Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 6, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217215869
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217215869.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobcu :

Q. L., H.. XX.XX.XXXX, Š.R. XX, XXX XX H. zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská
40, 949 01 Nitra proti žalovanému: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62, Bratislava
IČO: 35 763 469 o zaplatenie 48.372,61 € s príslušenstvom takto,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 03.07.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 48.372,61 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 48.372,61 € od 01.07.2017 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný sa mal na úkor žalobcu obohatiť tým, že užíva majetok žalobcu. Žalobca ako prostriedok
procesného útoku použil skutkové tvrdenia, že je vlastníkom nehnuteľností, konkrétne stavebných
pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., obec H., vedených na F. XXXX a to parc.č.
XXXX/XX o výmere 18.893 m2 a parc.č. XXXX/XX o výmere 3332 m2. Žalovaný má neoprávnene užívať
pozemky vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú v územnom pláne mesta Nitra určené celé na zastavanie
do šiestich nadzemných podlaží. Tým, že na týchto pozemkoch sú umiestnené telekomunikačné káble

DOK Bratislava- Nitra a DOK Nitra- Topoľčany má žalobca nárok na náhradu za takéto užívanie svojho
majetku zo strany žalovaného. Žalobca zároveň zdôraznil, že v dôsledku umiestnenia káblov na jeho
pozemkoch je obmedzený na užívaní svojich pozemkov, keďže tieto zariadenia majú v zmysle zákona
prislúchajúce ochranné pásmo v rámci ktorého nie je možné na pozemku realizovať stavby a tieto
následne využívať ako stavebné pozemky. Čo sa týka uplatnenej výšky bezdôvodného obohatenia
žalobca vychádzal z ceny obvyklého nájmu, určeného znaleckým posudkom č. XXXXXXXXXXXX, ktorý
ohodnocoval predmetné pozemky ako aj výšku obvyklého nájmu ku dňu 01.07.2015, pričom si uplatňuje

nárok za obdobie od 01.07.2015 do 30.06.2017.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 04.08.2017. Nárok
žalobu odmietol ako nedôvodný v celom rozsahu, pričom ako procesnú obranu použil skutkové tvrdenia,
že nepopiera, že na vyššie uvedených pozemkoch žalobcu sú umiestnené štyri podzemné vedenia
verejnej elektronickej komunikačnej siete žalovaného. Konkrétne sa jedná o 4 HDPE rúry, v ktorých sa
nachádzajú optické káble. Tri HDPE rúry boli vybudované v rokoch 1993-1994 právnym predchodcom
žalovaného v rámci stavby ,, DOK Bratislava - Nitra“ na základe územného rozhodnutia č. Ž.-XXXX/XXX/

UR/XX-K., ktoré vydal dňa 07.01.1993 Obvodný úrad životného prostredia Pezinok a ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.03.1993. Štvrtá HDPE rúra bola vybudovaná v rokoch 1996-1997 právnym
predchodcom žalovaného v rámci stavby ,, DOK Nitra - Topoľčany na základe územného rozhodnutia
č. V. XXX/XXXX-D., ktoré vydal dňa 13.05.1996 Obvodný úrad životného prostredia Topoľčany aktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.1996. Žalovaný umiestnenie vedenia na pozemku žalobcu
odvodzuje od zákonného vecného bremena, ktoré mu vzniklo v zmysle § 12 zák.č. 110/1964 Zb. o
elektronických komunikáciách a ktoré akceptovali aj stavebné úrady pri vydávaní vyššie uvedených

územných rozhodnutí. Žalovaný zároveň poukázal na žalobu, ktorú podal žalobca proti žalovanému
na Okresnom súde v Nitre a ktorou sa domáhal od žalovaného odstránenia uvedených vedení z
predmetných pozemkov. Zdôraznil, že v čase výstavby vedení v rokoch 1993 až 1997 platil zákon
č.110/1964 Zb. o telekomunikáciách, ktorý organizácii spojov priznával vo verejnom záujme právo
zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach telekomunikačné nadzemné a podzemné

vedenia včítane potrebných oporných a vytyčovacích bodov. Za podstatnú považuje žalovaný taktiež
skutočnosť,žepredmetnépozemkysúpocelýčasvyužívanéakopoľnohospodárskepozemkyažalobca
doposiaľ ničím nepreukázal svoje tvrdenia týkajúce sa obmedzenia jeho vlastníckych práv. Z uvedeného
má teda žalovaný za to, že mu v zmysle § 12 zák.č. 110/1964 Zb. vzniklo k predmetným pozemkom
zákonné vecné bremeno, ktoré predstavuje právny titul na užívanie predmetných pozemkov žalobcu.
Toto zákonné vecné bremeno sa neeviduje v katastri nehnuteľností a trvá do dnešného dňa ( § 78

ods.7 zák.č. 351/2011 Z.z.). Žalovaný taktiež uviedol, že pozemky žalobcu boli v rozhodnom období
t.j. od 01.07.2015 do 30.6.2017 využívané na poľnohospodárske účely a preto ich nebolo možné v
rozhodnom období využívať na nepoľnohospodárskej účely to znamená nemohli byť považované za
stavebné pozemky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť
v celom rozsahu.

3. Žalobca sa v rámci repliky zo dňa 18.09.2017 vyjadril k podaniu žalovaného. Vo vyjadrení uviedol, že
s návrhom žalovaného na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia stavebného úradu, ktorý
má rozhodnúť o tom, či sú telekomunikačné vedenia na pozemkoch žalobcu vybudované oprávnene
alebo nie, nesúhlasí. Má za to, že táto otázka vzhľadom k samotnému žalobnému nároku nie je
relevantná. Zároveň však žalobca odmietol argumentáciu žalovaného, že predmetné telekomunikačné

vedenia má žalovaný na pozemku žalobcu vybudované oprávnene. Zdôraznil, že keby tomu aj tak bolo
nič to nemení na veci, že žalovaný je povinný platiť náhradu za takéto vecné bremeno, pričom nie je
možné vychádzať len z nejakej jednorázovej náhrady. Poukázal na rozhodnutie Pléna Ústavného súdu
SR Nález sp.zn. S. Ú. XX/XXXX, ktorým je judikované, že za nútené obmedzenie vlastníckeho práva v
podobe zákonného vecného bremena prináleží z hľadiska primeranosti priebežná náhrada - opakovaná

renta.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinami založenými v
súdnom spise ( Znalecký posudok č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 20.06.2017, čiastočný výpis z LV č. 3719,
Výpis z OR SR žalovaného, Uznesenie Krajského súdu Nitra č.k. X L. XXXX/XXXX-XXX, Rozhodnutie
Obvodného úradu životného prostredia Pezinok zo dňa 07.01.1993, Rozhodnutie Obvodného úradu

Topoľčany zo dňa 13.05.1996) pričom zistil nasledovný skutkový stav:
5.ZvýpisuzLVč.XXXXÚradugeodézie,kartografieakatastraSlovenskejrepubliky,katastrálneúzemie
T. súd zistil, že žalobca je okrem iných parciel, výlučným vlastníkom parc. č. XXXX/XX - orná pôda vo
výmere 18893 m2 a parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 3332 m2.
6. Rozhodnutím Okresného úradu životného prostredia Pezinok, zo dňa 07.01.1993 č.j. Ž.-XXXX-XXX/

ÚR/XX-K. bolo rozhodnuté o umiestnení stavby, Stavba: ,, Diaľkový optický kábel Bratislava- Nitra“. Z
obsahu rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ, ktorým bola Správa pôšt a telekomunikácií š.p. podala
návrh na umiestnenie stavby Diaľkový optický kábel Bratislava- Nitra.
7. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Topoľčany- oddelenie územného rozvoja
a štátnej stavebnej správy č.k. Ú. - XXX/XXXX-D. zo dňa 13.05.1996 bolo rozhodnuté o umiestení

stavby,,Diaľkový optický kábel Nitra - Topoľčany“ ako líniovej stavby v katastrálnom území Zohor. Z
bodu 1 predmetného rozhodnutia taktiež vyplýva, že stavba ,, Diaľkový optický kábel Nitra - Topoľčany“
bude umiestnená podľa predloženého návrhu overeného v územnom konaní. Súčasťou rozhodnutia sú
polohopisné plány.
8. Z výpovede žalobcu súd zistil, že pozemky parcely č. XXXX/XX B. XXXX/XX v k. ú. T. kupoval zhruba v

rokoch 2002- 2007, išlo o veľké výmery pozemkov, v predmetnej lokalite vlastní 30 ha pozemkov, pričom
predávajúci ho neupozornil, že cez predmetný pozemok je vedený optický kábel.
9. Z Uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. X L. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 30.11.2016 vyplýva, že súd
rozhodnutie Okresného súdu Nitra č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa 19.10.2015, ktorým súd rozhodol,
že žalovaný je povinný odstrániť diaľkové káble trasy,, DOK Bratislava - Nitra“ a trasy ,, DOK Nitra -

Topoľčany zrušil a konanie vo veci zastavil. Z odôvodnenia rozhodnutia z bodu 31 vyplýva, že súd dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods.1 písm. a) CSP
zrušiť, konanie zastaviť a vec postúpiť orgánu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať o odstráneníelektronických komunikačných sietí. Žalovaný podal proti rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre X L. XXXX/
XXXX-XXX dovolanie o ktorom ešte súd nerozhodol.
10. Na pojednávaní nariadenom na 06.06.2018 tunajší súd návrh žalovaného na prerušenie konania až

do právoplatného rozhodnutia stavebného úradu o odstránení stavby zamietol z dôvodu, že predmetné
rozhodnutie stavebného úradu nemá význam pre rozhodnutie súdu o nároku uplatňovanom v tomto
konaní.
11. Právny zástupca žalobcu v rámci svojho prednesu na pojednávaní zotrval na skutkových tvrdeniach
uvedených v podanej žalobe, pričom opätovne zdôraznil, že ak má žalovaný právo využívať predmetné

pozemky titulom zákonného vecného bremena je pri ústavne konformnom výklade povinný znášať
povinnosť platiť náhradu za takto užívané pozemky resp. ich časti z titulu náhrady za nútené obmedzenie
vlastníckeho práva. K argumentácii žalovaného s odvolaním sa na § 12 zák. č. 110/1964 Zb. o
telekomunikáciách uviedol, že je nutné, aby sa k danej veci vyjadril Ústavný súd SR postupom podľa
článku 144 ods.2 Ústavy SR. Preto navrhol, aby sa tunajší súd obrátil na ÚS SR ohľadom posúdenia
ústavnosti predmetného zákonného ustanovenia t.j. § 12 zák. č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách a tak

konanie podľa § 162 ods.1 písm. b) Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) prerušil. Súd konanie
podľa § 162 ods.1 písm.b) CSP neprerušil, nakoľko nedospel k záveru, že sú splnené podmienky na
konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR.
12. Žalovaný návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods.1 písm. b) CSP odmietol, pričom
poukázal na skutočnosť, že Ústavný súd SR by musel posudzovať už zrušený predpis. K Nálezu ÚS

SR XX/XXXX žalovaný uviedol, že tento nie je možné aplikovať plošne na prípadné náhrady v zmysle
zákona o elektronických komunikáciách.
13. Súd konanie podľa § 162 ods.1 písm.b) CSP neprerušil, nakoľko nedospel k záveru, že sú splnené
podmienky na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR.

14. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodné obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa

práva mal plniť sám.
16. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež
zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
17. Podľa § 12 ods.1 zák. č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách organizáciám spojov prislúchajú vo
verejnom záujme oprávnenia:

a) zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach telekomunikačné nadzemné a podzemné
vedenia včítane potrebných oporných a vytyčovacích bodov,
b) vstupovať a vchádzať v nevyhnutne potrebnom rozsahu pri projektovaní, zriaďovaní, prevádzke,
opravách, zmenách alebo odstraňovaní telekomunikačného zariadenia na cudzie nehnuteľnosti,
c)vykonávaťnevyhnutnéúpravypôdyajejporastu,najmäodstraňovaťaokliešťovaťstromyprekážajúce

telekomunikačnému vedeniu.

18. Podľa § 12 ods.2 zák. č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách organizácia spojov je povinná
pred začatím výkonu oprávnenia podľa predchádzajúceho odseku bez meškania upovedomiť
vlastníkov alebo užívateľov dotknutých nehnuteľností. Ak medzi vlastníkmi alebo užívateľmi dotknutých

nehnuteľností a organizáciou spojov dôjde k sporu o rozsahu oprávnenia, predloží organizácia spojov
spor na rozhodnutie stavebnému úradu.

19. Podľa § 12 ods. 3 zák.č. 110/194 Zb. o telekomunikáciách oprávnenia podľa odseku 1 sú vecnými
bremenami viaznúcimi na dotknutých nehnuteľnostiach a nezapisujú sa do evidencie nehnuteľností.

20. Podľa § 12 ods. 4 zák. č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách, pokiaľ je výkonom oprávnení podľa
odseku 1 obmedzené užívanie nehnuteľnosti, poskytne sa jej vlastníkovi alebo užívateľovi primeraná
náhrada.

21.Podľa§12ods.5a6zák.č.110/1964Zb.otelekomunikáciách, akmedzivlastníkomalebonájomcom
a organizáciou spojov nedôjde k dohode o náhrade podľa odseku 4, rozhodne na základe jeho žiadosti
súd. Žiadosť podľa odseku 5 sa musí podať do 12 mesiacov odo dňa, keď k obmedzeniu užívania
nehnuteľnosti došlo, inak nárok zaniká.22. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom pozemkov parc.č. XXXX/XX a
parc.č. XXXX/XX zapísaných na LV č. XXXX. Sporná taktiež nebola skutočnosť, že pod vyššie

uvedenýmipozemkamisúumiestnenéštyripodzemnévedeniaverejnejelektronickejkomunikačnejsiete
žalovaného.

23. Žalobca sa podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných
pozemkov žalovaným, pričom svoj nárok opiera o ustanovenie § 451 ods.1 a 2 OZ ako aj o Nález

Ústavného súdu SR PL ÚS č. XX/XXXX, na základe ktorého by mu mala prislúchať opakovaná renta
- priebežná náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Výšku uplatneného bezdôvodného
obohatenia žalobca odvodzuje z ceny obvyklého nájmu za 1 m2 ustáleného Znaleckým posudkom č.
XXXXXXXXXXXX, ktorý určoval výšku nájmu k dátumu 01.07.2015.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že všetky štyri podzemné vedenia verejnej

elektronickej komunikačnej siete žalovaného, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch resp. pod povrchom
pozemkov vo vlastníctve žalobcu boli vybudované na základe právoplatných rozhodnutí o umiestnení
stavby ( rozhodnutie č.j. Ž.-XXXX-XXX/ Ú.Q. - K. zo dňa 07.01.1993 a rozhodnutia Ú.-XXX/XXXX-
D. zo dňa 13.05.1996. Je preto zrejmé, že žalovaný ako organizácia spojov podľa vtedy platného
zákona o telekomunikáciách bol oprávnený vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať na cudzích

nehnuteľnostiach telekomunikačné nadzemné a podzemné vedenia včítane potrebných oporných a
vytyčovacích bodov. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovanému resp. jeho právnemu predchodcovi
vzniklo v zmysle § 12 ods. 3 vtedy platného zákona č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách zákonné vecné
bremeno, ktoré predstavuje právny titul na užívanie predmetných pozemkov. Toto vecné bremeno trvá
až do dnešného dňa, pričom žalobca nadobudol predmetné pozemky do vlastníctva bez vedomosti o

existencii tohto vecného bremena, ktoré sa do katastra nehnuteľností nezapisuje. Nič však nemení na
vecito,ženároknaprimeranúnáhraduzaobmedzenéužívanienehnuteľnostímalvlastníkaleboužívateľ
nehnuteľností v čase kedy k tomuto obmedzeniu došlo. Súd preto zastáva názor, že v prejednávanej
veci nie sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia podľa
§ 451 Občianskeho zákonníka.

25. O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide v prípade
užívania bez nájomnej či inej zmluvy, alebo iného titulu oprávňujúceho tieto nehnuteľnosti užívať.
Je nesporné, že pod povrchom pozemkov vo vlastníctve žalobcu sú umiestnené podzemné vedenia
verejnej elektronickej komunikačnej siete. Žalobca nerozporoval tvrdenia žalovaného, že v rozhodnom

období za ktoré sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia t.j. 01.07.2015 do 30.06.2017 predmetné
pozemky využíval na poľnohospodárske účely. Podľa názoru súdu iba samotným umiestneným stavby
pod zemským povrchom nemôže automaticky dochádzať k obmedzeniu vlastníckeho práva v takom
rozsahu ako uvádza žalobca. Keby aj súd zobral do úvahy tvrdenia žalobcu , že by v budúcnosti mohli
byť predmetné pozemky právne prekvalifikované na stavebné pozemky, táto skutočnosť ešte nezakladá

právo na náhradu za užívanie pozemkov vo výške obvyklého nájmu.

26.KNálezuÚstavnéhosúduSRPLÚSXX/XXXXzodňa12.10.2016súduvádza,žetentosavyjadroval
k zákonným vecným bremenám a za ne prislúchajúcej jednorazovej náhrade v zmysle zák.č. 657/2004
Z.z. o tepelnej energetike. Ústavný súd SR v ňom posudzoval súlad niektorých ustanovení zák. č.

657/2004 Z.z. o tepelnej energetike s článkom 20 ods.4 Ústavy SR. Z bodu 15 vyššie uvedeného
nálezu okrem iného vyplýva, že z ustanovení § 151n ods.3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nositeľ
oprávnení z vecného bremena je povinný znášať primerané náklady na zachovanie ( údržbu) veci
zaťaženej vecným bremenom a na jej opravu. Zásadne teda nemožno užívať vecné bremeno celkom
bezplatne, ale za odplatu, ktorá zahŕňa výdavky spojené so zachovaním veci a jej opravami ( porovnaj

Nález Ústavného súdu ČR spis.zn. S. Ú. XX/XX zo dňa 25.01.2005).

27. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru súdu neobstojí argumentácia žalobcu, ktorý sa
domáha náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva za vymedzené časové obdobie. Je
nesporné, že k vzniku zákonného bremena vo vzťahu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu došlo,

avšak nie v čase vlastníctva žalobcu, ale v čase jeho právneho predchodcu. S poukazom na tieto
skutočnosti je teda zrejmé, že odplata za vzniknuté vecné bremeno bola len jednorazová a prináležala
právnemu predchodcovi žalobcu. Podľa názoru súdu Rozhodnutie Ústavného súdu SR S. Ú. XX/XXXX
z 12.10.2016 nie je v tomto prípade aplikovateľné na prejednávanú vec, pretože ÚS SR rozhodoval oprotiústavnosti iných právnych predpisov. Súd vidí podstatný rozdiel medzi právnou otázkou, ktorú pri
kontrole ústavnosti posudzoval ústavný súd a otázkou v predmetnom spore. Ústavný súd posudzoval
súlad znenia zákona o jednorazovej náhrade s ústavou Slovenskej republiky. Je preto logické, že

jednorazová náhrada v dikcii zákona (tepelná energetika) nezodpovedá všetkým možným zásahom do
vlastníctva osoby, ktoré môžu v budúcnosti nastať a že takéto zovšeobecnenie jednorazovej náhrady
v zákone môže spôsobiť pri rozmanitostiach života a nepredvídateľných situáciách úplne nevyvážené
a nespravodlivé stavy.

28. Ak by aj súd pripustil argument, že by žalobcovi prináležala určitá náhrada malo by ísť podľa názoru
súdu o náhradu vo forme nákladov spojených s údržbou predmetných pozemkov, prípadne nákladov
spojených s preložením vedenia z dôvodu výstavby na predmetných nehnuteľnostiach.

29. Okrajovo súd poznamenáva, že vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka by bolo podľa názoru súdu nielen v rozpore so zákonom, ale tiež v rozpore s dobrými mravmi.

Lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula vlastníkovi, ktorému bolo zasiahnuté do jeho
vlastníckych práv už pred rokom 2015 a nie je možné aplikovať túto skutočnosť, že všetky práva a
povinnosti prešli zo zákona uzavretím kúpnej zmluvy na žalobcu.

30. Súd preto vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia žalobu žalobcu ako

nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

31. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Nakoľko si v konaní úspešný žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy

nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku

nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so
súhlasom strany podľa § 359 CSP.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis,

ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci

samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní

pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že

naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).