Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317209828
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4317209828.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: Casareal, s. r. o., IČO: 46

478 264, Winterova 1777/60, 921 01 Piešťany, IČO: 46 478 264, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Eckmann, s. r. o., Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, proti žalovanému: L. O., C..
XX.XX.XXXX, S. C. XX/XX, XXX XX Ž. - B., o vypratanie nehnuteľnosti,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi povinný vypratať nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXX, pre okres Levice, obec Želiezovce, kat. úz. B. v časti A ako Parcely registra „C“
evidované na katastrálnej mape - parc. č. XX o výmere 358 m2 zastavaná plocha a nádvorie a ako
Stavby - rodinný dom, súpisné číslo XX na parc. č. XX a odovzdať ich do užívania žalobcovi a to do 60

dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť spolu so svojimi rodinnými
príslušníkmi vypratať nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre okres Levice, obec
Želiezovce a katastrálne územie B. v časti A ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape
- parc. číslo XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 358 m2 a ako stavby - rodinný dom súp.
č. XX na parc. č. XX a odovzdať ich do užívania žalobcovi. Žalobca v žalobe uviedol, že je výlučným

vlastníkom uvedených nehnuteľností (ďalej len spoločne ako „nehnuteľnosti“). Uznesením Okresného
súdu Levice č. 11 C 250/2016 - 7 zo dňa 18. 7. 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra číslo
6 Co 349/2016 - 45 zo dňa 30. 9. 2016, konajúci súd odmietol podanie žalovaného a jeho manželky
označené ako návrh na vydanie predbežného opatrenia. Napriek tomu, že žalovaný si musí byť po
nadobudnutí právoplatnosti uznesenia tunajšieho súdu č. 11 C 250/2016 - 7 zo dňa 18. 7. 2016 v spojení
s uznesením Krajského súdu Nitra č. 6 Co 349/2016 - 45 zo dňa 30. 9. 2016 vedomý skutočnosti,
že žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v súlade s právnym poriadkom Slovenskej

republiky, žalovaný podľa vedomostí žalobcu nehnuteľnosti naďalej bez akéhokoľvek právneho dôvodu
užíva a tieto žalobcovi doposiaľ neodovzdal. Žalobca tak stále nemôže predmet svojho vlastníctva
v dôsledku protiprávneho konania žalovaného riadne užívať. Žalovaný svojím zjavne protiprávnym
konaním znemožňuje žalobcovi realizovať vo vzťahu k vyššie označeným nehnuteľnostiam takzvanú
triádu jeho vlastníckych oprávnení, t. j. predmet svojho vlastníctva držať, užívať a požívať jeho plody a
úžitky a disponovať s ním podľa vlastného uváženia v medziach zákona. Za inherentné právo každého
vlastníka sa pokladá aj právo na ochranu proti akýmkoľvek neoprávneným zásahom do vlastníckeho

práva. V dôsledku konania žalovaného je preto žalobca nútený domáhať sa touto reivindikačnou
žalobou vypratania vyššie označených nehnuteľností a ich odovzdania do užívania žalobcovi, tak aby
bol žalobcovi umožnený faktický výkon jeho vlastníckeho práva k jeho vlastnej veci, t. j. aby žalobca
ako výlučný vlastník nehnuteľností označených v tejto žalobe mohol s týmito nehnuteľnosťami nielenprávne, ale aj fakticky disponovať. Žalobca sa touto žalobou domáha proti žalovanému ako osobe,
ktorá žalobcovi bráni v možnosti výkonu jeho vlastníckeho práva k príslušnými nehnuteľnostiam, jednak
ochrany svojho vlastníckeho práva a jednak ich vydania do jeho faktickej moci.

2. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu predložil výpis z listu vlastníctva č. XXX, kat.
úz. B., výpis z obchodného registra.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že celý tento prípad vznikol pri podpise zmluvy

o úvere so spoločnosťou Tatra Credit (teraz Admin Kredit). Ako sa neskôr dozvedeli, celá zmluva
bola akcesorická. Kvôli dvom neuhradeným splátkam (čo bolo spôsobené dlhou práceneschopnosťou)
neustále narastali úroky, čo bolo neúnosné, chceli navýšiť splátky, ale spoločnosť Admin Credit to
neakceptovala a vyhlásila predčasné splatenie úveru, čo nevedeli urobiť, keďže nemali finančné
prostriedky. Tak prišlo k vyhláseniu dobrovoľnej dražby. Ich návrh na vydanie predbežného opatrenia
bol zamietnutý, nakoľko v ňom chýbal petit návrhu a Krajský súd doplnenie petitu nevzal do úvahy a

Krajský súd jeho verdikt potvrdil. Konanie bolo skončené a nechceli už spor riešiť, stiahli aj návrh na
vydanie predbežného opatrenia späť. S konateľkou Casareal, s. r. o. s B.. V. mali možnosť sa osobne
stretnúť, kde prebrali aj možnosť následného prenájmu nehnuteľností, v prípade späťvzatia ich podania,
čo aj urobili. Čakali na opätovnú reakciu z ich strany a preto boli veľmi nešťastní, keď obdržali ich žalobu
o vypratanie nehnuteľností. Možno z právnej stránky je vec v poriadku, ale z ľudskej stránky nie. Kvôli

neveľkej pôžičke sa majú z domu vysťahovať, ktorého hodnota bola vyčíslená približne na 11 000 eur.
Keby mali toľko peňazí, istotne by ho vyplatili. Ide síce o starý, viac ako 50 ročný dom, no viaže ich k
nemu aj citové puto a nikdy si nemysleli, že by oň mohli prísť. Ich záujem o jeho prenájom naďalej trvá
a chceli by nájsť riešenie, ktoré by vyhovovalo obidvom stranám. Dúfajú, že sa s protistranou dohodnú,
aby zbytočne tri deti neprišli o strechu nad hlavou.

4. Z listu vlastníctva č.XXX, pre okres Levice, obec Želiezovce a katastrálne územie B. v časti A ako
parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. číslo XX - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 358 m2 a ako stavby - rodinný dom súp. č. XX na parc.č. XX vyplýva, že ako vlastník
nehnuteľnosti je vedený žalovaný. Ako titul nadobudnutia je uvedená Notárska zápisnica N 957/2016,

NZ 27304/2016, NCRIs 28105/2016 zo dňa 3.8.2016, osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby. -vz
15/2017.

5. Žalovaný sa na pojednávaniach súdu nezúčastnil, i keď bol riadne predvolaný a o odročenie
pojednávania z dôležitých dôvodov nepožiadal. Súdu doručil pred pojednávaniami písomné vyjadrenia,

v ktorých poukázal na naliehavý právny záujem na súdnu ochranu ohrozeného spotrebiteľa, lebo
nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti (v ktorej žalovaný býva aj so svojou rodinou) žalobcom
v dražobnom konaní, na ktoré sa žalobca odvoláva, preukázateľne nebolo v súlade s právnym
poriadkom. Žalovaný vytýka žalobcovi, že súdu nepredložil Zmluvu o pôžičke s prvotným veriteľom a
potvrdenie o vzájomnom plnení medzi pôvodným veriteľom a žalovaným. Poukázal na to, že právne

postavenie žalovaného je ohrozené hrubo nemorálnym postupom žalobcu a pôvodného veriteľa,
nakoľko zneužívajúci zmluvný vzťah medzi žalovaným a pôvodným veriteľom obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, a konanie pôvodného veriteľa a následne aj žalobcu má nekalé obchodné praktiky.
Z preukázateľne neplatných právnych úkonov nemôžu vzniknúť platné právne účinky. Žalovaný poprel
tvrdenie žalobcu, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Poukázal na to,

že dražba z podnetu prvotného veriteľa má vady, ktoré sa dajú identifikovať z Notárskej zápisnice
o priebehu a výsledku dražby zo dňa 3.8.2016. Žalovaný uviedol, že existuje právna zásada platná
pri prevodoch vlastníckeho práva, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám
má. Poukázal na to že zákon č.527/2002 Z.z. neobsahuje žiadne ustanovenia, z ktorých by sa dalo
vyvodiť, že by mal v dobrovoľnej dražbe (dobromyseľný) vydražiteľ nadobúdať vlastnícke právo k

predmetu dražby aj vtedy, ak navrhovateľ dražby nie je ani vlastníkom predmetu dražby, ani ním nie
je ten, v koho mene navrhovateľ koná (napr. záložca pri dražbe v rámci výkonu záložného práva).
Zo zákona č. 527/2002 Z.z. nemožno vyvodiť záver o tom, že by dobrovoľná dražba mala viesť k
nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka a teda, že by došlo k prelomeniu zásady „nemo plus
iuris“. Predmet sporu plynie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je podľa názoru žalovaného neplatná.

Záložná zmluva spĺňa iba zabezpečovací právny úkon k primárnemu právnemu úkonu k úverovej
zmluve. Neplatnosťou primárneho úkonu sa stáva absolútne neplatný aj zabezpečovací úkon. Nároky
žalobcusúpreukázateľnebezprávnehotituluasúbezdôvodnýmobohacovanímsažalobcuajprvotného
veriteľa v majetkový a finančný neprospech žalovaného. Žalobca doplnil svoje skutkové tvrdeniauvedené vo vyjadrení tak, že rodinný dom obýva žalovaný, zamestnaný O. C. H., X. O., C..XX.X.XXXX,
H. C. M. Ú. O. Ž., Q. M., C..XX.X.XXXX, Š. P. C., Q., C..X.X.XXXX, V. Ž., O., C.. XX.XX.XXXX H. Ž..

6. Žalovaný na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil súdu Oznámenie o začatí výkonu
záložného práva, Notársku zápisnicu z 3.8.2016 957/2016, NZ 27304/2016, NCRIs 28105/2016 ,
Oznámenie o dobrovoľnej dražbe z 15.6.2016, výpisy z obchodného registra, splnomocnenie, poukázal
na Zmluvu o úvere, na vyhlásenie dobrovoľnej dražby.

7. Na pojednávaniach súdu žalobca trval na skutkových a právnych tvrdeniach uvedených v
žalobe. Žalovaný nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa žalobca podanou žalobou domáha, užíva bez
akéhokoľvek právneho titulu a bez existencie akéhokoľvek zmluvného vzťahu. Žalovaný nepoprel
skutkovétvrdeniažalobcuuvedenévpodanejžalobeapretožalobcanavrhol,aby súdrozhodolvzmysle
žalobného petitu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom ostatnom podaní síce uvádza viacero
právnych inštitútov a poukazuje na viaceré právne normy, avšak je potrebné poukázať na to, že tieto

s prejednávanou právnou vecou nijakým spôsobom nesúvisia. Žalovaný ako by si neuvedomoval, že
predmetomtohtokonanianiejeposudzovanieplatnosti,resp.neplatnostiprípadnýchúverovýchvzťahov
medzi jeho osobou a tretími osobami, prípadne posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok
v týchto zmluvných vzťahoch. Rovnako tak predmetom konania nie je posudzovať otázky neplatnosti
dobrovoľnej dražby na základe ktorej žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, o ktorých

v konaní ide. Výlučne zákon č. 527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov stanovuje proces, za
akých podmienok a v akých lehotách môže dotknutá osoba podať na príslušný súd návrh na určenie
neplatnosti príslušnej dobrovoľnej dražby. V prípade, ak v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote,
k uplatneniu takéhoto práva nedôjde, toto právo zaniká, pričom otázka platnosti, resp. neplatnosti
príslušnej dobrovoľnej dražby nemôže byť už následne riešená ani ako otázka predbežná v rámci

iného súdneho konania. Žalovaný celkom nesprávne uvádza a poukazuje na zásadu, podľa ktorej nikto
nemôže na iného previesť viac práv, než sám má, keď v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva
formou dobrovoľnej dražby ide o jeden z originálnych spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva. Za
tejto situácie treba čo do otázky jediného skutočného vlastníka dotknutých nehnuteľností vychádzať
jednak z výsledkov dobrovoľnej dražby a jednak zo zápisu v katastri nehnuteľností, čo do listu vlastníctva

XXX pre kat. úz. B.. Akékoľvek výhrady žalovaného, k zmluvným podmienkam s jeho veriteľmi, či
veriteľom, nie je pre toto konanie vôbec právne významné. Významnou skutočnosťou je len to, aby
konajúci súd posúdil, či žalobca je vlastníkom príslušných nehnuteľností a či žalovaný tieto neoprávnene
užíva tak, ako žalobca tvrdí v podanej žalobe. V žiadnom prípade sa prejednávanie právnej veci
nemôže jednať o zneužitie práva zo strany žalobcu, keď podaná žaloba je tak v súlade s CSP ako

aj Občianskym zákonníkom. Jedinou osobou, ktorá vo vzťahu k predmetu konania koná protiprávne a
ktorá sa bezdôvodne obohacuje, je práve žalovaný, ktorý užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu
bez právneho titulu a bez toho, aby za užívanie týchto nehnuteľností platil žalobcovi akúkoľvek odplatu.
Predmetom sporu tak v žiadnom prípade nie sú „peniaze“, ako žalovaný uvádza na str. 2 ostatného
vyjadrenia, ale ochrana vlastníckeho práva žalobcu. Je neprípustné, aby žalovaný vytýkal žalobcovi

nepredloženie listinných dôkazov, ktorými žalobca ako vydražiteľ nemôže z objektívneho hľadiska
nijakým spôsobom disponovať (viď. str. 2 vyjadrenia). Pokiaľ žalovaný poukazuje na ust. Občianskeho
zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach o spotrebiteľských zmluvách, o všeobecných
náležitostiach právneho úkonu, jedná sa o poukaz žalovaného, ktorý nemá s predmetom konania
akýkoľvek súvis. Predmetom konania, nie je posúdenie zmluvného vzťahu ani medzi žalovaným a

tretími osobami a dokonca ani akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ
ide o prílohy k ostatnému vyjadreniu žalovaného, nie je jasné, aké skutočnosti chcel žalovaný ich
obsahom preukázať. Žalovaný má jednoznačnú vedomosť o tom, že nie je viac vlastníkom príslušných
nehnuteľností a že tieto užíva celkom neoprávnene a na úkor vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaný v
podanom vyjadrení neuviedol akýkoľvek dôvod, z ktorého by mohlo byť vyvodené nezákonné konanie

žalobcu s ohľadom na vymedzený predmet konania. Žalovaný podáva výklad práva, ktorý je celkom
neprípustný a ktorý by mal viesť k porušovaniu ústavného práva žalobcu vlastniť majetok a s týmto
majetkom podľa vlastného uváženia hospodáriť a nakladať s ním. Žalobca má za to, že v konaní
jednoznačne preukázal existenciu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na liste č. XX pre
kat. úz. B.. Má zato, že v konaní nie je sporné, a to aj s poukazom na vyjadrenia žalovaného, že

žalovaný aj s rodinou predmetné nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu bez právneho titulu
užíva a jednoznačne tak zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Pokiaľ ide o vlastnícke právo, vo
všeobecnosti je toto právo chránené nielen v zmysle príslušného ust. Občianskeho zákonníka, ale
aj čl. 20 v Ústave SR. Žalobca poukazuje na to, že v zmysle sústavy práv neexistuje nadradenosťakéhokoľvek práva nad iným právom. Nie je možné prisvedčiť názoru žalovaného, že by jeho „právo“
na obydlie malo byť právom absolútnym, bez rešpektovania Ústavy SR chránených práv samotného
žalobcu. Napokon platí všeobecný princíp, podľa ktorého práva iného končia tam, kde začínajú práva

iného. Žalovaný neuskutočnil úkon, ktorým by „zlegalizoval“ užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobcu,
nikdy nevyzval na uzavretie nájomnej zmluvy alebo iného vzťahu, ktorý by žalovanému príp. jeho rodine
umožnil predmetné nehnuteľnosti riadne a v súlade s právnym poriadkom užívať. V prípade, ak žalovaný
má tendenciu dávať do popredia jeho právo na obydlie, žalobca zdôrazňuje že žalovaný nehnuteľnosť
dlhé obdobie užíva bez odplaty. Pritom z oboznámených listín na pojednávaní vyplýva, že žalovaný

je zamestnaný, nie je osobou samostatne žijúcou a boli vytvorené všetky predpoklady k tomu, aby
žalovaný minimálne prejavil snahu o úhradu nájomného. Je predsa nepochybné, že i v prípade užívania
nehnuteľnosti inej, by žalovaného jednoznačne zaťažovala povinnosť na úhradu nájomného alebo aj
spojené s užívaním príslušnej nehnuteľnosti. Žalovaný teda vo vzťahu k žalobcovi zaujal pasívny postoj,
keď žalovaný predmetnú nehnuteľnosť, o ktorú tu ide, dlhé obdobie užíva a to spolu s rodinou, avšak na
druhej strane za takéto užívanie neuhrádza odplatu žalobcovi a dokonca nemá ani snahu o usporiadanie

vzťahov medzi ním a žalobcom. Je to teda práve žalovaný, ktorý koná protiprávne a žalobca si podanou
žalobu chráni svoje práva, tak ako mu to prináleží právny poriadok SR. Žalobca sa voči žalovanému
nedopustil protiprávneho konania, keď žalobca nebol účastníkom vzťahov so žalovaným a nehnuteľnosti
riadne nadobudol na základe výsledkov dobrovoľnej dražby. Pokiaľ ide o tvrdenia o údajnej dohode
medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s podaným návrhom, žalobca ani nemal vedomosť o podaní

takéhotonávrhu.Napokon,akdochádzakzamietnutiunávrhunavydaniapredbežnéhoopatrenia,takéto
rozhodnutie sa ani nedoručuje druhej strane, ale toto rozhodnutie je s príslušným návrhom doručované
osobe, voči ktorej je takéto nariadenie nariaďované. Už z toho vyplýva, že je zavádzajúce tvrdenie
žalovaného o tom, že by mal vedomosť o podanom návrhu o predbežnom opatrení a preto je vylúčené,
aby sa v súvislosti so späťvzatím mohol žalobca so žalovaným dohadovať. Poukázal na rozpor tvrdení

žalovaného, kde tvrdí, že príslušný súd mal ním podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť a vzápätí hovorí o späťvzatí návrhu. Aj uvedené preukazuje účelovosť tvrdenia žalovaného.
Žalobca teda vyslovene popiera akékoľvek dohody medzi žalobcom a žalovaným, pričom má za to, že v
tomtosmeredôkaznébremenozaťažovaložalovaného,ktorépodľanázoružalobcu,žalovanýneuniesol.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný tento skutkový stav:

9. Z listu vlastníctva č.XXX, pre okres Levice, obec Želiezovce a katastrálne územie B. v časti A ako
parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc. číslo XX - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 358 m2 a ako stavby - rodinný dom súp. č. XX na parc.č. XX vyplýva, že ako vlastník

nehnuteľnosti je vedený žalovaný. Ako titul nadobudnutia je uvedená Notárska zápisnica N 957/2016,
NZ 27304/2016, NCRIs 28105/2016 zo dňa 3.8.2016, osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby. -vz
15/2017.

10. Zo spisového materiálu Okresného úradu Levie, katastrálneho odboru, vyplýva, že návrh na zápis

vlastníckeho práva vyššieoznačených nehnuteľností žalovaného bol daný dražobnou spoločnosťou
Public Auction s.r.o.v zmysle § 28 ods.3 zák.č.527/2002 Z.z. spolu s osvedčeným odpisom Notárskej
zápisnice N 957/2016, NZ 27304/2016, NCRIs 28105/2016 zo dňa 3.8.2016 a fotokópiou dokladov
preukazujúcich zaplatenie najvyššieho podania. V návrhu na zápis sa okrem iného uvádza, že 3.8.2016
uhradil dražobnú zábezpeku vo výške 2000 eur a dňa 5.8.2016 uhradil sumu 7200 eur, ktorá predstavuje

doplatok k najvyššiemu podaniu vo výške 9200 eur, ktoré urobil dňa 3.8.2016 o 10..00 hod. na dražbe
nehnuteľnosti, vydražiteľ: Casareal, s.r.o., IČO: 46 478 264, Winterova 1777/60, 921 01 Piešťany, IČO:
46 478.

11. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe vyššieoznačených nehnuteľností vyplýva, že dražba sa konala

3.8.2016.
12. Z Notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade v Nových Zámkoch , notárom W..M. Š. dňa
3.8.2016 sp.zn. N957/2016, Nz 27304/2016, NCRIs vyplýva, že ňou bol osvedčený priebeh a výsledky
dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností.

13. Okresný súd Levice v právnej veci žalobcov: 1/. X. O., C.. XX.XX.XXXX, S. C. XX, XXX XX Ž., X/ L.
O., C.. XX.XX.XXXX, S. C.Á. XX, XXX XX Ž., M. Ž.: X/ X. J. O..U..L.., U. XXXX/XX, C. B.,XXX XX M. X,
X/ M. X. O.. U.. L.., J. XXXX/X, XXX XX M., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol
uznesenímzodňa18.7.2016podč.k.11C/250/2016-7tak,že návrhžalobcovv1.a2.rade nanariadenieneodkladného opatrenia proti žalovaným v 1. a 2. rade odmietol. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa
30.9.2016 pod č. k. 6Co/349/2016-45 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 12.11.2016. Späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo

súdu doručené 15.2.2017, t.j. už po právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Nitre.

14. Úverová zmluva č.178/13 bola uzavretá medzi D. J., X..O.. C. O. XX/XXXX, XXX XX M. ako veriteľom
a dlžníkmi, žalovaným a X. O., C..XX.X.XXXX, S. XXX XX Ž.-B., C.C. XX/XX, na základe nej bol
poskytnutý úver dlžníkom v sume 3.000 eur za tam dohodnutých podmienok.

15. Zmluva o záložnom práve č.178/13 bola uzavretá medzi záložným veriteľom D. J., X.. O.. C.B. O.
XX/XXXX, XXX XX M. a záložcom, žalovaným, ako vlastníkom predmetu záložného práva v 1/1 ,pričom
predmetom záložného práva boli vyššieoznačené nehnuteľnosti.

16. Podľa § 123 O. z. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa § 126 ods. 1 O. z., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

18.Podľa§132ods.1O.z.,vlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacoualeboinouzmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

19. Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia

so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

21. Podľa 27 zák. č. 527/2002 Z. z., v znení platnom a účinnom ku dňu 3.8.2016, ak uhradil vydražiteľ
cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo
k predmetu dražby udelením príklepu. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom
zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.

22. Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu jeho vlastníckeho
práva. Z § 123 O. z. vyplýva právo vlastníka v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Súdna ochrana vlastníckeho práva sa podľa § 126
ods. 1 O. z. poskytuje vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva,
najmä, umožňuje mu domáhať sa vydania veci, resp. vypratania nehnuteľnosti od toho, kto ju neprávom

zadržuje. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby podľa §126 ods. 1 O. z., je preukázanie
vlastníckehoprávažalobcu(aktívnalegitimácia)apreukázanie,žežalobasmerujeprotitomu,ktomávec
faktickyuseba,resp.juužíva,avšaknemánatožiadnyprávomaprobovanýdôvod(pasívnalegitimácia).

23. Žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu, že je vlastníkom vyššieoznačených nehnuteľností,

ktoré nadobudol do vlastníctva udelením príklepu v dobrovoľnej dražbe konanej dňa 3.8.2016, keď ako
vydražiteľ predmetných nehnuteľností zaplatil cenu dosiahnutú vydražením. Priebeh dražby a výsledok
dražbyuskutočnenejdražobníkomPublicauction,s.r.o.bolosvedčenýNotárskouzápisnicounapísanou
naNotárskomúradevNovýchZámkoch,notáromW..M.Š.dňa3.8.2016.Znotárskejzápisnicevyplýva,
ženavrhovateľomdražbyjespoločnosťX.J.,O..U..L..,t.j.záložnýveriteľadoterajšívlastníkdražbyjeL.

O., C..XX.X.XXXX. Predmet dražby bol vydražený za cenu 9.200 eur. Z príjmového dokladu dražobníka
vyplýva, že dražobná zábezpeka bola uhradená spoločnosťou J., s. r. o. v sume 2.000 eur 3.8.2016
a doplatok k najvyššiemu podaniu dňa 5.8.2016 uhradil vydražiteľ v sume 7.200 eur. Nakoľko ide
o cenu dosiahnutú vydražením vyššiu ako 6640 eur, vydražiteľ bol povinný zaplatiť cenu dosiahnutúvydražením do 15 dní od skončenia dražby, pričom dražobná zábezpeka sa vydražiteľovi započítavala
do ceny dosiahnutej vydražením (§ 26 ods.3,5 zák. č. 527/2002 Z. z.). Podľa 27 zák. č. 527/2002 Z. z.
v znení platnom a účinnom ku dňu 3.8.2016, tým, že vydražiteľ zaplatil cenu dosiahnutú vydražením v

ustanovenej lehote, prešlo na neho vlastnícke právo k predmetu dražby udelením príklepu. Vlastnícke
právoprešlozvlastníka-žalovanéhonažalobcu.Akovlastníkježalobcaaj evidovanýnalistevlastníctva
č. XXX, kat. úz. B..

24. Žalovaný popieral tvrdenie žalobcu, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností.

Žalovaný uviedol, že existuje právna zásada platná pri prevodoch vlastníckeho práva, podľa ktorej nikto
nemôže previesť na iného viac práv, než sám má. Poukázal na to že zákon č. 527/2002 Z. z. neobsahuje
žiadne ustanovenia, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že by mal v dobrovoľnej dražbe (dobromyseľný)
vydražiteľ nadobúdať vlastnícke právo k predmetu dražby aj vtedy, ak navrhovateľ dražby nie je ani
vlastníkom predmetu dražby, ani ním nie je ten, v koho mene navrhovateľ koná (napr. záložca pri dražbe
v rámci výkonu záložného práva). Zo zákona č. 527/2002 Z. z. nemožno vyvodiť záver o tom, že by

dobrovoľná dražba mala viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka a teda, že by došlo
k prelomeniu zásady „nemo plus iuris“. Súd poukazuje na to, že zmluvné prevody vlastníckeho práva
sú v Slovenskej republike v zásade založené na princípe, že nikto nemôže previesť na iného viac práv,
než sám má. Inak povedané, ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže
spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom. Niet preto

dôvodu, prečo by sa zásada "nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet" nemala
vzťahovať aj na ďalší inštitút zmluvnej povahy - dobrovoľnú dražbu. Ani platná dobrovoľná dražba, proti
ktorej v lehote uvedenej v § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. nebola podaná žaloba o neplatnosť dražby,
nemôže mať preto za následok nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby
(alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby. Súd poukazuje na to, že v danom prípade

pred dobrovoľnou dražbou bol žalovaný (záložca) vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom
dobrovoľnej dražby. Vyplýva to aj z Notárskej zápisnice o osvedčení priebehu a výsledkoch dobrovoľnej
dražby z 3.8.2016, kde sa v bode 6. uvádza, že doterajším vlastníkom predmetu dražby je žalovaný.
Žalovaný nepreukázal, že by nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností pred dobrovoľnou dražbou.
Žalovaný predmetné nehnuteľnosti založil ako záložca pri uzavretí Zmluvy o záložnom práve č.178/13

uzavretejsozáložnýmveriteľomdňa7.11.2013.Navrhovateľomdobrovoľnejdražbybolvdanomprípade
záložný veriteľ, ktorý konal na základe ustanovenia § 151 m ods. 6 O. z., ktoré ustanovuje zákonné
splnomocnenie pre záložného veriteľa konať pri výkone záložného práva v mene záložcu, ktorým bol
vlastník predmetných nehnuteľností, t.j. žalovaný. Udelením príklepu v dobrovoľnej dražbe a zaplatením
vydraženej ceny došlo tak k prechodu vlastníckeho práva z vlastníka, žalovaného, na vydražiteľa,

žalobcu.

25.Pokiaľžalovanýpoukazovalnanaliehavýprávnyzáujemnasúdnuochranuohrozenéhospotrebiteľa,
k tomu súd uvádza, že konanie o vypratanie nehnuteľností nie je spotrebiteľským sporom. Pre
rozhodnutie o tom, či žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti spolu s rodinným príslušníkmi, nie je

právne významné predbežné posúdenie platnosti, či neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorú žalovaný
uzavrel s veriteľom, či už ide o zmluvu o úvere, ktorú žalovaný uzavrel s veriteľom alebo záložnú
zmluvu, ktorú uzavrel so záložným veriteľom, nakoľko vyriešenie týchto otázok nemôže mať vplyv
na výsledok tohto súdneho sporu. Žalovaný poukazoval tiež na to, že dražba z podnetu prvotného
veriteľa má vady, ktoré sa dajú identifikovať z Notárskej zápisnice o priebehu a výsledku dražby zo dňa

3.8.2016. K tomu súd uvádza, že dražba uskutočnená podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách je neplatná, ak jej neplatnosť určí súd; neplatnosť dražby pritom súd nemôže posudzovať v
inom konaní než v konaní podľa § 21 ods. 2 uvedeného zákona. O neplatnosti dražby súd rozhoduje v
sporovom občianskoprávnom konaní. Neplatnosť dražby je pritom súd oprávnený posudzovať výlučne
na základe žaloby podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z.. Otázku neplatnosti dražby súd nie je

oprávnený riešiť v inom konaní, a to ani ako otázku predbežnú. Žalovaný nepreukázal, a ani netvrdil,
že sa viedlo konanie podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z., výsledkom ktorého by bolo rozhodnutie
o neplatnosti dražby alebo že sa takéto konanie vedie. Súd preto ako predbežnú otázku v tomto
súdnom konaní nemohol posudzovať otázku neplatnosti dražby predmetných nehnuteľností. Pokiaľ
žalovaný spochybňoval platnosť záložnej zmluvy ako zabezpečovacieho právneho úkonu k primárnemu

právnemuúkonu,úverovejzmluve,súdpoukazujetiežnato,žeustanovenie§21ods.2zák.č.527/2002
Z. z. umožňovalo, aby v prípade spochybnenia platnosti záložnej zmluvy bola platnosť záložnej zmluvy
predmetom predbežného posúdenia v konaní o neplatnosť dražby.26. Pokiaľ žalovaný uvádza, že žalobca nepredložil Zmluvu o pôžičke s prvotným veriteľom a
potvrdenie o vzájomnom plnení medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, ide o listinné dôkazy, ktoré
predkladá strana na preukázanie jej tvrdení. Žalobca k tomu uviedol, že žalobca ako vydražiteľ nemôže

z objektívneho hľadiska nijakým spôsobom s týmito listinami disponovať. Súd k tomu uvádza, že
predloženie týchto listín nemá podstatný význam na rozhodnutie o predmete tohto sporu.

27. Žalovaný a jeho rodinní príslušníci užívajú predmetné nehnuteľnosti, vlastnícky patriace žalobcovi,
bez právneho dôvodu, pričom takéto užívanie predstavuje zásah do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý

je neoprávnený. Žalovaný nepreukázal, že existuje právny titul na to, aby nehnuteľnosti mohol naďalej
so svojimi rodinnými príslušníkmi užívať. Žalovaný síce uvádzal, že má záujem o ich prenájom, avšak
nepreukázal, že so žalobcom uzavrel nájomnú zmluvu ohľadne predmetných nehnuteľností.

28. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti slúžiace na bývanie, ku ktorým nadobudol vlastnícke právo iný
subjekt, ktorý sa domáha vypratania nehnuteľností, ide o stret záujmu subjektu uplatňujúceho ochranu

svojho vlastníckeho práva (vo vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej strane záujmu vypratávaného
subjektu, u ktorého sa môže za určitých okolností javiť jeho vypratanie za neprimerane tvrdé, keď
predmet vypratania predstavuje jeho obydlie. V danom prípade žaloba o vypratanie nehnuteľností
sleduje ochranu vlastníckeho práva žalobcu, ktorý má právo vlastniť majetok (čl.20 ods.1 Ústavy
Slovenskej republiky) a podľa § 126 ods. l O. z. má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Žalobca preukázal svoje vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam a preukázal aj neoprávnený zásah žalovaného do jeho vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam, keď žalovaný tieto nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu, čím
žalobcu obmedzuje vo výkone jeho vlastníckeho práva. Žalobca tak dôvodne uplatňuje svoj nárok,
aby žalovaný spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi predmetné nehnuteľnosti vypratal. Vzhľadom

na to, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného
života (čl.19 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky), pričom do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana
obydlia, je potrebné prihliadnuť na to, či pri poskytnutí ochrany práva žalobcu na vlastníctvo k
nehnuteľnostiam sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práva žalovaného na ochranu obydlia.
Právo na obydlie je právom základným, no jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú. Súd

preto posudzoval, či žalobca žalobou o vypratanie nehnuteľností sleduje legitímny cieľ, či sa domáha
vypratania nehnuteľností v súlade so zákonom a či vzhľadom na okolnosti prípadu možno odoprieť
ochranu vlastníckeho práva žalobcovi, ak vypratanie nehnuteľností by bolo možné považovať pre
žalovaného za neprimerane tvrdé, v rozpore s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní je pritom potrebné
vychádzať z preukázaných skutočností rozhodujúcich pre posúdenie danej veci. Žalobca predmetné

nehnuteľnosti vydražil a ako vlastník sa domáha ochrany vlastníckeho práva žalobou podľa Civilného
sporového poriadku a v súlade s § 126 ods. 1 O. z. Žalobca preukázal, že nehnuteľnosti, ktoré
vlastní, žalovaný užíva neoprávnene. I keď vypratanie nehnuteľností je výrazným zásahom do súkromia
žalovaného, nie sú preukázané okolnosti, pre ktoré by bolo možné považovať vypratanie nehnuteľností
pre žalovaného za neprimerane tvrdé, v rozpore s dobrými mravmi. Súd prihliadol na to, že žalovaný ako

nevlastník nehnuteľností užíva nehnuteľnosti žalobcu bez toho, aby sa dohodol na právnom usporiadaní
vzájomných vzťahov so žalobcom ako s vlastníkom týchto nehnuteľností, a tieto nehnuteľnosti užíva
už dlhšie obdobie bez odplaty. Žalovaný síce uviedol, že pri stretnutí s konateľkou žalovaného
prebrali možnosť prenájmu nehnuteľností po tom, čo stiahnu návrh na neodkladné opatrenie (k tomu
došlo 15.2.2017 až po právoplatnom skončení konania o nariadenie neodkladného opatrenia), avšak

z podaní žalovaného nevyplýva, že po tomto dátume by žalovaný adresoval žalobcovi návrh na
uzavretie nájomnej zmluvy ohľadne predmetných nehnuteľností za tým účelom, aby došlo k právnemu
usporiadaniu vzájomných vzťahov so žalobcom. Žalovaný si musel byť vedomý toho, že po vydražení
nehnuteľností žalobcom, bude sa môcť žalobca ako nový vlastník domáhať ich vypratania. Žalovaný mal
doposiaľ dostatočný časový priestor na to, aby sa mohol dohodnúť so žalobcom ako s novým vlastníkom

nehnuteľností na zmluvnom vzťahu, ktorý by mu umožňoval užívanie predmetných nehnuteľností na
základe právneho dôvodu. Žalovaný mohol iniciovať uzavretie napr. nájomnej zmluvy so žalobcom a
dohodnúť sa na výške nájomného, napr. predložením alebo zaslaním návrhu žalovaného na uzavretie
nájomnej zmluvy. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca, ako to uvádza žalovaný, hrubo nemorálnym
spôsobomohrozovalpostaveniežalovanéhospoukazomnaneprijateľnézmluvnépodmienky akonanie

pôvodného veriteľa vzhľadom na zneužívajúci zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným.
Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobca bol účastníkom zmluvného úverového vzťahu
alebo záložného zmluvného vzťahu so žalovaným a teda nie je preukázané, že by mal možnosť
ovplyvniť obsah týchto zmluvných vzťahov a že by konanie žalobcu vo vzťahu k žalovanému mohlo byťpovažované za nekalú obchodnú praktiku. Predmetom tohto konania ani nie je posúdenie zmluvných
podmienok na základe zmlúv uzavretých žalovaným s inými subjektmi, nakoľko pre rozhodnutie o žalobe
vtomtokonanínemôžumaťprávnyvýznam.Žalovanýnapriektomu,ženamietalvadydražby,neplatnosť

záložnej zmluvy, nevyužil možnosť podať návrh na začatie konania o určenie neplatnosti dražby podľa §
21 ods.2 zák. č. 527/2002 Z. z. v rámci ktorého mohol namietať okolnosti, pre ktoré považuje dražbu za
neplatnú a pre ktoré považuje za neplatnú záložnú zmluvu. V tomto súdnom konaní otázku neplatnosti
dražby posudzovať nemožno. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nemožno vyhodnotiť uplatňovanie
nároku žalobcu na vypratanie predmetných nehnuteľností za neprimerane tvrdé a v rozpore s dobrými

mravmi a nie sú preto dané dôvody na odopretie ochrany vlastníckeho práva žalobcovi na základe ním
uplatnenej žaloby na vypratanie nehnuteľností.

29. Žalobca preukázal, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností a že žalovaný ich neoprávnene
užíva, bez právneho dôvodu. Z dôvodu, že žalobca na podanej žalobe trval a nedošlo ani k
mimosúdnemu vyriešeniu sporu, súd z dôvodov vyššieuvedených žalobe vyhovel.

30. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

31. Súd stanovil v rozsudku lehotu na plnenie 60 dní od dňa právoplatnosti rozsudku, aby v primeranom

čase mohol si žalovaný stanovenú mu povinnosť splniť.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % ,

keď mal žalobca v konaní úplný procesný úspech.

34. Žalobca žiadal, aby súd prihliadol na § 257 CSP a aby nepripustil povinnosť žalovaného platiť
akékoľvek súdne trovy úžerníckej protistrane. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody, hodné osobitného zreteľa. Za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

by súd výnimočne nemal priznať žalobcovi náhradu trov konania podľa § 257 CSP, nemožno považovať,
žežalovanýpovažuježalobcuzaúžerníckuprotistranu.Žalobcanebolvzmluvnomvzťahusožalovaným
ani na základe zmluvy o úvere, ani na základe záložnej zmluvy, nebol veriteľom ani záložným veriteľom
žalovaného a nemal preto vplyv na obsah týchto zmlúv. Podanou žalobou si nárok voči žalovanému
uplatnil z dôvodu, že žalovaný dobrovoľne nehnuteľnosti, ku ktorým žalobca nadobudol vlastníctvo,

žalobcovi neodovzdal do užívania. Žalovaným uvádzaný dôvod nie je preto dôvodom pre nepriznanie
náhrady trov konania žalobcovi podľa § 257 CSP..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných

vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.