Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/96/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220206292
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1220206292.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobcu: N. G., U.. XX.XX.XXXX, R. Na T. XXXX/XX, R., zast.
M&M Legal s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Drieňová 27, Bratislava, IČO: 47 683 325 proti
žalovanému: Investigatívne centrum Jána Kuciaka, so sídlom Podlučinského 7, Bratislava, IČO: 51 820
897, o ochranu osobnosti a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.11.2020 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi a nahradiť mu trovy konania.

2. Spolu so žalobou doručil žalobca súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť odseky z uverejneného textu s názvom

Slovenský podnikatelia, srbský drogový gang a český biznis s getom. Grupo America, zverejneného dňa
11.09. 2020 na webovej stránke www. icjk.sk, ktoré obsahujú nepravdivé, pravdu skresľujúce skutkové
tvrdenia:
„ Kartel Grupo America svojimi aktivitami a kontaktmi dosiahol aj na Slovensko a do Česka.
Slovenskí obchodní partneri G. G., vysokopostaveného člena narkokartelu Grupo America, boli kedysi
na výslní a mali významnú developerskú spoločnosť aj firmu pôsobiacu v oblasti letectva. V Česku zase

kúpili od mesta Přerov geto. A potom ho zase Přerovu veľmi výhodne predali."
„V talianskej reštaurácii v centre Bratislavy sedia traja muži. Prvým je slovenský podnikateľ G. T., majiteľ
viacerých firiem s menom Opera. Druhým je čiernohorec N. G., ktorý podľa T. I. vlastní. A tretí G. G., ktorý
podľa talianskych vyšetrovateľov zastáva dôležitú úlohu v drogovom gangu Grupo America. Dohliada
na vykládky kokaínu z lodných kontajnerov v európskych prístavoch a na jeho ďalší transport do miesta
určenia."

3. V rámci odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že dňa
11.09.2020 ICJK zverejnil na webovej stránke www. icjk.sk článok s názvom Slovenský podnikatelia,
srbský drogový gang a český biznis s getom. Grupo America 4, pod nadpisom ktorého sú uvedené
mená, pravdepodobne autorov článku F. G., ICJK, T. Č., investigace.cz. Uvedený článok je súčasťou
série o drogovom kartele, ktorý sa mal stať jedným z najväčších dovozcov kokaínu z Južnej Ameriky

do Európy a bližšie sa venuje popisu aktivít drogového kartelu Grupo America, pričom spája činnosť
kartelu s osobou G. G., ktorú v článku opisuje ako vysokopostaveného člena narkokartelu, ktorá zastáva
dôležitú úlohu v drogovom gangu Grupo America. V článku sú uvedené skutkové tvrdenia: „ Kartel Grupo
AmericasvojimiaktivitamiakontaktmidosiaholajnaSlovenskoadoČeska.Slovenskíobchodnípartneri
G. G., vysokopostaveného člena narkokartelu Grupo America, boli kedysi na výslní a mali významnú
developerskú spoločnosť aj firmu pôsobiacu v oblasti letectva. V Česku zase kúpili od mesta Přerov

geto. A potom ho zase Přerovu veľmi výhodne predali. " Uvedené skutkové tvrdenie je nepravdivé ako
aj pravdu skresľujúce, nakoľko žalobca ako fyzická osoba nie je a nikdy nebol spoločníkom slovenskejalebo českej developerskej spoločnosti a nikdy ani ako súkromná osoba a ani ako spoločník obchodnej
spoločnosti či už samostatne alebo spoločne s osobou G. G. neuzatvoril s mestom Přerov žiadnu
kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť ani kúpnu zmluvu na súbor nehnuteľností označených v článku ako

geto. Žalobca nie je a nikdy nebol spoločníkom spoločnosti pôsobiacej v oblasti letectva spoločne
s osobou G. G.. Uvedeným skutkovým tvrdením za súčasného použitia množného čísla označenia
osôb vo vete sa v čitateľovi utvára predstava prepojenia osoby žalobcu s osobou G. G. a G. T. a ich
spoločných aktivít súvisiacich v oblasti letectva a s developerskou činnosťou a kúpou nehnuteľností
od mesta Přerov v rozpore so zákonom, resp. v spojení s aktivitami kartelu Grupo America. Ďalej

v článku nasleduje skutkové tvrdenie: „V talianskej reštaurácii v centre Bratislavy sedia traja muži.
Prvým je slovenský podnikateľ G. T., majiteľ viacerých firiem s menom Opera. Druhým je čiernohorec
N. G., ktorý podľa T. Grémium vlastní. A tretí G. G., ktorý podľa talianskych vyšetrovateľov zastáva
dôležitú úlohu v drogovom gangu Grupo America. Dohliada na vykládky kokaínu z lodných kontajnerov
v európskych prístavoch a na jeho ďalší transport do miesta určenia." Uvedené skutkové tvrdenie
je nepravdivé, nakoľko žalobca nie je čiernohorskej národnosti (narodil sa v Chorvátsku a teda je

národnosti chorvátskej) a nie je a nikdy nebol vlastníkom reštaurácie s názvom Grémium, resp. nie
je a nikdy nebol vlastníkom žiadnej reštaurácie. Táto skutočnosť je nesporná i z verejne dostupného
obchodného registra a katastra nehnuteľností. Uvedením skutkovým tvrdením o stretnutí žalobcu v
spojení s popisom osoby G. G. ako osoby, ktorá zastáva dôležitú úlohu v drogovom gangu Grupo
America a dohliada na vykládky kokaínu z lodných kontajnerov v európskych prístavoch a na jeho ďalší

transportdomiestaurčenia,savčitateľoviutvárapredstavaprepojeniaosobyžalobcusosobouMladena
G.,pričomozmysleaúčelestretnutiajemožnévzhľadomnanaznačenéprepojeniesdrogovýmgangom
špekulovať. Z kontextu uvedeného textu je ďalej zrejmé, že nebola rešpektovaná zásada prezumpcie
neviny pri informovaní o osobe G. G.. Z komunikovaného významného postavenia G. G. v drogovom
kartele je v čitateľovi vytváraná predstava prepojenia cez jeho osobu s osobou N. G. a s činnosťou

kartelu Grupo Amerika, nakoľko v článku sa uvádza „ ...G. bol za tento skutok odsúdený, no súd
rozsudok zrušil a očakáva sa nový proces". Uvedené tvrdenie sa významne dotýka cti, dobrého mena
ako i dôstojnosti osoby žalobcu, ktorý je podnikateľom v oblasti letectva s pôsobnosťou veľkej časti
sveta a držiteľom celého radu licencií a oprávnení a je i sám pilotom. Nakoľko svojou vysokou mierou
publicity došlo k zásahu do cti a dôstojnosti menovaného tým spôsobom, že osobu žalobcu začala po

prečítaní uvedeného článku rodina, jeho blízke okolie ako aj obchodný partneri vnímať v spojení, resp. s
členstvom v drogovom gangu s názvom Grupo America, čo mu spôsobuje ujmu v jeho súkromnom ako
aj pracovnom živote. Na podnikanie v oblasti leteckej dopravy a súvisiacich činností s ňou je kladený
mimoriadny dôraz najmä na bezpečnosť a tak nezodpovedné, účelové a klamlivé spájanie mena žalobcu
s činnosťou drogového kartelu je spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu na jeho osobnostných právach.

Zverejnením článku dňa 11.09.2020 na svojej webovej stránke s názvom Slovenský podnikatelia, srbský
drogový gang a český biznis s getom. Grupo America 4, možno konštatovať, že žalovaný zasiahol
do osobnostných práv osoby žalobcu, tým spôsobom, že v rozpore so svojim záväzkom vyplývajúcim
okrem iného aj z Etického kódexu neoveril zverejnené informácie o osobe žalobcu, neposkytla mu
možnosťsakzverejňovanýminformáciámvyjadriť,čímzasiaholdojehoosobnostnýchpráv.Poprečítaní

zverejneného článku, ktorý sa významne dotýka cti, dobrého mena ako i dôstojnosti osoby žalobcu sa
v čitateľovi vytvára skreslená predstava prepojenia jeho osoby a jeho podnikania s osobou G. G. ako
údajnéhovysokopostavenéhočlenakarteluačinnosťoudrogovéhokarteluGrupoAmerica.Vzhľadomku
skutočnosti, že žalovaný doposiaľ neprejavil snahu odstrániť citované odseky z uverejneného textu hoc
tak bol žalovaný vyzvaný výzvou zo dňa 19.09.2020 doručovanou na adresu sídla žalovaného a výzvou

zo dňa 19.09.2020 doručovanou na adresu uvedenú na webovej stránke a výzvou zo dňa 20.10.2020
doručenou na mailovú adresu [email protected], žalobca je nútený domáhať sa svojich práv, právom
chránených záujmov, ako aj svojich nárokov na súde. Vzhľadom k avizovanému uplatneniu nároku
žalobcu je tu dôvodná obava, že neodstránením uverejneného textu s názvom Slovenský podnikatelia,
srbský drogový gang a český biznis s getom. Grupo America, zverejneného dňa 11.09.2020 na webovej

stránke www.icjk.sk, dochádza neustále a kontinuálne k zásahu do osobnostných práv žalobcu. Všetky
rozhodujúce skutočnosti sú uvedené v tomto návrhu spôsobom, ktorý podľa nášho názoru ako aj podľa
doterajšej rozhodujúcej súdnej praxe postačuje na to, aby súd vydal neodkladné opatrenie. Na základe
doteraz uvedeného máme za to, že danosť nároku žalobcu je osvedčený, pričom musíme poukázať tiež
na to, že v prípade, že ak by žalobcovi nebola neodkladným opatrením poskytnutá dočasná ochrana

vo forme odstránenia predmetných citovaných častí, nielen hrozí, ale i skutočne dochádza k zásahu
do osobnostných práv žalobu na základe nepravdivých skutočností v uverejnenom texte s názvom
Slovenský podnikatelia, srbský drogový gang a český biznis s getom. Grupo America, zverejneného
dňa 11.09. 2020 na webovej stránke www.icjk.sk. S poukazom na vyššie uvedené, žalobca má dôvodnúobavu,žedovydaniarozhodnutiasúdubudedochádzaťaneustáledochádzakzásahudoosobnostných
práv žalobcu. Žalobca má za to, že osvedčil základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia
- preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán tým, že preukázal existenciu nebezpečenstva

bezprostredne mu hroziaceho najmä s ohľadom na vyjadrenia obsiahnuté v predmetnom texte, ktoré
sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na jeho právach chránených ustanoveniami § 11 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka, chránených ustanoveniami § 15 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to na práve
na ochranu občianskej cti, súkromia, mena a prejavov osobnej povahy.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil fotokópiu občianskeho preukaz u
žalobcu, printscreen s údajmi o reštaurácii Grémium, článok s názvom Slovenský podnikatelia, srbský
drogový gang a český biznis s getom Grupo America, predžalobnú výzvu zo dňa 19.09.2020 a e-mail
adresovaný [email protected].

5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

7. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa §132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané

náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods.1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, ak je
potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto
skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné

opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý
bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná,
čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak
žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu
jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery,

že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.16. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by
však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s
vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie

strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným
opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo
zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych
a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu.
Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu

osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný
osvedčiť žalobca.

17. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, a teda že osoba
ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a
právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania

a rozhodovania vo veci samej resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie
nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť,
nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie
ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie
neodkladného opatrenia.

18. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom
vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení
skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného

neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž

rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).

19. Civilný sporový poriadok vo svojom ustanovení § 326 ods. 1 taxatívne vymedzuje, aké náležitosti
musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať, aby mu bolo možné vyhovieť. Návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať:

1) opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
preukázanie obavy, že exekúcia bude ohrozená.
2) opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť

poskytnutá ochrana.
3) musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť, musia byť všetky uvedené náležitosti splnené kumulatívne,
tedanesplneniečoilenjednejzuvedenýchnáležitostíbudemaťzanásledok,žesúdnávrhnanariadenie

neodkladného opatrenia zamietne.

21. Najdôležitejším atribútom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako to vyplýva aj zo samotného
názvu tohto inštitútu je naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov. Pri tomto dôvode ide o existenciu
naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy a to medzi stranou, ktorá navrhuje

vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť
alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením
neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav,
prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V rámci existencie potreby
bezodkladnej úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy danej

strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, že strane hrozí zhoršenie jej právnej
pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.22. Súd má za to, že žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov neosvedčili v miere potrebnej pre
vyhovenie návrhu a nepreukázal naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami konania. Žalobca
síce vo svojom návrhu uviedol, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy a to s

poukazom na vyjadrenia obsiahnuté v článku s názvom Slovenský podnikatelia, srbský drogový gang
a český biznis s getom, avšak žalobca vo svojom návrhu nijakým spôsobom nepreukázal, aká ujma
mu vznikla, prípadne hrozí, že bezprostredne vznikne. Žalobca sa obmedzil len na konštatovanie,
že skutočnosti uvedené v predmetnom článku sú spôsobilé privodiť mu ujmu na jeho právach a
právom chránených záujmoch. Samotné tvrdenie však podľa názoru súdu pre nariadenie neodkladného

opatrenia nepostačuje a žalobca musí, preukázať, že v súvislosti s konaním žalovaného mu hrozí vznik
alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, že strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej
miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu, čo sa v danom prípade nestalo.
Záveromsúdpoukazujeajnafakt,žežalovanýdňa27.10.2020vyznačilvpredmetnomčlánkupoznámku
redakcie, z ktorej je zrejmé, že osoba Dražena Mikašinoviča považuje tvrdenia uvedené v článku za
nepravdivé, nakoľko nie je čiernohorskej národnosti a nie je a nikdy nebol vlastníkom reštaurácie s

názvom Grémium.

23. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.