Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518010055
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8518010055.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Vladimíra Gurku a prísediacich

sudcov Kataríny Eleniukovej a JUDr. Jána Pivovarníka na hlavnom pojednávaní dňa 13.2.2019 v Starej
Ľubovni v trestnej veci proti obž. C. V. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku súd obžalovaného C. V., nar. XX.X.XXXX v D. P., trvale bytom T. XXX,
okres D. P.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa č. Pv 339/17/7710-16 pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
„dňa7.10.2017okolo18:30hod.vpredajnisuvenírov„Rabštinsuveníry“,ktorásanachádzavLesníckom
sedle v katastrálnom území obce E. B., okres Stará Ľubovňa, donútil k pohlavnému styku W. Y., nar.
XX.X.XXXX, tak, že ju objal, stiahol na podlahu, kde ju priľahol a aj napriek tomu, že poškodená sa
aktívne snažila odtlačiť ho a opakovane žiadala, aby od svojho konania upustil, že si s ním nepraje
pohlavný styk, nasilu jej stiahol nohavice a nohavičky vykonal s ňou súlož, pričom jej nespôsobil žiadne

zranenia“,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovi podal na obžalovaného C. V. obžalobu pre skutok,
ktorý je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku a ktorý bol kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa
§ 199 ods. 1 Trestného zákona.

2. Súd po vykonanom dokazovaní, a to výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej W. Y., svedkov

C.. G. C., X. L., S. V., W.. G. C., výsluchom znalkyne PhDr. Antónie Solárovej, PhD., znaleckými
posudkami znalkynezodvetviapsychológiePhDr.AntónieSolárovej,PhD.č.54/2017a55/2017,znalca
z odvetvia psychiatria JUDr. MUDr. Jána Uhrína č. 2/2018 a Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZ v Košiciach č. PPZ-KEU-KE-EXP-2017/2715, znaleckými doložkami k vyššie uvedeným znaleckým
posudkom,zápisnicouokonfrontácii,záznamomzčl.229,zápisnicouovydaníveci,fotodokumentáciami
vo vyšetrovacom spise zápisnicou o ohliadke miesta činu, zápisnicou o vyšetrovacom pokuse a
prehraním záznamu z vyšetrovacieho pokusu, uzneseniami o vrátení veci obžalovanému a poškodenej,

zápismi o dychových skúškach obžalovaného a poškodenej, zápisnicami o ohliadke tela obžalovaného
a poškodenej, správami o povesti, trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/8/2014
zo dňa 10.2.2014, uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/8/2014 zo dňa 30.11.2016,lustráciami v databáze súdov, v GP SR, odpisom z registra trestov, v registri priestupkov a v centrálnej
evidencii správnych deliktov a priestupkov, dospel k nasledovným záverom:

3. Obžalovaný počas prípravného konania, ako aj v konaní súdom popieral spáchanie skutku, ktorý mu
je kladený za vinu. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní opakovane potvrdil, že s poškodenou
mal dňa 7.10.2017 pohlavný styk, ktorý však bol dobrovoľný a poškodená sa mu nebránila. Podrobne
popísal celý priebeh skutku s tým, že v ten deň, t.j. 7.10.2017, došiel na chatu v Lesníckom sedle, a to po
telefonáte s poškodenou, ktorá ho zavolala, že môže prísť na kávu. V tom čase sa na mieste nachádzala

poškodená, jej šéf W.. C. a jeho sestra a nejakí ďalší ľudia. W.. C. a jeho sestra rezali nejaké drevo,
neskôr si prisadli k stolu, kde sedel a ku ktorému prichádzala aj poškodená, ktorá odchádzala do chaty
počítať peniaze. Dal si kávu a nealkoholické pivo, pričom na poškodenej už v čase jeho príchodu bolo
vidieť, že má vypité. Poškodená ho už vtedy začala stískať, na čo jej povedal, nech prestane, že tu má
bývalého priateľa a jeho sestru. Po odchode W.. C. a jeho sestry sedel vonku, poškodená počítala v
chate peniaze. Po čase prišla zase vonku, doniesla sebe alkoholické pivo a jemu nealkoholické pivo.

Vypili pivá, zafajčili si a poškodená sa vrátila zase do chaty. Potom prišla vonku a povedala mu, nech
ide do vnútra. Tam si poškodená zasa dala pivo a on som si dal nealko. Poškodená počítala peniaze a
keď prišiel k nej, ona sa otočila a začali sa bozkávať. Potom chcel ísť preč, ale poškodená mu povedala,
aby nechodil, že niečo bude, že keď ľudia o nich už rozprávajú, nech je to aspoň pravda. Ostal preto a
sadol si na sud od piva, resp. na bedničky od piva. Keď poškodená dopočítala peniaze, prišla k nemu

a začali sa bozkávať a hladkať navzájom. Potom sa postavili a poškodená si sadla na stoličku, ktorá
bola v rohu ako je mrazák na nanuky, sama si vyhrnula veci, ktoré mala na sebe, rozopla podprsenku,
a on ju začal hladkať po prsiach a bozkávať ju. Keďže vonku ešte boli autá a ľudia a v chate sa svietilo,
poškodená sa postavila, išla ku dverám, vybrala kľúče z vonkajšej strany a zvnútra chatu zamkla, potom
prišla ku svetlu, ktoré vypla a znova si sadla na stoličku ako predtým a pokračovali ďalej. Navzájom

sme sa zvalili na zem. Ona si sadla, dala si vetrovku dole a dala si ju sama pod hlavu. Nohy mala
pokrčené, rozopla si nohavice a sama si do pol stehien stiahla nohavice aj nohavičky. Kázala mu, aby
jej dal dole nohavice aj nohavičky z jej ľavej nohy, načo jej stiahol nohavice aj nohavičky z tejto nohy.
Vzápätí sa poškodená posadila, rozopla mu nohavice a stiahla mu nohavice aj trenírky po kolená, začala
ho hladkať po pohlavnom úde a prišlo k pohlavnému styku. Poškodená ani pol slova nepovedala o tom,

aby ju nechal, alebo že by to nechcela. Po celú dobu, keď sa milovali, sa bozkávali a hladkali. Po styku
ho poprosila, aby jej podal servítky a povedala mu aj, kde sú. Poškodená poutierala seba, potom aj
jeho. Poobliekali sa, pričom sa aj postojačky bozkávali. Poškodená si otvorila ďalšie alkoholické pivo,
on si dal nealko pivo. Asi po 5 - 10 minútach mu zavolala jeho mama, že kde je, pretože mal ísť s
chlapcami k mame na večeru o 19.00 hod. Povedal jej, že je hore pri W. a že príde za 10 - 15 minút.

Potom prišli k dverám, poškodená ich odomkla, vyšli von, obidvaja fajčili, pričom dopili pivá. Poškodená
mu stále hovorila, nech sa rozvedie so ženou. Keď ešte stáli vonku pred chatkou, volal mu kolega I.
Y. z T., pretože sa mu pokazilo auto a chcel ísť na nákup do Starej Ľubovne. Poškodená potom ešte
pozbierala fľaše, plechovky a ponosila si do auta, čo potrebovala. Sadla si do auta ona aj on. Potom
ho ešte poškodená poprosila, aby išiel skontrolovať, či chata je zamknutá. Vyšiel z auta, skontroloval

chatu, ktorá bola zamknutá a prišiel ku autu poškodenej, na ktorom boli otvorené dvere a povedal jej,
že chata je v poriadku. Na to ho poškodená chytila za bundu, zľahka ho potiahla k sebe a zasa sme sa
bozkávali. Keďže už potreboval ísť, povedal jej, že dnes bolo dosť, sú aj iné dni. O 19.20 hod. bol už
doma. Prišiel k mame na večeru, najedol sa, potom išiel s kolegom odviezť mäso pre psov a následne
mu volal W.. C., ktorý mu povedal, že sa mu poškodená posťažovala, že ju znásilnil. Bolo mu to divné,

lebo keď sa lúčili, tak mu poškodená prízvukovala, aby sa o tom nikto nedozvedel a ani kvôli manželke
nechcel, aby sa o tom niekto dozvedel. Preto W.. C. povedal, aby sa do toho nemontoval. Políciu podľa
tvrdení poškodenej volal W.. C.. Potom ešte išiel s kolegom I. Y. na nákup do Kauflandu, po návrate s
ním domov vypili jedno 1,5 litrové pivo, umyl sa a šiel spať. V noci po neho prišli policajti, pričom im
rovno povedal, že s poškodenou mal pohlavný styk.

4. Na položené otázky potvrdil, že s poškodenou mal dobrý vzťah, pomáhali si navzájom, či on jej alebo
ona jemu, či už s deťmi alebo s dobytkom a aj s inými vecami, videl, že to vie aj s deťmi. K rozporom
v jeho výpovediach zotrval na tom, že svetlo zhasla poškodená, ktorá aj predtým zamykala dvere, že
počas milovania už poškodená vetrovku nemala, lebo jej ju dal pod hlavu, aby nebúchala hlavou do

regálu s medmi, že poškodená si sama stiahla nohavice aj nohavičky do pol stehien, odkiaľ jej z ľavej
nohy stiahol tieto on, ako aj že pri poslednom pive jej hovoril, nech už ho nepije, ale poškodená je
dospelá a vie čo má robiť.5. Poškodená W. Y. na hlavnom pojednávaní takisto popísala celý skutok. Trvala na tom, že nešlo o
dobrovoľný pohlavný styk. Obžalovaného volala na kávu, pretože spolu volali deň predtým, ale vtedy
išla po priateľa do Popradu, preto povedala obžalovanému, že niekedy inokedy. Keď obžalovaný prišiel

hore, bol tam aj jej vedúci spolu so svojou sestrou a s jedným jej dieťaťom a urobili si kávu. Ona si
robila svoju robotu, sem tam odbehla, sem tam sedela. Vedúci so sestrou skladali drevo, pričom po
telefonáte, že druhé dieťa sestry vedúceho doma plače, obaja odišli, pričom sa dohodli, že poškodená
zbalí veci, spočíta kasu, pozamyká a príde dole k vedúcemu. Obžalovaný sedel vonku za stolom.
Medzitým odniesla svoj telefón do auta. Krátko po odchode vedúceho vošiel obžalovaný do chaty, kde

ona som bola pri pulte a počítala peniaze. Obžalovaný prišiel ku nej zozadu a začal ju obchytkávať, načo
mu povedala, aby prestal a odstrkávala ho od seba. Stále to opakoval. Nemohla dopočítať ani kasu,
lebo ju stále otravoval. Potom si sadol na stoličku medzi kávovarom a pokladňou a ona si sadla na druhú
stoličku medzi pokladňou a mrazákom a chcela vyčísliť tržbu. Ako si sadla na stoličku, obžalovaný si
ku nej kľakol a povedal jej, že i tak raz bude jeho. Potom ju začal hladkať a keď dopočítala peniaze,
začal ju bozkať a znova išiel ku nej, pričom ho odtláčala rukami a hovorila mu, nech prestane. V chate

sa už potom svietilo, keďže vonku sa už stmievalo. Povedala obžalovanému, že idú domov. Išla zhasnúť
svetlo, t.j. lampičku na mrazáku, obžalovaný išiel predo ňou, zhasla a v tom obžalovaný zavrel dvere,
ktoré boli dovtedy otvorené, otočil sa ku nej, chytil ju spredu za ruky a položil ju na zem k poličke, kde
boli uložené medy, pričom ju stočil doprava. Keď ju položil na zem, priľahol ju a začal ju obchytkávať a
bozkávať. Pravú ruku i pravú nohu mala pritlačenú ku stene, ľavú ruku mala priľahnutú, ktorú si chcela

uvoľniť. V tom ju obžalovaný začal zobliekať, dal jej dole nohavičky a nohavice. Kričala, aby prestal.
Potom do nej obžalovaný vnikol a cítila, že je mokrá. Nevie ani, ako do nej obžalovaný vnikol. Keď bolo
po všetkom, postavila sa, poutierala sa servítkou, obliekla sa a povedala obžalovanému, že jej to nemal
spraviť, cítila sa strašne špinavá, klepala sa. Potom si vyzliekla vetrovku, ktorú si prevesila na stoličku,
zobrala psa, zamkla chatu a sadla si do auta. Potom ešte obžalovaný prišiel k autu, niečo jej povedal,

ale nepamätá si čo. Ešte predtým s niekým telefonoval, ale nevie s kým. Odišla prvá, obžalovaný šiel
za ňou. Prišla k vedúcemu odovzdať mu tržbu a on sa jej hneď spýtal, čo jej je, pretože videl, že sa asi
niečo stalo. Potom jej hovoril, že jej 3x volal a nedvíhala mu. Na otázku vedúceho, čo sa stalo, najskôr
odpovedala, že nič, lebo mu to nechcela povedať, ale videl, že je uplakaná a celá sa klepala, preto
na druhú otázku vedúcemu povedala, že ju V. znásilnil. Na to vedúci zavolal obžalovanému, ktorý mu

povedal, že poškodenej nič nespravil, že vypil kávu a išiel domov. Následne vedúci zavolal políciu. Bola
veľmi smädná, preto som u vedúceho vypila jedno 12 ° pivo a jeden štamperlík s jeho sestrou. Potom
ju sestra vedúceho upokojovala. Následne bola na výsluchu a na vyšetrení.

6. Na položené otázky uviedla, že obžalovaný na jej výzvy, aby prestal, nereagoval, prichádzal zozadu,

dvíhal jej oblečenie, pričom jej vyhrnul aj podprsenku. V čase skutku mala oblečené elasťáky, nohavičky,
tričko, podprsenku, sveter, vestu a hrubú vetrovku, ktorá väčšinou bola hore na chate. Poprela, že
by v ten deň pila nejaké alkoholické nápoje, keď prišla hore, tak si dala 2 nealkoholické pivá Radler
a medzitým kávu. Políciu nevolala priamo ona, lebo bola v šoku a ani ju to nenapadlo. Poprela, že
by sa voči nej obžalovaný správal niekedy násilne. Počas skutku boli dvere do chaty zavreté a boli

odomknuté, pretože sa zasekuje zámok. Počas skutku sa jej nepodarilo uvoľniť ani jednu ruku, hovorila
všakobžalovanému,abyprestal.Nevedelasavyjadriť,čianinachvíľunepovolilozovretieobžalovaného,
kde boli kľúče od chaty, či v súvislosti s kľúčmi niečo hovorila obžalovanému, kedy jej obžalovaný
rozopol podprsenku, ani k rozporom v jej výpovedi z prípravného konania, v ktorej uviedla, že najskôr
obžalovaného odtláčala a potom jej ruky ostali vedľa tela. Uviedla, že ani nevie, ako do nej obžalovaný

vnikol, iba potom cítila, že je mokrá, nevie ani to, v akej polohe mala nohy. Zároveň na ďalšie otázky
popísala, ako ju obžalovaný priľahol, a to tak, že mal na nej pod prsiami položenú ruku od lakťa až po
koniec ruky. Obžalovaný mal ruku kolmo zohnutú. Po skutku obžalovaný odišiel von z chaty, ona sa
zatiaľ poutierala, zamkla chatu, nasadla do auta a potom k nej ešte prišiel obžalovaný, ktorý jej dal ešte
pusu a potom išla preč. Psychiatrickú pomoc vyhľadala sama.

7. Svedkovia W.. G. C., X. L. a C.. G. C. sa na hlavnom pojednávaní vyjadrovali k tomu ako vyzerala
poškodená po skutku, či už bezprostredne po príchode k W.. C., resp. po návrate z výsluchu z polície.
Svedok W.. C. uviedol, že poškodená už v telefóne bola veľmi rozrušená, bola úplne iná, ako ju pozná.

Po príchode mu poškodená povedala, že ju obžalovaný znásilnil. Opýtal sa jej na to asi päťkrát, keďže
nejde o bežnú vec. Následne volal obžalovanému a potom políciu. Komunikácia s poškodenou bola
prerušovaná, nesúvislá. Poškodená mu hovorila, že ju obžalovaný nechcel pustiť von, že ju pritlačil a
zvalil na zem, dal jej dole jednu nohavicu. Uviedol, že jeho sestra u neho doma zapínala poškodenejpodprsenku. Poškodená si u neho dala pohárik alebo dva a nejaké pivo. Nevšimol si, že by niekto
z prítomných hore na chate požíval alkohol. K zamykaniu dverí na chate uviedol, že aj keď vymenil
zámok, zamyká sa ťažšie a je potrebné ho dobre našteľovať. Najlepšie je, keď ho zamyká niekto, kto

to už pozná. Svedkyňa X. L. uviedla, že na chatu prišli asi o 17.00 hod, po 10-15 minútach prišiel
obžalovaný. Keď skončili rezanie dreva, odišli, pričom po príchode poškodenej k jej bratovi W.. C. si
všimla, že poškodená bola úplne iná, bola na tom psychicky dosť zle. Poškodená dookola popisovala,
že ju obžalovaný znásilnil, že to do nej pustil, že sa to nemalo stať. Poškodená ju poprosila, aby jej zapla
podprsenku. Nevšimla si hore na chate ani vzájomnú náklonnosť medzi obžalovaným a poškodenou, ani

že by poškodená pila alkoholické nápoje, ani nejaké známky fyzického poškodenia na tele poškodenej
po jej príchode k jej bratovi. S poškodenou vypila u brata nejaký čistý alkohol a pivo. Svedok C.. G. C.
uviedol, že poškodená po príchode z polície bola uplakaná. Keď sa trochu ukľudnila, povedala mu, že ju
obžalovaný znásilnil, že sa nedokázala brániť, lebo bol ťažký a agresívny. Spomínala, že ju hodil na zem,
tak ju priľahol a ona ostala ako stuhnutá, nemala silu sa brániť. Traumu o poškodenej vníma doposiaľ,
poškodená o tom nechce rozprávať, trocha sa to už ukľudnilo, ale asi 2-3 mesiace to bolo intenzívne.

Prvý intímny styk s poškodenou po skutku mali asi po 4 mesiacoch.

8. Svedkyňa S. V. sa vyjadrila k vzťahu medzi obžalovaným (jej synom) a poškodenou, ktorý bol dobrý a
podľa nej mala poškodená záujem o jej syna, o čom sa spolu rozprávali. Takisto sa vyjadrila okolnostiam
príchodu obžalovaného k nej na večeru dňa 7.10.2017, kedy prišla domov asi okolo 18.20 hod. z oslavy

jej vnuka. Potom volala synovi, kde je, nech príde na večeru aj s jej vnukmi. Syn po príchode k nej nemal
žiadne škrabance, správal sa normálne, najedol sa, porozprávali sa a odišiel. Ráno jej volal vnuk, že
jej syna odviedla polícia, na čo kontaktovala poškodenú, ktorá je najskôr nezdvíhala telefón a potom
sa jej ozvala s tým, že bola v kostole a že ju obžalovaný znásilnil. Bola rozrušená, preto po krátkej
dobe telefonát zrušila. Pri odstraňovaní rozporov uviedla, že synovi volala o 19.20 hod. ako to uviedla

v prípravnom konaní.

9. Znalkyňa PhDr. Antónia Solárová, PhD. na hlavnom pojednávaní trvala na záveroch svojich
znaleckých posudkov, z ktorých podstatné závery týkajúce sa osobnosti obžalovaného a poškodenej,
ako aj ohľadne všeobecnej a špecifickej vierohodnosti obžalovaného a poškodenej uviedla aj na

hlavnom pojednávaní. K vierohodnosti obžalovaného a poškodenej uviedla, že pokiaľ ide o všeobecnú
vierohodnosť oboch menovaných, obaja sa snažia javiť v lepšom svetle, teda všeobecná vierohodnosť
je u oboch znížená (u poškodenej jednak z dôvodu mentálnej výbavy, ale najmä z dôvodu osobnostnej
výbavy; u obžalovaného sa na všeobecnej vierohodnosti pozitívne podieľa jeho mentálna výbava,
ale negatívne najmä jeho osobnostná výbava), ale pri špecifickej vierohodnosti obžalovaného bola

preukázaná celkovo vyššia miera špecifickej vierohodnosti, kým u poškodenej zistila znalkyňa celkovo
nižšiu mieru špecifickej vierohodnosti. Pri tomto závere (vychádzajú z jej znaleckých posudkov)
znalkyňa vychádzala z toho, že u obžalovaného pri posúdení špecifickej vierohodnosti znalkyňa zistila
prítomnosť logickej štruktúry, prirodzenosť, spontánnosť a plynulosť produkcie, dobrú vzájomnú časovú
a dejovú sukcesiu, potrebnú a očakávanú zhodu medzi jeho verbálnou a neverbálnou komunikáciou a

naopak nezistila u obžalovaného tendenciu vedome, účelovo verbalizovať, ani pamäťové medzery. Na
druhej strane vo vyjadreniach poškodenej znalkyni absentovala logická štruktúra, zistila neprirodzenosť
produkcie, iba relatívnu časovú a dejovú sukcesiu, nejasné, nedostatočne psychologicky zrozumiteľné
zakotvenie v kontexte, teda jej vyjadrenia sú v rozpore s tým, čo podľa poškodenej predchádzalo
vyšetrovanej udalosti a jej následnému správaniu. Znalkyni pri vyšetrení poškodenej absentovala aj

väčšinová zhoda medzi jej verbálnou a neverbálnou komunikáciou a evidovala vyššiu ostražitosť pri
vyjadrovaní poškodenej a enormnú kontrolu rečového prejavu poškodenej. Znalkyňa u poškodenej
identifikovala aj vyššie riziko tzv. krivej výpovede. Ak by sa skutok stal tak, ako ho popisovala poškodená,
podľa jej názoru obrana poškodenej by podľa odbornej literatúry bola hodnotená skôr ako pasívna a
zodpovedajúca situácii, keď obeť je vystavená ohrozeniu života. Z vyjadrení poškodenej na vyšetrení

nezistila, že by obžalovaný mal byť voči poškodenej agresívny, a to ani v minulosti, ani pri skutku. Z
reakcií poškodenej po čine sa uvedené správanie poškodenej podľa znalkyne skôr vymyká obvyklým
normám správania sa a prežívania znásilnených obetí. Takisto sa znalkyňa vyjadrila k obvyklému
správaniu obetí znásilnenia, ktoré má zväčša 3 fázy a tieto môžu trvať aj roky. Znásilnenie patrí
medzi najviac traumatizujúce skúsenosti v živote obetí. Zároveň sa vyjadrila k okolnostiam, ktoré v

správaní poškodenej po skutku považuje za atypické, ako napr. že poškodená bola schopná plniť si
svoje pracovné povinnosti (odniesť finančnú hotovosť), schopnosť opustiť miesto činu bez toho, aby
kontaktovala pomoc, zúčastniť sa konfrontácie s obžalovaným, žiť sexuálne po asi 2-3 týždňoch odskutku (vychádzajúc z vyjadrení poškodenej pri vyšetrení), ako aj, že odbornú pomoc vyhľadala skôr na
základe podnetu jej splnomocnenca, než na základe vlastnej potreby a aj to iba jednorázovo.

10. Znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrín vo svojom znaleckom posudku na obžalovaného nezistil prítomnosť
duševnej poruchy ani sexuálnej deviácie, pričom po vyšetrení obžalovaného skonštatoval, že tento vie
správne vyhodnotiť vábenie a erotické stimuly od ženy.

11. Súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k

záveru, že sú dané dôvody na rozhodnutie podľa § 285 písm. a) Tr. zákona.

12. V danom prípade obvinenie obžalovaného vychádzalo predovšetkým z výpovede poškodenej, ktorá
mala byť následne podporená ďalšími dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní, najmä vyšetrovacím
pokusom. Proti sebe stáli dve rozdielne výpovede obžalovaného a poškodenej, ktorí jediní boli priamo
pri pohlavnom styku (pričom nebolo sporné, či k pohlavnému styku došlo, rozpor medzi výpoveďami

uvedených strán bol v tom, či pri pohlavnom styku bolo použité násilie, resp. či tento bol vykonaný
proti vôli poškodenej). Kým obžalovaný spáchanie predmetného skutku počas celého trestného stíhanie
popieral, svedkyňa poškodená trvala v priebehu celého konania na tom, že k pohlavnému styku došlo
proti jej vôli. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že spáchanie skutku obžalovaným
spochybňujú viaceré okolnosti prípadu, ktoré sú popísané nižšie v jednotlivých bodoch.

13. Rozpory vo výpovediach obžalovaného a poškodenej o priebehu skutku a spôsobe reakcie na
ne. Vo výpovediach obžalovaného aj poškodenej sa vyskytli určité rozpory medzi ich výpoveďami z
prípravného konania a ich výpoveďami na hlavnom pojednávaní o priebehu pohlavného styku medzi
nimiaokolnostiachimpredchádzajúcim.Vtomtosmerejepotrebnéuviesť,žeobžalovanýsakuvšetkým

rozporom jasne a bez nejakého dlhého rozmýšľania vyjadril, pričom tieto sa netýkali okolností, ktoré by
boli pre posúdenie skutku najpodstatnejšie (ako napr. či mala poškodená na sebe vetrovku v čase skutku
alebo nie alebo či vyzliekol nohavice a nohavičky poškodenej iba on sám, ale si ich poškodená stiahla
do polky stehien a až odtiaľ jej ich stiahol z ľavej nohy). Naopak poškodená na vyjadrenie sa k rozporom
v jej výpovediach, resp. na otázky, ktoré smerovali k vysvetleniu niektorých okolností skutku, reagovala

dosť podráždene a nervózne (čo sa stupňovalo s odstraňujúcimi sa rozpormi a otázkami), pričom veľká
časť týchto odpovedí skončila pri tom, že si na to nepamätá, resp. sa k rozporom nevie vyjadriť (ako napr.
ako mala ruky pri skutku, keďže v prípravnom konaní uviedla viacero alternatív, ako ich mala po tom, ako
ju obžalovaný mal položiť na zem, ako sa bránila, v akej polohe mala nohy, kedy a ako jej bola rozopnutá
podprsenka, k tomu, kto zavrel, príp. zamkol dvere, a pod.). Súdu je zrejmé, že určité okolnosti skutku

si obe strany nemusia úplne presne pamätať najmä pre odstup času, na druhej strane sa vzhľadom
na druh a povahu skutku (znásilnenie), ktorý ako uviedla znalkyňa je jedným z najtraumatizujúcejších
zážitkov v živote obetí javí, že by si ho poškodená mohla zafixovať presnejšie, minimálne pokiaľ ide o jej
obranu (najmä rukami). Skutočnosti, ku ktorým sa poškodená nevyjadrila, resp. vyjadrila iba útržkovito,
sú podstatnejšie pre rozhodnutie vo veci, pričom z jej správania počas odpovedí na niektoré otázky súd

pozoroval väčšiu ostražitosť pri vyjadrovaní sa, ako to popísala a pozorovala aj znalkyňa PhDr. Antónia
Solárová, PhD. pri vyšetrení poškodenej pre účely vyhotovenia znaleckého posudku na poškodenú.

14. Závery znaleckých posudkov. Zo záverov znaleckých posudkov PhDr. Antónie Solárovej, PhD.
vyplýva vyššia špecifická vierohodnosť obžalovaného, kým u obžalovanej je táto vierohodnosť nižšia

(vychádzajúc z dôvodov uvedených bližšie v bode 9 tohto odôvodnenia). Znalkyňa pritom u poškodenej
vzhľadom na charakter ich dlhodobého vzťahu sýteného aj sexuálnym záujmom (čo bolo vzájomné,
aj keď medzi nimi podľa tvrdení obžalovaného aj poškodenej nikdy nedošlo k pohlavnému ani
inému sexuálnemu styku) nevylúčila ani sklony ku tzv. krivej výpovedi poškodenej. Znalkyňa pritom
konštatovala, že u poškodenej sú preukázané znaky akcentovanej osobnosti v smere histriónskej

osobnosti (ktorá sa prejavuje sebadramatizáciou, teatrálnosťou a prehnaným prejavovaním emócií -
pozn. súdu). Aj keď tieto znaky zatiaľ nedosahujú znaky závažnejšej osobnostnej patológie, je zrejmé,
že poškodená dokáže udalosti zdramatizovať a takpovediac „nafúknuť“. Podobne znalkyňa pri vyšetrení
poškodenej pozorovala u nej agravačné tendencie, teda tendencie k zveličeniu. Na druhej strane u
obžalovaného boli síce zistené sklony k afektívnemu - agresívnemu konaniu vo všeobecnosti, vo vzťahu

k poškodenej však nebolo vykonaným dokazovaním preukázaný žiaden ani náznak násilia zo strany
obžalovaného. Samotná poškodená sa pri popise skutku u znalkyne PhDr. A. Solárovej, PhD. vyjadrila,
že obžalovaný ju „jemnučko položil na zem“ (str. 31 znaleckého posudku č. 55/2017). Menovanáznalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že obrana poškodenej (za predpokladu, že by ku skutku
došlo tak, ako to popisovala poškodená) by podľa odbornej literatúry bola hodnotená skôr ako
pasívna a zodpovedajúca situácii, keď obeť je vystavená ohrozeniu života, pričom takéto ohrozenie

života nebolo preukázané. Znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrín vo svojom znaleckom posudku na
obžalovaného skonštatoval, že obžalovaný vie správne vyhodnotiť vábenie a erotické stimuly od
ženy, pričom pri vyšetrení nepozoroval pokusy o úmyselné manipulovanie vyšetrenia. Závery týchto
znaleckých posudkov teda vyznievajú viac v prospech obžalovaného a nasvedčujú viac hodnovernosti
výpovedí obžalovaného ako poškodenej.

15. Žiadne zranenia ani stopy po fyzickom zápase. V noci po skutku, teda v krátkom časovom intervale
po skutku, sa obžalovaný aj poškodená zúčastnili prehliadky tela. Ani na jednom tele neboli zistené
žiadne zranenia, ani stopy po fyzickom zápase. Ak mal obžalovaný držať poškodenú na zemi tak, ako
to popisovala poškodená, teda mal mať ruku zohnutú v lakti kolmo, pričom ju mal držať časťou ruky od
lakťa do po koniec ruky, teda až po palce, pričom mal byť opretý o poškodenú popod jej prsia, teda na

jej hrudníku, je vzhľadom na fyzické parametre obžalovaného a poškodenej vysoko nepravdepodobné,
že by sa na tele poškodenej, minimálne v oblasti hrudníka, nenašla žiadna (ani najmenšia) známka
po fyzickom poškodení tela poškodenej (aspoň modrina alebo odrenina). Obžalovaný by sa pritom pri
spôsobe držania poškodenej, ako to popisovala poškodená, musel o ňu opierať podstatnou časťou
svojej váhy, najmä pri zobliekaní nohavíc a nohavičiek z ľavej nohy poškodenej iba jednou jeho

rukou a následne pri svojom vyzliekaní hrubších nohavíc, hrubších teplákov pod nohavicami a trenírok
(takisto iba jednou svojou rukou, keďže po tvrdenia poškodenej ju obžalovaný celý čas držal druhou
rukou). Poškodená takisto nemala žiadne poranenia ani v oblasti genitálií. Ak mienila svoj odpor proti
pohlavnému styku skutočne vážne, táto okolnosť takisto vyznieva značne nevieryhodne. Z tohto pohľadu
podobne nevieryhodne pôsobia vyjadrenia poškodenej, že ani nevie, ako do nej obžalovaný vnikol,

pretože takáto situácia je príznačná skôr pre dobrovoľný pohlavný styk, ktorý chcú obaja zúčastnení.

16. Neštandardné správanie poškodenej po skutku. Poškodená podľa svojich tvrdení na hlavnom
pojednávaní, ako aj podľa jej tvrdení pri vyšetrení vyššie uvedenou znalkyňou z odvetvia psychológia,
bola schopná po skutku odísť samostatne z miesta činu v podstate spolu s obžalovaným (krátko pred

ním), zvládla si dať dole vetrovku, ktorú nechávala na chate, zamknúť chatu, peniaze odniesť vedúcemu,
hneď na druhý deň po skutku sa postavila v konfrontácii zoči voči obžalovanému, ktorého viackrát
oslovila menom, odbornú pomoc (psychiatra) vyhľadala skôr na odporúčanie svojho splnomocnenca,
ako na základe vlastnej potreby (viď strana 21 znaleckého posudku PhDr. A. Solárovej č. 55/2017),
aj to len jednorázovo, pričom tabletky v čase vyšetrenia (16.11.2017, teda niečo viac ako mesiac po

skutku) už nebrala, po skutku nechcela mať s priateľom pohlavný styk, ale v čase vyšetrenia u znalkyne
uvádzala, že je to už dobré a že ju to držalo asi 3 týždne. Uvedené správanie poškodenej nezodpovedá
správaniu obete znásilnenia, pričom poškodená sa už krátko po skutku (vychádzajúc z jej vyjadrení
pri vyšetrení znalkyňou cca do jedného mesiaca) zaradila späť do normálneho života bez nejakých
vážnejších obmedzení. Podobne jej vyjadrenie na hlavnom pojednávaní, že pri odchode z miesta činu

k nej ešte prišiel obžalovaný a pobozkal ju, je absolútne v rozpore s očakávaným správaním obete
znásilnenia, u ktorej by bolo možné očakávať buď vyčkanie, kým páchateľ odíde preč z miesta činu,
alebo odchod obete čím skôr. Aj toto vyjadrenie poškodenej naznačuje skôr pravdivosti výpovede
obžalovaného ohľadne popisu okolností, ako odchádzali z miesta činu.

17. K vyšetrovaciemu pokusu súd považuje za potrebné uviesť, že týmto malo byť preukázané, že je
možné vyzliecť nohavičky a nohavice z jednej nohy tak, ako to popisovala poškodená. Je pravdou, že pri
vyšetrovacom pokuse sa podarilo nohavičky a nohavice vyzliecť, ale je potrebné zohľadniť skutočnosť,
že vyšetrovací pokus sa vykonával na figuríne, ktorá ležala nehybne a ktorá je vyhotovená z plastu,
ktorý je hladší, ako ľudská koža. Z tohto pokusu pritom možno vyvodiť, že aj vyzliekanie nehybnej

figuríny nebolo jednoduché, pričom ak by namiesto figuríny bola reálna osoba, ktorá má v pláne sa
reálne brániť, mala by takáto osoba dostatok času brániť sa minimálne nohami (ak by už aj ruky mala
priľahnuté) a aspoň kopnúť páchateľa. Poškodená sa pritom vôbec nevyjadrila k tomu, ako sa mal
vyzliecť obžalovaný, ktorý mal oblečené hrubšie nohavice, tepláky a trenírky a ako mal popritom držať
poškodenú tak, že jej nespôsobil žiadne zranenia.

18. Takisto nemožno pri posudzovaní hodnovernosti výpovedí obžalovaného a poškodenej (okrem ich
prejavu a správania sa pri ich výpovediach) opomenúť fakt, že poškodená priznala požitie alkoholu
iba u svojho vedúceho, a to jeden pohárik pálenky a jedno 12-stupňové pivo, a to v čase okolo20.00 hod., ale ešte dňa 8.10.2017 o 00:50 hod. jej bola nameraná hodnota 0,17 mg/l alkoholu v
krvi, čo predstavuje asi 0,35 promile alkoholu v krvi. Takéto množstvo alkoholu v krvi poškodenej po
takmer 5 hodinách, od kedy mala vypiť ňou tvrdené množstvo alkoholu u svojho vedúceho, takisto

nasvedčuje skôr pravdivosti výpovede obžalovaného, že poškodená vypila nejaké alkoholické nápoje
(pivá) už aj počas toho, ako bola na chate. Aj znalkyňa PhDr. A. Solárová v znaleckom posudku na
poškodenú skonštatovala (v odpovedi na 5. otázku), že u poškodenej ide o osobnosť diskrétne so
znakmi nadužívania psychoaktívnych látok (možno alkoholu), čo takisto nepriamo podporuje tvrdenia
obžalovaného o užívaní alkoholu poškodenou v inkriminovaný deň. Vo všeobecnosti je pritom známe,

že vplyvom alkoholu sa u ľudí znižujú bariéry a zábrany aj ku skutkom a reakciám, ktoré im v triezvom
stave nie sú vlastné.

19. V danom prípade teda nebol proti obžalovanému predložený žiaden priamy dôkaz preukazujúci jeho
vinu. Vo výpovedi poškodenej, ktorá jediná bola na mieste skutku s obžalovaným, sa vyskytli podstatné
rozpory, najmä pokiaľ ide o spôsob jej obrany, ktorú by obžalovaný mohol vyhodnotiť ako vážne mienený

odpor poškodenej proti pohlavnému styku. Poškodená tieto rozpory nedokázala odstrániť. Z ďalších
vykonaných nepriamych dôkazov podľa názoru súdu nevyplýva jediný možný záver, že sa skutok stal,
napĺňavšetkyznakytrestnéhočinuznásilnenia,spáchalhoobžalovanýajezanehotrestnezodpovedný.
Naopak z vyššie uvedených okolností prípadu a záverov vyvodených z vykonaného dokazovania, ako
sú popísané vyššie, je zrejmé, že v danej veci existujú závažné pochybnosti, že sa skutok stal tak, ako

ho popísala poškodená a ako sa kládol obžalovanému za vinu. S prihliadnutím na skutočnosti uvedené
v bodoch 13-18 sa vyjadrenia obžalovaného javili podstatne hodnovernejšie ako vyjadrenia poškodenej.
V tejto súvislosti súd dodáva, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože
zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno.
Vykonané dôkazy musia jednoznačne s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený

v obžalobe sa stal, tento je trestným činom a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného
skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné vykladať tieto
v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani prípadný vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára
zákonný podklad pre odsudzujúci výrok rozsudku.

20. Súd preto dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci je potrebné aplikovať zásadu in dubio
pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ktorej aplikácia prichádza do úvahy vtedy,
ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a
zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového
stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne posúdenie stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu

spravodlivému rozhodnutiu.

21. Súd ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich dôkazov a dôkazov, ktoré strany navrhli,
nemôže spoľahlivo, teda bez rozumných a dôvodných pochybností, uzavrieť, že skutok uvedený v
odvolaním napadnutom rozsudku sa stal. S poukazom na takúto dôkaznú situáciu a jej hodnotenie súd

preto rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému
zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný
účinok.

Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre

nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti
na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech
obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak

urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je
jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech
odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.