýbaličasti: požiarno-bezpečnostnériešenie,staticképosúdeniestavby,tepelno

- technické posúdenie stavby. Projekt bol spracovaný bez podrobnej znalosti geológie podložia a
neriešil tepelno - technické požiadavky kladené na nízko - energetické stavby. Boli v ňom nesprávne
navrhnuté vonkajšie základové pätky terasy. Základové pätky boli staticky nesprávne navrhnuté
a technicky neprevediteľné. Projektant nezohľadnil a nezapracoval špecifické pravidlá platiace pre
drevené budovy, uvedené v kapitole 8 (STN EN 1998 - 1). Projektant založil stavbu do

súdržných málo únosných základových plôch. Jedná sa o vnútorné základové pásy (Z1) a vonkajšie
základové pätky (Z3). Na druhej strane zhotoviteľ stavby, teda žalobca, spodnú časť suterénu z časti
prevádzal podľa vypracovaného projektu stavby. Hornú časť stavby plánoval stavať nie ako drevodom,
ale na báze porobetónu. Nepreviedol celoplošne skrývku vrchnej vrstvy a štrkový podsyp základov.
Použil betón nevhodnej pevnosti pri základových pásoch. S ohľadom na zmenu projektu nesprávne

previedol založenie vonkajšieho muriva na východnej a južnej strane. Nedodržal technické podmienky
stanovené výrobcom a príslušnou technickou normou pri zabudovaní debniacich betónových tvárnic.
Tepelno - technicky nezabezpečil vybudované základy a suterénne murivo rodinného domu s ohľadom
na podmienky kladené na nízko - energetický štandard objektu. Nedodržal výrobcom doporučené
parametrevystuženiaakvalitybetónuprizhotovenístropnejmembránystropuPremacoENna+-0,000.

Zhotoviteľ stavby Kovostpol - Tibor Babčan, previedol sanáciu základných konštrukcií pozostávajúcu
zo zosilnenia vnútorných aj vonkajších základových pásov stavby. Tieto stavebné úpravy boli potrebné
vzhľadom na spôsob prevedenia spodnej stavby, zaťaženie od hornej stavby a zakladacie pomery na
stavenisku. Previedol potrebné vystuženie základových pásov a použil betón s vhodnou pevnosťou
(C 25/30). Previedol hornú stavbu, pri ktorej došlo k materiálovej zmene nosných konštrukcií stavby.

Dodatočne prevedené stavebné úpravy základov posudzovaného rodinného domu boli nutné, pretože
doplnili potrebnú duktilitu základových konštrukcií a zvýšili únosnosť. V prípade neprevedenia zosilnenia
posudzovaných základových pásov by bolo možné očakávať zvýšené riziko výskytu statických porúch
a vád stavby, vzniknutých od projektovaných zaťažených, vyskytujúcich sa počas životnosti stavby
pri zohľadnení skutočných zakladacích pomerov. Neprevedením zosilnenia základov mohlo dôjsť k

reálnu zníženiu životnosti posudzovanej stavby a zároveň k ohrozeniu mechanickej odolnosti a stability
stavby spojenej so vznikom škôd na majetku a ohrozeniu životu a zdravia. Predmetné stavebné
úpravy základových konštrukcií eliminovali nevhodný projektový návrh a prevedenie spodnej stavby
posudzovaného rodinného domu.

46. K tomuto znaleckému posudku sa vyjadrila žalovaná strana podaním z 15.2.2018, kde zhrnula
priebeh konania i vzájomne uplatnené nároky procesných strán. Z tohto vyjadrenia nakoniec vyplynulo,
že závery kontrolného znaleckého posudku podľa názoru žalovaných zakladajú nárok na náhradu škody
vovýške13.396€,ktorýbolvkonanídostatočnepreukázaný,pričombolopreukázanéporušenieprávnej
povinnosti žalobcu, vznik škody v nedostatočných základoch rodinného domu, zavinenie žalobcu, ktorý

vykonal stavebné práce a zároveň navrhol zmenu hornej stavby rodinného domu z drevodomu na
murovaný dom a aj výšku škody, teda náklady na odstránenie škodlivého následku.47. Žalujúca strana so znaleckým posudkom V.. W. nesúhlasila. Poukázala na skutočnosť, že žalobca
nebol pri miestnom šetrení, uskutočnenom znalcom a je otázne, či znalcovi bola odovzdaná skutočná
projektová dokumentácia, schválená v stavebnom konaní. Z účasti žalobcu na miestnom šetrení

nevyplývalo, že by znalec uskutočnil nejaké skúšky a vzorky a ak áno, kedy ich realizoval. Cenová
ponukaspracovanážalobcomdňa11.8.2008sícevychádzalaznaceneniastavbyakostavbymurovanej,
avšak žalovaný ju nikdy neakceptovali. Je otázne, či projektová dokumentácia, ktorú mal znalec
k dispozícii, bola kompletná a v schválenom stavebnom konaní. Žalobca nesúhlasil so záverom
znalca, že žalobca nesprávne previedol osadenie stavby na pozemku, pretože toto si dal urobiť

žalovaný. Nesúhlasil ani s tvrdením, že by nebola dodržaná hĺbka založenia základových pásov. V
tejto súvislosti poukázal na závery V.. D. v jeho znaleckom posudku. Nesúhlasil tiež s tvrdením znalca,
že by nepreviedol skrývku ornice, nezabezpečil vplyv proti premŕzaniu základovej špáry, lebo chybne
vykonaná úprava terénu nie je chybou žalobcu. Pokiaľ znalec konštatoval, že žalobca nesprávne osadil
pätky domu, tak odpoveď je síce správna, ale žalobca postupoval podľa projektovej dokumentácie, ktorá
predpisovala pätky 30/30/80 a nie iné. Nesúhlasil s tvrdením znalca o inom prevedení základových

pásov a ak žalobca vykonával stavbu podľa projektovej dokumentácia, ktorá bola chybná, nie je to
chybou žalobcu. S tvrdeniami znalca, že žalobca nesplnil odporúčanie výrobcu stropu Premaco EN, nie
je zrejmé, ako znalec zistil použitý betón na Premacu. Žalobca konštatoval, že pokiaľ žalovaní chceli
realizovať stavbu inak, mali dodať inú projektovú dokumentáciu. Cenová ponuka, ktorú predložil žalobca
na murovaný dom, žalovanými prijatá nebola. Je zodpovednosťou žalovaných, že tí si dali spraviť novú

projektovú dokumentáciu až po apríli 2009. Znalec bol zaujatý a svedčí o tom odpoveď na otázku č. 4,
pričom je zarážajúce, že znalec vôbec neposúdil hĺbku založenia zosilnenia, ktorá je ešte o cca 10 cm
menšia ako pôvodné základy.

48. Výšku nákladov, ktoré žalovaným vznikli sanáciou základov, žalovaní preukazovali zmluvou o dielo

č. X/XXXX, uzavretou s firmou Kovostpol - Babčan Tibor, so sídlom Matice slovenskej 8, Prievidza,
uzavretou dňa 18.3.2009 a jej dodatkom zo dňa 13.5.2009. Súčasne predložili rozpočet č. XA/XXXX
vypracovaný touto firmou zo dňa 11.5.2009, ktorý sa zaoberal nákladmi na rozšírenie základov podľa
požiadaviek projektanta a bol vypracovaný na sumu 13.396 € (č.l. 95 - 100). Súčasťou rozpočtu bol
aj krycí list rozpočtu s podrobným popisom predpokladaných stavebných prác na zosilnenie základov.

Žalovaní na dôkaz tej skutočnosti, že v rámci odplaty firme Kovostpol, zaplatili aj cenu spevnenia
základov v rozpočtovanej sume, predložili výpis z účtu v ich banke (č.l. 719), z ktorého vyplýva, že
14.8.2009 žalovaní uhradili v prospech účtu firmy zhotoviteľa Babčana sumu 40.526 € ako úhradu
súhrnnej faktúry č. XXXXXX, v rámci ktorej boli fakturované aj práce na spevnení základov rodinného
domu. O úhrade prác firme zhotoviteľa Babčana svedčia aj výpisy z účtu žalovaných zo dňa 23.3.2009,

keď v prospech účtu zhotoviteľa poukázali sumu 33.828 € a zo dňa 22.5.2009, keď v prospech účtu
zhotoviteľa poukázali sumu 6.698 €. Faktúra č. XXXXXX vystavená firmou Tibora Babčana, zročná
10.8.2009 na sumu 40.626 €, sa nachádza na č.l. 91 a krycí list rozpočtu, týkajúci sa spevnenia základov
vrátane rozpočtu na č.l. 92 - 95.

49. Vykonaným dokazovaním súd dospel k týmto skutkovým záverom:

50. Medzi žalovanými ako objednávateľmi a žalobcom ako dodávateľom, vznikla v auguste 2008 zmluva
o dielo v ústnej forme, predmetom ktorej bolo zhotovenie základovej časti budúceho rodinného domu
žalovaných vrátane suterénu, pričom cena tohto diela medzi stranami sporu nesporne dohodnutá

nebola. Rokovania strán smerovali k prípadnej dohode o zväčšení rozsahu diela aj na dobudovanie
murovanejstavbynadzákladmiasuterénovoučasťourodinnéhodomuapodkladomktýmtorokovaniam
bola cenová ponuka spracovaná žalobcom zo dňa 11.8.2008, ktorá je súčasťou súdneho spisu.
Na základe návrhu žalobcu došlo medzi stranami sporu k dohode, že stavba rodinného domu
bude uskutočnená nie ako drevodom, ale ako murovaný dom. O tejto skutočnosti svedčí cenová

ponuka žalobcu, vypracovaná dňa 11.8.2008, ale aj samotná výpoveď žalobcu na prvom meritórnom
pojednávaní a výpoveď žalovaného v rade 1/. Celková cena za murovaný dom, ale ani za tú časť stavby,
ktorú žalobca pred opustením stavby zrealizoval, medzi stranami sporu dohodnutá nebola. To znamená,
že nebolo preukázané, že by žalovaní boli akceptovali cenovú ponuku žalobcu zo dňa 11.8.2008, v
ktorej sa už uvažovalo s výstavbou rodinného domu ako domu murovaného. Vzhľadom na nezhody

medzi stranami sporu v priebehu výstavby, ktorá začala koncom leta roku 2008, žalobca opustil stavbu
v decembri 2008, pričom ju zrealizoval do štádia, ktoré zachytáva znalecký posudok vypracovaný V..
C. č. 53/2008, pripojený v súdnom spise. Strany sporu sa pri ústnych rokovaniach za účasti ďalších
svedkov G. Z. H. dohodli na ukončení spolupráce v januári 2009. Podľa výpovede žalovaných sastrany mali dohodnúť, že nebudú voči sebe uplatňovať nároky. Táto skutočnosť bola potvrdená tým,
že až pri miestnej ohliadke, uskutočnenej znalcom V.. D. opísali vady diela, uskutočneného žalobcom,
avšak neuplatňovali v súvislosti s nimi nárok na zľavu z ceny diela, ale voči žalobcovi uplatnili nárok

na náhradu škody, ktorá im mala vzniknúť nákladmi na spevnenie základov, ktoré žalobca počas
svojho pôsobenia od augusta do decembra 2008 na stavbe uskutočnil. V konaní nebol produkovaný
dôkaz preukazujúci, že by žalobca počas výstavby stavby vo vyššie uvedenom období bol žalovaných
upozornil, že časti projektu, ktoré mu boli predložené a boli vypracované firmou Andante, sú z nejakého
dôvodu nevhodné pre základy budované pod stavbu, ktorá má byť prevedená ako stavba murovaná,

teda nie ako drevodom, prípadne, že by v priebehu výstavby bol žalovaných upozornil na potrebu
spevnenia základov. Medzi stranami bola sporná výška súm, ktoré žalovaní žalobcovi zaplatili titulom
záloh. Súd nakoniec dospel k presvedčeniu, že sú pravdivé tvrdenia žalovaných, že žalobcovi celkovo
zaplatili sumu 750.000 Sk, o čom svedčia podľa presvedčenia súdu výpisy z účtov žalovaných, ktoré sú
pripojené na č.l. 106 - 109 súdneho spisu a z ktorých je zrejmé, že žalovaní v období, keď na stavbe
pracoval jedine žalobca, vyberali 4.11.2008 z účtu pod menom „I.. D. Y.“ sumu 300.000 Sk a v tento deň

podľamesačnéhovýpisuztelefónnehoúčtužalovanéhovrade1/,žalovanývrade1/dvakrátkontaktoval
žalobcu, ďalej že 13.8.2008 z účtu na meno žalovaného v rade 1/ vybrali sumu 180.000 Sk a 19.8.2008
vybrali sumu 300.000 Sk a ďalej 11.9.2008 vybrali sumu 80.000 Sk. O tom, že žalovaní mali poskytnúť
žalobcovi sumu 750.000 Sk, počul pri osobných rokovaniach medzi žalobcom a žalovanými aj svedok
G. a vypovedal o tom vo svojej výpovedi na č.l. 75. Je teda zrejmé, že žalovaní v čase od 13.8.2008

do 4.11.2008 vybrali celkovo sumu 860.000 Sk. Vypovedali však, že zo sumy 300.000 Sk, vybratej
4.11.2008, poskytli žalobcovi zálohu len 200.000 Sk. Keďže v tomto období nemali iného dodávateľa
stavebných prác, je možné v kontexte s výpoveďou svedka G. a v kontexte s výbermi, ktoré uskutočnili
v danom období, ustáliť, že žalobcovi skutočne poskytli zálohové platby v celkovej sume 750.000 Sk,
čo v prepočte predstavuje sumu 24.895,44 €.

51. Nároky procesných strán súd posudzoval podľa ust. § 631 a nasl. Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964
Zb.), ktoré upravujú zmluvu o dielo.

52. Podľa § 631 Obč. zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo dielo

zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

53. Podľa § 634 ods. 1 Obč. zákonníka ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou, alebo ustanovená
osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

54. V tomto prípade ale šlo o špeciálny typ diela a to zhotovenie stavby, kde platí najmä ust. § 644 až
§ 651, ktoré upravujú zhotovenie veci na zákazku.

55.Podľa§644Obč.zákonníkaakideozhotovenievecinazákazku,vznikneobjednávateľoviprávo,aby
mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie

veci.

56. Podľa § 645 ods. 1 Obč. zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na
zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.
Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

57. Podľa § 645 ods. 2 Obč. zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých
príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom, alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak
objednávateľa na vadnosť materiálu, alebo nevhodnosť jeho pokynov, neupozornil.

58. Podľa § 646 ods. 3 Obč. zákonníka pri zhotovení stavby je záručná doba tri roky. Vykonávací
predpis môže ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej
však osemnásť mesiacov.

59. Podľa § 647 Obč. zákonníka záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak objednávateľ

prevzal vec až po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo dňa, keď mal
túto povinnosť.60. Podľa § 648 ods. 1 Obč. zákonníka ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený
požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.

61. Podľa § 648 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby
sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie
zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných
vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave, alebo pre väčší počet vád, nemôže vec riadne
užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má

objednávateľ právo na primeranú zľavu.

62. Podľa § 649 Obč. zákonníka práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v
záručnej dobe; inak práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa
do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo
uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.

63. Podľa § 510 Obč. zákonníka uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na
náhradu škody, ktorá z vady vznikla.

64. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.

65. Podľa § 420 ods. 2 Obč. zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou, alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá.

66. Ako súd konštatoval vyššie, medzi stranami sporu bolo nakoniec nesporné, že medzi stranami sporu
bola uzavretá ústna zmluva o dielo na výstavbu základovej časti rodinného domu žalovaných v Y. T.
U., pričom k dohode procesných strán o vymurovaní ďalších nadzemných podlaží rodinného domu

žalobcom nakoniec nedošlo a strany dohodou ukončili spoluprácu v januári 2009 pre nedorozumenia,
ktoré koncom roku 2008 medzi nimi vznikli. Medzi stranami bolo nesporné, že k dohode o cene
vykonaných prác žalobcom do decembra 2008 nedošlo. Za takýchto okolností je potom nutné
postupovať podľa presvedčenia súdu v zmysle ust. § 634 ods. 1 Obč. zákonníka a zo strany žalovaných,
ktorým žalobca vyhotovil dielo, teda stavbu v takom štádiu rozostavanosti, aké vyplývalo zo znaleckého

posudku V.. N. C., zaplatiť cenu primeranú. Tú pri určení primeranej ceny súd vychádzal zo znaleckého
posudku V.. I. D., o ktorého správnosti po vykonanom dokazovaní v časti, kde sa V.. D. vyjadroval
k cene vykonaných reálne uskutočnených stavebných prác žalobcom, výhrady nemal. V.. D. popísal
skutočne vykonané práce a to jednak tie, ktoré boli vykonané v súlade s poskytnutou dokumentáciou
a sú uvádzané na strane 7 jeho znaleckého posudku a súd ich uvádza v rozsudku vyššie, jednak

práce vykonané na základe zmeny projektu, spočívajúce v prestavbe suterénu a jednak ostatné práce
vykonané na stavbe. Z popisu týchto prác ale vyplýva, že niektoré, ktoré vykazovali vážne chyby,
resp. ktoré síce žalobca fakturoval, ale ktoré znalcom boli zistené, napr. neodstránená ornica pod
základovou platňou, nevhodné použitie kanalizačných rúr, zlé prevedenie odvodnenia stavby, znalec
vôbec neoceňoval, resp. u odvodnenia stavby ohodnotil len použité drenážne potrubie. Znalec potom

určil, že celková hodnota vykonaných stavebných prác na stavbe žalobcom je bez odpočtu chybne
vykonaných prác vo výške 37.972,69 €. Súčasne konštatoval, ktoré práce z ohodnotených (strana 12
znaleckého posudku) boli vykonané vadne a odhadol aj výšku zrážky z ceny týchto prác vzhľadom na
vadyvykonanýchprác.Hodnotatýchtoprácpotombolazníženácelkovoo918,01€.Znalecohodnocoval
aj tie práce, o ktorých žalovaní tvrdili, že si ich nevyžiadali.

67. Súd považoval za plne akceptovateľnú tú skutočnosť, že znalec V.. D. pri oceňovaní skutočne
vykonaných prác žalobcom použil cenový predpis ODIS platný pre III. kvartál roku 2008, teda vzorový
cenový predpis ako jeden z viacerých, ktoré bolo možné použiť, upravujúci orientačné ceny stavebných
prác v období, keď žalobca skutočne stavebné práce pre žalovaných vykonával. Súd nepovažoval

za správne vychádzať zo znaleckého posudku predloženého žalovanou stranou, ktorý vypracovala
znalecká organizácia Cenekon, s.r.o., so sídlom v Bratislave, nakoľko o správnosti tohto posudku mal
súd pochybnosti od začiatku, keďže už aj súdu bolo zrejmé, že znalecká organizácia zjavne nevykonala
ohliadku stavby a vychádzala len z listín, ktoré jej predložila strana žalovaná a preto jej posudoknezahŕňal, tak ako to nakoniec vyplynulo z vyjadrenia V.. D., všetky práce, ktoré boli na stavbe žalobcom
vykonané.

68. Pokiaľ žalovaná strana namietala skutočnosť, že si u žalobcu neobjednala a žalobca jej účtoval
zhotovenienádrženavodu,vykopanejnapozemkužalovaných,resp.spevnenúprístupovúkomunikáciu
na pozemok žalovaných, na túto skutočnosť reagoval už aj V.. D.. Konštatoval, že tieto práce boli
skutočne vykonané a že ani v jednej z faktúr, ktoré vyhotovil žalobca, žalobca neúčtoval položku za
zariadenie staveniska. Zariadenie staveniska podľa presvedčenia súdu predstavuje isté technické a

sociálne zázemie pre zhotoviteľa stavby a väčšinou je zhotoviteľmi ako položka účtované v súpise
vykonaných prác. Žalobca však ani v jednej zo svojich faktúr zariadenie staveniska neúčtoval a
neurobil tak ani znalec V.. D. v súpise stavebných prác, ktoré oceňoval. Súd však považuje za plne
akceptovateľné, aby sa žalobcovi preplatili zo strany žalovaných aj náklady, ktoré mal v súvislosti so
zhotovením nádrže na vodu a náklady na spevnenie prístupovej komunikácie, nakoľko je zrejmé, že
zhotovovať stavbu začal na „čistom“ pozemku, kde neexistovala vodovodná prípojka a je len zrejmé,

že vodu pre pracovníkov žalujúcej strany bolo nutné poskytnúť aj na umývanie stavebného náradia,
ako to koniec koncov zdôvodňoval žalobca. Rovnako bolo nutné spevniť prístup, po ktorom k stavbe
dochádzali ťažké stavebné stroje žalobcu. Podľa presvedčenia súdu primeranou cenou, ktorú je nutné
žalobcovi poskytnúť za zhotovenie diela, je cena zodpovedajúca obvyklým cenám za obdobné práce
a to aj cena prípadne nižšia vzhľadom na to, že vadne urobené práce majú nižšiu hodnotu, ako práce

vykonávané bezvadne. Preto podľa presvedčenia súdu je akceptovateľné, že znalec sa vyjadril a to na
základe žiadosti žalovanej strany, aj k prácam, ktoré boli vykonané vadne a určil orientačne výšku zrážky
z ceny týchto prác vzhľadom na rozsah a závažnosť vady. Súd takýto postup znalca akceptoval napriek
tomu, že žalovaná strana neuplatňovala nárok zo zodpovednosti za vady, spočívajúci v poskytnutí zľavy
z ceny vykonaných prác. Súd však považuje za akceptovateľné, že primeraná cena za niektoré práce,

ktoré boli vykonané vadne, je cena nižšia a to o zrážku, pričom súd akceptoval výšku zrážky, ktorú
orientačne uviedol znalec a akceptoval aj sumu 918,01 €, o ktorú je nutné cenu chybne vykonaných
prác na stavbe žalobcom znížiť, keďže hodnota vadne vykonaných prác nemôže zodpovedať hodnote
prác vykonaných bezvadne. Preto súd primeranú cenu patriacu žalobcovi určil spôsobom, že od sumy
37.972,69 € odpočítal hodnotu zrážky za vadne vykonané práce vo výške 918,01 € a rozdiel potom pre

súd predstavuje primeranú cenu vo výške 37.054,68 €, patriacu žalobcovi za práce odvedené na stavbe
žalovaných.

69. V tejto súvislosti je ale nutné konštatovať, že žalovaní žalobcovi celkovo zaplatili 750.000 Sk tak,
ako súd uvádza vyššie, čo v prepočte predstavuje sumu 24.895,44 €. Túto sumu je nutné odpočítať od

primeranej ceny diela vo výške 37.054,68 €, čím vzniká rozdiel 12.159,24 € v neprospech žalovaných.
Túto sumu by mali žalovaní zaplatiť žalobcovi za predpokladu, že by neboli voči žalobcovi uplatnili
započítaciu námietku vo výške 13.396 €, ktorá predstavovala nárok žalovaných na náhradu škody, ktorá
im vznikla tým, že v takomto rozsahu museli vynaložiť náklady na spevnenie základov rodinného domu
v dôsledku tej skutočnosti, že žalobca základy vykonal nielen v rozpore s projektovou dokumentáciou,

ale súčasne ako osoba odporne zdatná, zaoberajúca sa stavebnou činnosťou, predmetom ktorej
je vykonávanie pozemných stavieb, neupozornil pri dohode strán o zmene drevostavby na stavbu
murovanú, žalovaných na tú skutočnosť, že projektované základy nemusia vyhovovať pre zaťaženie
murovanou stavbou.

70. Súd je toho presvedčenia, že procesné strany sa už začiatkom augusta 2008 na návrh žalobcu
dohodli, že stavba bude zhotovená ako murovaný dom. O tejto skutočnosti svedčí jednak to, že žalobca
vyhotovil rozpočet murovanej stavby zo dňa 11.8.2008 (č.l. 54 - 58), svedčí o tom ale aj
výpoveďžalovanéhovrade1/napojednávanídňa10.3.2010aajvýpoveďsamotnéhokonateľažalujúcej
spoločnosti zo dňa 3.2.2010 (č.l. 47). Z výpovede žalobcu nakoniec vyplynulo, že žalovaným sa najviac

pozdával návrh ceny, ktorý sa týkal základovej časti, na ktorých mali byť postavené nosné múry a
obvodové múry buď z dreva, alebo iného materiálu. Aj laikovi je zrejmé, že váha stavby zhotovenej z
pevného muriva je ďaleko vyššia, ako váha stavby nízkoenergetického drevodomu a túto skutočnosť
nakoniec potvrdilo aj vykonané dokazovanie, najmä znalecký posudok V.. W.. Konateľ žalobcu, s
ktorým žalovaní jednali, ako osoba odborne zdatná pre stavebnú činnosť, mal podľa presvedčenia súdu

upozorniť žalovaných na možnosť, že projektované základy pre drevodom nemusia vyhovovať váhe
murovaného domu a to ešte predtým, ako vôbec v auguste 2008 začal na základoch pracovať. Už
vtedy mal žalobca požiadať o statický posudok k projektovej dokumentácii od firmy Andante, ktorá mubola odovzdaná. Ak tak žalobca neurobil, podľa presvedčenia súdu v súlade s ust. § 645 ods. 2 Obč.
zákonníka zodpovedá za vady zhotovených základov.

71. Z posudku, ktorý podal V.. W., vyplynulo, že nesprávne bol z hľadiska základových konštrukcií,
najmä základových pätiek terasy, vyhotovený už aj projekt pre stavebné povolenie, spracovaný firmou
Andante, s.r.o.. O týchto skutočnostiach žalobca nemusel vedieť a neniesol by za chyby projektu
zodpovednosť za predpokladu, že by neodporučil budovať stavbu pôvodne navrhnutú ako drevodom,
ako stavbu murovanú. V tej chvíli žalobcovi muselo byť zrejmé, že navrhnuté základy v projekte firmy

Andante nemusia vyhovovať pre murovanú stavbu a na túto skutočnosť mal žalovaných upozorniť.
Naviac ako vyplynulo zo znaleckého posudku V.. W., žalobca sa dopustil vád už pri vyhotovovaní
základov,ktorézčastiprevádzalpodľavypracovanéhoprojektustavby,avšakanitamnedodržalniektoré
štandardné a predpísané postupy, keď nepreviedol celoplošne skrývku vrchnej vrstvy a štrkový podsyp
základov, použil betón nevhodnej pevnosti, nesprávne založil vonkajšie murivo na východnej a južnej
strane, nedodržal technické podmienky stanovené výrobcom pri zabudovaní debniacich betónových

tvárnic, tepelno - technicky nezabezpečil vybudované základy a suterénne murivo rodinného domu
a nedodržal výrobcom doporučené parametre vystuženia a kvalitu betónu pri zhotovení stropnej
membrány stropu Premaco. Žalovaní konštatovali, že tieto vady museli odstraňovať pri vynaložení
nákladov vo výške 13.396 €, ktoré zaplatili ako bolo konštatované vyššie, stavebnej firme Kovostpol
Tibora Babčana. V súvislosti s preukazovaním nároku na náhradu škody, ktorá mala byť žalovaným

spôsobená vadným zhotovením základov zo strany žalobcu a akceptáciou nevhodných pokynov v
podobe predloženej projektovej dokumentácie zo strany žalovaných, však žalovaní nenavrhli súdu
žiadne ďalšie dokazovanie mimo predloženia faktúr a súpisu stavebných prác, ktoré boli ich prílohou,
zo strany Tibora Babčana.

72. Súd upozorňoval žalovaných na skutočnosť, že z rozpisu stavebných prác vypracovaných Tiborom
Babčanom - krycieho listu rozpočtu a samotného rozpočtu (č.l. 62 - 64) nie je zrejmé, ktoré práce
boli vynaložené v súvislosti s odstraňovaním škodlivých následkov vyvolaných v príčinnej súvislosti s
existujúcimi vadami základových konštrukcií vyhotovených žalobcom. Súd sa oboznámil podrobne s
rozpočtom, ktorý bol predložený zo strany firmy Tibora Babčana a keďže zo strany žalovanej nebol

navrhnutý napr. výsluch Tibora Babčana, mohol súd vychádzať len z písomných podkladov a na základe
vlastných vedomostí, ktoré nie sú ale odbornými vedomosťami osoby znalej v oblasti stavebníctva, zistiť,
ktoré práce museli byť naviac vynaložené a potreba ich vynaloženia bola vyvolaná vadami. Súd takto
vyhodnotil zemné práce v celkovom náklade 337,02 € bez DPH, ktoré spočívali v odkopaní pôvodných
základov. Podľa presvedčenia súdu tieto náklady by určite žalovaní vynaložiť nemuseli, teda nemuseli

by odkopávať urobené základy, ak by boli urobené kvalitne a bez vád tak, aby zodpovedali potrebám
záťaže vyvolanej murovanou stavbou. U ostatných prác a materiálu súd nevedel vyhodnotiť vzhľadom
na nedostatok dôkazných návrhov zo strany žalovanej, ktoré náklady, alebo materiály by bolo aj tak
nutné vynaložiť na bezvadné pevnejšie základy zodpovedajúce želanej záťaži murovanej stavby. S
19% DPH náklady v sume 337,02 € predstavujú sumu 401,05 € a len túto sumu ako dôvodnú titulom

nároku na náhradu škody súd započítal proti pohľadávke žalobcu na zaplatenie sumy 12.159,24 €, ktorá
bola uplatňovaná zo strany žalobcu titulom primeranej ceny za dielo. Rozdiel potom predstavuje sumu
11.758,19 € a k zaplateniu tejto sumy súd žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal.

73. Nárok žalovaných na náhradu škody nachádza oporu v ust. § 420 ods. 2 Obč. zákonníka a škoda im

vznikla v príčinnej súvislosti sa porušením zákonnej povinnosti žalobcu vykonať dielo riadne bez vád.

74.Vsúladesust.§517ods.2Obč.zákonníkavspojenísust.§3NariadeniavládySlovenskejrepubliky
č. 87/1995 Z.z. súd žalobcovi priznal požadovaný úrok z omeškania od 27.3.2009 do zaplatenia z
dlžnej istiny 11.758,19 €. Posledná vystavená faktúra zo strany žalobcu, ktorou žiadal doplatok ceny

vykonaných stavebných prác, konkrétne faktúra č. XXXXXXX, vystavená na sumu 25.207,44 €, bola
zročná 26.3.2009. Dňom 27.3.2009 sa žalovaní dostali do omeškania. K 27.3.2009 bola výška základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky vo výške 1,5 % a v zmysle § 3 Nariadenia vlády Slovenskej
republikyč.87/1995Z.z.jevýškaúrokovzomeškaniao8%-uálnychbodovvyššiaakozákladnáúroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak teda

žiadal žalobca 9,5 % úrok z omeškania ročne od 27.3.2009 do zaplatenia, žiadal ho v zákonnej výške
a od prvého dňa omeškania žalovaných s doplatkom ceny vykonanej stavby.75. Vo zvyšku uplatneného nároku vzhľadom na vyššie uvádzané zákonné ustanovenia a zistený
skutkový stav súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

76.Keďžežiadnazostránvzhľadomkvýškeuplatnenéhonárokunebolaanicelkomúspešná,anicelkom
neúspešná, súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 C. s. p. rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania.

77. Za účinnosti predchádzajúcich procesných predpisov vznikli v konaní trovy štátu tým, že hradil

svedočné vypočutým svedkom, resp. znaleckú odmenu znalcovi V.. D.. O povinnosti strán nahradiť tieto
trovy súd rozhodol podľa pomeru ich neúspechu a neúspechu vo veci riadiac sa článkom 4 ods. 2 C.s.p..

78. Podľa článku 4 odsek 1 C.s.p., ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto, alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci.

79. Podľa článku 4 odsek 2 C.s.p., ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu
vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu

prax najvyšších súdnych autorít.

80. Civilný sporový poriadok už neobsahuje ustanovenia o náhrade trov, ktoré vznikli štátu, najmä
za účinnosti predchádzajúcich procesných predpisov, teda Občianskeho súdneho poriadku a štát už
vzhľadom na dobu, kedy prostriedky na dokazovanie v tomto spore vynaložil, nemohol postupovať

ani podľa ust. § 259 C.s.p. a uplatniť si nárok na náhradu trov konania v lehotách, ktoré dnes pozná
Civilný sporový poriadok. Za spravodlivé súd pokladal, aby sa štátu trovy, ktoré vynaložil v prospech
dokazovania, vrátili a aby ich nahradili strany sporu v závislosti od úspechu a neúspechu vo veci.
Vzhľadom k celkovo uplatnenému nároku žalobcu bol žalobca úspešný približne v 54 % sumy, ktorú
pôvodne uplatňoval (21.888,05 €) a neúspešný bol v rozsahu 46 %. Naopak, žalovaní boli neúspešní v

rozsahu úspechu žalobcu, teda v rozsahu 54 % a úspešní v rozsahu 46 %. Preto súd riadiac sa princípmi
všeobecnej spravodlivosti zaviazal žalobcu, aby štátu nahradil trovy v rozsahu 46 % celkových trov
konania štátu a žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí sú povinní spoločne a nerozdielne ako manželia, aby štátu
nahradili trovy konania v rozsahu 54 % celkových trov konania štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.