Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120200383
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120200383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: L. X., Z..

XX.XX.XXXX,B.Š.XXX,XXXXXŠ.,právnezastúpený:JUDr.AmbrózMotyka,advokát,IČO:35510722,
so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO:
35792752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto o primerané finančné zadosťučinenie,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 09.01.2020 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 531,91 €.
1.1. V žalobe uviedol, že dňa 24.11.2014 som so žalovanou uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mi žalovaná poskytla finančné prostriedky.

Okrem spotrebiteľskej zmluvy mi žalovaná podsunula na podpis viaceré dokumenty medzi ktorými bola
aj dohoda o zrážkach zo mzdy. O samotnej skutočnosti, že som súčasne so spotrebiteľskou zmluvou
podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov som sa dozvedel až od svojho zamestnávateľa,
spoločnosti GLASKO s.r.o. Prešov, Pod Táborom 32/ A, 080 01 Prešov, IČO: 31 650 147. Žalovaná
totiž môjmu zamestnávateľovi zaslala Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa
27.07.2016. V zmysle tejto žiadosti mi zamestnávateľ začal vykonávať zrážky zo mzdy. Žalobou spolu s
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 21.09.2016 doručenou Okresnému súdu Prešov

som sa voči žalovanej domáhal povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 03.10.2016
č.k. 17Csp/81/2016-17 vydal neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť, aby sa zdržala
použitia dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Rozsudkom
zo dňa 03.05.2017 č.k. 17Csp/81/2016-44 prvoinštančný súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500091489 zo dňa 24.11.2014. Proti citovanému rozsudku
žalovaná podala odvolanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 24.01.2018 č.k. 2Co/146/2017-86

prvoinštančný rozsudok potvrdil.
Citovanými súdnymi rozhodnutiami je preukázané porušenie môjho spotrebiteľského práva tým, že voči
mne bola zo strany žalovanej uplatnená neplatná dohoda o zrážkach zo mzdy a žalovaná sa domáhala
pohľadávky v nezákonnej výške.Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov:
„Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti

porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom

aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“
S poukazom na celú popísanú chronológiu súdnych rozhodnutí je podľa môjho názoru
nesporné, že som na súde úspešne uplatnil porušenie môjho práva, ako aj povinnosti žalovanej
vyplývajúcej z ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri nároku
na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane

spotrebiteľa postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovanej nešlo len o hrozbu akademickú
(možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že doručením žiadosti o vykonávanie
zrážok zo mzdy môjmu zamestnávateľovi žalovaná uplatnila neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy, na
základe ktorej začal zamestnávateľ vykonávať tieto zrážky. Až po úkonoch procesného útoku z mojej
strany v súdnom konaní bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa použitia predmetnej dohody.

Ujma, ktorá mi reálne hrozila je vo výške 2 413,82 € (suma, ktorú žalovaná špecifikovala v žiadosti
o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 27.07.2016). Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia
považujem sumu vo výške 531,91 €, teda polovicu zo sumy, ktorú si žalovaná prostredníctvom zrážok
zo mzdy uplatňovala nad rámec istiny poskytnutej na môj účet [1/2 zo (2 413,82 € - 1350,00 €)]. Výška
finančného zadosťučinenia nie je stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy súdu. Jediným

kritériom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril nasledujúco:
2.1. K podanej žalobe uvádza žalovaný nasledujúce v y j a d r e n i e :
I. Žalovaný popiera splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z.z., na ktoré sa odvoláva. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. vychádza z predpokladu
konkrétneho porušenia, ktoré namietal a uplatňoval spotrebiteľ a na základe tohto konkrétneho
porušenia prijatý záver o porušení práva spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie znie nasledovne, cit.:
„Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti

porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom

a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ Z formulácie
uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon v prvom rade vyžaduje postup podľa prvej vety
(domáhanie sa ochrany svojho práva). Za predpokladu úspešného uplatnenia porušenia práva môže
prichádzať do úvahy vznik nároku na finančné zadosťučinenie. Ako však uvádza v rozsudku sp. zn.

14Co/91/2012 Krajský súd v Prešove, s ohľadom na jeho (pozn. § 3 ods. 5 uvedeného zákona) neurčitú
hypotézu a v záujme eliminácie jeho možného zneužitia je nevyhnutné sledovať jeho účel, ktorým je
nastolenie rovnováhy zmluvných strán, pričom posudzovanie každého nároku na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení. Poskytovanie právnej ochrany
v dôsledku porušenia práv strán v spore má však byť vyvážené, čo teda znamená aj posúdenie, či

účel sledovaný zákonom sa dosahuje vyslovením neplatnosti zmluvnej podmienky, celej odplaty za úver
alebo nad rámec toho aj záverom o vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Z podanej
žaloby nevyplývajú žiadne také skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali nutnosť priznania finančného
zadosťučinenia a v sume, ktorú žalobca na základe podanej žaloby požaduje. Žalobca ani neuviedol
žiadnu skutočnosť, ktorou by uplatňovaný nárok odôvodnil.

II. Z podanej žaloby nevyplýva ani preukázanie podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
v súvislosti s podanou žalobou. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.: Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnostiustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Ak by chcel zákonodarca priznať
spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie za každé porušenie spotrebiteľského práva,
zakotvil by to priamo (za porušenie), a neviazal by ho na to, či sa spotrebiteľ úspešne (účelne) domáhal

jeho ochrany na súde. Účelom uvedeného ustanovenia totiž bolo priznať spotrebiteľovi, ktorému
dodávateľ porušil alebo neuznal nejaké jeho spotrebiteľské práva (najmä v reklamačnom konaní),
primerané zadosťučinenie za to, že tieto svoje práva musel spotrebiteľ následne účelne uplatňovať
alebo brániť v súdnom konaní, a nie primerané zadosťučinenie priamo za ich akékoľvek porušenie (bez
ohľadu na ich uplatnenie v súdnom konaní). Tvrdenie žalobcu, že mu mala hroziť ujma v súvislosti s

predložením dohody o zrážkach zo mzdy je fabulatívne. Z tvrdení žalobcu nie je zrejmé, aká okolnosť
v čase predloženia dohody o zrážkach zo mzdy svedčila o tom, že z jeho mzdy by bola vykonaná
akákoľvek zrážka zo mzdy, že by došlo k vykonaniu zrážok práve v sume tvrdenej ujmy a pod.
III. Poukazujeme ďalej na to, že okrem podanej žaloby žalobca podal aj iné žaloby o zaplatenie
finančného zadosťučinenia, (napr. konanie pod sp. zn. 11Csp/13/2019, 16Csp/116/2019, 8Csp/12/2019,
10Csp/17/2019). Už z časového hľadiska je zrejmé, že ide o cielené podávanie samostatných žalôb bez

toho, aby k tomu bol oprávnený dôvod. Žalobcovi nebránila žiadna objektívna prekážka uplatňovania
požiadavky na primerané finančné zadosťučinenie už v inom skôr začatom konaní, a to aj s odkazom
na rozhodnutie 17Csp/81/2016 (napríklad aj formou zmeny žaloby, ktorú Civilný sporový poriadok
upravuje ako prostriedok na rozšírenie uplatňovaného nároku čo do dôvodov, výšky práve aj s poukazom
na hospodárnosť civilného procesu). Ak účelom ustanovenia §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je

priznanie primeranej satisfakcie spotrebiteľovi, potom je zrejmé, že skutkovo a právne neopodstatnené
multiplikovanie súdnych sporov sleduje dosiahnutie iného účelu, ako má na mysli toto ustanovenie.
Postup žalobcu sa javí ďalej tak, že začatím separátnych konaní neumožňuje posúdiť ním tvrdený nárok
komplexne, ale vždy len na základe parciálnych skutočností a skutkových okolností. Takýto postup
je nielen príkladom toho, že ide o snahu znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Súčasne je

zrejmé, že žalobca takýmto spôsobom zneužíva ustanovenie § 3 ods. 5 uvedeného zákona, pretože
nesleduje dosiahnutie účelu - nastolenie rovnováhy zmluvných strán, ale vytvorenie neoprávneného
obohatenia. Na túto skutočnosť poukázal vo svojej rozhodovacej činnosti napríklad aj Krajský súd v
Prešove, rozsudok sp. zn. 14Co91/2012. Nejestvuje žiadny oprávnený, zákonný a ani logický dôvod, aby
žalobca za účelom získania finančného zadosťučinenia účelovo podával niekoľko žalôb, ak tak mohol

preukázateľne spraviť jednou; jednoznačnej účelovosti nasvedčuje už obsah splnomocnenia, ktoré je
formulované všeobecne práve preto, aby sa uplatnilo vo viacerých konaniach.
IV. Podľa žalobcu má uplatňované finančné zadosťučinenie plniť sankčnú funkciu. Tvrdíme, že tak ako
platí princíp „konzumpcie“ sankcií vo verejnom práve, platí aj vo vzťahu k § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z, čo znamená, že priznanie finančného zadosťučinenia znamená finančné zadosťučinenie za všetky

skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu o jeho priznaní. Ak vo verejnom práve platí princíp, že
zbiehajúce sa delikty sú postihnuté len sankciou určenou pre najvážnejší z nich, potom pri aplikácii
§ 3ods. 5 uvedeného zákona, ktoré má rovnako verejnoprávny charakter, nie je možné postupovať
inak. Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v spore má však byť vyvážené, čo
teda znamená aj posúdenie, či účel sledovaný zákonom sa dosahuje vyslovením neplatnosti zmluvnej

podmienky, celej odplaty za úver alebo nad rámec toho aj záverom o vzniku nároku na primerané
finančné zadosťučinenie. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o nároku na finančné zadosťučinenie, jeho
výške a funkciách žalovaný popiera osobitne aj tvrdenia o „sankčnej“ povahe uvedeného nároku.
Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia neplní ani reparačnú a ani sankčnú funkciu. Ide o
súkromnoprávny inštitút občianskoprávneho charakteru, ktorý nemôže plniť funkciu sankcie. Tá je na

mieste v iných oblastiach práva, ako je administratívne alebo trestné právo. V uznesení Krajského
súdu v Prešove 9Co/50/2018 zo dňa 26.6.2018 sa uvádza, že podstatou primeraného finančného
zadosťučinenia nie je sankčná povaha, aj keď zaplatenie, keďže zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. má byť finančné a každé zaplatenie predstavuje finančný úbytok v aktívach osoby, voči
ktorej nárok smeruje. Na účely sankcionovania je totiž administratívne a trestné právo, civilné právo

má za cieľ „len“ kompenzáciu osoby, ktorej sa má zadosťučinenie poskytnúť. V rozsudku Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 12Co/3/2015 sa uvádza, že primerané finančné zadosťučinenie sa má chápať
ako odmena spotrebiteľovi za to, že sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom.Uvedenýmkonštatovanímsavymedzuje,žeúčelprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia
súvisí s iniciovaním vlastného postupu k ochrane svojich práv. Z podanej žaloby nevyplýva žiadne

okolnosti, ktoré by požiadavku na zaplatenie sumy 531,91 Eur vecne odôvodnili.
V. V rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 12Co/3/2015 sa uvádza, že primerané finančné
zadosťučinenie sa má chápať ako odmena spotrebiteľovi za to, že sa pustil do sporu s nepochybne
ekonomicky a právne silnejším dodávateľom. Uvedeným konštatovaním sa vymedzuje, že účelprimeraného finančného zadosťučinenia súvisí s iniciovaním vlastného postupu k ochrane svojich
práv. To, či spotrebiteľ tak urobí jednou alebo viacerými žalobami však neznamená, že nárok na
finančné zadosťučinenie by mal vzniknúť v rozsahu rovnajúcom sa násobku počtu podaných žalôb.

Zadosťučinenie“ je chápané ako forma náhrady ujmy v nemajetkovej oblasti. Právny poriadok pozná
takúto formou náhrady či odškodnenia v rôznych prípadoch a situáciách. Pre porovnanie je možné
poukázať na to, že žalobcom požadovaná suma napríklad dosahuje sumu bolestného v prípade
niektorých stredne ťažkých úrazov či poškodení zdravia (porov. príloha k zákonu č. 437/2004 Z.z., ak
zohľadníme hodnotu jedného bodu napr. v roku 2019 v sume 20,26 Eur). Týmto prímerom poukazujeme

na to, že požiadavka žalobcu, ak by bolo oprávnená, je zjavne neprimeranou.
VI. Návrh na rozhodnutie vo veci: Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný navrhuje, aby súd po
prejednaní veci podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne priznal žalovanému nárok náhradu
trov právneho zastúpenia v konaní v celkovej výške 113,12 EUR vrátane DPH .

3. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:

3.1. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 17Csp/81/2016-44, takto rozhodol:
I. Žalovaný v 1. Rade je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo L. XX.XX.XXXX uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovanou na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100%.

3.2.VrámciodvolaciehokonaniavočiuvedenémurozsudkuKSvPrešoverozsudkomč.k.2Co/146/2017
- 86, takto rozhodol
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Podľa§3ods.5poslednávetazákonač.250/2007Z.z.vzneníúčinnomod10.6.2013-Spotrebiteľ,ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
4.1. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo

terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené

Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu
spotrebiteľovi.
4.2. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že súčasné znenie § 3 ods.5 zákona
č. 250/2007 Z.z. zakladá nárok na finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení porušenia práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bez toho, žeby sa vyžadovala, čo

len potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by
sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných
prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie

spotrebiteľskéhoprávajepotrebnáurčitáintenzita.Rovnakozákonoochranespotrebiteľanepodmieňuje
nároknaprimeranéfinančnézadosťučinenietým,žebolozasiahnutédoosobnostnýchprávspotrebiteľa.
Preto finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa nemožno porovnávať
s finančným zadosťučinením, ktoré sa priznáva za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnosti
poškodeného.Týmtojedanáajodpoveďnaargumentáciužalovaného,ktorejpodstataspočívavtvrdení,

že právo na primerané finančné zadosťučinenie dané až „vtedy, keď porušenie práva nie je možné
napraviť inak“. Podľa názoru súdu dotknuté zákonné ustanovenie žiadnu takúto podmienku nestanovuje
a naopak dovršuje sa ním ochrana spotrebiteľa v dodávateľom spôsobenom závadnom spotrebiteľskom
vzťahu4.3. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba
vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby
dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi

a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s
nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre
ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil
voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
4.4. Pokiaľ ide o znenie relevantného § 3 ods.5 ZOS - „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ má súd za to, že
nie je viazaný doslovným znením zákona a výklad podaný žalovaným nie je správny. Doslovné znenie
síce jazykovým výkladom zvádza k tomu, že porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi sa musí udiať kumulatívne z dôvodu použitia zlučovacej spojky „a“
ale iba jazykový výklad však k správnemu výkladu právnej normy nestačí. Ústavný súd ČR a NSS ČR
v jazykovému výkladu právnej normy uviedli - Naprosto neudržitelným momentem používání práva je

jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykový výklad představuje pouze prvotní
přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro objasnění a ujasnění si jejího smyslu
a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematický výklad, výklad e ratione
legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující si, a to buď úmyslně, nebo v důsledku
nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj odcizení a absurdity (Pl. ÚS 33/97).

Soud [...] není absolutně vázán doslovným zněním zákonného ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí
odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze závažných důvodů účel zákona, historie jeho vzniku, systematická
souvislost nebo některý z principů, jenž mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako
významovém celku. Je nutno se přitom vyvarovat libovůle; rozhodnutí soudu se musí zakládat na
racionální argumentaci (Pl. ÚS 21/96). Doslovný (gramatický) výklad není jedinou metodou interpretace

právnínormy;neníanimetodounejspolehlivější((1133/2007Sb.NSS).Otrockénásledovánídoslovného
znění zákona [...] nemá v moderním právním státě opodstatnění (1940/2009 Sb. NSS). Za podstatný súd
považuje výklad teleologický. Podľa učebnice Teorie práva autorů J. Boguszak, J. Čapek, A. Gerloch
- usiluje soud při teleologickém výkladu o postižení smyslu, resp. cíle právní normy v souvislosti s
nejvšeobecnějšími podmínkami … v nichž se má norma realizovat. Jde tedy o hledání účelu zákonného

ustanovení, a to v kontextu společenských podmínek v okamžiku provádění interpretace. Procesný súd
má teda za to, že cieľom zákonodarcu nebolo obmedziť počet prípadov, pri ktorých sa spotrebiteľ môže
domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, práve naopak a preto je v citovanej právnej norme
spojku „a“ potrebné vykladať vo význame „alebo“.

5. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi porušil minimálne nasledujúce zákonné povinnosti.
Podľa § 4 ods.2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu (žalovaný nebol oprávnený požadovať zrážky
zo mzdy),
ako aj podľa § 551 OZ, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy mu odporovala. KS ďalej konštatoval, že

boli porušené aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (bod 12. odôvodnenia), čo spôsobilo
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
5.1. Pri neexistencii kritérií pre určovanie výšky finančného zadosťučinenia, tak súd prihliadal najmä
na to, že zrážkami zo mzdy mohol dodávateľ vymôcť aj sumu, ktorá mu z úverového vzťahu nepatrila.
Žalobcadoterazvšaknevrátilaniistinuposkytnutéhoúveru(poskytnuté-1350€,vrátené-1149,60€),čo

síce nemá vplyv na základ nároku ale súd na to prihliadal pri určení výšky peňažného zadosťučinenia. Za
primerané okolnostiam považuje súd teda finančné zadosťučinenie vo výške 300,00 € a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

6. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené

výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
6.1. Žalobca v konaní plne úspešný (výška plnenia závisela od úvahy súdu, preto plný úspech je daný

už úspechom v základe nároku) má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.