Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/113/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618201031
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8618201031.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, zastúpený: mjr. O.. S. Z., starším
referentom špecialistom vnútorného odboru Krajského riaditeľstva PZ v Prešove (na základe poverenia
Ministerstva vnútra SR, č.p. KM-OPS4-2017/000889-107 zo dňa 02.08.2017), adresa na doručovanie:

Ministerstvo vnútra SR, Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, vnútorný odbor, Štúrova 7, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. O. XXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpený JUDr.
Matúšom Motykom, advokátom so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, o náhradu škody s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4C/23/2018-150 zo dňa 14.05.2019
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok s výnimkou výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.224,40

eur s príslušenstvom a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:
,,I. Žalovaný A. S., nar. XX.XX. XXXX je povinný zaplatiť žalobcovi Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, škodu vo výške 1.224,40 eura spolu s

5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.224,40 eura od 28.2.2018 do zaplatenia a to do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu, ako aj škodu vo výške 17.651,21 eura a to do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.
II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žalobného návrhu v sume 1132,50 eura, na účet súdu
vedený v Štátnej pokladnici platobným predpisom do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že Okresný súd Svidník trestným rozkazom
sp.zn. 0T/48/2016 zo dňa 19.07.2016 uznal žalovaného za vinného, že dňa 17.07.2016 o 02.10 hod. na
C. ul. v Z., pred budovou bývalého hotela H. i napriek opakovaným výzvam policajnej hliadky Okresného
dopravného inšpektorátu OR PZ vo Svidník v zložení ppráp. S. N. (ďalej len ,,poškodená policajtka“)
a npráp. M. P. (ďalej len ,,poškodený policajt“), aby upustil od ohrozovania bezpečnosti a plynulosti

v cestnej premávke a preukázal svoju totožnosť, ktorý pod vplyvom alkoholu naďalej pokračoval v
protiprávnom konaní, preto poškodená policajtka proti nemu použila donucovacie prostriedky, pri ktorých
kládol aktívny odpor a pokúšal sa utiecť, pričom sa ohnal lakťom pravej ruky a zasiahol ju do pravej
časti tváre, následkom čoho táto spadla na zem a utrpela pritom pomliaždenie tváre a natiahnutie
väzov ľavého kolena, čo si vyžiada jej práceneschopnosť a liečenie v trvaní 4 dní, teda použil násilie v
úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, a teda sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti

prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a tento čin spáchal na verejnom činiteľovi ako chránenej
osobe, čím spáchal v jednočinnom súbehu prečiny útoku na verejného činiteľa a výtržníctva v zmysleTrestného zákona. začo mu súd uložil úhrny trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným
odkladom. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný uložený trest v trestnom konaní uložený trestným
rozkazom prijal, nepodal opravný prostriedok a v tejto súvislosti titulom predmetného žalobného návrhu

náhradu vo vzťahu k poškodenej policajtke prijal a náhradu škody nespochybňoval, ktorá predstavuje
výšku 1.224,40 Eura (1.060,00 Eur náhrada za bolesť, 164,40 Eura vyplatený služobný plat), pričom na
jej zaplatenie bol žalobcom vyzvaný, avšak plnenie nebolo z jeho strany vykonané.
1.2. Ďalej uviedol, že žalobca si v žalobnom návrhu uplatnil nárok na náhradu škody (regresný nárok) aj
vo vzťahu k poškodenému policajtovi, ktorý bol prítomný služobného zákroku dňa 17.07.2016, nakoľko

žalovaný v čase služobného zákroku kládol aktívny odpor za použitia donucovacích prostriedkov a
v prípade jeho spacifikovania zasahovali obaja policajti (ako hliadka ODI). V prípade poškodeného
policajta nedošlo k priamemu útoku na jeho osobu. Poškodený policajt pri vykonávaní služobného
zákroku - spacifikovaniu žalovaného utrpel pri tomto úkone poranenie - bolesť v kolene.
1.3. Konštatoval, že teda v tom čase u obidvoch členov policajnej hliadky došlo k bližšie
nešpecifikovaným zraneniam vyžadujúce lekárske ošetrenie. Menovaný policajt bol opakovane

vyšetrovaný a pri vyšetrení magnetickou rezonanciou MR Prešov, s.r.o., magnetická rezonancia vyplýva,
že M. P. bol vyšetrený na rádiologickom oddelení dňa 02.08.2016 so záverom: MG známky výraznejšej
parcialnej až subtotálnej ruptúry LCA, MR známky parciálnej ruptúry laterálneho kolaterálneho
ligamenta. Ruptúra zadného rohu laterálneho menisku s kontaktom na horný okraj menisku. MR
známky edematozného, postkontúzneho presiaknutia skeletu taléralného kondylu tybie a okrajových

časti mediálneho kondilu femuru (O.. M. U., rádiológ) (bod 15 odôvodnenia). Žalovaný nárok žalobcu
(regresný nárok u npráp. M. P. neuznál), vo veci podal vyjadrenie (bod 27 odôvodnenia) a žalobný návrh
navrhol zamietnuť
1.4. Poznamenal, že lekárske posudky boli podrobené kontrole zo strany posudkovej lekárky
Ministerstva vnútra SR, ktorá okrem iného aj bodové ohodnotenie v prípade sťaženia spoločenského

uplatnenia korigovala. Stanovené diagnózy poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom zo dňa 17.7.2016,
boli určené odborným lekárom v danej oblasti a aj posúdené pri kontrole posudkovou lekárkou, a preto
niejenamiestespochybňovanielekárskychzáverovzostranyžalovanéholennazákladejehoosobného
laického pohľadu.
1.5. Bol toho názoru, že žalovaným uvádzaná nečinnosť na zemi je len účelovým tvrdením (výmyslom),

ktorá ma vylúčiť jeho príčinnú súvislosť so vznikom škody na zdraví policajta, jeho vyjadrenie je v
zjavnom rozpore s vyjadreniami oboch zasahujúcich policajtov, okrem toho je evidentné, že žalovaný
mal vypité.
1.6. Dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu škody spočívajúcu (v regresnom nároku)
spôsobom a z dôvodovej ako je uvedené v žalobnom návrhu, nakoľko sa naplnili predpoklady vzniku

zodpovednosti za škodu vo vzťahu priameho útoku na policajtku a následne nákladov spojených so
služobným zákrokom druhého člena policajnej hliadky vo vzťahu k žalovanému, pretože titulom jeho
útoku zasahoval druhy policajt, ktorý utrpel zranenie pravého kolena spôsobom ako je vyššie uvedené,
a toto tvorí príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
1.7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobca je

osobne oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., súd uložil
žalovanej strane povinnosť zaplatiť súdny poplatok na účet súdu vedený v Štátnej pokladnici platobným
predpisom do 15 dni od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v časti prvého výroku prevyšujúcej

sumu 1.224,40 Eura s prísl. a proti súvisiacemu výroku o trovách konania (II. výrok) a výroku o povinnosti
zaplatiť súdny poplatok.
Uviedol, že za vznik závažných poranení kolena poškodeného policajta sa necíti byť zodpovedný. Mal
za to, že k roztrhnutiu skríženého väzu kolena (ako najzávažnejšieho vzniknutého poranenia) jeho
pričinenímnedošlo.Vzniktakéhotovážnehoarozsiahlehozraneniakolenaakoutrpelpoškodenýpolicajt

je v bežnom živote takmer vylúčený. Najtypickejším prípadom kedy dochádza k takýmto zraneniam sú
zranenia profesionálnych športovcov, najmä pri futbale (kontaktný šport) či lyžovaní (protipohyb kolena
a lyže v rýchlosti).
Poznamenal, že o skutočnosti, že zranenia kolena poškodeného policajta nie sú v adekvátnej príčinnej
súvislosti s jeho konaním svedčí najmä predoperačné vyšetrenie zo dňa 19.09.2016, v ktorom sa

uvádza: ,,stav po opakovanom úraze pravého kolena.“
Navrhol napadnutý rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť a žalovanému
priznať náhradu trov prvoinštančného konania v pomere úspechu a neúspechu strán v spore, prípadne,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátilsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný od počiatku súdneho sporu,
pri svojej procesnej obrane a aj v tomto písomnom odvolaní používa listinné dôkazy, či už svedecké
vyjadrenia,resp.lekárskesprávyúčelovoaneobjektívne.Využívaznichibatiečasti,ktorémajúpreneho
privodiť priaznivejší výsledok sporu. Jednotlivé dôkazy nevyhodnocuje v celosti a následne záver z nich
nespája sa závermi vyplývajúcimi z iných dôkazov. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v predmetnom

odvolaní už žalobca uvádzal aj vo svojich predchádzajúcich písomných a ústnych vyjadreniach od
počiatku súdneho konania.
Bol toho názoru, že protiprávnosť konania žalovaného nespočívala v priamo fyzickom útoku na
poškodenéhopolicajta,alevjehoaktívnejfyzickejobrane(ajnerešpektovanívýziev),ktorásivyžadovala
použitie donucovacích prostriedkov voči nemu. Medzi jeho protiprávnym konaním a vzniknutou škodou
existuje priama, bezprostredná a adekvátna príčinná súvislosť.

Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a potvrdil napadnutý rozsudok.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a

nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok
žalobcu voči žalovanému na regresnú náhradu podľa § 114 ods. 5 Zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5.1. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému náhrady škody s príslušenstvom, a to
škodu vo výške 1.224.40 Eura, ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu vyplatenia náhrady za bolesť. ako
aj služobného platu počas doby práceneschopnosti (vrátane uhradených odvodov) v súvislosti so
služobným úrazom poškodenej policajtky, ku ktorému malo dôjsť pri použití donucovacích prostriedkov
voči žalovanému, ktorý sa zahnal a lakťom pravej ruky ju udrel do pravej oblasti tváre, následkom čoho

stratila rovnováhu a spadla na zem.
5.2. Zároveň sa podanou žalobou domáha aj škody vo výške 17.651.21 Eura, ktorá vznikla žalobcovi
z dôvodu vyplatenia náhrady za bolesť, ako aj služobného platu a náhrady služobného platu počas
doby práceneschopnosti (vrátane uhradených odvodov), ako aj vyplatenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v súvislosti so služobným úrazom policajta, ku ktorému síce nedošlo priamym

útokom na jeho osobu zo strany žalovaného, avšak pri použití donucovacích prostriedkov došlo
u policajta k zraneniu - podvrtnutiu pravého kolena, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenia a jeho
práceneschopnosť.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie vo vyhovujúcom výroku v časti náhrady škody prevyšujúcej 1.224,40 Eura (výrok I.) a v
závislom výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok II.) a povinnosti zaplatiť súdny poplatok (výrok
III.) s tým, že výrok I. rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu vo výške
1.224,40 Eura, zostal odvolaním nenapadnutý, a preto ani nebol predmetom prieskumu odvolacím
súdom.

7. Podľa § 114 ods. 5 Zákona č. 328/2002 Z.z. (zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov, účinný v čase vzniku úrazu a o jeho rozhodovaní) služobný úrad, služobný orgán, útvar
sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči
tretímosobámnanáhraduškody,ktorámuvzniklavýplatoudávkynemocenskéhozabezpečeniaadávky

úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia
nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku
úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

8. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu je teda preskúmanie správnosti postupu a

rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý nárok žalobcu čo do základu považoval v celom rozsahu za
dôvodný a stanovil plnú zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dávok
definovaných v § 114 ods. 5 Zákona č. 328/2002 Z.z. v dôsledku zavineného protiprávneho konania
žalovaného.9. Odvolací súd uvádza, že podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
zo dňa 19.04.2017 (č.l. 47 spisu) bola poškodenému policajtovi stanovená diagnóza: natrhnutie

postranného väzu, roztrhnutie skríženého väzu kolena, poranenie menisku liečeného operáciou,
kývavosť, nestabilitu kolenného kĺbu s potrebou ortézy a poranenie vonkajšieho menisku liečeného
operačne. Doba liečenia od 17.07.2016 - 19.04.2017. Tieto diagnózy boli bodovo ohodnotené súčtom
400 bodov.

10. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ vo Svidníku o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so
služobným úrazom alebo chorobou z povolania zo dňa 20.04.2017 (č. l. 50) vyplýva, že úraz vznikol pri
výkone služby a to tak, že poškodený policajt pri použití donucovacích prostriedkov hmatov a chvatov
skončil aj so žalovaným na zemi, pričom došlo k zraneniu vyvrtnutia a natiahnutia kolenného kĺbu,
pomliaždeniu tváre, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenia a jeho práceneschopnosť od 18.07.2016 do
18.04.2017.

11. Jedným z predpokladov úspešného uplatnenia práva služobného úradu na náhradu škody voči
tretím osobám v zmysle zákonného ustanovenia § 114 ods. 5 Zákona č. 328/2002 Z.z. je existencia
škody vzniknutá služobnému úradu vyplatením dávok sociálneho zabezpečenia alebo dávok úrazového
zabezpečenia, pričom tieto dávky musia byť vyplatené dôvodne a oprávnene.

12. Poškodenému policajtovi bola priznaná náhrada za bolesť vo výške 2.649 Eur a náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 5.298 Eur, na základe rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva
PZ v Prešove zo dňa 21.09.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.10.2017 a táto
náhrada mu bola dňa 14.11.2017 vyplatená odborom sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a

sociálnych činností osobného úradu Ministerstva vnútra SR (č. l. 68 spisu).

13. Za situácie, že žalobca vyplatil poškodenému policajtovi dávky v dôsledku služobného úrazu, ktorý
utrpel pri služobnom zákroku, má právo na vymáhanie vyplatenej sumy od osoby, ktorá zavinila tento
úraz.

14. V zmysle záveru súdu prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania nasvedčujú záveru
o protiprávnom konaní žalovaného, ktorý neuposlúchol výzvy príslušníkov policajného zboru na
preukázanie svojej totožnosti a kládol aktívny odpor, následkom ktorého bol služobný zákrok v podobe
použitie donucovacích prostriedkov a priloženia služobných pút. Následkom tohto aktívneho odporu po

páde poškodeného policajta na zem došlo k vyvrtnutiu a natiahnutiu kolenného kĺbu a k pomliaždeniu
tváre.

15. Samotná skutočnosť, že v tomto prípade konaním žalovaného neboli naplnené znaky skutkovej
podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa alebo priestupku nie je relevantné vo vzťahu k

zodpovednosti žalovaného podľa § 114 ods. 5 Zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov.

16. V danom prípade žalovaný nerešpektoval oprávnenie policajta požadovať preukázanie totožnosti
vyplývajúce z ust. § 18 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a neuposlúchol jeho výzvy.

17. Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o výlučnej zodpovednosti
žalovaného za spôsobenú škodu na zdraví poškodeného policajta.

18. Protiprávne konanie poškodeného spravidla spočíva v porušení generálnej prevencie podľa § 415

OZ alebo porušení zakročovacej povinnosti podľa § 417 OZ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR,
sp. zn. 25 Cdo 2471/2000).

19. Odvolací súd má za potrebné zvýrazniť, že celým právnym systémom sa nesie úprava prevencie
pred vznikom škôd, s ktorou sa snúbi nielen právna ale i morálna povinnosť občanov konať v medziach

zákona a počínať si tak, aby nespôsobovali škodu a v prípade jej vzniku, resp., možného vzniku zabrániť
jej vzniku. Základná úprava prevencie pred vznikom škôd je ustanovená v Občianskom zákonníku a
možno ju charakterizovať ako spôsob predchádzania ohrozeniu, resp., porušeniu práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.20. Zásadu prevencie zdôrazňuje Občiansky zákonník v celom svojom obsahu, napríklad v § 3, §
6 alebo v § 43 OZ, najvýraznejšie sa však princíp prevencie v Občianskom zákonníku prejavuje pri

úprave zodpovednosti za škodu, keďže Občiansky zákonník ustanovuje jednak všeobecnú (generálnu)
preventívnu povinnosť (§ 415 OZ) a jednak osobitné (konkrétne, špeciálne) preventívne povinnosti
uložené v § 417 až 419 OZ.

21. Každý policajt, bez ohľadu na to do akého útvaru je zaradený, je pri výkone štátnej služby povinný

dbať o svoju bezpečnosť a zdravie (§ 136 Zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru) a v zmysle § 48 ods. 3 písm. n) zákona č. 73/1998 Z.z. je tiež povinný plniť aj
povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, kam nesporne patrí i ust. §
415 OZ, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí, pri vykonávaní služobnej činnosti.

22. Poškodený policajt na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 26.03.2019 uviedol, že
cit.: ,,ja som ho chytil za použitia chmatov a hmatov som ho položil na zem a pri tom ako som používal
chmaty a hmaty tak som pocítil ostrú bolesť v kolene, spadol som na zem.“

23. Z uvedenej výpovede jednoznačne vyplýva, že poškodený neutrpel úraz pri páde so žalovaným, keď

sa ho snažil spacifikovať, ale jeho pád bol následkom bolesti kolena, ktoré mohlo vzniknúť nesprávnym
pohybom a neprimeranou záťažou na koleno pri použití donucovacích prostriedkov poškodeného
policajta.
Odvolací súd poukazuje na lekársku správu z ortopedickej ambulancie zo dňa 09.08.2016 (č.l. 28 spisu),
v ktorej je uvedená diagnóza pravého kolena poškodeného policajta, a to chronická instabilita kolena na

viacerých miestach. Taktiež poukazuje na správu z interného predoperačného vyšetrenia (č.l. 29 spisu),
kde je uvedené:, cit. ,,stav po opakovanom úraze kolena“.

24. Je potrebné upriamiť pozornosť na rozpor vo výpovediach poškodenej policajtky a poškodeného
policajta na uvedenom pojednávaní. Poškodená policajtka na otázku zástupcu žalobcu (po tom ako

opísala priebeh spacifikovania žalovaného), či bol poškodený policajt zdravotne v poriadku, odpovedala
kladne, a že volali stropkovskú hliadku na pomoc. Poškodený policajt však vo svojej výpovedi na
pojednávaní uviedol, že sa po zákroku nemohol postaviť. Následne poškodená policajtka mala zavolať
hliadku, aby exportovali žalovaného na obvodné oddelenie, lebo on nemohol stáť na nohe (č.l. 125
spisu).

25. Na základe uvedeného je opodstatnené dospieť k záveru, že príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti žalovaného a vzniknutou škodou žalobcu v danom prípade nie je priama, pretože do
deja, ktorý vyústil k vzniku škody na strane žalobcu, vstúpila iná skutočnosť, ktorá je pre vznik škody
rozhodujúca, a tou okolnosťou je nesprávny pohyb a neprimeraná záťaž na koleno oslabené prípadnými

predchádzajúcimi úrazmi, ktoré mohli spôsobiť poškodenie zdravia policajta pri vykonávaní zákroku, a
táto okolnosť nemá vecný vzťah k porušeniu právnej povinnosti žalovaného pri neuposlúchnutí výzvy,
resp. pokynu policajta.

26. Odvolaciemu súdu sa z doteraz vykonaného dokazovania javí, že nesprávny pohyb a neprimeraná

záťaž bola podstatnou a jedinou priamou príčinnou súvislosťou poškodenia jeho zdravia a tým aj vzniku
škody žalobcu.

27. Odvolací súd zároveň upozorňuje, že povinnosťou poškodeného policajta pri tak závažnom
poškodení kolena predchádzajúcimi úrazmi bolo stabilizovať koleno fixáciou bandážou alebo ortézou a

tým aj predchádzať prípadnej instabilite.

28. Odvolací súd zastáva pri svojej rozhodovacej činnosti nepozitivistické východisko s akcentom na
materiálny výkon spravodlivosti, avšak po náležitom objasnení veci čoho výsledkom má byť spravodlivé
usporiadanie pomerov.

Pokiaľ súd I. inštancie v prejednávanej veci vychádzal z preukázaného kauzálneho nexu, tak vzhľadom
na uvedené závery možno vysloviť vážne pochybnosti o jeho existencii.
Ak okresný súd aj za stavu preukázaného kauzálneho nexu nevyužil právo znížiť resp. moderovať
nárok na náhradu podľa § 450 Občianskeho zákonníka a tak vôbec sa nezaoberal dôvodmi hodnýmiosobitného zreteľa na základe existencie ktorých súd náhradu škody môže primerane znížiť. Vezme
pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá
ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno

vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Okresný súd nedal odpoveď na aplikáciu citovaného §
450 v prejednávanej veci a preto jeho rozhodnutie nie je v otázke presvedčivosti dostatočné napĺňajúce
kritéria ust. § 220 ods. 2 CSP.
Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na

spravodlivésúdnekonanievyplývatotižajpovinnosťvšeobecnéhosúduzaoberaťsaúčinnenámietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS
46/05). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak
skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07).
Za stavu ak prvoinštančný súd uvedené požiadavky nenaplnil jediným možným rozhodnutím

odvolacieho súdu, bolo vybavenie prejednávanej veci kasačným rozhodnutím.

29. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o preukázaní príčinnej súvislosti medzi
konaním žalovaného a vzniknutou škodou žalobcu titulom poskytnutého plnenia v spojení so služobným
úrazom príslušníka policajného zboru, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil podľa § 389 písm. c) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Úlohou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa zodpovednosťou poškodeného policajta na vzniku
škody na jeho zdraví vo vyššie uvedených intenciách. Zároveň vyžiadať si kompletnú zdravotnú
dokumentáciu so zameraním na jeho pravé koleno, keďže súd prvej inštancie výsledky doterajšieho

vykonaného dokazovania nevyhodnotil v zmysle tohto záveru.

31. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).