Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/225/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200666
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:7019200666.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnyPeťovskej,PhD.ačleniek

senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: SOLVEX s.r.o., so sídlom
Námestie SNP 15, 811 06 Bratislava, IČO: 35 809 728, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce,
Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
PO/BEZ/2019/4219, O-257/2019 zo dňa 18.07.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Inšpektorát práce Bratislava (ďalej aj len „inšpektorát práce“) rozhodnutím č. SPR/2019/364,
2019/7476 zo dňa 17.05.2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške
X.XXX,XX eur podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a
doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o inšpekcii práce“ alebo „zákon č.

125/2006 Z. z.“) za spáchanie správneho deliktu, ktorého sa žalobca dopustil protiprávnym konaním tým,
že zamestnancovi P. I., nar. XX.XX.XXXX (pracovná zmluva zo dňa 30.06.2016) neposkytol časť mzdy
vo výške XXX,XX eur netto za prácu vykonávanú v marci 2017, zamestnankyni T. C., nar. XX.XX.XXXX
(pracovná zmluva zo dňa 01.03.2017) neposkytol mzdu za prácu vykonanú v marci 2017, časť mzdy
vo výške XX,XX eur netto za prácu vykonanú v apríli 2017 a časť mzdy vo výške XX,XX eur netto za
prácu vykonanú v máji 2017, zamestnankyni Mgr. G. M., nar. XX.XX.XXXX (pracovná zmluva zo dňa
12.06.2017) neposkytol časť mzdy vo výške XX,XX eur netto za prácu vykonávanú v auguste 2017 a

zamestnancovi P. K., nar. XX.XX.XXXX (pracovná zmluva zo dňa 29.03.2017) neposkytol mzdu za prácu
vykonávanú v marci 2017, čím porušil § 118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákonník práce“) a tým naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu
podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce; zamestnancovi P. K., nar. XX.XX.XXXX (pracovná
zmluva zo dňa 29.03.2017) neposkytol najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca
splatnú mzdu za prácu vykonanú v mesiacoch apríl a júl 2017, ale mzdu za apríl 2017 menovanému
poskytol prevodom z bankového účtu až dňa 25.05.2017 a mzdu za júl 2017 dňa 17.08.2017, čím porušil

§ 129 ods. 1 Zákonníka práce.

2. Porušenie ustanovení pracovnoprávnych predpisoch bolo zistené dňa 26.02.2018 pri výkone
inšpekcie práce zameranej na kontrolu dodržiavania ustanovení pracovnoprávnych predpisov v rokoch2014 a 2017. Zistené nedostatky inšpektorát práce zhrnul v Protokole o výsledku inšpekcie práce č.
IBA-08-38-2.3/P-E24-18 zo dňa 26.02.2018.

3. Inšpektorát práce prvostupňové rozhodnutie založil na preukázaných zisteniach osvedčujúcich, že
žalobca sa dopustil protiprávneho konania, pretože porušil príslušné ustanovenia Zákonníka práce a
naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce. Pri
rozhodovaní o výške pokuty prihliadal v rámci zásady absorpcie na preventívne pôsobenie pokuty,
závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov, počet

nelegálne zamestnaných fyzických osôb, skutočnosť, či zistené porušenie povinností bolo dôsledkom
neúčinného systému riadenia ochrany práce, či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, či ide o opakované
zistenie toho istého nedostatku, ako aj na ďalšie skutočnosti, ktoré považoval pre rozhodnutie v tomto
konaní za relevantné.

4. Za použitia absorpčnej zásady prvostupňový správny orgán posúdil závažnosť všetkých zistených

správnych deliktov a s ohľadom na charakter objektu deliktu, t.j. záujmov, proti ktorému delikt smeruje a s
prihliadnutím na § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce prijal záver, že najzávažnejším správnym deliktom
je porušenie § 118 ods. 1 Zákonníka práce a za tento delikt po zohľadnení poľahčujúcich okolností
uložil sankciu vo výške X.XXX,XX eur, pričom v zmysle absorpčnej zásady tento trest „pohlcuje“ trest za
menej závažný správny delikt, t.j. za porušenie § 129 ods. 1 Zákonníka práce. Prvostupňový orgán pri

rozhodovaní o výške pokuty vychádzal z § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého v
prípade porušenia povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce, inšpektorát práce môže uložiť pokutu
až do XXX.XXX,XX eur.

5. Pri rozhodovaní o výške pokuty správny orgán prihliadal na závažnosť zistených porušení povinností

(§ 118 ods. 1 a § 129 ods. 1 Zákonníka práce) a závažnosť ich následkov a konštatoval, že vo
väčšine prípadov je mzda jediná zložka príjmu jedinca, resp. rodiny a neposkytnutím mzdy, resp. jej
časti zamestnancom, príp. neposkytnutím mzdy zamestnancom v lehote jej splatnosti, zasiahol do ich
ústavného práva a finančnej istoty. Vzhľadom na spoločenské nebezpečenstvo konania spočívajúce
v oslabení sociálnych istôt zamestnanca, aké vo všeobecnosti predstavuje porušenie predmetnej

povinnosti zamestnávateľa, považoval za nevyhnutné tento správny delikt sankcionovať. Porušenie ust.
§ 118 ods. 1 Zákonníka práce bolo zistené vo vzťahu ku všetkým štyrom kontrolovaným zamestnancom
a pri p. C. až v troch mesiacoch kontrolovaného obdobia, teda sa nejednalo o ojedinelý výskyt tohto
porušenia zákona, čo správny orgán posúdil ako priťažujúcu okolnosť. V prospech účastníka konania
bolo zohľadnené, že takéto porušenie bolo zistené po prvýkrát. Vzhľadom na skutočnosť, že porušenie

§ 129 ods. 1 Zákonníka práce bolo zistené len u jedného zamestnanca zo štyroch kontrolovaných,
ako aj s poukazom na to, že išlo o relatívne krátke omeškanie, v nadväznosti na skutočnosť, že toto
porušenie bolo zistené po prvýkrát, prvostupňový orgán skonštatoval, že sa jedná o ojedinelý výskyt
porušenia zákona, čo bolo zohľadnené v jeho prospech. Ako poľahčujúcu okolnosť správny orgán pri
rozhodovaní o výške pokuty tiež zohľadnil, že kontrolovaný po ukončení výkonu inšpekcie práce prijal

nápravné opatrenia, o ktorých v stanovenej lehote informoval inšpektorát práce. Správny orgán pri
rozhodovaní o výške pokuty zohľadnil aj veľkosť účastníka konania, ktorý v čase výkonu inšpekcie práce
zamestnával 38 zamestnancov. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti potom prvostupňový správny
orgán konštatoval, že pokuta vo výške X.XXX,XX eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a táto
bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, a preto spĺňa aj svoju represívnu funkciu a odradí

účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie. Tvrdil, že napadnuté
rozhodnutie vo vzťahu k výške uloženej sankcie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov a nedáva odpoveď na otázku, prečo práve sankciu vo výške X.XXX,XX eur

správny orgán považoval za primeranú a uloženú na dolnej hranici zákonného rozpätia. Zároveň
namietal uloženie sankcie ako takej a tvrdil, že v prípade nevyplatenej mzdy zamestnancovi P. I.
sa skutok nestal, pretože tomuto pre účely zvýšenia kvalifikácie umožnil prehlbovať svoje znalosti
a kvalifikáciu absolvovaním zahraničných študijných kurzov hradených v celom rozsahu účastníkom
konania, bola s ním uzavretá Dohoda o zvýšení kvalifikácie (30.06.2016), v rámci ktorej sa zamestnanec

zaviazal, že po úspešnom absolvovaní zahraničného študijného kurzu zotrvá v pracovnom pomere
najmenej 1 rok. Toto zamestnanec nedodržal a ku dňu 31.03.2017 podal výpoveď. Preto účastník
konania pristúpil ku zrážke zo mzdy vo výške XXX,XX eur, zodpovedajúcej jeho nákladom na zvýšenie
kvalifikácie zamestnanca. Následne po vzájomnej dohode pracovný pomer bol ukončený dohodou zodňa 17.03.2017 a uvedená suma bola zamestnancovi v celom rozsahu poukázaná. Ďalej uviedol, že
každý z dotknutých zamestnancov napokon obdržal všetko čo mu patrí, bez ohľadu na skutočnosti
uvedené v Protokole.

7. Žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/4219, O-257/2019 zo dňa 18.07.2019 odvolanie zamietol a
rozhodnutie Inšpektorátu práce č. SPR/2019/364, 2019/7476 zo dňa 17.05.2019 potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že vo veci bolo preukázané, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 118
ods. 1 a § 129 ods. 1 Zákonníka práce tak, ako bolo zistené, preukázané a odôvodnené inšpektorátom

práce.

8. Porušenie povinností vyplynulo najmä z Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IBA-08-38-2.3/
P-E24-18 zo dňa 26.02.2018, pracovných zmlúv dotknutých zamestnancov, dohody o zvyšovaní
kvalifikácie uzavretej so zamestnancom P. I., vyjadrenia žalobcu k protokolu a k oznámeniu o začatí
správneho konania.

II.
Žaloba

9. Žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach dňa 02.09.2019 a postúpenou Krajskému
súdu v Bratislave dňa 10.10.2019 ako súdu vecne a miestne príslušnému sa žalobca domáha
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/4219, O-257/2019 zo dňa 18.07.2019 v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu práce Bratislava č. SPR/2019/364, 2019/7476 zo dňa
17.05.2019 vo veci uloženia pokuty vo výške X.XXX,XX eur za spáchanie správneho deliktu, ktorého sa

dopustil žalobca protiprávnym konaním, a to porušením § 118 ods. 1 a § 129 ods. 1 Zákonníka práce
vo vzťahu k zamestnancom P. I., T. C., Mgr. G. O. a P. K. tak ako bolo zistené inšpektormi inšpekcie
práce dňa 26.02.2018.

10. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho

posúdenia veci a zároveň má za to, že napadnuté rozhodnutie je vo vzťahu k výške uloženej sankcie
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

11. Žalobca uvádza, že z rozhodnutia vyplýva oprávnenosť správneho orgánu uložiť pokutu do výšky
XXX.XXX,XX eur, pričom z ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. nevyplýva dolná sadzba

uloženia pokuty. Z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, prečo konajúce orgány považovali práve
pokutu uloženú vo výške X.XXX,XX eur za primeranú a zároveň na dolnej hranici zákonného rozpätia.
Rovnako sa žalobca domnieva, že už samotné prejednanie prípadu splnilo preventívnu funkciu. Pripustil,
že určenie výšky pokuty je vecou voľného uváženia, to ale neznamená, že môže byť pokuta uložená v
ľubovoľnej výške. Voľná úvaha pri takomto rozhodovaní je vždy myšlienkový proces, v rámci ktorého má

príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky,
dobuprotiprávnehokonaniatak,abyuloženápokutaspĺňalapožiadavkurepresie,aleajpreventívnyúčel
s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Z napadnutých rozhodnutí žalobcovi
nie je jednoznačne zrejmé, aký vplyv na stanovenie uloženej výšky pokuty (X.XXX,XX eur) malo napr.
zohľadnenie rozsahu a miery hroziacej alebo spôsobenej ujmy.

12. Zároveň pre účely zistenia objektívnej pravdy a s poukazom na závery konajúceho správneho
orgánuotom,ženajzávažnejšímsprávnymdeliktomvrámciabsorpčnejzásadyjeporušeniepríslušných
ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu týkajúcich sa výplaty časti mzdy zamestnancovi P.
I. vo výške XXX,XX eur netto za prácu vykonanú v marci 2017, poukázal na výpoveď tohto zamestnanca

zo dňa 20.02.2017. Menovanému pre účely zvýšenia kvalifikácie bolo umožnené prehlbovanie svojich
znalostí a kvalifikácie, a to absolvovaním zahraničných študijných kurzov hradených v celom rozsahu
žalobcom. S menovaným bola uzavretá Dohoda o zvýšení kvalifikácie zo dňa 30.06.2016, v rámci
ktorej sa zamestnanec zaviazal, že po úspešnom absolvovaní zahraničného študijného kurzu zotrvá
v pracovnom pomere najmenej 1 rok. Napriek tomu, že menovaný zahraničný študijný kurz úspešne

absolvoval, požiadal o rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou k 31.03.2017, preto žalobca pristúpil
k vykonaniu zrážky zo mzdy vo výške XXX,XX eur zodpovedajúcej jeho nákladom. Následne svoj postup
prehodnotil a pracovný pomer bol ukončený dohodou zo dňa 17.03.2017 a žalobca sumu XXX,XX eur
poukázal zamestnancovi v celom rozsahu.13. Žalobca nesúhlasil ani so záverom konajúceho orgánu, že uložená pokuta vo výške X.XXX,XX
eur je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu pokutou primeranou. Argumentoval, že u každého

individuálne je treba posudzovať čo je preventívne a primerané. Pre osobu žalobcu je postačujúcim už
samotné prejednanie prípadu, resp. pokarhanie. V tejto súvislosti vytýka žalovanému, že v rozhodnutí sa
nezaoberal žiadosťou o neuložení pokuty a taktiež poukázal na to, že pre žalobcu ako zamestnávateľa
so 40-timi zamestnancami je výška pokuty X.XXX,XX eur takmer likvidačná. Vzhľadom na uvedené
žalobca navrhol, aby súd po preskúmaní napadnuté rozhodnutie zrušil.

III.
Vyjadrenie žalovaného

14. Podaním zo dňa 06.12.2019 sa k žalobe vyjadril žalovaný. K argumentácii žalobcu uviedol, že

pokuta vo výške X.XXX,XX eur bola žalobcovi uložená za porušenie povinností na úseku odmeňovania
zamestnancov, konkrétne za porušenie § 118 ods. 1 a § 129 ods. 1 Zákonníka práce, okrem iného aj
za protiprávne konanie, ktorým žalobca ako zamestnávateľ zasiahol do ústavou garantovaného práva
zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, konkrétne do práva na odmenu za
vykonanú prácu (čl. 36 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR). Takýto charakter jedného z nedostatkov spoločne so

zistením oboch sankcionovaných pochybení, dostatočne odôvodňujú záver inšpektorátu práce vyvodiť
zodpovednosť žalobcu za tieto správne delikty. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia inšpektorát
práce zohľadnil všetky zákonné kritériá v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce
svedčiace v prospech, aj neprospech žalobcu, pričom voľná úvaha, ktorou sa riadil, nijako neodporuje
obsahu spisu ani sa neprieči zásadám logického myslenia.

15. K samotnej žalobe uviedol, že žalobcom vznesené námietky nie sú spôsobilé spochybniť skutkové
závery inšpekcie práce a ich právne posúdenie. Inšpektorát práce v pozícii správneho orgánu prvého
stupňa vychádzal v procese rozhodovania zo spoľahlivo zisteného stavu veci a jeho meritórny akt,
rovnako ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, vykazujú znaky dostatočnej skutkovej i právnej

podloženosti a tiež dodržania všetkých procesných zásad, nevynímajúc zásady správneho trestania, na
ktoré odkazuje i ustálená súdna prax. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia, i bez nariadenia pojednávania, s poukazom na § 190 zákona č.
162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) žalobu zamietol.

IV.
Relevantné právne predpisy

16. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.

82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, v znení v rozhodnom čase, inšpekcia práce je vyvodzovanie zodpovednosti
za porušovanie predpisov uvedených v písm. a/ a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv.

17. Podľa § 7 ods. 3 písm. i/ cit. zákona, inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20
a osobitného predpisu.

18. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon
neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov

uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode, alebo za
porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do XXX.XXX,XX eur, a ak v dôsledku tohto
porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej
XX.XXX,XX eur.

19. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.20. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

21. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok, ak správny súd po preskúmaní
rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju
zamietne.

V.
Právne posúdenie veci

22. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a mieste príslušný na konanie po preskúmaní
napadnutých rozhodnutí a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná a túto je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť. Učinil tak verejným vyhlásením
rozsudku konaným dňa 20.10.2020 za splnenia zákonom predpokladaných podmienok (§ 137 ods. 4

SSP), keď oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo v zákonnej lehote zverejnené na informačnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu.

23. Správny súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ktorý je uvedený v bode I.
tohto rozhodnutia a zadokumentovaný v administratívnom spise, ktorý žalovaný súdu predložil. V

posudzovanej veci je kľúčovou otázkou, či obstojí právny názor žalovaného, že nedostatky zistené
inšpektorátom práce dňa 26.02.2018 zakladajú v plnom rozsahu zodpovednosť žalobcu za porušenie §
118 ods. 1 a § 129 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce
a ak áno, či je uložená pokuta primeraná.

24. Vo vzťahu k prvému sankcionovanému správnemu deliktu je medzi účastníkmi konania sporné, či
vo vzťahu k zamestnancovi P. I. nárok žalobcu na náhradu nákladov vynaložených na zvýšenie jeho
kvalifikácie mohol byť uspokojený spôsobom, ktorý si žalobca zvolil, t.j. vykonaním zrážok zo mzdy, a
či takýto postup by vylučoval protiprávnosť konania spočívajúcu v nevyplatení mzdy zamestnancovi P.
I. vo výške XXX,XX eur tak ako to žalobca tvrdí v odvolaní.

25. Žalobca v žalobe namieta, že protiprávneho konania sa nedopustil a zároveň namietal
nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k výške uloženej pokuty tvrdiac, že z rozhodnutia
mu nevyplývajú skutočnosti, prečo žalovaný, a predtým inšpektorát práce, považoval pokutu vo výške
X.XXX,XX eur za použitia absorpčnej zásady za pokutu na dolnej hranici zákonom povolenej pokuty a

prečo považoval takto stanovenú pokutu za primeranú a plniacu preventívnu funkciu. Ďalej, či v prípade
zisteného nevyplatenia mzdy vo výške XXX,XX eur zamestnancovi P. I. v čase výkonu inšpekcie práce,
či je toto možné považovať pri existencii dohody o zvýšení kvalifikácie a vykonanej zrážke zo mzdy za
náklady na zvyšovanie kvalifikácie, za protiprávne konanie.

26. Zo zistení správneho súdu vyplynulo, že zástupca žalobcu bol s výsledkami zistení inšpekciou
práce vykonanej dňa 26.02.2018 zhrnutých v Protokole o výsledku inšpekcie práce oboznámený a tento
k veci uviedol: „K spôsobu zisťovania nemáme námietky. Zistené nedostatky beriem na vedomie“. Vo
vyjadrení k upovedomeniu a začatí správneho konania žalobca už svoju zodpovednosť neuznáva a vo
vzťahu k zamestnancom T. C., Mgr. G. O. a P. K. argumentoval, že k nevyplateniu došlo iba z dôvodu

formálnej chyby a z dôvodu zrážok zo mzdy za stravné lístky. Konkrétne, že časť neposkytnutej mzdy
bola u uvedených zamestnancov vykonaná formou odovzdaných stravovacích lístkov, a teda nedošlo k
faktickému poškodeniu zamestnancov a k neposkytnutiu mzdy za nevykonanú prácu.

27. Na základe zistení podporených predloženými dôkazmi zadokumentovanými v administratívnom

spise správny súd ustálil, že konajúce správne orgány vo veci spoľahlivo zistili skutkový stav a z tohto
vyvodili vecne správny záver, keď žalobcovi vytkli porušenie základnej povinnosti stanovenej v § 118
ods. 1 Zákonníka práce vo vzťahu k menovaným zamestnancom (P. I., T. C., Mgr. G. O., P. K.), aletiež i vo vzťahu k druhému sankcionovanému správnemu deliktu, a to preukázanému konaniu žalobcu
v rozpore s § 129 ods. 1 Zákonníka práce u zamestnanca P. K..

28. Žalobca primárne namietal, že nemohol spáchať správny delikt, ak zamestnancovi P. I. titulom
nákladov vynaložených na zvýšenie kvalifikácie odpočítal zo mzdy čiastku XXX,XX eur na tom základe,
že zamestnanec porušil Dohodu o zvýšení kvalifikácie zo dňa 30.06.2016, a preto mu prináležalo
právo odpočítať si náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca
jeho účasťou na zahraničnej stáži. S týmto názorom sa správny súd nestotožňuje. Z Dohody o

zvýšení kvalifikácie uzatvorenej medzi žalobcom a zamestnancom P. I. dňa 30.06.2016 správnemu
súdu vyplynulo, že nárok žalobcu na náhradu nákladov vynaložených na zvýšenie jeho kvalifikácie
nemohol byť uspokojený takým spôsobom, akým si zvolil žalobca, teda vykonanou zrážkou, keďže na
takomto postupe sa so zamestnancom nedohodol. Existencia nároku vyplývajúca z Dohody o zvýšení
kvalifikácie zo dňa 30.06.2016 preto nezakladala žalobcovi ako zamestnávateľovi bez ďalšieho právo
na jednostranné zrazenie ním vyčíslenej sumy zo mzdy, ale tento nárok si mal uplatniť zákonným

spôsobom, napr. uzatvorením dohody o zrážke, čo žalobca vychádzajúc z jeho tvrdení nevykonal. Ak
žalobcatvrdil,žedlžnásumaXXX,XXeurpredstavujúcačasťmzdyzaprácuvykonanúvmarci2017bola
dodatočne vyplatená, túto skutočnosť žalobca ničím nepreukázal. Zároveň správny súd pripomína, že aj
keby došlo k preukázaniu následného vyplatenia mzdy vzhľadom na objektívnu zodpovednosť žalobcu
ako právnickej osoby za správne delikty, odstránenie uvedeného nedostatku nemôže predstavovať

liberačný dôvod pre vyvodenie tejto zodpovednosti. Preukázateľne bolo inšpektormi inšpekcie práce
preukázané, že nedošlo k uspokojeniu mzdových nárokov okrem P. I., aj v prípade T. C., Mgr. G. O.
a P. K.. Žalobca rovnako i týmto zamestnancom neposkytol mzdu, ktorú im zúčtoval v nadväznosti na
nimi vykonanú prácu, a to v prípade zamestnanca I. za prácu v mesiaci marec 2017 namiesto pôvodne
vyúčtovaných XXX,XX eur, tento obdržal iba XXX,XX eur (rozdiel predstavoval dlžnú sumu XXX,XX eur),

zamestnankyni C. za prácu vykonanú v mesiaci marec 2017 mzda nebola vyplatená, za prácu v mesiaci
apríl 2017 bolo vyplatených len XXX,XX eur z vyúčtovaných XXX,XX eur a za odpracovaný čas v mesiaci
máj 2017 jej nebola vyplatená suma XX,XX eur. Obdobne vo vzťahu k Mgr. O. za mesiac august 2017
bola poskytnutá len časť mzdy, pričom tejto nebola vyplatená suma XX,XX eur.

29. Zamestnancovi K. nebola za prácu vykonanú v mesiaci marec 2017 vyplatená žiadna mzda.
Žalobca ďalej namietal, že nedošlo z jeho strany ako zamestnávateľa ani k porušeniu § 129 ods. 1
Zákonníka práce. I v tomto prípade administratívnym spisom je dostatočne preukázané, že žalobca
konal v rozpore s § 129 ods. 1 Zákonníka práce a zamestnancovi P. K. neposkytol najneskôr do 15-
teho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca splatnú mzdu za prácu vykonanú v mesiacoch apríl a júl

2017, ale mzdu za apríl 2017 zamestnancovi poskytol prevodom z bankového účtu až dňa 25.05.2017
a mzdu za júl 2017 až dňa 17.08.2017. Z ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva povinnosť
zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, ktorej splatnosť upravuje § 129
ods. 1 Zákonníka práce tak, že mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo

inak. V posudzovanej veci preukázateľne zamestnancovi P. K. mzda za mesiac apríl a za mesiac júl
2017 bola preukázateľne predloženými výpismi (obratmi) vyplatená po lehote stanovenej § 129 ods. 1
Zákonníka práce.

30. Preskúmaním napadnutých rozhodnutí, na základe zistení, ktoré vyplynuli správnemu súdu z

administratívnehospisužalovaného,správnysúdkonštatuje,ževposudzovanomprípadeboliporušenia
Zákonníka práce nespochybniteľne preukázané, a tak ako bolo žalovaným a prvostupňovým orgánom
vyhodnotené. Bolo teda preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania. Správny súd
pripomína,žeporušeniazákona,ktorébolivdanomprípadezistenéinšpekcioupráce,azaktorésprávny
orgán ukladá sankciu, patria medzi správne delikty pre právnické osoby postihované bez ohľadu na

zavinenie. Teda ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie
právnej povinnosti zo strany účastníka konania a nie jej zavinenie. V prípade objektívnej zodpovednosti
zákon neumožňuje ani žiadnu možnosť liberácie. Objektívny charakter zodpovednosti teda znamená,
že páchateľ takéhoto správneho deliktu je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k
porušeniu povinností došlo, bez ohľadu na prípadné následné odstránenie zistených nedostatkov a bez

ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska
je preto pre vznik objektívnej zodpovednosti za správny delikt nepodstatné, či k pochybeniu došlo
zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov, účastníka konania alebo iných subjektov než
je zodpovedný subjekt.31. Žalobca okrem nedôvodnosti uloženia pokuty vytýkal v žalobe nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia,osobitnesozreteľomnaskutočnosť,žezrozhodnutiamunevyplýva,prečozadolnúhranicu

a primeranosť žalovaný považoval pokutu vo výške X.XXX,XX eur.

32. Ani s touto námietkou žaloby sa správny súd nestotožňuje. Žalovaný a prvostupňový orgán riadne a
dostatočne zistili dôvody a zohľadnili všetky zákonné kritériá stanovené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii
práce, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie primeranosti výšky pokuty (bod 5. tohto rozsudku). Pokuta

vo výške X.XXX,XX eur, i pri názore správneho súdu, zodpovedá významu chráneného záujmu, ktorým
v danom prípade je právo zamestnanca na mzdu za vykonanú prácu vyjadrené v § 118 ods. 1 Zákonníka
práce. Toto zákonné ustanovenie zabezpečuje jedno zo základných práv zamestnancov, a to právo na
mzdu za vykonanú prácu, pričom povinnosť zamestnávateľa platiť zamestnancovi za vykonanú prácu.

33. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu vo

vzťahu k výške uloženej pokuty, jej primeranosti a preventívnej i represívnej funkcii nezistil žiadne
vybočenie z medzí voľnej úvahy a stotožňuje sa s názorom žalovaného, že vo veci uložená pokuta vo
výške X.XXX,XX eur je na dolnej hranici zákonného rozsahu. Žalobca ako právnická osoba bezpochyby
nesie tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť za protiprávne konanie majúce znaky správneho deliktu
právne kvalifikovaného ako porušenie § 118 ods. 1 a § 129 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s § 19

ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, pretože žalobca ako zamestnávateľ bol povinný vyplácať
zamestnancom za vykonanú prácu mzdu riadne a v lehote určenej zákonom. Žalobca sa preukázateľne
spáchania tohto správneho deliktu dopustil, čo zákon sankcionuje uložením pokuty až do XXX.XXX,-
eur. Pokiaľ žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX,XX eur pri zohľadnení priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností, tak ako ich správny orgán v rozhodnutí uviedol, (str. 6 až 8 rozhodnutia

Inšpektorátu práce Bratislava č. SPR/2019/364, 2019/7476 zo dňa 17.05.2019 a str. 5 rozhodnutia
žalovaného č.: PO/BEZ/2019/4219, O-257/2019 zo dňa 18.07.2019) nijako nevybočil z medzí voľnej
úvahy a súd súhlasí s tým, že pokuta vo výške X.XXX,XX eur bola uložená na dolnej hranici zákonného
rozpätia, tak aby dostatočne plnila svoj preventívny i represívny účel. Ak žalobca rozporuje, že v danom
prípade by primeraným bolo už samotné prejednanie veci bez uloženia sankcie, súd pripomína, že

zákon v takomto prípade nepripúšťa liberačné dôvody, na základe ktorých by sa mohol žalobca spod
uloženej pokuty oslobodiť. Na to, aby sa zbavil tejto zodpovednosti, musel predložiť také dôkazy, ktoré
by preukazovali, že správny delikt vôbec nespáchal. Žalobca takýto dôkaz počas inšpekcie práce a
ani v priebehu správneho konania nepredložil. S poukazom na vyššie uvedené závery Krajský súd v
Bratislave žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalovanému v konaní plne úspešnému
právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, keďže tomuto žiadne preukázateľné trovy
konania ani nevznikli.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý zaneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.