Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/130/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217207199
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1217207199.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: Q. Q., nar.
XX.XX.XXXX, X., K. 5. května 105, Česká republika, zast. Advokátska kancelária AGM partners,
s.r.o., Ventúrska 14, Bratislava, proti žalovanému: Ryanair Ltd., Ryanair Corporate Head Office, Dublin
Airport, CO. Dublin, Ireland, o zaplatenie 250 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 02.05.2017, č.k. 50Csp/58/2017-18, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, v Bratislave, zo dňa 02.05.2017, č.k.
50Csp/58/2017-18, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá na konanie právomoc, konanie vo veci
zastavil a o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy vo výške 250 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca bol
dňa 13.05.2016 účastníkom letu č. FR8051, s miestom odletu Korfu a miestom príletu v Bratislave.
V deň odletu sa žalobca dostavil na odletové letisko v Korfu a tam zistil, že let, ktorý bol
stanovený dňa 13.05.2016, na 07:05 hod., bol oneskorený keď k odletu došlo až dňa

13.05.2016 o 18:40 hod., a žalobca dorazil do cieľovej destinácie o 11 hodín a 35 minút neskôr, oproti
plánovanému príletu. Tým žalobca utrpel stratu času tri a viac hodín podľa čl. 6 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004. Žalobca v žalobe poukázal
na to, že príslušnosť Okresného súdu Bratislava II je daná podľa čl. 5 bod 1 písm. b) a čl. 7 ods.
1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel Ibis).

3. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 9 CSP, § 161 ods. 1 a 2 CSP, ako aj na čl. 5 ods. 1
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ÉU) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012, ako aj čl. 17 a
18 ods. 1 nariadenia EÚ a uzavrel, že zmluva medzi žalobcom, ako fyzickou osobou a žalovaným ako
dodávateľom, má charakter spotrebiteľského právneho vzťahu, a preto je potrebné vo veci prednostne
aplikovať ust. Oddiel 4 nariadenia EÚ o právomoci vo veciach spotrebiteľských zmlúv. Vo veciach

týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, sa právomoc prednostne určuje podľa tohto oddielu, pričom čl.
17 písm. c) nariadenia EÚ, sa vzťahuje na všetky ostatné prípady spotrebiteľských zmlúv. Zároveň súd
prvej inštancie uviedol, že dodávateľ v tomto prípade musí obchodovať alebo podnikať v členskom štáte
domicilu spotrebiteľa, alebo akýmkoľvek spôsobom smerovať takéto činnosti do tohto členského štátu,
pričom musí si byť vedomí, že v danom štáte môže byť vystavený žalobám od spotrebiteľov. Oddiel
4 nariadenia EÚ reguluje možnosti pre podanie žaloby zo strany spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ ako

žalobca, môže podať žalobu v členskom štáte svojho domicilu, alebo v štáte domicilu dodávateľa. Súdy
Slovenskej republiky však nemajú právomoc vo veci konať, keď žalobca ako spotrebiteľ, má bydliskona území Českej republiky a žalovaný má sídlo na území Írska. V takýchto prípadoch sa prednostne
postupuje podľa Oddielu 4 nariadenia EÚ o spotrebiteľských veciach, pričom v spotrebiteľských veciach
sa právomoc súdov určuje podľa domicilu spotrebiteľa, resp. dodávateľa (čl. 18 ods. 1), a preto nie je

možné použiť ustanovenia, týkajúce sa miesta plnenia alebo poskytnutia služby, t.j. miesto príletu, resp.
odletu. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, a preto súd
prvej inštancie konanie v tejto veci zastavil. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 262
ods. 1 CSP, keď v konaní došlo k zastaveniu konania, v dôsledku nedostatku právomoci súdu, žalobca
teda procesne zavinil zastavenie konania. Keďže žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a v danom

štádiu ani vzniknúť nemohli, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania
nepriznáva.

4. Proti tomuto uzneseniu, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Žalobca v predmetnej veci právomoc súdu odôvodnil na základe čl. 5 ods. 1 s odkazom na čl. 7 ods.
1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ), č. 1215/2002 z 12.12.2012 o právomoci a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I bis“). Súd prvej
inštancie tak mal za to, že v súvislosti s právomocou sa má prednostne aplikovať ustanovenie oddielu 4

Nariadenia Bursel I bis, v zmysle ktorých žalobca ako spotrebiteľ môže podať žalobu v členskom štáte
svojho domicilu, t.j. v Českej republike alebo v štáte domicilu dodávateľa (Írsko).

6. Je síce pravda, že nárok žalobcu má charakter spotrebiteľského vzťahu podľa § 52 a nasl. OZ, avšak
predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie prepravy žalovaného letom č. FR8051 lietadlom žalobcu z

miesta odletu Korfu do miesta určenia príletu - Bratislava, za určené cestovné, žalobca má za to, že
medzi zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave osôb, ktorú možno subsumovať pod
množinu zmlúv o preprave. Žalobca uviedol, že súhlasí so súdom prvej inštancie o nutnosti prednostnej
aplikácie v ust. oddielu 4 pred ustanoveniami oddielu 2 Nariadenia Brusel I bis. Avšak podľa čl. 17 ods.
3 Nariadenia Brusel I bis, sa tento oddiel, t.j. oddiel 4 Nariadenia Brusel I bis, neuplatní na prepravné

zmluvy, s výnimkou tých, ktorých predmetom je zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu.
Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý vyplýva z prepravnej zmluvy, ktorá je svojim charakterom
spotrebiteľská, nemožno na posudzovanie otázky právomoci súdu uplatniť ust. oddielu 4 Nariadenia
Brusel I bis, keďže predmetom zmluvy bolo výlučne zabezpečenie dopravy žalovaným a nie dopravy a
ubytovania za jednu cenu. Podľa žalobcu súd nedostatočne posúdil charakter zmluvného vzťahu medzi

sporovými stranami a neaplikoval čl. 17 ods. 3 Nariadenia Brusel I bis, ktorý vylučuje možnosť použitia
oddielu 4 Nariadenia Brusel I bis pre tento prípad. Keďže miesto zmluvného plnenia z prepravnej zmluvy
bolo v Bratislave - Letisko M.R. Štefánika, mal žalobca za to, že právomoc Okresného súdu Bratislava
II je daná v tejto veci a možno ju založiť na základe čl. 5 ods. 1, s odkazom na čl. 7 ods. 1 písm. b)
Nariadenia Brusel I bis.

7. Keďže súd prvej inštancie konanie vo veci samej podľa § 161 ods. 2 CSP, z dôvodu neodstrániteľnej
procesnej vady konania (t.j. z dôvodu, že nie je daná právomoc slovenského súdu) zastavil, podľa § 167
ods. 1 CSP, žalobu nedoručoval protistrane. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 02.05.2017,
č.k. 50Csp/58/2017-18, podal odvolanie žalobca, ktoré súd prvej inštancie žalovanému nedoručoval a

postupoval správne, vychádzajúc analogicky z ust. § 167 ods. 1 CSP.

8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP), prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

9. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, tento vyslovil právny
záver, že právomoc slovenských súdov v tejto veci konať, nie je daná. Svoje rozhodnutie odôvodnil
absenciou právomoci, keď poukázal na spotrebiteľský charakter sporu a uviedol, že súdy Slovenskej
republiky, nemajú právomoc vo veci konať, nakoľko žalobca ako spotrebiteľ, má bydlisko na území
Českej republiky a žalovaný na území Írska, pričom v týchto prípadoch sa prednostne postupuje podľa

oddielu 4 Nariadenia EÚ o spotrebiteľských veciach, pretože v spotrebiteľských sporoch sa právomoc
súdu určuje podľa domicilu spotrebiteľa, resp. dodávateľa v zmysle čl. 18 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ), č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych aobchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I bis“), a nie je možné použiť ustanovenia Nariadenia
Bruselu 1, týkajúce sa miesta plnenia alebo poskytnutia služby.

10. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym posúdením a záverom súdu prvej inštancie o neexistencii
právomoci súdov SR a súhlasne s odvolaním žalobcu, poukazuje na čl. 17 ods. 3 Nariadenia Brusel I
bis, podľa ktorého sa oddiel 4 Nariadenia Brusel I bis neuplatní na prepravné služby s výnimkou tých,
ktorých predmetom je zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu.

11. Je bez akýchkoľvek pochybností, že spotrebiteľská zmluva medzi žalobcom a žalovaným,
posudzujúc ju z hľadiska jej predmetu, t.j. poskytnutie prepravy žalobcovi žalovaným letom č. FR8015,
prostredníctvom lietadla z miesta odletu do miesta určenia za definované cestovné, možno považovať
zmluvu o preprave osôb. Taktiež je nepochybné, že v danom prípade nemožno aplikovať ani výnimku
z pravidla o neuplatnení 4 oddielu, vymedzeného v čl. 17 ods. 3 Nariadenia Brusel I bis, t.j. v danom
prípade nejde o zmluvu, ktorej predmetom je zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu. Podľa

odvolacieho súdu, právomoc slovenského súdu je preto daná na základe ust. čl. 5 ods. 1 a čl. 7 ods.
1 Nariadenia Brusel I bis z dôvodu zmluvného plnenia spotrebiteľskej prepravnej zmluvy, ktorá bola
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, kde miestom príletu bola Bratislava, keď v zmysle ust. čl.
7 ods. 1 písm. b), ide o miesto v členskom štáte EÚ, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali
poskytnúť.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolaciemu súdu neostávalo iné než zrušiť napadnuté
uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie v súlade s ust. § 389 ods.
1 písm. c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne i o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).