Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/266/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618201778
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7618201778.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu : E. R., nar. X.X.XXXX, bytom J.
XX, Y., proti žalovanému : Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, so sídlom
v Bratislave, Pribinova 2, o zaplatenie 46.471,50 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20. júna 2019 sp.zn. 9C 11/2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20. júna 2019 č.k. 9C 11/2018-220.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSpišskáNováVes(ďalejlensúdprvejinštanciealebolensúd)rozsudkomzodňa20.júna

2019 č.k. 9C 11/2018-220 žalobu zamietol (výrok I.) a rozhodol, že žalovaný má nárok voči žalobcovi
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
zákon 514/2003 Z.z.). vo výške 46.471,50 € s príslušenstvom titulom nesprávneho úradného postupu

operačného dôstojníka OR PZ Spišská Nová Ves dňa 21.11.2005.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 21.11.2005 žalobca kontaktoval telefonickú
linku 158, kedy operačnému dôstojníkovi OR PZ v Spišskej Novej Vsi uviedol, že „dal si zverejniť inzerát,
že dá byt do nájmu, bolo však napísané, že byt predá“ a ďalej, že „ich treba chytiť, že idú do Košíc
autom, môžu byť v Jaklovciach“ a spomínal sumu 500.000,- Sk. Operačný dôstojník žalobcu poučil, že
je potrebné podať oznámenie na príslušnom Obvodnom oddelení Policajného zboru. Dňa 18.1.2006

bola na Úrade justičnej a kriminálnej polície OR PZ Košice I so žalobcom spísaná zápisnica o trestnom
oznámení. Žalobca uviedol do zápisnice, že dňa 16.11.2005 podal inzerát o tom, že prenajme byt v
KošiciachnaWurmovejulicič.13,naktorýdňa20.11.2005reagovalzáujemcastým,žebytkúpi.Dohodli
sanakúpnejcene800.000,-Skadňa21.11.2005prišlizanímK.Š.aK.C.,ktorýmukázalbytvKošiciach
za prítomnosti Q.. J.. Ako kupujúci vystupoval K. C., s ktorým sa dohodli, že sumu 500.000,-Sk mu
odovzdáažvHencloveja300.000,-SksipožičiaodQ..J..Následneboliunotárky,kdemuK.C.odovzdal
300.000,- Sk a šli spolu do Henclovej, avšak tam mu sumu 500.000,- Sk neodovzdal a autom ušiel preč,

z ktorého dôvodu kontaktoval linku 158 s tým, že mu bolo odcudzených 500.000,- Sk. Následne aj prijatú
sumu 300.000,- Sk dňa 28.11.2005 vrátil K. C. s tým, že kúpa bytu sa nebude realizovať a K. C. chce
byt do nájmu. Na ten účel mu mal K.Ú. C. odovzdať 36.000,- Sk za prenájom na tri roky, avšak odovzdal
mu iba sumu 26.000,- Sk. Dňa 25.11.2005 zistil na katastri v Košiciach, že majiteľmi bytu sú Q.. N. J.a Z. J.. Nemá teda ani byt, ani 800.000,- Sk, má iba 26.000,- Sk a teda bola mu spôsobená škoda vo
výške 774.000,-Sk. Uznesením OR PZ Košice I zo dňa 10.2.2006 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin
podvodu a vznesené obvinenie dňa 5.5.2006 K. C. a Q.. N. J. a dňa 18.5.2011 bola podaná obžaloba.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 7T 61/2011 zo dňa 24.5.2016 bol K. C. uznaný vinným, že
potom, čo v Košiciach na notárskom úrade dňa 21.11.2005 uzavreli Q.. N. J. a I.. Z. J. ako kupujúci s E.
R. ako predávajúcim zmluvu o prevode nehnuteľnosti - bytu č. 14 na Wurmovej ulici č. 13 v Košiciach, s
dojednanou kúpnou cenou 800.000,-Sk, obe strany danú zmluvu podpísali a následne E. R. prevzal od
kupujúceho Q.. N. J. sumu 800.000,-Sk, po čom K. C. dňa 28.11.2005 osobne navštívil predávajúceho

E. R. v mieste jeho bydliska v Henclovej, od ktorého pod zámienkou zrušenia kúpnej zmluvy vyššie
uvedeného bytu podvodným spôsobom vylákal časť kúpnej sumy v sume 300.000,-Sk s tým, že kúpa
bytu sa ruší a že ho berie do nájmu, za čo dal E. R. preddavok nájomného 26.000,- Sk. Dňa 24.11.2005
pritom už došlo na Správe katastra v Košiciach k prevodu bytu na kupujúcich, čo však K. C. E. R. zamlčal
a svojím podvodným konaním tak spôsobil E. R. škodu vo výške 274.000,-Sk. Q.. N. J.Ô. bol vyššie
uvedeným rozsudkom spod obžaloby oslobodený. Poškodený E. R. bol vyššie uvedeným rozsudkom

odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

4. Právne súd posudzoval vec podľa ustanovení § 1 písm. a/, § 3, § 4, § 9, § 15, § 17 a § 19 zákona
514/2003 Z.z. Žalobou uplatnený nárok posúdil ako nárok na náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená
žalobcovi nesprávnym úradným postupom príslušníka policajného zboru po prijatí trestného oznámenia

pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu.

5. S námietkou miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu, vznesenou žalovaným, sa súd vysporiadal
tak, že je súdom, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody a
tým je daná jeho miestna príslušnosť podľa § 19 písm. b/ CSP. Keďže vznesená námietka miestnej

nepríslušnosti nebola dôvodná, súd na ňu neprihliadol, spor prejednal a rozhodol a neprihliadnutie na
námietku odôvodnil v konečnom rozhodnutí v zmysle § 42 CSP.

6. K námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie súd uviedol, že hoci žalobca nesprávne označil
ako žalovaný subjekt Ministerstvo vnútra SR, v doplnení žaloby zo dňa 8.6.2018 správne označil ako

žalovaného Slovenskú republiku, v zastúpení Ministerstvom vnútra SR. Súd vychádzajúc zo skutkových
tvrdení žalobcu v žalobe dospel k záveru, že pasívne vecne legitimovaným je štát v zmysle § 1 písm. a/
zákona 514/2003 Z.z., pričom ministerstvo vnútra je iba orgánom, ktorý v mene štátu koná. Žalovaného
preto považoval za subjekt pasívne legitimovaný v tomto konaní.

7. V ďalšom sa zaoberal (ne)dôvodnosťou žalovaným vznesenej námietky premlčania žalobou
uplatneného nároku. Vychádzal z tvrdení žalobcu, že ku škode malo dôjsť v dôsledku nesprávneho
úradného postupu príslušníka policajného zboru dňa 21.11.2005. Pri posudzovaní námietky premlčania
preto vychádzal z § 19 zákona 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a v prípade, že podmienkou uplatnenia práva

na náhradu škody je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo
dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Konštatoval, že pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je rozhodujúca vedomosť poškodeného
o tom, kto za škodu zodpovedá, ale ani jeho vedomosť o tom, či nesprávnosť úradného postupu
bola konštatovaná príslušným orgánom. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu o tom, že škoda mu mala

byť spôsobená nesprávnym úradným postupom dňa 21.11.2005, žalobca o tom, že mu bola škoda
spôsobená, sa dozvedel už týmto dňom, t.j. 21.11.2005, čo vyplynulo aj zo zápisnice o trestnom
oznámení zo dňa 18.1.2006. Trojročná premlčacia doba tak začala plynúť dňom 22.11.2005 a uplynula
dňom22.11.2008,pričomžalobabolanasúdpodanáaž20.3.2018.Zdôvodupremlčanianárokužalobcu
preto žalobu zamietol. Zdôraznil tiež, že objektívna 10-ročná lehota podľa § 19 ods. 2 sa vzťahuje iba

na prípady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, lebo o nesprávnom úradnom postupe orgán
verejnej moci dotknutú osobu neupovedomuje rozhodnutím, ani oznámením.

8. Vzhľadom na premlčanie žalobou uplatneného nároku sa súd už nezaoberal podmienkami, za ktorých
je možné priznať nárok na náhradu škody v zmysle zákona 514/2003 Z.z., ktorými sú predbežné

prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného príslušným orgánom, existencia
nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou, resp. nemajetkovou
ujmou, keďže ich posudzovanie by už bolo bez právneho významu.9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257 a §
262 ods. 1, 2 CSP. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech a súd nezistil dôvody hodné osobitného

zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie mu náhrady trov konania, rozhodol, že žalovaný má nárok
voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podľa obsahu z dôvodu podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a aj keď neuviedol odvolací petit, z odvolania je zrejmé, že navrhuje

rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zotrval na podanej žalobe s tým, že jeho
nárok premlčaný nie je. Jeho úlohou bolo dokázať, čo žiada a či sa to zakladá na pravde. Uviedol, že
hneď, ako mu vznikla škoda, toto oznámil, ale vo veci nemal kto konať. Nie je zrejmé, prečo sa začalo
konať až dňa 2.2.2007. Ku škode pritom doposiaľ nebol nikde vypočutý. Vymenoval ďalej zoznam osôb
a štátnych orgánov, na ktoré sa písomne obrátil a tieto nekonali. Rovnako vymenoval vyšetrovateľov,
ktorí vo veci nekonali. Trval preto na náhrade škody vo výške 46.471,50 €. Tvrdil, že Ministerstvo vnútra

SR doposiaľ v prípade nekoná.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil,
že jediným dôvodom, pre ktorý súd žalobu v celom rozsahu zamietol, bolo premlčanie žalobcom
uplatneného nároku. Inými okolnosťami sa súd v rozsudku v zmysle zásady účelnosti a hospodárnosti

súdneho konania ďalej nezaoberal. Žalobca pritom v odvolaní opakovane poukazuje na tie isté okolnosti,
ako v konaní pred súdom prvej inštancie, a to bez akéhokoľvek právneho a faktického významu. Súd
správne ustálil skutkový stav v súlade s tvrdením žalobcu, že škoda mu mala vzniknúť dňa 21.11.2005,
keď po telefonickom oznámení žalobcu poverený príslušník PZ nevykonal úkony podľa jeho predstáv.
Týmto okamihom mala žalobcovi vzniknúť škoda, a preto nasledujúcim dňom, t.j. 22.11.2005 začala

plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 22.11.2008, pričom žaloba bola podaná na súde
aždňa20.3.2018.Podávanieopakovanýchsťažnostínarôzneštátneorgánypritomnemaložiadenvplyv
na prípadné spočívanie plynutia premlčacej doby a jediným relevantným podaním žalobcu vo vzťahu k
plynutiu premlčacej doby bola až žaloba, v ktorej si uplatnil nárok. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok
potvrdiť ako vecne správny.

12. Žalobca v replike zopakoval skutočnosti uvedené v odvolaní a jeho doplnení.

13. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie
je možné vyhovieť.

15. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16. júna 2020 o 9.35 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 9. júna 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.

17. Žalobca podľa obsahu odvolania uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j.
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil.19. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnilanebolozistenéžiadneporušenie
procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho

odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

23. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací
uvádza nasledovné:

25. Predmetom konania je náhrada škody, ktorá mala byť spôsobená žalobcovi nesprávnym úradným

postupom príslušníka policajného zboru dňa 21.11.2005, keď podľa názoru žalobcu po prijatí jeho
trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu operačný dôstojník
nesprávne postupoval, keď neprijal trestné oznámenie a vo veci ďalej nekonal.

26.Súdsprávneprávnekvalifikovalžalobouuplatnenýnárokakonároknanáhraduškodyspôsobenejpri

výkone verejnej moci v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. a skôr, než pristúpil k skúmaniu splnenia zákonných
predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle citovaného zákona, zaoberal sa
(ne)dôvodnosťou žalovaným vznesenej námietky premlčania.

27. Podľa § 19 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, v ktorom bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie (ods. 1). Najneskôr sa
právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu

spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a § 8 (ods. 2). Lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6
mesiacov (ods. 3).

28. Právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podlieha premlčaniu. Platná právna

úprava rozlišuje objektívnu a subjektívnu lehotu premlčania práva na náhradu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci. Subjektívna premlčacia lehota je bez ohľadu na to, či škoda bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom, trojročná a začína
plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Nie je pritom relevantné, kedy sa poškodený
dozvedel, kto za túto škodu zodpovedá - takúto podmienku zákon pre začatie plynutia tejto premlčacej

lehoty neustanovuje.

29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, rozhodujúcim z hľadiska začatia plynutia subjektívnej premlčacej
doby je okamih, keď sa poškodený o škode dozvedel.

30. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a nebolo to sporné ani v odvolacom konaní, že žalobca
saoškodedozvedeldňa21.11.2005,kedytelefonickynahlásilskutok,zktoréhomumalaškodavzniknúť
a uviedol aj sumu 500.000,- Sk, predstavujúcu jeho škodu. Tento údaj vyplynul nielen z prepisov z
telefonických hovorov žalobcu s operačným dôstojníkom OR PZ v Spišskej Novej Vsi zo dňa 21.11.2005,ale aj zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 18.1.2006. Nakoniec aj v odvolaní žalobca uviedol, že
ihneď, ako mu škoda vznikla, túto oznámil, avšak vo veci nikto nekonal.

31. Žalobca sa dozvedel o tom, kedy mu vznikla škoda, dňom 21.11.2005, a preto trojročná premlčacia
doba na uplatnenie nároku na náhradu škody mu začala plynúť dňom 22.11.2005 a uplynula dňom
22.11.2008.

32. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 20.3.2018, teda po uplynutí 3 - ročnej premlčacej doby a

vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania žalobou uplatneného nároku súd v zmysle §
100 ods. 1 OZ nemohol premlčané právo žalobcovi priznať.

33. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak žalobu zamietol a účelný a hospodárny bol
aj jeho postup, ak po posúdení vznesenej námietky premlčania ako dôvodnej v ďalšom už neskúmal
splnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá mala byť

spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o trovách konania.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému žalovanému preukázateľne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).