Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/406/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516202350
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:1516202350.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska pôda
s.r.o., IČO: 44 138 369, so sídlom Žehrianska 3, Bratislava, zastúpená LawService, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, proti žalovanej: G. W., nar. X.X.XXXX, bytom J. E. XX, I. -
X., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Nitra č.k. 12C/122/2016- 101 zo dňa 29.6.2017 a rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 12C/122/2016
-111 zo dňa 16.8.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 29.6.2017 č.k. 12C/122/2016- 101 z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku ako aj vo výroku o trovách konania

z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Zároveň zamietol aj návrh na
prerušenie konania. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 162 ods. 1,3 CSP, § 137, § 228 ods. 1,2
CSP, § 46 ods. 1, § 123, §129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, § 6 ods. 6 zák. č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení
vlastníckeho práva k nim. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca ako kupujúci uzatvoril
so žalovanou ako predávajúcou kúpnu zmluvu zo dňa 17.6.2015 predmetom ktorej bol prevod
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.úz. Y., obec Y., okres I., zapísaných na LV č. XXXX, parcely
registra "C" parc.č. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2 za kúpnu cenu 496,08 eura. Návrh na vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor doručený dňa

1.7.2015. Žalovaná listom od kúpnej zmluvy odstúpila. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaná
ako predávajúca predmetnú spornú nehnuteľnosť previedla kúpnou zmluvou na spoločnosť MH Invest
s.r.o. Následne spoločnosť MH Invest s.r.o. previedla nehnuteľnosť na spoločnosť MH Invest II s.r.o.,
ktorá bola zapísaná na LV č. XXXX. ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/1. Predmetná
nehnuteľnosti bola vyvlastnená rozhodnutím o vyvlastnení zo dňa 18.8.2016 Okresného úradu Nitra,
odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU - NR - OVBP2-2016/032185-53 v spojení s rozhodnutím

Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej
správy zo dňa 10.10.2016, č. 24929/2016/B624-SV/64203/To. Na základe rozhodnutia o vyvlastnení,
prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnosti na spoločnosť MH Invest s.r.o. Súd poukázal na to, že žalobca
trval na podanej žalobe v znení je zmeny, pričom naliehavý právny záujem zdôvodnil tým, že ak by súd
žalobe vyhovel, mal by nárok na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie. Pre konania vedené na Krajskom
súde v Nitre pod sp.zn. 11S/170/2016 a 15S/4/2016 ohľadne preskúmania zákonnosti rozhodnutia

Okresného úradu Nitra a o vyhovení protestu prokurátora žalobca navrhoval prerušiť toto konanie.
Uznesením č.k. 12C/122/2016-101 zo dňa 29.6.2017 súd návrh na zmenu žaloby zamietol.1.2 Súd prvej inštancie žalobu zamietol konštatujúc, že žalobca na podanej žalobe nemá naliehavý
právny záujem a že žalovaná v konaní nie je pasívne vecne legitimovaná. Vzhľadom na tieto skutočnosti

sa meritom veci súd ďalej nezaoberal. Uviedol, že čo sa týka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie,
žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam voči subjektu - G., ktorý nie je
evidovanýv katastrinehnuteľnostíakovlastníknehnuteľností,z tohtodôvodumalsúdzato,žežalovaná
nie je pasívne legitimovaná a žaloba žalobcu voči nej je teda nedôvodná. Dôvodil, že žalobca nemá
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože aj keby bol žalobca v

konaní úspešný, neprinieslo by to žiadnu zmenu v právnom stave ohľadne predmetnej nehnuteľnosti,
či sporných strán. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na
určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Žaloba
podaná žalobcom je žalobou určovacou a žalobca sa jej môže domáhať len vtedy, ak je na tom
naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi
stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť a právne postavenie žalobcu je

ohrozené, pričom ani jedna z týchto podmienok podľa názoru súdu splnená nie je. Poukázal na to,
že povoleniu vkladu medzi stranami sporu bolo právoplatne zrušené, žalovaný ako vlastník previedol
nehnuteľnosť spoločnosti MH Invest s.r.o., pričom mu bola vyplatená aj kúpna cena. Spoločnosť
MH Invest s.r.o. previedla nehnuteľnosť spoločnosti MH Invest II s.r.o., následne bola nehnuteľnosť
vyvlastnená právoplatným rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu. Ako vlastník nehnuteľnosti je v

katastri evidovaná spoločnosť MH Invest s.r.o. Súd zdôraznil, že daný stav nie je možné zmeniť podanou
žalobou na určenie vlastníctva, bez toho, aby nebol stranou sporu takéhoto konania subjekt, ktorý ako
vlastník nehnuteľnosti je zapísaný v katastri nehnuteľností. Nadobudnutie vlastníctva vyvlastnením je
osobitný druh nadobudnutia vlastníctva, ktoré nie je odvodené od práv právneho predchodcu. Aktuálny
evidovanývlastníknehnuteľnostiniejeprávnymnástupcomžalovanej.Zároveňpoukázalnarozhodnutie

Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co /25/2016 zo dňa 11.03.2015, podľa ktorého rozsudok v zmysle §
159 ods. 2 O.s.p. ( teraz § 228 ods. 1 CSP) o určenie vlastníctva je záväzný len pre účastníkov konania,
môže byť predpokladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností,
len ak účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania) zapísané v katastri ako
vlastníci.

1.3 Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby ani
z dôvodu uplatňovania si náhrady za vyvlastnenie, pretože žalovaná mala vyplatenú kúpnu cenu a
úschova náhrady za vyvlastnenie sa týka vzťahu medzi spoločnosťami MH Invest s.r.o. a MH Invest II
s.r.o. Žalobcovi by preto ani v prípade vyhovenia žalobe nevznikol zákonný nárok na vyplatenie náhrady

za vyvlastnenie. Vychádzal z toho, že aj prípadná zmena žaloby by nemala žiadny vplyv na výsledok
rozhodnutiasúdu,keďžežalovanábystálenebolapasívnelegitimovaná,pretožeaniv časevyvlastnenia
nebola žalovaná vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca by nemal ani naliehavý právny záujem
vzhľadom na to, že podľa § 137 písm. c) CSP súd rozhoduje, či tu právo je alebo nie je a nie o tom či
tu právo bolo alebo nebolo.

1.4 Z vyššie uvedených dôvodov, súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania.
Vzhľadom na účinky vyvlastnenia v zmysle zákona č. 282/2015 Z.z. nemajú na predmetné konanie vplyv
správne konania vedené na Krajskom súde v Nitre. Argumentoval, že ani úspech žalobcu v správnych
konaniach ( vyhovenie protestu prokurátora, zastavenie vkladového konania ohľadne zmluvy sporných

strán) by nepriniesol zmenu v právnom stave ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, keďže z dôvodu
vyvlastnenia by už nebolo možné žalobcu zapísať ako vlastníka nehnuteľnosti. Tiež by to nezmenilo
názor súdu, že žalobca nemá na podanej žalobe naliehavý právny záujem a neodstránil by sa tým ani
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej.

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby podal odvolanie žalobca, ktorý
navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň navrhol zmeniť uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 12C/122/2016-101 zo dňa 29.6.2017 tak,
že pripustí zmenu žaloby v ním navrhovanom znení. Žalobca namietal nesprávny procesný postup,
ktorým súd prvej inštancie znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci a
nepreskúmateľnosť rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/, d/ CSP). Poukázal na to, že právoplatné
uzneseniesúduprvejinštancie,ktorépredchádzalorozhodnutiuvovecisamejmávadu,ktorámohlamať
vplyvnarozhodnutievovecisamej.Uviedol,žepôvodnesažaloboudomáhalurčeniavlastníckehoprávaa v priebehu konania v dôsledku objektívnej zmeny skutkových okolností podal návrh na zmenu žaloby
z dôvodu vyvlastnenia pozemku na základe rozhodnutia OÚ Nitra, odbor výstavby dňa 18.08.2016 v
prospech spoločnosti MH Invest s.r.o., Bratislava. Súd prvej inštancie jeho návrh na zmenu žaloby

zamietol, pričom zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že dovtedajšie podklady k žalobe neboli dostatočné
prenavrhovanúzmenužalobyabolobynutnévykonaťďalšiedokazovanie.Zodôvodnenianiejezrejmé,
prečo by doterajšie výsledky dokazovania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe a
súd rozhodol i napriek tomu, že vo veci nebolo vykonané žiadne dokazovanie a ani pojednávanie. V
nadväznosti na to, rozhodnutie vo veci samej vychádza z tých istých skutkových i právnych okolností,

najmä z posúdenia predbežnej otázky platnosti kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi ním ako kupujúcim a
žalovaným ako predávajúcim. Z uvedených dôvodov s rozhodnutím nesúhlasí a má za to, že výsledky
doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a neexistoval žiadny zákonný
dôvod pre nepripustenie návrhu na zmenu žaloby. V dôsledku nepovolenia zmeny žaloby došlo k
zamietnutiu návrhu a nastal stav, že súd sa formalisticky odmietal zaoberať ich návrhom vo veci samej
bez toho, aby skúmal účel zmeny žaloby, ktorej potreba nevznikla zo subjektívnych príčin na jeho strane

a ani z iného jeho rozmaru, ale v dôsledku objektívnych príčin, vydania rozhodnutia o vyvlastnení.
Poukázal na Nález Ústavného súdu SR I.ÚS 472/2014 a § 389 ods. 2 CSP a v tejto súvislosti uviedol,
že judikatúra ÚS SR uvádza, aby zákonodarca umožnil odvolací prieskum aj v tých rozhodnutiach,
voči ktorým odvolanie nie je prípustné, pokým vada konania v priebehu konania má vplyv na konečné
rozhodnutie súdu.

2.2 Žalobca ďalej poukázal na to, že vo veci samej súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že žalobca
nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, keďže rozhodnutie by neprinieslo žiadnu
zmenu v právnom stave sporných strán. Taktiež nemá právny záujem na podaní žaloby ani z dôvodu
uplatňovania si náhrady za vyvlastnenie z úschovy z dôvodu, že žalovaná mala vyplatenú kúpnu cenu

a úschova náhrady za vyvlastnenie sa týka vzťahu medzi spoločnosťami MH Invest s.r.o. a MH Invest
II. s.r.o., a preto ani v prípade vyhovenia návrhu by mu nevznikol nárok na vyplatenie náhrady za
vyvlastnenie vzhľadom na účinky zákona č. 282/2015 Z.z. Žalobca poukázal na § 137 písm. b/ CSP, §
6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z., z ktorého je zrejmé, že vyplatenie náhrady je viazané na výsledok
konania vo vlastníctve vyvlastňovaného pozemku, a preto má naliehavý právny záujem vyplývajúci z

osobitného predpisu. Z rozhodnutia o vyvlastnení vyplýva, že finančné prostriedky sú uložené v depozite
a budú vyplatené v závislosti od výsledku konania ohľadne vlastníctva vyvlastňovaného pozemku.
Poukázal výslovne na § 228 ods. 2 CSP, t.j. záväznosť právoplatného rozsudku o určení vecného práva
k nehnuteľnosti bez ďalšieho rozšírené na ďalšie osoby, ktoré nie sú stranami sporu. Obe spoločnosti
spĺňajú podmienky tohto ustanovenia na to, aby bol rozsudok voči nim záväzný. S touto argumentáciou

sa súd prvej inštancie nevysporiadal v napadnutom rozsudku, ani v uznesení. Reštriktívny výklad
citovaného ustanovenia popiera jeho účel aj zmysel, ktorým je práve predchádzanie situácii, keď
žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností napriek tomu, že má vedomosť
o tom, že jeho vlastnícke právo je spochybňované právne relevantným spôsobom, vecnoprávne s
nehnuteľnosťou nakladá. Keby bol vydaný rozsudok o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v tomto

konaní, bol by záväzný aj pre uvedené spoločnosti. Preto nemožno žalobu zamietnuť z dôvodu, že
nemal naliehavý právny záujem na určení alebo, že žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný. V tejto
súvislosti poukázal na ust. § 137c CSP a na to, že súdna prax pripúšťa určenie vlastníckeho práva
do minulosti, napr. v konaní, že vec patrila do dedičstva v čase poručiteľovej smrti. Z obsahu výroku
vyplýva, že sa nejedná o určenie vlastníckeho práva do minulosti, ale výrok má význam pre účastníka v

aktuálnom čase, keďže pre vyplatenie náhrady za vyvlastnenie je potrebné rozhodnutie súdu. Na záver
dodal, že pre účely vyvlastnenia náhrady nemohol formulovať petit ako určenie platnosti kúpnej zmluvy,
pretože vzhľadom na ďalšie prevody dotknutej nehnuteľnosti pred jej vyvlastnením by nemohlo byť pre
uvedený účel smerodajné.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4.1 Súd prvej inštancie uznesením č.k. 12C/122/2016- 101 zo dňa 29.6.2017 (pred rozhodnutím vo veci
samej) zamietol návrh žalobcu na zmenu žaloby. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca zaslal
súdu návrh na zmenu žaloby doručenú dňa 20.06.2017, ktorou sa domáhal určenia, že žalobca bol

vlastníkom predmetných nehnuteľností ku dňu vyvlastnenia. Súd návrh na zmenu žaloby zamietol z
dôvodu, že s prihliadnutím na stav veci môže rozhodnúť na jedinom pojednávaní a doterajšie podklady
žaloby by nemohli byť dostatočné pre navrhovanú zmenu petitu žaloby a bolo by nutné vykonať ďalšie
dokazovanie. Uviedol, že ak by mala byť predmetom konania navrhovaná zmena žaloby, súd bynemohol rozhodnúť na jedinom pojednávaní, keďže súd by musel skúmať aj ďalšie skutočnosti, ktoré sú
v množstve podobných sporoch namietané, a v ktorých prevažne vystupuje žalobca alebo jeho konateľ,
či už ako žalobca alebo žalovaný. Bolo by potrebné vypočuť sporné strany, skúmať okolnosti uzavretia

kúpnej zmluvy, dôvody uzavretia kúpnej zmluvy, zisťovať výsledky trestného konania súvisiaceho s
uzavretím predmetných zmlúv.

4.2 Žalobca proti tomuto uzneseniu podal odvolanie a domáhal sa jeho zmeny tak, aby bola súdom
pripustená zmena žaloby v znení: Súd určuje, že žalobca bol výlučným vlastníkom pozemku registra

„C“ v katastrálnom území Y., obec Y., okres I. s parcelným číslom XXXX, orná pôda o výmere XXX m2
ku dňu jeho vyvlastnenia na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dna 18.08.2016 Okresného úradu
Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 v spojení s rozhodnutím
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej
správy zo dňa 10.10.2016, č. 24929/2016/B624-SV/64203/TO. V dôvodoch svojho odvolania uviedol,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež trpí vadou nepreskúmateľnosti. Poukázal na
to, že pôvodne podanou žalobou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, medzi tým
však došlo k vyvlastneniu a náhrada za vyvlastnenie bola uložená do úschovy súdu. Po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení zaslal súdu bez zbytočného odkladu podanie - zmenu žaloby.
Rozhodnutie súdu vo veci samej podľa pôvodnej žaloby aj podľa zmenenej žaloby vychádza z tých

istých skutkových i právnych okolností, najmä z posúdenia predbežnej otázky platnosti kúpnej zmluvy
zo dňa 17.6.2015.

5. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
preskúmal rozsudok a uznesenie súdu prvej inštancie týkajúci sa zamietnutia návrhu na pripustenie

zmeny žaloby a tiež postup súdu, ktorý im predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6.1 Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, parc.č. XXXX, orná pôda o výmere XXX mX v kat. území Y. z dôvodu, že dňa
XX.XX.XXXX uzavrel so žalovanou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola žalovaná nehnuteľnosť. Návrh
na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor doručený
dňa 1.7.2015. Žalovaná následne od zmluvy odstúpila bez uvedenia dôvodu, pričom v zmluve možnosť
odstúpenia dojednaná nebola.

6.2 Žalobca doručil súdu dňa 20.6.2017 návrh na zmenu žaloby, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že
žalobca bol výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.úz. Y., obec Lužianky, okres I.,
zapísaných T. úradom I., katastrálny odbor na LV č. XXXX, parcely registra "C" parc.č. XXXX - orná pôda
o výmere XXX m2 ku dňu jeho vyvlastnenia na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18.8.2016

Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU - NR - OVBP2-2016/032185-53 v spojení
s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej
stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č. 24929/2016/B624-SV/64203/To, čo odôvodnil tým, že došlo k
vyvlastneniu sporných nehnuteľností a náhrada za vyvlastnené pozemky má byť vyplatená žalobcovi.
Žalobca tiež navrhol konanie prerušiť do skončenia konaní vedených na Krajskom súde v Nitre pod

sp.zn. 11S/170/2016 a 15S/4/2016.

7. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

8. Podľa § 143 ods. 1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli

byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

9. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší
odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré
rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

10. Osobitným dôvodom na zrušenie rozhodnutia vo veci samej je úspešné uplatnenie odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 2. Ide tu o situáciu, ak rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo vydanie
právoplatného uznesenia procesnej povahy, ktoré je postihnuté niektorou z vád zakladajúcich odvolacídôvod podľa § 365 ods. 2. Je potrebné nepochybne preukázať vecnú súvislosť medzi napadnutým
rozhodnutím vo veci samej a právoplatným uznesením, o ktorom odvolateľ tvrdí, že je postihnuté
niektorou z odvolacích vád. Táto vada uznesenia musí mať zároveň vplyv na vecnú správnosť

meritórneho rozhodnutia. Z dikcie ustanovenia § 365 ods. 2 vyplýva, že pôjde o právoplatné uznesenie,
pôjde teda najmä o uznesenie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.

11. V ustanovení § 357 CSP je vymenované, kedy je prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu prvej
inštancie. O odvolaní proti takémuto uzneseniu musí súd rozhodnúť ihneď. Naproti tomu, ak je odvolanie

podané proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné, ( nie je uvedené v § 357), nebude o ňom odvolací
súd rozhodovať ihneď, ale až v čase keď bude rozhodovať o odvolaní vo veci samej. O odvolaní proti
takémuto rozhodnutiu môže teda rozhodnúť len odvolací súd v odvolacom konaní, ktoré bolo iniciované
podaním odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej. Z hľadiska spôsobu rozhodnutia môže uznesenie
len zrušiť, ak zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej ( § 389 ods. 2 CSP). /Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016/

12. Pri posudzovaní opodstatnenosti odvolacej argumentácie žalobcu odvolací súd považoval odvolaciu
námietku týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu prvoinštančného súdu pri rozhodovaní o návrhu
na zmenu žaloby za dôvodnú. Súd prvej inštancie konštatoval, že návrh na zmenu žaloby nepripustil,
lebo predložené listinné dôkazy by neboli dostatočné na rozhodnutie vo veci na nariadenom pojednávaní

a ak by mala byť predmetom konania navrhovaná zmena žaloby, súd by musel skúmať aj ďalšie
skutočnosti, vykonať dokazovanie. V danej veci však z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu
na Okresný súd Bratislava V, ktorý prípisom postúpil vec Okresnému súdu v Nitre ako súdu vecne a
miestne príslušnému na konanie. O postúpení vyrozumel strany sporu. Súd prvej inštancie úpravou zo
dňa 04.05.2017 vytýčil termín prvého pojednávania vo veci na deň 16.08.2017, na ktoré predvolal strany

sporu. Žalobca medzitým súdu podaním doručeným dňa 20.06.2017 podal návrh na zmenu žaloby, o
ktorom rozhodol napadnutým uznesením dňa 29.06.2017 tak, že návrh zamietol.

13. S poukazom na uvedené sa odvolací súd nemohol stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že v
danej veci sa nemohlo konať o zmenenej žalobe, pretože do rozhodnutia súdu o podanom návrhu na

zmenu žaloby nebolo vykonané žiadne pojednávanie a ani dokazovanie vo veci samej. Toto prebehlo až
následne na nariadenom pojednávaní dňa 16.08.2017. Skutočnosť, že v spise sa nenachádzali všetky
listinné dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci samej na základe nového petitu ešte neznamená, že
súd si ich nemohol vyžiadať a predvolať na pojednávanie ( prípadne aj odročené) tie osoby, ktorých
výsluch potreboval vykonať. Poukazovanie na skutočnosť, že súd má rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní (§ 157 CSP) nemôže byť dôvodom pre zamietnutie zmeny žaloby, pretože prioritným musí
byť rozhodnutie sporu pri dodržaní procesných zásad a nie urýchlené rozhodnutie pred súdom, ktoré
vyvolá ďalšie spory medzi stranami. Preto odvolací súd nepovažoval za správne konštatovanie súdu
prvej inštancie v napadnutom uznesení ako aj rozsudku, že návrh na zmenu žaloby musel zamietnuť,
lebo by bolo nutné vykonať ďalšie dokazovanie, napriek tomu, že vo veci nebolo vykonané žiadne

dokazovanie a ani pojednávanie.

14. Na základe uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie
vo veci samej. Odvolací súd vzhliadol odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), b) CSP, keďže

v danej veci neboli splnené procesné podmienky pre vydanie napadnutého rozhodnutia a súčasne súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý
proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení
kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho

rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so
súdnou ochranou práva.

15. Práve v dôsledku nepripustenej zmeny žalobného petitu potom odôvodnenie súdu prvej inštancie
bolo založené predovšetkým na nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na

určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nedostatku pasívnej legitimácie. Žalobca práve z dôvodu
objektívnych zmien v konaní, teda z dôvodu, že právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení sa ako
vyvlastniteľ stala vlastníkom pozemku spoločnosť MH Invest, s.r.o. žiadal súd o pripustenie zmeny
žalobného petitu. Na uvedený zmenený petit potom nadväzuje aj argumentácia žalobcu týkajúca sapasívnej vecnej legitimácie, pretože účelom zmenenej žaloby je v končenom dôsledku určiť, komu má
byť vyplatená náhrada za vyvlastnenie pozemku, keď do úvahy prichádzajú dva subjekty a to žalobca
alebo spoločnosť MH Invest II., s.r.o. Súd prvej inštancie však v dôsledku toho, že nepripustil zmenu

petitu už ďalej neriešil skutočnosť, či skutočne spoločnosť MH Invest II, s.r.o. , tak ako aj spoločnosť
MH Invest I. s.r.o. nadobudla pozemok v čase, keď bola v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka
o tomto súdnom konaní, a teda výrok právoplatného rozsudku v tomto konaní by bol záväzný pre obe
spoločnosti s poukazom na ust. § 228 ods. 2 CSP.

16. Naliehavý právny záujem musí súd prvej inštancie tiež posúdiť osobitne v prípade, keď sa žalobca
domáha, že bol vlastníkom pozemku ku dňu jeho vyvlastnenia. Žalobca poukázal na § 137 písm. c/
CSP s tým, že naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného zákona a to ust. § 6 ods. 6 zákona
č. 282/2015 Z.z., v zmysle ktorého vyplatenie náhrady je viazané na výsledok konania o vlastníctve
vyvlastňovaného pozemku. Odvolací súd pritom zistil, že z rozhodnutia o vyvlastnení vyplýva, že
finančné prostriedky sú uložené v depozite a budú vyplatené v závislosti od výsledku konania ohľadne

vlastníctva vyvlastňovaného pozemku. Žalobca argumentoval, že práve z dôvodu vydania úschovy je
potrebné vyriešiť otázku vlastníctva k pozemku, pretože z titulu, že vyvlastniteľ nepoznal veriteľa, došlo
k uloženiu kúpnej ceny do úschovy. Po pripustení zmeny petitu potom súd prvej inštancie bude musieť
nanovo posúdiť otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a dôsledne sa vyporiadať
so všetkými argumentmi, ktoré žalobca v otázke naliehavého právneho záujmu žalobca v priebehu

konania a v podanom odvolaní uviedol.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 389 ods. 2 CSP zrušil odvolaním napadnuté
uznesenie o nepripustení zmeny žaloby, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej. Odvolací súd
tiež zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti a časti o trovách konania ( výrok o

zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolaním napadnutý nebol) a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby má podľa
názoru odvolacieho súdu vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pretože v prípade, ak súd prvej inštancie
pripustí zmenu žaloby v znení navrhnutom žalobcom, bude sa dokazovanie uberať v znení nového
žalobného petitu. Bez toho, aby sa strane konania (žalobcovi) nedala možnosť preukázať svoje tvrdenia

v zmysle nového žalobného petitu, nemôže súd prvej inštancie konštatovať, že aj takáto žaloba by bola
nedôvodná. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu žalobcu na pripustenie
zmeny žaloby, vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní a rozhodne o náhrade
trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).