Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120206871
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1120206871.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v zložení senátu: JUDr. Boris Tóth, predseda, JUDr. Paulína Pacherová a
JUDr. Elena Kúšová, členky senátu, v právnej veci žalobcu: JUDr. Alexandra Molnárová, so sídlom
kancelárie Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava, zn. správcu S1749, správca konkurznej podstaty
úpadcu: develop BS s.r.o. v likvidácii, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO:
44 871 210, zastúpeného: Tomášek & partners, s.r.o., so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava,

IČO: 36 858 811, proti žalovanému: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX W., štátna
príslušnosť SR, zastúpenému: Marek Para, advokátska kancelária, PARA advokáti, s.r.o., so sídlom
Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava, IČO: 47 258 969, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a
o zaplatenie sumy 2.573.215,41 Eur do konkurznej podstaty úpadcu, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/8/2020-374 zo dňa 04.08.2020, v znení opravného
uznesenia č.k. 2Cbi/8/2020-401 zo dňa 10.08.2020, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/8/2020-374 zo dňa 04.08.2020, v znení
opravného uznesenia č.k. 2Cbi/8/2020-401 zo dňa 10.08.2020, mení tak, že:
„Súd zriaďuje záložné právo k pohľadávkam žalovaného z bankových účtov vedených v:
I. I., a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, IBAN: I XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, IBAN: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči

žalovanémuvovýške2.573.215,41Eur,ktorejzaplateniasažalobcadomáhavsúdnomkonanívedenom
Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 2Cbi/8/2020.
Súd zriaďuje záložné právo k pohľadávkam žalovaného z bankového účtu vedeného v:
T. D., a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, IBAN: I XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 2.573.215,41 Eur,
ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp.

zn. 2Cbi/8/2020.“

II. Odvolací súd, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/8/2020-374 zo dňa 04.08.2020, v
znení opravného uznesenia č.k. 2Cbi/8/2020-401 zo dňa 10.08.2020, v III. a IV. časti výroku o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a na spoluvlastníckom podiele k nehnuteľnostiam žalovaného
zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, formou zabezpečovacieho opatrenia
- zriadil záložné právo k pohľadávkam žalovaného z bankových účtov vedených v:
I. I., a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, IBAN: I XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX a IBAN: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči

žalovanémuvovýške2.573.215,41Eur,ktorejzaplateniasažalobcadomáhavsúdnomkonanívedenom
Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 2Cbi/8/2020,- zriadil záložné právo k pohľadávkam žalovaného z bankového účtu vedeného v:
T. D., a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, IBAN: I XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 2.573.215,41 Eur,

ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp.
zn. 2Cbi/8/2020,
- zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v katastrálnom
území A., obec A., okres Banská Bystrica - k stavbe so súp. č. 165, druh stavby: iná budova, popis
stavby: apartmán č. 17, postavenej na pozemku parc. č. 722/3, druh pozemku: zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 81 m2 a k pozemku parcela registra „C“ evidovaná v katastrálnej mape, parc. č.
722/3, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 81 m2, zapísaných na LV č. XXXX a k
pozemku parcela registra „C“ evidovaná v katastrálnej mape, parc. č. 722/9, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 27 m2, zapísanom na LV č. XXXX na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
žalobcu voči žalovanému vo výške 2.573.215,41 Eur, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v súdnom
konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 2Cbi/8/2020,

- zriadil záložné právo k spoluvlastníckemu podielu žalovaného o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území W., obec W., okres Senec, zapísaným na LV č. XXXX, a to k
stavbe so súp. č. 738, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku parc. č. 1848/2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 122 m2 a k pozemkom parcely registra „C“ evidovaným v
katastrálnej mape, a to pozemku parc. č. 1848/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere

122 m2 a k pozemku parc. č. 1848/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 637 m2
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 2.573.215,41 Eur, ktorej
zaplatenia sa žalobca domáha v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.
2Cbi/8/2020.
- vo zvyšných častiach návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 03.07.2020 zamietol.

1.1. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd oprel o ustanovenia § 324, § 325, § 328, § 329, § 343 a §
344 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) cez § 196 zákona NR
SR č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“).
1.2. Prvoinštančný súd vychádzal z návrhu žalobcu, v ktorom tento uviedol, že v konaní vo veci samej,

ktorou je odporovacia žaloba podľa § 57 a nasl. ZoKR, sa domáhal tiež uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 2.573.215,41 Eur. Odôvodnenosť nevyhnutnosti nariadiť
zabezpečovacie opatrenie v žalobca videl v tom, že žalovaný bol v období od 17.07.2009 do 21.02.2019
konateľom úpadcu a jediným spoločníkom úpadcu bol brat žalovaného - N. J..
1.2.1. V rámci šetrenia a zisťovania majetku úpadcu, z výpisov z jeho účtu žalobca ako správca zistil, že

na súkromné účty žalovaného boli z bankových účtov úpadcu prevedené finančné prostriedky v celkovej
výške 2.120.795,49 Eur, bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu a relevantného protiplnenia.
1.2.2.Žalobcaakosprávcazistil,žezbankovýchúčtovúpadcuboliurobenéhotovostnévýberyvcelkovej
výške 452.419,92 Eur, rovnako bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu a primeraného protiplnenia.
1.2.3. O absencii akéhokoľvek legitímneho dôvodu a relevantného protiplnenia pri realizovaní prevodov

svedčí podľa žalobcu tiež skutočnosť, že najväčší objem prevodov bol uskutočnený v období
bezprostredne pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, keďže v období od mája 2018 do
vyhlásenia konkurzu došlo k prevodom prostriedkov úpadcu na účty žalovaného vo výške 1.505.380,22
Eura hotovostným výberom vo výške 155.000,- Eur. Prevody finančných prostriedkov z účtov úpadcu
na súkromné účty žalovaného a hotovostné výbery žalobca preukázal výpismi z účtu úpadcu.

1.2.4. Výsledkom konania žalovaného bol stav, kedy po vyhlásení konkurzu ostali na účtoch úpadcu
finančné prostriedky vo výške 7.365,24 Eur a v konkurze boli žalobcom zistené pohľadávky veriteľov
vo výške 1.233.571,01 Eur.
1.2.5. Žalobca vyslovil obavu, že samotné konanie žalovaného od konštatovaného úpadku úpadcu
(najneskôr 31.12.2017) do vyhlásenia konkurzu 13.04.2019, že žalovaný bude so svojimi majetkovými

hodnotami nakladať tak, aby zmaril budúcu exekúciu v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej.
1.3. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prvoinštančnému súdu postačovalo tvrdenie žalobcu,
že k prevodom finančných prostriedkov z účtov úpadcu na účty žalovaného nie sú v účtovníctve úpadcu
vedené žiadne listiny preukazujúce právny titul týchto prevodov. Z tohto pohľadu hodnotil prvoinštančný
súd takéto prevody a výbery hotovosti, súhlasiac so správcom, len ako snahu žalovaného, nezákonným

spôsobom, znížiť majetok úpadcu pred vyhlásením konkurzu.
1.3.1.Podľasúdutakžalobcaosvedčil,žejedinýmzistenýmdôvodomnaprevodfinančnýchprostriedkov
z bankových účtov úpadcu na súkromné bankové účty žalovaného bola jeho snaha znížiť budúcu masu
konkurznejpodstatyúpadcuatýmukrátiťveriteľovúpadcu.Ztohoaajzoskutočnosti,žepočaskonkurzudošlo k prevodu obchodných podielov úpadcu na tretiu osobu - podľa tvrdenia navrhovateľa „bieleho
koňa“ - je možné podľa prvoinštančného súdu označiť obavu z možného konania žalovaného v snahe
zmariť budúcu exekúciu ako dôvodnú, a teda jej poskytnúť ochranu formou nariadenia zabezpečenia v

rozsahu v akom návrhu vyhovel.
1.3.2. Primeranosť rozsahu zriadenia zabezpečeného majetku žalovaného prvoinštančný súd hodnotil
vo vzťahu k predmetu žaloby, ktorou žalobca žiadal zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu vo
výške 2.573.215,41 Eur.
1.3.3. Prvoinštančný súd zamietol návrh žalobcu v časti zriadenia záložného práva ku „všetkým“ účtom

žalovaného v Slovenskej sporiteľni, a.s. a v Tatra banke, a.s., nakoľko takýto petit považoval za neurčitý,
a teda nevykonateľný.

2. S týmto rozhodnutím prvoinštančného súdu sa nestotožnil žalovaný, ktorý opierajúc sa o ustanovenie
§ 357 ods. 1 písm. d/ CSP, z dôvodov obsiahnutých v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP podal
odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh žalobcu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 04.08.2020 sa v celom rozsahu zamieta.
2.1. Pred vlastnými dôvodmi odvolania poukázal na nevysporiadanie sa prvoinštančného súdu so
skutočnosťami zistenými v trestnom konaní vedenom na PPZ, NAKA, odbor Západ pod ČVS: PPZ-325/
NKA-ZA22019, i.c. na priznanie sa zákonného sudcu JUDr. Vladimíra Sklenku o prijatí úplatku vo výške
5.000,- Eur vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 37K/84/2018, v ktorej rozhodol v

prospech navrhovateľa, spoločnosti Metrostav Slovakia, a.s. tak, že vyhlásil konkurz na majetok úpadcu.
2.2. Odvolateľ namietal postup prvoinštančného súdu, ktorým mu v rozpore s ustanovením § 331 ods. 1
CSP nebol spolu s napadnutým uznesením doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
s prílohami, čím mu je znemožnené vyjadriť sa riadne ku všetkým skutočnostiam, o ktoré žalobca oprel
svoj návrh. Mal za to, že vyžiadať si pred nariadením predbežného opatrenia vyjadrenie žalovaného,

voči ktorému predbežné opatrenie smeruje, je povinnosťou súdu, pretože iba tak môže byť zachovaná
zásada rovnosti zbraní. Na tomto základe namietal porušenie práva na spravodlivý proces a zásady
rovnosti.
2.3. Návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia považoval odvolateľ za nedostatočne odôvodnený.
Mal za to, že v tomto návrhu nebola osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto podmienka

nariadeniazabezpečovaciehoopatreniamusíbyťreálnaamusíhroziťbezprostredne.Nestačípreukázať
existenciu dlhu, nakoľko dlh sám o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia.
2.3.1. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je podľa odvolateľa nutné splniť dve podmienky;
existenciu a dôvodnosť pohľadávky a predpoklad, že budúca existencia bude v prípade právoplatného

rozhodnutia vo veci samej zmarená.
2.3.1.1. Nakoľko ešte nebolo rozhodnuté vo veci samej, pohľadávka uplatnená žalobcom v odporovacej
žalobe je naďalej sporná. Až rozsudkom vo veci samej bude rozhodnuté o jej dôvodnosti. Zatiaľ súd
vychádzal len z tvrdení predkladaných iba jednou zo strán sporu.
2.3.1.2. Predpoklad, že exekúcia bude ohrozená, podľa názoru žalovaného, v konaní preukázaný vôbec

nebol. Žalovaný sa od obdobia, kedy bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz, svojho majetku ani
nezbavoval, ani neznižoval jeho hodnotu. Mal za to, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia tak nemôže
slúžiť pre šikanózny výkon práva.
2.4. Žalovaný vopred namietal zaujatosť konkrétnych sudcov krajského súdu JUDr. Noskovičovú, JUDr.
Školníkovú a JUDr. Pacherovú z dôvodu ich participácie na rozhodovaní v senáte s JUDr. Pálašthym,

trestne stíhaným sudcom, čo ich podľa odvolateľa asi činí vylúčenými z rozhodovania predmetnej veci.
2.5. Odvolateľ namietol pridelenie veci do senátu 1CoKR, považujúc ho za netransparentný, keďže v
spise nie je záznam o pridelení veci odvolaciemu senátu.

3. Žalobca sa k doručenému mu odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

žiadal ako vecne správne potvrdiť.
3.1. Žalobca k argumentom odvolateľa ohľadne výpovede JUDr. Sklenku uviedol, že konkurz na
majetok úpadcu bol vyhlásený pri splnení podmienok predpokladaných ZoKR pre vyhlásenie konkurzu
spočívajúcich v - pluralite veriteľov úpadcu s celkovou zistenou výškou pohľadávok 1.233.571,01 Eur,
- zisteného úpadku vo forme platobnej neschopnosti, kedy finančný majetok úpadcu je iba vo výške

7.365,24Eur,-zistenéhoúpadkuvoformepredĺženia(najneskôrod31.12.2017}aleinedostatkumajetku
úpadcu na uspokojenie veriteľov, keďže jeho majetok ani len približne nepostačuje na uspokojenie
pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu.3.2. K argumentácii odvolateľa ohľadom nedoručenia mu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, žalobca poukázal na novosť tohto procesného inštitútu, ktorý má odlišnú konštrukciu ako
predbežné opatrenie a pri ktorom doručenie takéhoto návrhu pred nariadením zabezpečovacieho

opatrenia by bolo v zjavnom rozpore so zákonnými ustanoveniami (vrátane ich účelu a zmyslu).
3.3. K odvolateľom tvrdenému nedoručeniu návrhu spolu s napadnutým uznesením žalobca uviedol, že
v tomto prípade ide o stav, ktorý nastal až po vydaní napadnutého uznesenia a takáto situácia nemôže
byť ani len potenciálne považovaná za procesný postup, keďže k nej došlo až následne, a teda ani za
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

3.4. K osvedčeniu nároku, ktorého ochrany sa žalobca dovoláva tento uviedol, že k predmetným
finančným prevodom, či výberom došlo bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu, za existencie plurality
veriteľov v období, ktoré bezprostredne predchádzalo začatiu konkurzného konania. Žalovaný ako
bývalý konateľ úpadcu je z hľadiska zákona považovaný za spriaznenú osobu s úpadcom, s čím je
spojené prísnejšie posudzovanie legitímnosti takýchto prevodov. Na tomto základe žalobca vyslovil
domnienku, že žaloba vo vecí samej bude úspešná, čím je zároveň na účely posudzovania návrhu na

vydanie zabezpečovacieho opatrenia hodnoverne osvedčená existencia nároku, ktorému sa má týmto
opatrením poskytnúť ochrana. Vyslovil, že žalovaný vo svojom odvolaní záver súdu o nelegitímností
prevodov finančných prostriedkov úpadcu nijakým spôsobom nespochybnil z čoho usudzoval, že
absencia akéhokoľvek skutkového tvrdenia o opodstatnenosti týchto prevodov ešte viac posilňuje
dôvodnosť žaloby vo veci samej.

3.5. K osvedčeniu obavy, že exekúcia bude ohrozená žalobca uviedol, že opätovne poukazuje
na to, že žalovaný ako konateľ úpadcu vybral a previedol na svoje súkromné účty a na účty
spriaznených osôb bez legitímneho dôvodu takmer celý finančný majetok úpadcu, pričom prevažnú časť
peňažných prostriedkov žalovaný vybral a previedol za existencie plurality v období, ktoré bezprostredne
predchádzalo začatiu konkurzného konania, - žalovaný na úkor veriteľov zbavil úpadcu bytov v

prospech svojich rodinných príslušníkov za neprimerané nízke ceny, a títo rodinní príslušníci následne
s týmito bytmi nakladali spôsobom poškodzujúcim veriteľov úpadcu, čo nakoniec konštatovali aj sudy v
rozhodnutiach o neodkladných opatreniach, - žalovaný opakovane porušuje povinnosť súčinnosti podľa
ZoKR, - všetok nehnuteľný majetok žalovaného je zaťažený záložnými právami v prospech bánk, čo v
kontexte vyššie opísaného konania ešte viac zvyšuje obavu ohrozenia exekúcie uplatneného nároku.

3.6. K vzneseným námietkam zaujatosti sudcov odvolacieho súdu sa žalobca nedokázal vyjadriť, keďže
žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení.
3.7. Tvrdenie žalovaného k údajnému „neštandardnému“ prideleniu veci vedenej pred Krajským súdom
v Bratislave, pod sp. zn.1CoKR/75/2019, žalobca označil za zjavne nepravdivé, keďže v spise je riadne
zapravené potvrdenie o pridelení veci náhodným výberom, na ktorom je aplikáciou vygenerovaná

spisová mačka 1CoKR/75/2019.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP,
bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP, oboznámil sa s procesným postupom
súdu prvej inštancie, ako aj s rozsahom a dôvodmi uvedenými v odvolaní pričom dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

5. Podľa § 324 ods. 1, 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením.
Podľa§325ods.1,2písm.d/CSP,neodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v priebehu konania o určenie neúčinnosti právnych
úkonov a o zaplatenie sumy 2.573.215,41 Eur do konkurznej podstaty úpadcu vedeného Okresným

súdom Bratislava I pod sp. zn. 2Cbi/8/2020, inicioval vydanie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu
identifikovanom v odseku 1. tohto odôvodnenia vrátane účtov žalobcom označených ako, všetky
bankové účty žalovaného vedené v I. I., a.s. a T. D., a.s. Pri výške požadovanej sumy žalobcom tento
vychádzal z bez zdokumentovania právnej opodstatnenosti uskutočneného bankového prevodu v sume
2.120.795,49 Eura z hotovostného výberu žalovaného z bankového účtu úpadcu v sume 452.419,92

Eur. Pri identifikovaní účtov žalovaného správca vychádzal z označenia účtov na ktoré boli finančné
sumy pripísané.
6.1. Odvolací súd sa v tomto smere v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie,
ako i v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a vo vyjadrení žalobcu uvedenými hodnoteniami
skutkového a právneho stavu veci a to, čo do osvedčenia opodstatnenosti nároku podstaty z hľadiska

legitimity správcom podaného návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a potreby ochrany
majetkupôvodnepatriacehodopodstatyalei,čodoosvedčenianaliehavostivydaniazabezpečovacieho
opatreniavrozsahusumy2.573.215,41Eurzdôvoduobavy,žeúspešnosťexekúciemôžebyťohrozená.
6.2. Odvolací súd sa osobitne nevenoval zamietnutiu v návrhu žalobcom požadovaného zriadenia
záložného práva k pohľadávkam žalovaného zo všetkých jeho bankových účtov vedených v I. I., a.s., či

v T. D., a.s., keďže zamietnutie tejto časti návrhu nebolo predmetom odvolania.

7. Správcom požadované zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti (identifikované v 1. odseku
odôvodnenia tohto rozhodnutia) nie je predmetom pozornosti a úvah súdu prvej inštancie plynúcim
z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Správca síce poukazuje na to, že úpadca všetky svoje byty a

nebytové priestory (včítane ním identifikovaných nehnuteľnosti) previedol na spriaznené osoby bez
primeranejprotihodnoty,avšakvtomtosmerevnapadnutomrozhodnutínietzmienkyzameranejnatento
predmet záložného práva. Osobitne by odvolací súd ocenil možnosť poznania úvah prvoinštančného
súdu ohľadom posúdenia adekvátnosti zriadenia záložného práva vo výroku napadnutého uznesenia
uvedenom rozsahu, v porovnaní k majetkovému obmedzeniu, ktoré je so zriadením záložného práva

spojené. V tomto smere je nejasné, či prvoinštančný súd vychádzal z nedostatočne finančným krytím
vybavených účtov žalovaného, alebo nízkej hodnoty predmetných nehnuteľností vzhľadom na ich
zaťaženie napr. už existujúcim záložným právom.
7.1. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, je mimo akúkoľvek pochybnosť, samozrejme sa nevyžaduje, aby

na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument. V tomto smere Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril
povinnosť súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30 v ktorom vyslovil,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
7.2. Odvolací súd teda považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia sa z vyššie uvedených požiadaviek nevymyká. Aj toto rozhodnutie musí

obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Aj
konkurzný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielenpoukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
7.3. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 236 v

spojenís§234ods.2CSPa§220ods.2vspojenís§378ods.1CSP)jenielenformálnoupožiadavkou,
ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a
nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke
zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v jej právnom posúdení. Inak povedané, účelom odôvodnenia
rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť, pričom jeho odôvodnenie súčasne musí byť i

prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.
7.3.1. Tieto atribúty napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu v časti zriadenia záložného práva k
nehnuteľnostiam identifikovaným v jeho III. a IV. výroku nespĺňa. So zreteľom na uvedené odvolací súd
dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné,
čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti
konať pred súdom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie v časti zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, riadiac sa citovaným ustanovením,
zrušil a v súlade s § 391 ods. 1 CSP vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Úlohou súdu prvej inštancie sa bude, s návrhom správcu na zriadenie záložného práva k
nehnuteľnostiam a na spoluvlastníckom podiele k nehnuteľnostiam žalovaného, riadne zaoberať.

Vyjasniť si, či ide o majetok získaný bez primeranej protihodnoty, aký je dôvod pre jeho zaťaženie, či je
adekvátne zaťažiť tento majetok pri už existujúcom zaťažení majetku žalovaného.

9. K dôvodom odvolania žalovaného týkajúceho sa odkazu na trestnoprávne konanie voči JUDr.
Sklenkovi odvolací súd hodnotí ako irelevantné, keďže menovaný nie je za takýto skutok odsúdený a

s predmetným rozhodnutím ani nesúvisí.

10. K námietkam zaujatosti voči odvolateľom menovaným sudcom odvolací súd hodnotil ako účelový,
ustanovenia § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 CSP, nerešpektujúci obštrukčný pokus žalovaného. Keďže
ustanovenia o odstraňovaní vád takéhoto podania sa nepoužijú a podanie žalovaného nespĺňalo

náležitosti tejto kategórie podaní, súd naň pri svojom ďalšom postupe neprihliadol.

11. Tvrdenie žalovaného o „neštandardnom“ pridelení veci vedenej pred Krajským súdom v Bratislave
sp. zn. 1CoKR/75/2019 je, ako už bolo konštatované správcom zjavne nepravdivé.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP
tak, ako je uvedené v III. výroku tohto rozhodnutia, keďže každá strana sporu mala vo veci len čiastočný
úspech.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).