Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Anna Peťovská, PhD.
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/173/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201219
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201219.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: S. A. Venture s.r.o., Račianska 88 B, 831 02 Bratislava,
IČO: 46 683 291, právne zastúpený: JUDr. Karol Spišák, advokát, Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, IČO:
30 795 541, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101078439/2020 zo
dňa 24.06.2020, v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
25.08.2020 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Krajské súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa
26.08.2020 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101078439/2020
zo dňa 24.06.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Bratislava č. 100303174/2020 zo dňa 28.01.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie február
2018 v sume 488.679,95 eur, zvýšil daň vyrubenú v podanom daňovom priznaní v sume 1.007,63 eur
na sumu 489.687,58 eur za zdaňovacie obdobie február 2018 žalobcovi ako daňovému subjektu.
2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.
3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe
odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného
účinku žalobca odôvodnil tak, že žalobcovi okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí značná
finančná škoda. Uviedol, že vyrubený rozdiel dane v sume 488.679,95 eur zaplatil svojim dodávateľom.
Ide o vysokú sumu a nútený výkon rozhodnutia by mohol mať na činnosť žalobcu fatálne následky, a to
aj vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu SR spôsobenú prijatými epidemiologickými opatreniami.
4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný
písomným podaním zo dňa 02.11.2020 a dňa 05.11.2020 predložil správnemu súdu administratívny
spis. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Navrhol, aby správny súd nepriznal správnej žalobe
odkladný účinok, pričom poukázal na to, že priznanie odkladného účinku predstavuje iba určitú
výnimku a nezbavuje žalobcu zaplatenia daňových pohľadávok. Ďalej uviedol, že žalobca neuviedol
v žalobe žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť priznaný správnej žalobe odkladný účinok a neosvedčil
hrozbu závažnej ujmy, finančnej škody, iného nenapraviteľného následku, resp. vážne ohrozenie jeho
podnikateľskej činnosti. Žalovaný popísal obraty žalobcu za rok 2016, kedy mal obrat nad 70.000,-eur a výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 3.800,- eur, za rok 2017 mal obrat žalobca 6
miliónov eur a výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 19.000,- eur, za rok 2018 mal žalobca
35 miliónov eur a výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške -61,- eur, za rok 2019 mal žalobca
obrat 41 miliónov eur a výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 880,- eur a od apríla 2020
podáva negatívne daňové priznania na DPH. Žalovaný tvrdí, že žalobca bol podľa týchto údajov už pred
vyrubením dane platobne neschopný. Podľa žalovaného priznanie odkladného účinku správnej žalobe
ohrozí zaplatenie vyrubenej dane a nezaplatením splatnej dane dôjde k ukráteniu štátneho rozpočtu.
Ďalej uviedol, že žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nie je v rozpore s verejným záujmom. Argumentovanie ekonomickou situáciou vzhľadom na prijatie
epidemiologických opatrení nie je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti relevantné. V roku 2018
a 2019 nebola výnimočná situácia a žalobca nemal žiadne reálne výnosy, aj keď jedným z dôvodov
založenia obchodnej spoločnosti je dosahovanie zisku. Záverom žalovaný poukázal na to, že žalobca
nemá od 06.06.2020 štatutárneho zástupcu, o čom má právny zástupca vedomosť a je teda otázne, kto
dáva právnemu zástupcovi doklady, údaje a s kým komunikuje za žalobcu, keď rozhodnutie žalovaného
bolo prevzaté, aj žaloba bola podaná už v čase, keď žalobca nemal štatutárneho zástupcu.
5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.
10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.
11. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť
zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku
správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné
práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľnýnásledok.Priznanieodkladného
účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa
žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správyalebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie,
o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie
o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená
ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia
určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom
vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania
pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že
takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení
a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o
výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej
správy.
13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
14. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe a vyjadrením žalovaného k žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný
dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe uviedol len všeobecne ako hrozbu závažnej finančnej škody, ktorú bližšie nešpecifikoval
a žiadnym spôsobom neosvedčil. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú
výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne
následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom
vyhovenia správnej žalobe. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje
žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď
by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej
povinnosti ako takej. Žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä
vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú
povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Súd preto vidí v priznaní odkladného účinku správnej žalobe
jeho rozpor s verejným záujmom a ohrozenie riadneho zaplatenia vyrubenej dane a tým ukrátenie
štátneho rozpočtu. Žalobca neosvedčil ani svoje tvrdenia o fatálnych následkoch okamžitého výkonu
napadnutého rozhodnutia na podnikateľskú činnosť žalobcu a tvrdenia o závažnej finančnej ujme
uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca bližšie nepopísal svoju
finančnú a majetkovú situáciu a nepredložil žiadne doklady preukazujúce jeho finančnú a majetkovú
situáciu, na základe ktorej by mohol súd posúdiť dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žaloby tvrdiť
a tieto dôvody musí správnemu súdu aj osvedčiť. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať
správnejžalobeodkladnýúčinokkonkrétnenešpecifikovalasúduneosvedčil,krajskýsúdjetohonázoru,
že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná finančná ujma
v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu
vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
15. V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa pandémie spôsobenej ochorením COVID-19
správny súd uvádza, že toto tvrdenie samo osebe neosvedčuje závažnú ujmu, ktorá môže žalobcovi
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia vzniknúť. Žalobca neosvedčil hodnoverným spôsobom
pokles tržieb, ktorý bol spôsobený pandémiou a neuviedol, či mu v súvislosti s prijatými obmedzujúcimi
opatreniami v dôsledku šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 bola poskytnutá
finančná pomoc od štátu na zmiernenie dopadu týchto opatrení, v akej forme a v akej výške bola
poskytnutá, prípadne či žiadosť o takúto pomoc bola žalobcovi zamietnutá alebo žalobca nemá nárok
na poskytnutie takej pomoci. Tvrdenia, ktoré žalobca v návrhu neosvedčil, nemôže súd považovať za
splnenie zákonných podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
16. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil
hrozbu závažnej ujmy a skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v
rozpore s verejným záujmom, neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladovdefinovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.