Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20C/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119201240
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119201240.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: Emil Krajčík Agro, s.r.o.,

IČO: 44 222 947, Dlhá 1424/47, Senica, právne zastúpený: Mgr. Milan Sadloň, advokát, V. Paulínyho
- Tótha 30, Senica, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2,
Bratislava, o náhradu škody vo výške 610,40 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o
ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po

právoplatnosti toho rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.02.2019 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
610,40 eur titulom náhrady škody ako aj náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v
správnom konaní vedenom pre podozrenie zo spáchania priestupku vedenom na ODI Trnava pod
sp. zn.: ORPZ-TT-G bol účastníkom konania ako poškodený. Bol zastúpený advokátom na základe
riadneho splnomocnenia. Obvineným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky bol I.. L. L.. V zmysle zákona o priestupkoch ak správny orgán o priestupku nerozhodne
do dvoch rokov od spáchania priestupku, konanie o ňom zastaví. Prvostupňový správny orgán - ODI

Tmava - rozhodol vo veci celkovo trikrát. Z dôvodu vážnych chýb v rozhodnutiach boli' dve rozhodnutia
zrušené nadriadeným správnym orgánom - KDI Trnava. O odvolaní proti v poradí tretiemu rozhodnutiu
ODI Trnava v danej veci už nadriadený orgán nerozhodol, pretože uplynula medzičasom prekluzívna
dvojročná lehota. Nadriadený orgán - KDI Trnava - podrobne opísal priebeh správneho konania v
Správe KR PZ v Trnave, Krajského dopravného inšpektorátu sp. zn.: KRPZ-TT-KDT3- XX/XXXX-XDV
z 19.07.2016 spolu s dôvodmi zastavenia konania. Za zastupovanie v tomto priestupkovom konaní
uhradil svojmu právnemu zástupcovi celkovo 610,40 € podľa vyúčtovania č. X/XX, ako o tom svedčí

výpis z účtu IBAN P XXXXXXXXXXXXXXXX XXXX, ktorého majiteľom je žalobcov právny zástupca
- advokát Mgr. Milan Sadloň. Úkony vykonané advokátom v priestupkovom konaní boli účelné a
smerovali k uplatneniu žalobcových práv v konaní. Žalobca sa domáhal náhrady škody žiadosťou na
Ministerstve vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR, ktoré v zamietavej odpovedi poukázalo na fakt, že
nedošlo k naplneniu podmienky pre náhradu škody nesprávnym úradným postupom. Tento svoj záver
oprelo o znenie § 9 ods. 3 zákona Č. 514/2003 Z.z. Žalobca je toho názoru, že priestupok správny
orgán prejednáva podľa zákona Č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní a nie podľa Trestného poriadku,

ktorého sa § 9 ods. 3 zákona Č. 51412003 Z.z. týka. Preskúmanie postupu policajta prokurátorom je
inštitút uvedený v § 210 Trestného poriadku. Rovnako priestupok neriešil vyšetrovateľ PZ, poverený
príslušník PZ ani colník finančnej správy, ale správny orgán - ODl Trnave. Nesprávnosť úradného
postupu potom nemusí byť len v prieťahoch v konaní, ale môže byť zapríčinená celkovým nesprávnympostupom správneho orgánu, a to ako prvostupňového, tak aj odvolacieho. Odvolací orgán dvakrát zrušil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodu chaotického a nesprávneho rozhodovania.
Nič odvolaciemu orgánu nebránilo, aby po druhom odvolaní rozhodol sám a správne. Rovnako mu

nebránilo nič v tom, aby po treťom odvolaní skončil konanie riadnym rozhodnutím vo veci samej
ešte pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Podľa § 49 Správneho poriadku v jednoduchých veciach,
najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán
rozhodne bezodkladne. 30-dňová lehota na vydanie rozhodnutia totiž nemusí byt" vždy a za každých
okolností vyčerpaná do posledného dňa, preto správnemu orgánu nič nebránilo v tom, aby rozhodol

aj v lehote kratšej a to najmä s prihliadnutím na fakt, že žiadne dokazovanie už nebolo potrebné
vykonať. Vzhľadom na stav veci je potom dôvodné sa domnievať, že nečinnosťou správneho orgánu
došlo k prieťahom v konaní tým, že správny orgán nerozhodol ani v lehote 30 dní, ani v lehote
60 dní. Správny orgán vydal v roku 2015 rozhodnutie, ktoré nedoručil poškodenému, s ktorým ani
nekonal. Odvolací orgán v roku 2015 mal toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec prvostupňovérnu orgánu
na nové konanie. Následne ODI Trnava vydal dňa 22.01.2016 ďalšie rozhodnutie vo veci samej. Toto

rozhodnutie napadli obaja účastníci konania odvolaním. Odvolací orgán rozhodol dňa 4.4.2016 tak, že
prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie. Ďalšie rozhodnutie vydal ODI Trnava
dňa 18.5.2016. proti ktorému podali obaja účastníci konania odvolanie. Po doručení spisu odvolaciemu
správnemu orgánu tento už vo veci nerozhodol, ale nechal márne uplynúť prekluzívnu dvojročnú lehotu
na prejednanie priestupku a konanie zastavil. Od vydania prvého z celkovo troch rozhodnutí vydaných

prvostupňovým orgánom sa nevykonalo podstatné dokazovanie, boli len vypočutí účastníci konania.
Odvolací orgán mal podľa môjho názoru už po druhom odvolaní rozhodnúť vo veci sám a zmeniť
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, aby bol výrok v súlade s ustanovením zákona o
priestupkoch, teda mal doplniť výrok rozhodnutia a nároku na náhradu škody. Takýto po tup by bol v
súlade s ustanovení § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Ku zmene rozhodnutia môže dôjsť vtedy, keď

bol v prvostupňovom konaní spoľahlivo zistení skutkový stav veci, prípadne bol spoľahlivo zistený na
základe doplneného dokazovania v odvolacom konaní, ale rozhodnutie nezodpovedá tomuto zistenému
stavu veci. V tomto prípade by išlo len o vecnú zmenu rozhodnutia, a to o čiastočnú zmenu výroku
rozhodnutia. Nekompetentným postupom prvostupňového správneho orgánu a nesprávnym postupom
odvolacieho správneho orgánu došlo k prieťahom v konaní a v konečnom dôsledku nebolo vydané

rozhodnutie v lehote určenej zákonom. Ako účastníkovi konania mi predmetným konaním správneho
orgánu bola spôsobená škoda tým, že tento nerozhodol o náhrade škody, teda ani o jeho príslušenstve,
ktorými účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia nepochybne sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

2.Kžalobežalobcapripojilžiadosťopredbežnéprerokovanienárokuč.l.3-5zodňa30.08.2018,správuk
rozhodnutiu o zastavení konania č.l. 4, vyúčtovanie trov č.l. 5, predbežné prerokovanie nároku - odpoveď
č.l. 7.

3. Súd vyzval žalovaného na vyjadrenie, ktorý sa vyjadril podaním zo dňa 26.04.2019, a to tak,

že žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Žalovaný popieral dôvodnosť nároku,
pričom poukázal na skutočnosť, že žalobca bol správnym orgánom odkázaný so svojím nárokom na
občianske súdne konanie v súlade s § 20 ods. 1 zákona č. 71/1990 Zb. o priestupkoch. Žalovaný
poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II ÚS 242/2017. Žalovaný namietal
nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní práve s poukazom na to, že žalobca bol so svojím

nárokom odkázaný na občianske súdne konanie. Žalovaný tiež namietal, že nie je splnená podmienka
nesprávneho úradného postupu s odkazom na § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a nenaplnenie jeho
predpokladov, ako aj s poukazom na § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (ďalej len ZZS) s poukazom na
to,žemožnovychádzaťlenzvýsledkovvybavovaniažiadostiopreskúmaniepostupu.Zároveňpoukázali
na to, že civilnoprávne súdy nemajú v tomto prípade právomoc skúmať zákonnosť, alebo oprávnenosť

posudzovať nesprávnosť úradného postupu a je viazaný skutkovými zisteniami príslušných orgánov.

4. Žalobca sa k vyjadrenie žalovanej vyjadril podaním zo dňa 08.09.2019, kde namietal, že by žalovaný
nebol pasívne vecne legitimovaný, pričom uviedol, že sa domáhal na Okresnom súde Trnava v konaní
16Cpr/2/2015, aby konanie bolo rozšírené o uvedený predmet, t.j. trovy priestupkového konania, avšak

konajúci súd zmenu žaloby nepripustil. Pričom pasívna vecná legitimácia vyplýva priamo zo zákona z § 9
ods. 1 ZZS. Žalobca mal za to, že uvedené stanovisko už je obsahom predbežného prejednania nároku
nanáhraduškody.Žalobcanavrholdoplniťdokazovanie písomnosťamizospisuOkresnéhodopravného
inšpektorátu, a to - rozhodnutím ODI PZ Trnava zo dňa 7.9.2015 sp. zn. ORPZ-TT-ODI2- XXX/XXXX,rozhodnutím KDI PZ Trnava zo dňa 9.11.2015 sp. zn. KRIZ-TT-KDI3 -XX/XXlX-ODV, rozhodnutím ODI
PZ Trnava zo dňa 22.1.2016 sp. zn. ORPZ-TT-ODI2- XXX/XXXX, rozhodnutím KDI PZ Trnava zo dňa
4.4.2016 sp. zn. KRPZ-IT-KD13- XX/XXXX-ODV, rozhodnutím ODI PZ Trnava zo dňa 18.5.2016 sp. zn.

ORPZ-TT-ODI2- XXXXXXXX. Žalobca opätovne poukázal na priebeh konania na Okresnom dopravnom
inšpektoráte a spôsob rozhodovania tohto orgánu.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 05.11.2019 a súčasne upozornil žalobcu, že dôkazy zabezpečuje
súd len v prípade, ak ich nemôže strana predložiť sama a uvedené preukáže. Žalobca na pojednávaní

zotrval na skutkových tvrdeniach, ktoré doteraz vykonal v konaní, pričom uviedol, že má za zrejmé z
popisuskutkovýchokolnostíajzdôkazov, ktoré žiadalivykonať, že správy orgán ODInepostupovalv
súlade s právnym poriadkom. Rozhodoval celkovo trikrát. KDI v danej veci priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky rozhodoval celkovo 2 krát . V konečnom dôsledku ani jeden zo
správnych orgánov nedokázal v zákonnej 2 ročnej lehote vec právoplatne ukončiť. Podľa správneho
poriadku pochybilako ODI Trnava,takaj KDITrnava tým,že nepostupoval vsúladesustanoveniami

§ 49 a 59 správneho poriadku. V zmysle zákona 514/2003 je nesprávny úradný postup aj taký
postup, kedy správny orgán nerozhodol, alebo neurobil úkon v zákonom ustanovenej lehote. Žalobca
tým, že si v súlade s právnym poriadkom SR v danom konaní priestupkovom uplatňoval náhradu
škody a s týmto uplatňovaním mu vznikli určité výdavky nerozhodnutím vo veci samej by bolo o
týchto výdavkoch a príslušenstva hlavnej pohľadávky rozhodnuté, a to chybným postupov správnych

orgánov. V rámci záverečnej reči žalobca uviedol, že žalujúca strana preukázala , že ako poškodená
bolaúčastníkomkonania vsprávnomkonanívedenomnaODITrnava podsp. ORPZ-TT-G. Žalobkyňa
predložila súdu ako dôkaz faktúru za právne služby, ktorú uhradila o čom predložila výpis z účtu,
táto fakt. za právne služby zahŕňala všetky úkony jej právneho zástupcu správnom konaní, ktoré
neskončilo rozhodnutím vo veci samej. Z predloženého dôkazu správy KRPZ KDI sp. zn. KRPZ -TT-

KDI 3-XX/XXXX-ODV zo dňa 19.07.2016 vyplýva, že prvostupňový správny orgán rozhodol 3
krát, pričom prvé dve jeho rozhodnutia boli dovolacím orgánom zrušené a o treťom rozhodnutí
nebolo odvolacím orgánom rozhodované z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Žalobca citoval z
tejto správy nasledovné: „Rozhodnutie o priestupku opätovne i napriek predchádzajúcemu rozhodnutiu
neobsahuje výrok o nároku na náhradu škody podľa § 70 zákona o priestupkoch. Z tohto jednoznačne

vyplýva, že prvostupňový správny orgán nerešpektoval právny názor nadriadeného orgánu ,
čím porušil príslušné ustanovenia správneho poriadku. Rovnako zo správy je zrejmé, že jednotlivé
vyhotovenia a vypracovania rozhodnutí správneho orgánu konk. ODI Trnava boli vydané v rozmedzí
najmenej 8 mes., čo je priamo s ust. § 49 správneho poriadku, pretože opakovaných konaniach po
vrátení veci nadriadeným orgánom neboli vykonané žiadne dôkazy a vec bolo potrebné nanovo

rozhodnúť. Rovnako nadriadený správny orgán nepostupoval v súlade ust. § 59 zákona o správnom
konaní , pretože pri už druhom rozhodovaní mal rozhodnúť vo veci sám , pretože bolo potrebné len
odstrániť nesprávnosti a zrejme právna nevedomosť správnych orgánov. Podľa § 49 správneho
poriadku v jednoduchých veciach správny orgán rozhodne bezodkladne. Po 3 odvolaní oboch
účastníkov správneho konania mal odvolací orgán 10 dní na to, aby rozhodlo a vec právoplatne

ukončil rozhodnutím o veci samej. Túto lehotu bez zjavných príčin a odôvodnenia nechal márne
uplynúť čim účel priestupkového konania ako ho definuje zákon o priestupkoch zmaril a teda vôbec
o veci nerozhodol. Je nepochybné, že vzhľadom na tento nesprávny úradný postup a zmarenie účelu
priestupkového konania si mohol uplatniť náhradu škody aj sám podozrivý, a to voči orgánu štátnej
správy, ak by nejaká škoda v tomto konaní vznikla. Je úlohou štátnych orgánov aby presadzovali

právo a zákonnosť majú na to vytvorené všetky právne a materiálne podmienky. V priestupkovom
konaní evidentne správne orgány postupovali v rozpore so zákonom a o žiadnom porušení predpisov
prípadne následných nárokov vyplývajúci z týchto porušení predpisov nerozhodli. Ako uviedol OS
Trnava v konaní o náhradu škody 16Cpr 2/2015 nárok o náhradu škody, resp. na náhradu trov
právneho zastúpenia v priestupkovom konaní tvorí samostatný nárok a nie príslušenstvo pohľadávky

čo následne vo svojom rozhodnutí uznal aj NS čím sa uznesenie o nepripustení zmeny žaloby stalo
právoplatným a vykonateľným konečným. Preto je zrejmé, že škoda 610,40 eur, ktorú si v tomto konaní
uplatňujeme je jednoznačne spôsobená nezákonným svojvoľným postupom správnych orgánov a
táto by nevznikla ako samostatný nárok v prípade, ak by o veci meritórne správne orgány rozhodli.
Nie je totiž podstatné či správne orgány uznali niekoho vinným z priestupku, alebo ho obvinenia

zbavili , správne orgány vyvolali náklady tým, že vytyčovali ústne pojednávania, požadovali rôzne
vyjadrenia a návrhy, pričom všetky tieto činnosti boli ich nečinnosťou, resp. nezákonným konaním
zmarené a nemohli byť vymáhané na tých osobách ktoré s takýmto nezákonným a nesprávnymúradným postojom nemali nič spoločné. Preto sa domnievame, že žalovaný nárok je dôvodný, že SR
je pasívne legit., a preto žiadame, aby súd vo svojom nároku žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril tak, že sa pridržiaval vyjadreniazo dňa 26.04.2019. Mal za to,
že žalobca nepreukázal, že došlo k nesprávnemu postupu. Civilno-právny súd, ktorý rozhoduje o
nároku na náhradu škody nemá právomoc skúmať nesprávnosť úradného postupu, ale je viazaný
zisteniami na to príslušných orgánov. V priestupkovom spise č. KRPZ-TT-KDI3-XX/XXXX-ODV tento
priestupkový spis obsahuje aj záznam o vykonaní kontroly spisu kde je konštatované, že je

dodržaná zákonná lehota a zákonnosť postupu odvolacieho orgánu KDI KRPZ Trnava. Ďalej čo
sa týka náhrady škody, ktorú si uplatňuje žalobca v zmysle § 18 ods. 3 zákona 514/2003 platí, že
súčasťou konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktorú zahŕňajú účelne hotové výdavky a odmenu
za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Žalovaná poukázala, že v zmysle § 12
ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655 /2004 Z.z. platí. Namietali právny úkon, ktorá prevyšuje túto sumu
33, resp. 35 eur. Máli za to, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaniami žalovaného

a vznikom škody. Dovoľujeme si poukázať na rozsudok NS ČR 25 Cdo 915/2005 zo dňa 26.04.2007
a taktiež na rozsudok KS Trnava sp. zn. 24 Co 6/2018, kde poukazujem na závery krajského
súdu na strane v bode 21. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že má za to, že nie je pasívne vecne
legitimovaný v tomto konaní. Poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené všetky predpoklady vzniku
zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a keďže všetky podmienky musia

byť splnené kumulatívne nárok na náhradu škody žalobcovi nevznikol. Žiadal, aby súd žalobcu v celom
rozsahu zamietol a aby mu boli priznané trovy konania.

7. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán a žalobou č.l. 1-2, žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku č.l. 3, správou č.l. 4, vyúčtovaním č.l. 5, dokladmi o úhrade č.l. 6, predbežným prerokovaním

č.l. 7, vyjadrením č.l. 23-24, doplnením vyjadrenia č.l. 33-34.

8. Súd konštatuje, že v konaní bolo spornou skutočnosťou, či žalovaný je pasívne legitimovaný v tomto
spore, teda či žalobca má nárok voči žalovanému, pričom spornou bola existencia príčinnej súvislosti
medzi tvrdeným vznikom škody a konaním žalovaného ako aj samotný vznik škody. Žalovaný súčasne

namietal aj výšku uplatnenej škody, kde podľa jeho názoru sa malo vychádzať z neurčitku a nie z
hodnoty veci. Sporná skutočnosť v priebehu konania bola zo strany súdu účastníkom vyhodnotená tak,
že v súlade s ustálenou právnou praxou sa počíta odmena právneho zástupcu v adhéznom konaní z
hodnoty veci pokiaľ je známa. Súd vzhľadom na uvedené pojednávanie za účelom odstránenia spornosti
uvedeného pojednávanie neodročoval a vec prejednal.

9. Súd konštatuje, že žalobca navrhol vykonať dokazovanie obsahom spisu správneho orgánu a
jeho rozhodnutiami, ktoré sám v konaní nepredložil, pričom zo strany súdu bol pred pojednávaním
upozornený na skutočnosť, že dôkazy je potrebné predložiť do pojednávania, pričom žalobca tak
nevykonal. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nemohol pripojiť uvedené dôkazy, nakoľko spis

správneho orgánu bol pripojený k spisu Okresného súdu Trnava a nemohol do neho nahliadnuť.

10. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť

už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

11. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

12. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

13. Súd konštatuje, že na uvedené návrhy na doplnenie dôkazov neprihliadol, nakoľko má za to, že

neboli uplatnené včas, pričom tvrdenie žalobcu, že nemohol predložiť uvedené dôkazy posúdil súd ako
nedôvodné, nakoľko žalobca bol účastníkom uvedeného konania a rozhodnutia mohol predložiť, keďže
mu boli doručované, pričom bez ohľadu na uvedené, vzhľadom na čas od vydania ich mohol do začatiatohto súdneho konania, resp. prvého pojednávania zabezpečiť (obdobie 7 mesiacov). Súčasne však
nevykonanie týchto dôkazov nebolo dôvodom na zamietnutie žaloby.

14. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

15. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), príslušenstvom pohľadávky sú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

16. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

17. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

18.Podľaustanovenia§3ods.1zákonač.514/2003Z.z. vplatnomzneníštátzodpovedázapodmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej

časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom, ods. 2 zodpovednosti podľa
odseku 1 sa nemožno zbaviť.

19. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo
alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej
správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj
keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu

podľa osobitného predpisu,.

20. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v platnom znení štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný postup do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, ods.
2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

21. Podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa
finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti

o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru,
vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom..

22. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11, ods. 2 ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne,
je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.

Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

23. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde, ods. 2 každý je

povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne
oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.24. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v platnom znení uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk,

25. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak,

26. Súd konštatuje, že nevykonával osobitné dokazovanie vo vzťahu k tvrdeným rozhodnutiam, a to
jednak z dôvodu, že ich obsah v konaní nebol sporný a vzhľadom na to, že ich osobitné dokazovanie
súd vyhodnotil ako neúčelné a nehospodárne, nakoľko žalobu zamietal primárne z iných dôvodov. Ako
súd sporovým stranám uviedol, má za to, že svojou podstatou a povahou je nárok žalobcu nárokom
podľa § 121 ods. 3 OZ, pričom tento nárok mal byť uplatnený proti škodcovi (osobe, ktorá bola označená
za priestupcu) v občianskom súdnom konaní, potom, ako bol žalobca odkázaný na uplatnenie tohto

nároku v tomto konaní správnym orgánom čo bolo nesporné. Žalobca sa v konaní argumentoval
tým, že si tento nárok uplatnil v súdnom konaní voči uvedenej tretej osobe, avšak súd procesným
rozhodnutím (nepripustením zmeny žaloby sa uvedeným nárokom odmietol zaoberať), pričom uvedené
rozhodnutie prešlo aj kontrolou ústavnosti na Ústavnom súde. Súd má za to, že žalobca si nesprávne
vysvetlil odôvodnenie procesného rozhodnutia, nakoľko v tomto rozhodnutí je výslovne uvedené, že

ide o samostatný právny vzťah strán, ktoré súd vyhodnotil na nespojenie veci. Súd neuviedol, že
tento nárok je na zamietnutie ani neuviedol, že nemôže byť predmetom preskúmania súdom. Pričom z
dôvodu procesnej ekonómie uvedené rozšírenie nepripustil. Nič však nebránilo žalobcovi podať si voči
žalovanému novú žalobu, ktorá by bola preskúmaná súdom, čo však žalobca neurobil, ale s odstupom
takmer 2,5 roka podal žalobu voči žalovanému v tomto konaní dôvodiac, že zastavením konania mu

vznikla škoda, ktorú mu spôsobil týmto postupom žalovaný. Súd má za to v súlade s argumentáciou
žalovaného, že v zásade žalobca nemal právny nárok na výsledok priestupkového konania, a to, že
žalobcanemoholsistotouvedieť,žeoznačenýškodcabudeuznanýzavinnéhovpriestupkovomkonaní,
pričomtentomoholbyťpoprípadeoslobodený,avtomtoprípadebytrovypriestupkovéhokonaniaznášal
sám žalobca. Žalobca však bol pri zastavení konania odkázaný na občiansko-súdne konanie, aby si

tam uplatnil svoj nárok na náhradu škody a s tým, spojené náklady. Súd konštatuje, že medzi vznikom
výdavkov žalobcu a konaním žalovaného neexistuje priama príčinná súvislosť, a preto tu nie sú dané
dôvody na vyhovenie žaloby.

27. Súd konštatuje, že sa plne stotožňuje správnym názorom vyjadreným v rozhodnutí Krajského súdu v

Trnave sp.zn. 26Co/6/2018, ktorý si dovolí odcitovať, a ktorý je plne aplikovateľný na prejednávanú vec:
„podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je
okolnosť, že orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci sa dopustí nesprávneho úradného postupu.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd, ktoré boli
vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom
je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku

dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo
k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá objektívnu
zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne (kumulatívne) troch
podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré
je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená

i hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje. Ďalšou obligatórnou
podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 15 ods.
1 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov je predbežné prerokovanie nároku u príslušného ústredného orgánu, nakoľko beztohto predbežného prerokovania nároku sa žalobca nemôže úspešne domáhať uplatneného nároku v
civilnom sporovom konaní. Tak, ako bolo uvedené vyššie spornou bola v prejednávanej veci otázka
existencie príčinnej súvislosti ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti žalovanej za

škodu v zmysle ZZS. „Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej
skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny
úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby
protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba

vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej
rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo
opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non
spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania
škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej
súvislosti,príčinnásúvislosťjedanávtedy,akješkodapodľavšeobecnejpovahy,obvykléhochoduvecía

skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda
by bez tejto príčiny nebola nastala. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a
konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne
okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je
právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako

príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má
pretozásadnývýznamotázka,včomkonkrétnespočívaškoda(majetkováujma),zaktorújepožadovaná
náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním
škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje
príčinná súvislosť (uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/11/2010 zo dňa 31.1.2012).

„Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, nestačí ak je len sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu
(nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 430/2011 zo dňa 18.1.2012).“
„O vzťah príčinnej súvislosti (tzv. kauzálny nexus) v prípade objektívnej zodpovednosti štátu za škodu sa

jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, teda
ak je preukázané, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, ku
škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva;
príčinou vzniku škody môže byť iná okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez nej by škodlivý následok
nenastal. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich

do úvahy ako príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon zodpovednosť v danom prípade spája.
Príčina musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody; príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je naopak daná tam, kde do
deja vstúpila iná - na právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá - skutočnosť, ktorá je pre
vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný

vzťah k vydaniu nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu (rozsudok NS ČR sp. zn.
25Cdo 915/2005 zo dňa 26.4.2007). „Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním
alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v
podobe skutočnej škody - damnum emergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť spôsobená

bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Samotná škoda, ani samotné porušenie právnej
povinnosti ešte nezakladá zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná
súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť
tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno [teda poškodeného (sťažovateľov)],
čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie

má byť preukázané. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a
bezprostredný (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 177/08 zo dňa 29.1.2009).“

28. Súd konštatuje, že primárnou príčinou vzniku nákladov na právne zastúpenie, ktoré boli v konaní
nesporne preukázané, bolo spôsobenie škody škodcom žalobcovi nie žalovaným, ale tretím subjektom,

pričom žalobca bol odkázaný so svojím nárokom na občianske súdne konanie, kde si tento nárok mohol
riadne uplatniť, tak však nevykonal. Pod riadnym uplatnením treba chápať to, že tento nárok by bol
posúdenýsúdomčodopodstaty,nieakoprocesnýnárok.Žalobcavšaktakútožalobunepodal,čosivšak
spôsobil sám. Súd teda okrem toho, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného,ktorý riadne odkázal žalobcu na občianske súdne konanie, keďže žalobca nemohol vedieť, ako dopadne
priestupkové konanie, a teda či mu bude priznaný nárok na náhradu škody, súd tu opätovne zvýrazňuje
skutočnosť, že poškodený aj v priestupkovom konaní nemá právny nárok na výsledok konania v súlade

so svojími predstavami - že obvinený z priestupku bude uznaný za vinného, nakoľko len vtedy by
mu boli priznané trovy konania. Súd sa súčasne stotožňuje s tým, že žalovaný nebol pasívne vecne
legitimovaným subjektom z takejto žaloby, nakoľko týmto bola práve tá osoba, proti ktorej smeroval
adhézny nárok žalobcu, a preto nemôže sa nemôže domáhať takéhoto nároku voči žalovanému. Keďže
z vyššie uvedených dôvodov súd považoval žalobu za nedôvodnú tak, ju zamietol.

29. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení
tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný ako účastník plne úspešný v konaní, keďže žaloba bola v
celom rozsahu zamietnutá, a preto žalobcu zaviazal na ich zaplatenie v rozsahu 100%.

32. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vyšším súdnym

úradníkom.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.